Národnie Noviny, október-december 1916 (XLVII/118-154)
1916-10-03 / nr. 118
Vychodia tri razy do týídiu: ▼ utorok, Štvrtok a sobom. Frriplateí ««sa pre Kakésko-Uborak« na celý rok 16 k., na pol roka 8 k,, na Itrrt roka ft k., na mesta«' i k. 50 h. Do rodiOKrmska: do Nemecka 16 soariek, Kúska f rublov, Ameriky ft doll. 76 c., •statné cudzozemsko 24 franky, Predplatná cena na eobotftajSie čísla Je: pre Rakdsko-Uhorsko ročne ft kor., pre Nemecko 4 marky, Busko 2 rub., Amerika 1 d. 26 c., ostatné cudzozemsko 6 fir. Jednotlivé čísla predávajú w I po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Bočník XL VIL Utorok. 3. oktobra 1916. CnanClWI!IIIII!III)lllilII(Illlli!mi!imi!Illll!l!!nil!!!I!ľ!!l!M!!ll!{!lll!fmilP Číslo 118. Vyzvanie predplatif! Všetkých čitateľov nášho časopisu, ktorým predplatok teraz koncom tretieho štvrťroka vypršal, prosíme, aby ho láskavé čím skôr obnovili a tak podporili nás v ďalšom riadnom vydávaní nášho časopisu. Administrácia Národných Novín. Život a majetok. Ťažká vojna trvá ďalej a nabýva väčších a väčších rozmerov. Je pravda, že sme ju už zunovali a zvesti s bojíšť zdajú sa nám až fádnymi, takmer si ich ani nevšímame; ale toto je všetko len zovňajšok, mohli by sme povedať, rámec vojny. Sama v sebe vojna so svojimi hlbšími výjavmi, tak s psychologického, ako i so spoločenského hľadišťa, prináša mnoho poučného. Kto len trochu hlbšie nazre, zbadá mnoho zaujímavého. Bodického články tiež poukázaly nám na zaujímavé vyskytnuvšie sa protivy v praktickom živote. I mňa tieto protivy zaujímajú najviac. Nedávno som poukázal na krajnosti na poli spoločenskom, na poli hospodársko-priemysslnom, ale i mravno-náboženskom. Dnes hoďme okom na pojmy, ako sú: život a majetok. Ony dnes veliký zástoj hrajú. Čo je dnes nové, čo bije do očú každému, najmä tu okolo sídelného, hlavného mesta bydliacemu, — to sú hrozné zástupy uprchlíkov, ktoré zaplavujú celé kraje. Čo tých Iudí pohlo, aby ušli? Jedine to, aby si takto zachránili život. Nechali všetko: dom, majetok, role i všetky iné im cenné pohnutelnosti, len aby si ratovali život!! Tu vidíme tedy zvláštnosť toho, že čím menej zdá sa nám cenným ľudský život na bojišti, na fronte, tým viac sa boja oň ľudia doma. Čím bližšia je možnosť utratiť niečo, tým kŕčovitejšie sa toho človek pridŕža. Je toto, pravda, prirodzený zákon, ktorému sa niet čo diviť. Ale čo je neprirodzené v spojení s týmto, je nasledovné: Z povahy ľudského Života vyplývaly dva zákony, aspoň ony súvisely medzi sebou a my pokladali sme ich za prirodzené: sám fyziologický život a tohoto podmienka, možnosť výživy, alebo inými slovami možnost udržania tohoto organizmu. Toto dvoje tak súviselo jedno s druhým, že jedno bez druhého predstaviť si bolo absurdum. Pred vojnou tieto dve podmienky jestvovania : totiž sám fyziologický život a s ním v bezprostrednom súvise možnosť vyž tia (modus vivendi, conditio vitae), majetková situácia, hmotné položenie človeka, honba za surovým materiálom, túha za kúskom zeme, boly veci nerozlučiteľné! Bohatému zem-skému pánovi jeho kaštieľ, majetok, jeho Sporty atď., menej majetnému gazdovi jeho jutrá, priestranný pekný dom, zdarná čeľaď boly všetkým; ale i chudobnejším ich skromnejší domček, drevená chalúpka, celú čeľaď vyživivšia kravička — bolo niečím takým, že by on to azda nebol dal za celý svet, s tým rozlúčiť by sa nebol mohol, bez toho život predstaviť by si ani nebol vedel. Rôzne stupne a odtienky majetkového položenia hraly hlavný zástoj a ťahaly sa ako červená niť cez každodenný život, charakteristickou známkou našich časov, nášho veku bolo, že majetok rohí človeka! Čím väčší bol niekoho majetok, tým menej prišly do povahy duševné vlohy, osobné schopnosti, kvalifikácia, spoločenské postavenie. Karriéra závisela od toho, čo kto mal a ako vedel narábať s tým, čo mal, či vedel — ako sa hovorí — pri tom a s tým i trochu zaimponovať. Proti veľkému majetku nebolo kritiky, len holdujúce uznanie a korenie sa. Kritiky preto nie, lebo sa nik nespytoval: odkiaľ to má, ako k tomu prišiel, či počestným, alebo nepočestným spôsobom? Ešte i mravné poklesky, diskvalifikujúce prečiny (falsifikáty, defraudácie, pokusy samovraždy atď.) neposudzovaly sa tak