Národnie Noviny, január-marec 1917 (XLVIII/3-38)
1917-01-09 / nr. 3
Vychodia tri razy do týždňa : v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre fiakúsko-OhursKO na celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na mesiac 2 k.Jednotlivé čísla po 10 h. i)o eudziizeniska: na celý rok 30 k. Predplatná cena na štvrtkové čísla je: pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 5 k., na pol roka 2 k 50 h. Do cudzozemska: na celý rok 7 k. Jasipts posiela sa len skutočne predplateným. Redakcia, administrácia a expedícií» v Turé;anskom Sv. Martine. Ročník XLVILI. Utorok, 9. januára 1917. Číslo 3. mm^mmniiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitiiiiifiiüiütiíiiiiiiiniD sBSEHiiiiSíiiiiiiiiwiiíiiiijiitiii'ííiiiiiiiiiíiiiiiiiiiiiiiitiiiíiiíiiiiiiiiuiiiiiiiroiiiiiifiiiiijíiiiiiiiiiiiiiJiiíiiiiiuuiiíiiiifflMiiiiiDBiiiiiiBiiiiiiHiiiiifliiiiíiiniiBiifiiiiiiiiuiiiiiii^ Vojenský príkaz Jeho Veličenstva. Vojaci! Viete, že Ja a so Mnou spojení panovníci pokúsili sme sa pripraviť cestu pokoju, ktorého si celý svet žiada. Nepriatelia naši teraz odpovedali. Ani nepoznajúc našich výmienok, odvrhujú podávanú im ruku. Kamaráti, zas sa k vám obraciam so svojím slovom. Za času vojny, už temer 30 mesačnej, vaša zbroj dosť jasne hovorila. I za týmto nechže vaša zmužilosť a hrdinskosť rozhoduje. Ešte nebolo dosť obetí. Ešte ich musíme viacej doniesť. Vina je na našich nepriateľoch — Boh môj svedok. Spolu s armádami našich hrdinských spojencov pošliapali ste štyri nepriateľské kráľovstvá, pozaujímali ste mocné pevnosti a podmanili veľké územia z nepriateľových zemí. Oni, ktorí u nepriateľov majú v rukách moc, jednako ešte i teraz mámia svoje národy a armády nádejou, že v ich osude ešte môže nastať zmena. Nuž teda vám treba dobre sa porátať s nimi! Postavím sa na čelo vašich radov, naplnený hrdou dôverou v silu Mojej vojenskej sily Napred s Bohom! Dané vo Viedni, 5. januára 1917. Karol v. r. Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 6. januára. Armádna gruppá Mackensena: Spojenci naši včera očistili vakarenský výbežok a zaujali mesto Braiiu. Nepriateľ ustupoval od ústia Buzeu nadol za Sereť Od Gulianky na východ a pri Romniceni vojská generáia Faikenhayna prelomily silne vybudované línie Rusov a tiež postupujú proti Sereti. Front arcikniežafa Jozefa: Na území Putny a Šušity boj stále trvá. Ďalej na polnoc odbili sme ruské prctinápady. Na území Monte Faltukanu, od Šušty k polnoci na štyri kilometre, rakúskouhorské a nemecké pluky opäť viacej výšin vydobyly útokom. Od Kirlibaby na severo východ naše batalliony paľbou odrazily silnejší ruský výpad. Na tomto fronte včera priviedli vyše 700 zajatých. Front bavorského princa Leopolda: U cis. a kráľ. vojenských sfl niet ničoho zvláštnejšieho. Na talianskom bojišti niet zvláštnejšej udalosti. Námestník šéfa generálneho štábu Höfer, poľný maršaSleutnant. Zpráva nemeckého najvyššieho veliteľstva. Dňa 6. januára. Rusi po svojich výpadoch, zmarených včera ráno, po tuhej delostreleckej príprave medzi pobrežím mora a mitavsko-rižskou cestou novými silami obnovili svoje nápady. Od Aa na východ cez zamrznutý močiar v šírke batalliona vnikli do našich pozcií. Na ostatných punktoch sme ich