Národnie Noviny, júl-september 1917 (XLVIII/76-114)
1917-07-03 / nr. 76
'I ycäoäta rrt razy so tyidfta : í utorok, Štvrtok a *obot<» t »<!pí*t»á mb* jjrr &*fcé*k«-ClteríSi» a« celý rok 20 k., ua poi ruka VO k., tta Štvrť roka 5 k., na mesiac 2 k.Jednotiivé čísi* po 10 k. Ä» Midutt*nutká: na celý rok 30 k, Ročník XLVI!I. Predplatná eena na Štvrtkové čísla je: pre Raltúsko-Uhorsko na celý tok 5 k., na pol roka 2 k 50 h. Do cudzozemska: na celý rok 7 k. časopis posiela sa íen akotočne predplateným Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Utorok, 3. júla 1917. Vyzvanie predplatil! Všetkých ct. čitateľov nášho časopisu, ktorým predplatok teraz koncom druhého štvrťroka vypršal, prosíme, aby ho láskavé čím skôr obnovili a tak podopreli nás v ďalšom riadnom vydávaní nášho časopisu. Administrácia Národných Novín* Budeme sa hlásiť. „Dnes nemožno tak spravovať krajinu, ako pred strašnou vojnou; treba počítať s veľkými prúdmi svetovej histórie!« počuť i na našom sneme, ale zato i sám snem i nová vláda stavia sa tak, ako by najpálčivejšej otázky tejto doby, otázky národnostnej, v Uhorsku ani nebolo. Čo to chce byť? Po snemových voľbách 1890-ho Ludvik Mocsáry bol napísal: »Popisovanie voličov dialo sa tak, aby národnostní ľudia v celých massách boli povynechávaní, a považovalo sa za vlastenecký akt, a to u všetkých stránok, vykonať všetko, aby nemohol byť zvolený vyslanec, stojaci na základe národnostného program mu. Úspech bol úplný, na sneme v národnostnej otázke nastalo ticho. Ale môžu z toho Maďari mat radosť? Pre to ticho, hoci je ono pohodlné, ľudia začínajú mať úzkosť, lebo každý cíti inštinktívne, že predstaviteľstvo ľudu, v ktorom polovica krajinského obyvateľstva je takrečeno nezastúpená, nie je ozajstným predstavitefstvom ľudu, a jestli roku 1848-ho otcov vlasti mýlilo vedomie, že zastupujú len jednu triedu, zemianstvo, veru môže i terajší snem tlačiť vedomie, že v ňom milliony občanov nie sú zastúpené.« Vtedy, 1890-ho, už dozrieval plán zoštátniť administráciu, aby sa pri vymenovaných stoličných úradníkoch mohlo inak maďarčiť, ako pri volených; Mocsáry teda hovoril: »Nie dosť, že národnosti sú vytvorené zo snemu, treba ich vytvoriť i zo stolice. Radšej nech nebude stolice, ako by v nej národnosti mohly maťrollu!... Národnosti treba vytvoriť z každej aktívnej občianskej roily, zo snemu a zo samosprávy, ale ony zato sú povinné veriť, že ony v krajine požívajú úplnú rovnoprávnosť a nemajú príčiny žalovať sa. Rozumie sa, že ku všetkému tomu, čím národnostný zákon z roku 1868 ostal len na papieri, tu pristupuje nová a ťažká krivda.« *) Roku 1905 zas bola kritická chvíľa. Liberálna strana za ministerstva Štefana Tiszu už bola prepadla a väčšinu mala koalícia, agitovavšia za maďarské kommandó armády. Berzeviczy, minister vyučovania v Tiszovom kabinete, už bol predložil návrh nového školského zákona, namerený proti nemaďarským národnostiam,, a nová väčšina hovorila, že jestli v armáde maďarčina bude plukovou rečou, tým rieši sa i národnostná otázka, lebo v krajine každý bude vedieť po maďarsky. Vtedy (ale ešte pred poslaním Fabriciusa) Mocsáry zas vydal knižku, **) v ktorej hovoril, že v Uhorsku každý nenaučí sa po maďarsky ani do súdneho dňa; bánffyovský »jednotný národný štát« je hlúposť (szemenszedett ostobaság). »Nebolo nikda odôvodnenejšie, ani čas príhodnejší, aby táto veľká nevybavená vec nášho národa, národnostná otázka, bola vážne vzatá do rúk.« Mocsáry vykladal, ako zvláštnu vec, že dvor vydal národnosti, vydal ich maďarskému šovinizmu. Známe sú vraj kráľove výpovede, podľa ktorých vo všetkých otázkach vnútornej politiky, nevynímajúc ani národnostnej otázky, dáva koalícii svobodnú ruku, nech sa len netýka »jeho armády«. S národnosťami môžu si urobiť, čo chcú, nech len dajú pokoj armádnemu kommandu. Mocsáry upozorňoval, že práve preto je na čase vybaviť tú »veľkú vec« maďarského národa. Maďari vraj zakaždým vtedy vrhali sa na Nemaďarov, keď nebo bolo jasné, a zakaždým vtedy cítili potrebu smierif sa, keď im bolo tesno. Aby si dobre rozmysleli. Či teraz chcú tak naložiť s národnostnou otázkou, ako by jej ani nebolo na svete?! To je tak; Mocsáry poznal svojich. Oni zakaždým vrhali sa na nás, keď nebo nad nimi bolo jasné, a zakaždým vtedy cítili potrebu smieriť sa, keď im bolo tesno. Pomyslíme si len na okolnosti národnostného zákona v júli 1849, a na výčiny Kossuthove 0 rok prvej, kým mu more bolo po kolená. 