prísne, ako u bež.najetných, aspoň v spoločenskom živote nie. Majetok často i nad život bol cenený, slovom, každý sa pred ním koril. Len vojna sa mu smeje do očú. Áno, vojna, táto svety pretvorujúca, všetky spo ločenské poriadky na hlavu postavivšia, štáty pomútivšia, ľud o jeho najdrahšie poklady pripravivšia, ktorá umie z boháča lazára a z lazára boháča robiť — necháva pri ceste majetok stranou odkopnutý, nikým nevšímaný. Vojna len jednu cennosť pozná, a to je: život ľudský! Tohoto potrebuje ona v obeť, lebo na tomto zvrtne sa jej lutria, kocka šťastia alebo nešťastia. Tu prehrá alebo vyhrá svoju stávku. A človek, ktorý je s týmto na čistom, všetok cieľ dosavádnej svojej práce, všetko ovocie doterajšieho svojho života, výsledky dlhoročného snaženia, sebazapierania, azda ešte i strádania — bez váhania odhodlane hodí na bok, aby si len život zachránil a ratoval. Hľa, slávné víťazstvo života nad hmotou, osoby ľudskej nad msjétkom, pravé rehabilitovanie hodnoty ľudského života. Vojna tedy, ako vidíme, dala ceny životu, dala pravú satisfakciu človeku, že áno, on je korunou stvorenia a okolo neho krúti sa žitie, ba všetko. Majetok, zem, nakopené bankovky sú handry, bezcenné zdrapy, — načo mi ie to víetko, keď mám utratiť život?! Ale je pri tom ešte niečo. Kto pochopí na príklad i tu, že kým na jednej strane vidíme víťazstvo života ľudského nad hmotou a majetkom, na druhej strane práve prez tento život domáhajú sa mnohí majetku?! Kde tu logika? Kde tu nájsť spojiva medzi takými zrejmými protivami? Tak sa zdá, že pojmy, zásady, heslá, ktoré pred vojnou zdaly sa dogmaticky hodnovernými, dnes stávajú sa illuzórnymi, a pravdu mal nemecký sociolog, keď nedávno, vykladajúc svoje dojmy, napísal: my len pozorujeme, vysvetľujeme, píšeme, ale, tak sa zdá, že až umrieme, hlúpejší budeme, ako keď sme sa narodili, a tajomných záhad vojny predsa nepochopíme, jej protiv nevyrovnáme. Bukovinský. Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 30. septembra. Východné bojište. Fronta proti Rumunsku: Západne od Petrožena rumunské výpady boly odbité. Rakúsko-uhorské a nemecké vojská pod velením generála Falkenhayna dobyly pri Siblne úplného víťazstva. Široko obkľučujócim manévrom bavorské vojsko pred štyrmi dňami zavrelo za chrbtom nepriateľa cestu cez priesmyk Červenej Veže. Všetky pokusy nepriateľa otvoriť cestu ostaly bez úspechu. Súčasne postupovaly od západu, severa a východu rakúsko-uhorské a nemecké vojská proti rumunským divíziám, bojovavším južne od Sifcína. Nepriateľ bránil sa zúfale, zápas bol mimoriadne krvavý. Všetkých schodných ciest zbavené, utekajú ostatky rumunského vojska do Fogarašských hôr. Počet zajatých rastie každou hodinou. Korisť je veľmi veľká, lebo nepriateľ všetko, čo nemôže zničiť, musí nechať. Predvčerom začatá rumunská offenzíva proti sedmohradskej východnej fronte nemohla už zmeniť výsledok bojov pri Sibíne. Hoci severne od Fogarašu a pri Székelyudvarhelyi napred pomknuté oddiely musely ustúpiť ku hlavným silám, južne od Hégenu pri protivýpade nemeckého vojska zajali 11. rumunských officierov a 591 z mužstva a 3 strojové pušky. 29. septembra oddiel c. a k. monitorov, zosilnený vedettným oddielom, ozbrojeným parníkom a nemeckým motorovým člnom »Weichsel«, napadol rumunský prístav Corabiu. Zničiac nepriateľské obranné zariadenia, naše jednotky vnikly do vnútornej prístavnej bázi, zničiiy stanicu, vojenské prístavné zariadenia, ozbrojené ruské parníky, ktoré vlani ušly do Corabie, mínové člny a loďky, a dovieály deväť v prístave zadržaných rakúsko-uhorských lodiek na stanovište loďstva. Na našej strane nijakých ztrát. Fronta arcikniežafa Karia: Boje v okolí Ľudovej trvajú. Pri jednom výpade vzali sme Rusom štyroch ofíicierov, 532 z mužstva a osem strojových pušiek. Fronta bavorského princa Leopolda: Okrem odbitia ruského výpadu pri Vytonci a úpešných bojov na predných poliach pri poľskej légii, nijakých zvláštnych udalostí. Talianske bojište: Nepriateľský mínový a delostrelecký oheň na Karskej planine trval a popoludní bol ešte tuhší. Na Cimone podarilo sa zachrániť ešte 7 Talianov. Juho-východné bojište: Nijakých zvláštnych udalostí. Námestník šéfa generálneho štábu Höfer, poľný maršalleutnant.