Národnie Noviny, júl-september 1918 (XLIX/76-114)
1918-07-02 / nr. 76
Vychodia tri razy do týždňa: ▼ utorok, Štvrtok a sobotu. Predplatná ««na pra Kaknako-Chonke aa aelý rok 30 k., na pol roka 15 k., ■a Itrrť roka 7 k. 50 h., na medac 3 k. Jednotlivé čísla po 16 h. Do eufizozeífläka: na celý rok 40 k. Ročník XLIX. Predplatná cena na samé štvrtkové čísla je: pre Bakúsko - Uhorsko na celý rok 8 k., na pol roka 1 k. Do cudzozemska: na celý rok 10 k. 'asopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo 76. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Utorok, 2. júla 1918. Vyzvanie predplatiť! j Prosíme všetkých ct. čitateľov našich j novín, ktorým predplatok teraz koncom j druhého štvrťroka vypršal, aby si ho j láskavé Čím skôr obnovili a tak pod-; porili nás v ďalšom riadnom vydávaní nášho časopisu. Administrácia Národných Novín. Výhľady do budúcnosti. 19. júna toho roku uhorský snem rokoval j 0 národnostnej a zahraničnej politike. Gróf Tisza, i Wekerle a gróf Andrássy hovorili o nej — traja; najhlavnejší zástupcovia verejnej mienky maďarskej.To, čo povedali, je nielen verným odzrkadlením; smýšľania Maďarov, aie je i vzácnym upozornením pre nás, čo môžeme v budúcnosti čakať od ich politiky, ak ona i v budúcnosti bude smerodajná v krajine. Medzi nami je mnoho naivných duší, čo si myslia, že medzi čertom a diablom je jednak len nejaký rozdiel, a čo sa každej premene ministerstva radujú, vraviac, že teraz nám už bude lepšie. Tejto naivnosti sme padli v obeť, ked r. 1910-ho nebohý Khuen-Héderváry vzal do rúk opraty. Nevyliečiteľná choromyseľnost slovenská! Bezmyšlienkovite veriť, že jablko nebude padať so stroma na zem, že voda nepotečie shora nadol, že držitef moci nebude svoju moc zväčšovať, ale že ju bude dob-i rovoľne umenšovať, že sa bude o ňu dobrovoľne! deliť s bezvládnymi. Contra náturám sui generis! Sú u nás ľudia, ktorí, ked sa ich spýtaš, aká budúcnost nás tu môže očakavaf, budú ti — plní poctivého presvedčenia — citovať Ludvika Mo-j csáryho, Jászi Oskára, ba azda i v Szentiványi] Árpádovi najdú — ako som to nedávno čítal; v liste isténo nášho človeka — moc dobrého aj mnohosľubného pre nás Slovákov. A toto vychodí; všetko z toho, že my neveríme, že to, čo hovorí; Tisza, Wekerle, Andrássy atď., je a i bude najver-\ nejším obrazom duše maďarského človeka, či grófa, či S mešťana, či robotníka a či dolnozemského kubikoša.j My veríme na Mocsarovcov, Jászovcov a čakáme* na nich... V politike sa dobrovoľne nič nedáva.i Koľko si vládzeš vynútiť, toľko máš. Toto je prvé j 1 posledné, ba jediné pravidlo v politike. Takto ja j vidím našu budúcnosť pod vládou Wekerlovou, j Tiszovou, Károlyiho, Jásziho alebo, ak tak chcete,; i Weltnera Jakuba. Čo je z mačky, všetko myši lapá. í Ale — k veci: Po balkánskej vojne začalo sahovorit o — svetovej vojne. Len na zádrapku saj čakalo. Nemci i Rusi uchádzaii sa o spojenectvo! s Rumunskom. Ruský cár s celou rodinou bol j u Karla na návšteve. Hovorilo sa i o ženbe syna] rumunského korunného princa s ruskou cárskou! dcérkou. Do tohoto koncertu zakontroval i gróf j Štefan