odbili Pri protinápadoch dostali sme 900 zajatých a viac strojových pušiek. Na mnohých miestach dvinskej línie a od Miadzalského jazera na polnoc nápady malých ruských časti nemalý úspechu. Front arciknieŽEfa Jozefa. V južnej časti Lesnatých Karpat tuhá kanónová paľba. Rakúskouhorské vojská od Kirlibaby na severo-východ odbily ruské batalliony. Od Trotuzulskej doliny na poludnie medzi Kotumbou a M. Faltukanom bavorské a rakúsko uhorské pluky útokom zaujaly obranné stavby nepriateľove. Okrem svojej ťažkej ztraty nepriateľ prišiel i o 300 zajatých. Medzi Kasinulou a Šusitskou dolinou vydobyli sme viac oporných punktov. Nemecké kolanny po očistení pozícií vo výšinách, od Šoveje na juho východ, v dolinách postópily napred oproti severo-východu. Armádna gruppá Mackensena: Pod veliteľstvom generála Kühna sbory generálov Schmidta a Ötingera po tuhej dolostreleckej príprave zaujaly ruskú pozíciu, ktorá išla od Tartara po Rimniseni a bola pevne vybudovaná, drôtom ohradená a od bokov puškami zaopatrená; zaujaly rečené cbce a cez močiare prešly k Sereti. Niekoľko dedín tu je ešte v moci nepriateľa a z nich bez úspechu proboval urobiť protinápady V týchto bojoch vyznačil sa magdeburgský 26 ty rezervný peší pluk. Ďalej na juho východ rozmnožený jazdecký sbor generála Schmetowa zaujal Olenacasku, Gulianku, Maxineny. Predné voje došlý k Sereti. Proti dunajskej armáda pechotného generála Kochá, od Sereti na juh, v noci so 4. na 5. január Rusi prestali odporovať, postavili silné zadné voje a utiahli sa nazad na polnočný breh. Do Braily od západu vtiahla nemecká a bulharská jazda, od východu nemecká a bulharská pechota. Obchodne najdôležitejšie mesto Rumunska tým dostalo sa do moci spojencov. V Dobrudži tretia bulharská armáda, ku ktorej prináležia nemecké, bulharské a turecké vojská, vedená generálom Nerezovom, rýchle a celkom vykonala svoju úlohu. Už niet v krajine ani jediného ruského ani rumunského vojaka. Nové operácie sa začaly. V kolene Černej de ostrelecký boj. Pozdĺž Strumy strážky stráže. Na grécke prístavné mestá medzi ústim Strumy a Mesty lode dohody kažiý deň strieľajú. Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.Pešť 7. januára. (Úradne.) Od Fokšan na juho východ Rusi včera na fronte 25 kilometrov širokom probovali na obfahčenie nápad veľkých rozmerov. Len na jednom punkte, od Obilesci na polnoc, podarilo sa im získať niečo priestoru, ale i tu skoro zastavili sme ich nápad. Okrem ťažkých, krvavých obetí jeho, nepriateľovi niekoľko sto ľudí padlo i do zajatím — V Lesnatých Karpatoch sneh a mráz hatí činnosť. Ako sa zvie a tá bránia. n. Lepšie sa majú chrobáky a iné hmyzy, ktoré vedia lietať. Letkom si chránia život, na zem ne padnú, ako slimák, a keď shadzujú kožu, nejdú na zboj. Ich pancier je tiež veľmi silný. O roháčovi sa vraví, že i voz ho môže prejsť, a nerozpučí ho. Ale i títo obrnení malí rytieri vzduchu majú svoje slabiny. Ich brnenie, ktoré im lepšie prilieha, ako rakovi jeho uniforma, musí byť pohyblivejšie, aby im neprekážalo v lietaní. A v tom je práve ich nešťastie. Vtáci ich práve na týchto mäkkých miestach rania, alebo ich prevrátia na chrbát a načnú ich na nechránenom bruchu. Nie všetky zvieratá sa vedia skrútiť do klbka, ako