Národnie Noviny, apríl-jún 1918 (XLIX/39-75)
1918-04-04 / nr. 39
▼ ychodift tri razy do tyld&a: -f utorok, Štvrtok a sobotu. (' radyUtaá hhin itkíiko-ühoraio »» oolý rok 30 k., aa pol roka 15 k., aa Itrrt roka 7 k. 50 h., na me «ae 3 k. Jednotlivé fiala po 16 h. Do eaámemska; na celý rok 40 k. Predplatná cena na saní.' štvrtkové čísla je: pre Rakúsko - Uhorsko na cely rok 8 k., na pol roka 4 k. Bo cudzozemska: na celý rok 10 k. časopis posiela sa len skutočne predplateným. --------i!—■ —' ---------1--------..................... .... ...I—..-|_J_1^LLMLĽS ljmimTM J---Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom 8v. Martine. Ročník XLIX. Štvrtok, 4. apríla 1918. Číslo 39. (14.) Deák a národnostná otázka. V svojom veľkonočnom čísle »Világ« vytlačil výťahy z troch snemových reči Deákových, na poúčanie vraj pre dnešnú politiku. 1) Dňa 14. novembra 1868 na sneme o tom bola reč, či popri maďarskom Národnom Divadle dať štátnu podporu i jednému z národnostných divadiel, srbskému, ako žiadali srbskí vyslanci. Vtedy Deák, »mudrc vlasti«, ako si ho Maďari volali, vstal a hovoril: »V tejto veci ja pridŕžam sa zásady, aby, keďže jednotný, nerozdeliteľný uhorský národ uznávam za politický náiod, všetko, čo sa deje v mene štátu, išlo v jeho reči. Ale že by divadlo bolo politickým poľom, kde by táto zásada musela mať platnosť, neuznávam. Ja ani v národnostnej otázke nechcem sa pridŕžať inej zásady) ako tej, ktorú uznávam za spravedlivú... Nemôžem nijako srovnat s pravdou, že by štát, ktorý politicky je jednotným a nerozdeliteľným uhorským štátom, zo spoločných dani nakladal len na divadlo, pestujúce madarskú reč, vôbec na vzdelávací ústav, prináležajúci len ľudu a národnosti jedného jazyka. V tejto veci ja myslím, že alebo všetkým, alebo ani jednému. Ak sme nie v takom položení, že by sme všetkým mohli dať, nuž vypovedzme, že výlučne nedáme ani na toto (na maďarské) divadlo. .. Ja teda nechcem prijať podpory, narádzanej v návrhu pre maďarské divadlo... Keby sme mohli dať všetkým, tak áno; keď nemôžeme zo štátneho rozpočtu, nedajme ani pre našu reč... Vytrime všetko, lebo nechcem podporovať nijakú nespravedlivosť ani vtedy, keby sme z nej mali prospech. 2) Dňa 24. novembra 1868 na sneme v otázke reči pri administrácii a súdoch Deák hovoril: Pri politickej jednote národa všetko to, čo sa deje menom celého štátu, nemôže sa diať vo viac rečiach... Ale nadol pri stoliciach, právomocnostiach, obciach, pri cirkvi ja by som rád neobmedzovať rovnoprávnosť a dať jej voľné pole; tak i v prisluhovaní spravedlnosti pri nižších súdoch, len nie pri appellačných... Žiadal by som si, aby pravotenie tam, kde je obyvateľstvo nie maďarské, bolo dovolené i v reči tamejšieho obyvateľstva. 