1 druhý národnostný zákon bol počatý v takom čase, keď nás potrebovali v svojom boji proti Viedni; roku 1868-ho, keď zákon prišiel na svet, už neuznali za potrebné uviesť z neho do Života ani litery. Teraz zas predvídajú nad sebou jasné nebo. Preto, hoci z Viedne majú pokynutie, oui sa postavili, ako by národnostnej otázky nebolo ani na svete. Rozumieme. Ale s druhej strany ako by neboli rozhľadení. Rumunov potlačiť nedovolia práve Nemci — berlínski, od ktorých moci peštianski páni očakávajú pre seba »jasné nebo.« A pre nás Slovákov, veríme, tiež nájde sa vo víre udalostí príčina, pre ktorú vydaní na milosť a nemilosť nebudeme nikomu. Malé národy nedarmo trpely v strašnej vojne. Pritom my spoliehame sa i na seba — na našich, ktorí sa nám vráta z vojny. Veríme na nového ducha, vzbudeného v strašných zkúškach týchto troch rokov! *) Az állami közigazgatás. Irta Mocsáry Lajos. Budapest, 1890, na str. 214, 215. **) A válság, str. 18 a nasl. Číslo 76. Svetová vojna. Zpráva nemeckého generálneho štábu. Dňa 30. júna. Východné hojište: V Haliči od niekoľkých dní zväčšená ruská delostreľba včera na poludnie stupňovala sa v okolí Brezian a Koňúch do najväčšej prudkosti. Kde položenie vyžaduje, naše delostrelectvo odpovedá tuhou ničivou paľbou. Útok pechoty pri Koňuchäch stroskotal sa v našej zavierajúcej paľbe. Talianske hojište: Nepriateľskí letúni hodili blízko Triestu niekoľko bomb. Na Monte Ortigare dosiaľ odviezli sme 12 ukoristených diel. Juho-východné hojište: Niet ničoho oznámiť. Náčelník generálneho štábu. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 30. júna. Západné hojište: Gruppá korunného princa Rupprechta: Bojová činnosť delostrelectva držala sa pri dáždivom čase v miernych medziach. Tuhá paľba bola len na niekoľkých miestach. Popoludní anglická stotina, sprevádzaná nízko letiacimi lietadly, vnikla juho-východne od Armentiéres do našich zákop. Protivýpadom boia vyhnaná. V noci sme niekoľko ráz odrazili nepriateľské výzvedné vojsko. Pri výpadoch na Ysere a severo-západne od St. Quentinu zajali sme niekoľkých Belgičanov a Francúzov. Gruppá nemeckého korunného princa: Bavorské vojsko včera ráno po príprave paľbou juhovýchodne od Corben.y spravilo násilné výzvedné podujatie. Vniklo v šírke 1200 m. až k zadným francúzskym pozíciám a hoci Francúzi húževnaté odporovali, vyhodilo do povetria niekoľko krytých miest. S väčším počtom zajatých vrátilo sa do svojich zákop. Večer westfalské pluky rošírily úspech z minulého dňa východne od Cerny. Nečakaným útokom vydobyly niekoľko zákopových línií južne od majera La Bovelle. Počet zajatých sa značne zvýšil. Súčasne Francúzi útočili mocnými silami dva razy pri Cerny. V boji zblízka boli odbití. I na západnom brehu Mózy rozšírili sme úspech z 28. júna. Na východnom svahu výšiny 304 pozniansky pluk vydobyl asi 500 metrov francúzskej pozicie a oddiely, pozostávajúce z Brandenburgčanov a Berlínčanov zaujaly nepriateľské zákopy medzi Bethincourtom a Esnes. Dňa 28. a 29. júna zajali sme 825 nepriateľov. Nepriateľ tvrdošijne vzdoroval; krvavé ztraty má značné. Zväčšil ich ešte bezúspešnými protivýpadmi na juho-východnom kraji lesa pri Avocourte a proti juhozápadnému svahu výšiny 304. Východné hojište: Front bavorského princa Leopolda: Na rastúci tlak ostatných mocí dohody ruská bojová činnosť vo východnej Haliči začína robiť dojem chystaných útokov. Naše pozície od železnice Lvov—Brody až po výšiny južne od Brezian sú od včera pod ruskou tuhou ničivou paľbou. Pri Koňuchäch v noci ruské sily začaly útočiť, ale v našej ničivej paľbe sa vrátily. 1 severne a severo západne od Lucku ruská paľba je väčšia. Na fronte arcikniezat'a Jozefa a pri gruppe Mackensena položenie je nepremenené. Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.