na príklad stonoha, alebo jež, tak, že má neobrnené mäkké čiastky tela chránené. Pes síce zunuje napádať ježa, keď si pár ráz popichá laby a nos na jeho ihlách. Líška je o mnoho múdrejšia: ona pozorne gúľa ježa až do potoka, strčí ho do vody, a keď sa jež vo vode vystre, hodí sa na ňho. A tak je ani pancier nie vždy dostatočný na to, aby zachránil život zvieraťa. A preto príroda postarala sa, aby zvieratá, ktoré sa ani rýchlym behom, ani pancierom nededia brániť, inými prostriedkami spasily svoj život, aby z passívnej obrany prešly na pozitívny nápor. Je síce pravda, že zviera vždy najprv probuje utiecť (nemá toho hesla, čo človek, že »najlepšia obrana je: úder«), ale keď ho raz do bitky strhnú, vtedy sa veru bráni, ako vie, čo aké slabé sú jeho zbrane. Tak niektoré zvieratá bránia sa tým, že zrazu rozšíria okoio seba protivný zápach. Je to síce nie hrdinské, ale praktické, lebo veď napádateľ chce svoju korisť zožrať, a týmto úžasným smradom mu prejde dobrý appetít. Červík »olidus« (smrdák) má tuhý ošklivý zápach, že ho ani vodný salamander nezožerie, a to je veru nie prieberčivý jedák. I niektoré húsenice !en tak sa vymocú z pazúrov vtáčka, že náhle sa ich dotkne, vypustia zo seba odporne smradľavú tekutinu. Mnoho takýchto chrobákov poznáme. Ošklivý zápach má i ploštica, ktorá svoj parfym nosí v žlazách pod hrdlom. Mláďatá niektorých morských vtákov, menovite albatrosa a burláka, keď ich nepriateľ v hniezde prepadne, vyvracajú zo seba tak odporne páchnuciu tekutinu, že ňou každého napádateľa odplašia, i láma a tchor sa bránia smradom. A to je tiež všeobecne známe, že dudok, keď kvoče a keď má mladé, bráni ich smradom. Černidlová ryba v mori, keďje v nebezpečenstve, vystrekuje zo seba čiernu tekutinu a ňou tak pokalí vodu, že ju nepriateľ nenájde. Niektoré morské ryby majú v sebe elektrinu, ktorou šibnú nepriateľa, ako sa ich dotkne. 1 v dnešnej vojne zapaľujú elektrinou podkopne míny a naplňujú drôtové ohrady. V zoologickej záhrade v Neapoli, na brehu morskom vo všelijakých, rýbníkoch, naplnených morskou vodou, ukazujú veľmi mnohé zvieratá z hlbín mora. Medzi nimi je i tenká ryba, ktorá lenivo leží na plytkom dne akvária. Neznámy cudzinec príde do pokúšenia chytiť rybku, alebo ju azda pohladkať. Ale v najbližšom momente zvedavec odtrhne ruku prestrašene nazad (je to moment, na ktorý tam vždy celá hŕba Talianov čaká, aby sa zabavila na rozpakoch cudzinca); je to elektrická ryba, ktorú učenci volajú: »žlté jaroko« (narcissus pseudonarcissus), alebo »mlunný sum« (silurus electricus). Jaroko má svaly, ktoré tvoria v sebe elektriku. Keď sa ho napádateľ dotkne, takým silným elektrickým úderom ho šibne, že sa odnechce ďalej ho prenasledovať. A ešte mnoho je týchto zbrani na obranu života zvierat. Včela, osa žihadlom, had jedovatým zubom sa nielen bráni, ale i napáda. Tvrdý pancier rakov je tiež nielen na obranu, ale na jeho klepetách je nebezpečným útočným nástrojom. Väčšina zvierat je i lovcom i korisťou odrazu, vždy sú hotové utekať, brániť sa, ale i vždy hotové premôcť slabšieho protivníka, podľa príslovia: »Ich fresse dich, damit du mich nicht frisst.« (Zožeriem ťa, aby si ma ty nezožral.) No človek je nie zviera, — aspoň by nemal byť. »--«