3) 23. januára 1872-ho na sneme bola reč o školskej politike. Vtedy Fraňo Deák takto rečnil: Iste každá národnosť, hoci je ona nie politickou národnosťou, je oprávnená, aby jej bol daný spôsob vychovať, vzdelať si deti. Nech je v krajine hoci 300 gymnázií, nech ich je toľko, že na každých šesť míľ dostane sa jedno, jestli gymnázium niektorého kraja neučí v tej reči, alebo aspoň neučí hlavne v tej reči, ktorou rečou sa v tom kraji hovorí: tak iste ťažko bude urobiť pokrok vo vzdelanosti. Rozpamätajme sa len, čo sme sa natrápili za detstva preto, že sme sa museli uči.t v cudzej, mŕtvej reči (latinskej), a povážme, aké je teraz našim synom obľahčené učenie tým, že sú v maďarskej reči vyučovaní. Tak je to s rečou každej národnosti. Vôbec, jestli my chceme získať národnosti, cestou toho je nie to, že by sme ich všemožne maďarčili, ale aby si ony mohly obľúbiť maďarské pomery. Lebo dve veci ja jasne vidím: chcieť ich vykoreniť bolo by bezbožným barbarstvom, ešte i vtedy, keby ich nebolo toľko, že zničiť ich je nemožnosť. A urobiť si z nich nepriateľov nie je náš záujem. V položení tomuto podobnom sú i ony. Keby sa mohly odtrhnúť a predstavovať veľký národ, rozumel by som snahu k tomu namierenú; ale pri europejských pomeroch to je nemožné. Obom stránkam treba sa teda vynasnažovat, aby spolu a jedna pri druhej mohly žiť v shode čím lepšej. * Iste, hovoriť Fraňo Deák pekne hovorieval’ Ale dnes vec je jasná, že reči jeho neboly úprimné. Bola to len taktika. Po vyrovnaní 1867-ho maďarská politika potrebovala ukazovať i pred panovníkom, že je spravedlivá, a potrebovala i nemaďarské národnosti uchlácholiť. Preto boly Deákove pekné reči. Prax a skutočnosť od samého počiatku nesrovnávala sa s peknými rečami. Keby Deák v novembri 1868-ho, keď bola reč o štátnej podpore pre divadlá, tak bol smýšľal, akým sa ukazoval, on bol by musel povedať: Dávame podporu pre maďarské národné divadlo v Pešti, povinní sme dať i pre srbské divadlo v Novom Sade. Ale aby Srbi nemohli dostať tú nejakú tisícku, Deák v svojej reči predstavil vec tak, ako by tu koľko národností, toľko stálych divadiel bolo (z nemaďarských národností mali ho akési len Srbi v Novom Sade — i podporu len oni pýtali), a štát je chudobný, nemajúci peňazí na podporu pre všetky. Hoci štátny rozpočet aký chudobný bol, či by sa z neho nebola dostala nejaká tisícka tomu srbskému divadlu? Deák za politickejšie uznal povedať: Jestli nemôžeme dať všetkým divadlám, nedajme ani nášmu, maďarskému. To bolo pekné slovo. To účinkovalo.; Ale nech len ide »Világ«*) pozrieť si staré účty, či maďarskému národnému divadlu nebola štátna podpora vyplatená i na ten rok? Pri súdoch a administrácii zas, kým Deák na sneme pekne rečnieval, postupne odstraňovali všetko, čo do roku 1867-ho prax uviedla pre Nemaďarov priaznivejšieho. A v školstve? Ministrom vyučovania od 1867-ho bol Eötvös. Barón Jozef Eötvös, ktorý 0 národnostnej otázke i písaval, v knižkách a novinách, tak pekne, ako hovorieval Deák. Menovite školské ustanovenia národnostného zákona 1 zvláštneho školského (XXXVIII: 1868) zákona boly ustálené pri jeho účasti, no do života neuviedol z nich ani litery, priaznivej pre nemadarské národnosti. Naopak, po nemaďarských krajoch zakladané nielen štátné, ale i obecné elementárné školy boly hneď maďarčiace; učiteľské präparandie v Modre a v Kláštore pod Znievom, ktoré podťa národnostného i školského zákona malý byť slovenské, Eötvös otvoril maďarské. Keď Deák 23. januára 1872 tak pekne hovoril na sneme o materinskej reči v školskom vyučovaní, vtedy všetky predpisy národnostného i škulského zákona o materinskej reči nemaďarských národností už boly zo svojej podstaty povyvracané. Roku 1874. a 1875-ho Deák ešte žil, a slovenské gymnázia i slovenskú Maticu zrušili. V národnostnej otázke z maďarských politikov úprimne myslel jediný Ludvik Mocsáry, ktorý, keď náš Andrej Kmeť umrel, napísal o ňom smútiacej Muzálnej slovenskej spoločnosti, že by si bol žiadal vidieť Kmeťa na stolci nitrianskeho biskupa. *) Vlastne O. Jászi, ktorý o tejto veci i v svojej známej veľkej knihe má celú kapitolu a — nesprávnu. Svetová vojna. Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa 2. apríla. Oznámiť niet ničoho. Náčelník generálneho štábu. Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 2. apríla. Západné bojište: Na fronte položenie ostalo nepremenené. Protinápady, ktoré nepriateľ urobil pri Hebuterne a najmä húževnaté proti výšinám, ktoré sme my medzi potokom Luce a Avre boli vydobyli, zmarily sa pri jeho ťažkých ztratách. Medzi Avre a Oise menšie boje pechoty. Francúzi ďalej strieľali na Laon, kde mnoho obyvateľov padlo v obeť. Z výzvedných našich bojov na východnom brehu Mozy pri Haudiaumonte a od Thannu na juho-východ dostali sme zajatých. S ostatných bojíšť nieto nového. Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff. Viedeň, 2. apríla. Na telegrafické pozdravenie od nemeckého cisára Vilhelma Jeho Veličenstvo král Karol odpovedal: Veľkolepé úspechy armád, víťazne postupujúcich pod Tvojím veliteľstvom, môžu ma najväčším uspokojením naplniť. Božie požehnanie nech sprevádza všetko, čo za týmto bude nasledovať a nech nám dopomôže k blízkemu čestnému pokoju. Za vyznačenia, udelené mojim generálom, prijmi moju najvrelejšiu vďaku. Zo srdca pozdravuje Ťa s úprimným priateľstvom Karol. Reč grófa Czernina. V reči, ktorou odpovedal na pozdravenie mestskej rady vo Viedni, minister Czernin hovoril: Krátko pred západnou offenzívou spýtal sa ma francúzsky ministerpredseda Clemenceau, či by som bol náchylný pokonávať sa a na akom základe. V usrozumení s Berlínom odpovedal som, že pokonávať sa som hotový a v pomere s Francúzskom nevidím inej prekážky pokoja, ako jeho nároky na Elsasko a Lotringsko. Na to z Paríža odpovedali, že na takom základe nemôžu sa pokonáyať. S Rumunskom uzavreli sme pokoj, ktorý môže byt základom priateľského súsedského pomeru. Malé opravy hranice, ktoré sme vymohli, nie sú annexiou. Židia odteraz budú rovnoprávnymi občanmi Rumunska. Zamedzíme irredentistickú propagandu, ktorá toľko škody narobila v Uhorsku. Ako pri uzavieraní pokoja s Ukrajinou, tak i pri uzavieraní pokoja s Rumunskom mal som pred očima, aby som zabezpečil zaopatrenie našej monarchie najpotrebnejšou živnosťou a inými prírodninami... Nádeje našich protivníkov, že vojnu budú môcť predĺžiť, zakladajú sa na našich vnútorno-politických pomeroch a i na rečiach istých politických vodcov, nie v malej miere i tých, ktorí sú z tábora Čechov... Píšu uzavretia, ktoré v ničom nesúvisia so štátnou ideou, nemajú zazlievajúceho slova pre české sbory, podie bojujúce proti svojej vlasti a svojim bratom a z uhorského štátu chcú odtrhnúť čiastky. Pod ochranou immunity držia reči, ktoré sú vyzývaním nepriateľského cudzozemska pokračovať v boji... Mizerný, poľutovaniahodný Masaryk nie ja sám. Sú Masarykovej i vnútri monarchie.