Tisza, keď vyjednával s našimi rumunskými] biskupmi a vyslanci o školstve atď. Vtedy nás to j všetkých prekvapilo svojou neočakávar.osťcu, dnes j už vieme, o čo išlo a odkiaľ rozkaz vyšiel. Vyjed-; návanie sa pretrhlo bez výsledku. O tejto veci j povedal gr. Tisza 19. júna, že od mladosti je jehoj presvedčením, že »v Uhorsku nielen rovnoprávnosť,} ale i láskavé zachádzanie treba dávat nemaďarskými občanom a mravnými stuhami náklonnosti, lásky! a auktority treba ich priviazať k uhorskému štátu- (Tak je! z prava), aie s druhej strany s najväčšou; prísnosťou treba sa postaviť proti každému národnostnému motajstvu (iizelem) a agitácii, ktorá na-; páda celistvosť a národný ráz (nemzeti jelleg) uhorského štátu. (Tak je! Tak je! na pravej strane a v prostriedku.) Toto smýšľanie ma viedlo i vtom, ked som už oddávna požadoval sprísnenie na toto sa vzťahujúcich paragrafov trestného zákona, a oddávna som súril zoštátnenie polície, i vedomé, organické a jednotné vybudovanie štátnej polície i policajných poriadkov, súvisiacich s bezpečnosťou štátu.« Preto sa dal najprv do priateľského vyjednávania s rumunskými prednými ťudmi: »mňa malo k tomu to, že raz už konečne treba spraviť vážny pokus; odzbrojiť národnostnú agitáciu, tak objasniť idey, aby i tí, čo dnes vyznávajú národnostný prcgramm, mohli tieto programmy sosňať s denného poriadku a mohli sa bez výhrad vtopit: do verejného života maďarského (fentartás nélkül j beleolvadjanak a magyar közéletbe). Ak by sa potom j tento pokus nepodaril, aby sa celou silou, o mnoho j účinlivejšími a prísnejšími prostriedkami mohlo! zakročiť proti tým, čo takéto rozkladné politické j snahy zastupujú. (Živý súhlas na pravej strane.)i ...chcel som, aby sa zriekli neuskutočnenej; čiastky svojho nacionalistického programmu a aby sa, ako členovia ktorejkoľvek maďarskej politickej strany, vtopili do maďarského verejného života, i Tieto porady nemalý výsledku.« j »Dnes už celkom inak hľadíme na dve veci. Jedna je, že niektoré národnosti majú styky a sväzky so svojimi, za hranicami žijúcimi súplemenníkmi. Kým české snahy samy seba neodhalily, a dotiaľ, kým sme boli s Rumunskom v spojení, do tých čias sme tieto styky s Českom a s Rumunskom — ak sa šikovne skryly do hospodárskych a čisto kultúrnych šiat — len veľmi ťažko mohli dolapiť. V tomto ohľade sa situácia celkom premenila. Dnes už veľmi dobre vieme, čo chce Rumunsko v Sedmohradsku a Česi v Hornom Uhorsku, tak, že je súrnou potrebnosťou, aby i! vláda, i zákonodarstvo všetko možné porobily, v tom smere, aby boly takéto motajstvá drakonskou prísnosťou znemožnené a pomstené. A tu sa neuspokojím so všeobecným sprísnením trestného zákona, tu treba policajné poriadky uzákoniť. Treba dať možnosť i zbraň do rúk uhorskej vlády, aby mohla položiť ruku na také verejno-hospodárske podniky, ktorých politické snahy smerujú za hra-! nice (Súhlas) a treba ozbrojiť vládu i proti otrave, ktorá sa kultúrnou cestou dostáva k nám.« Potom zas robil výčitky vláde, že na shromaždenia gréckovýchodných a grécko-katolíckych cirkví poslala vládnych komisárov, čo nebolo vôbec potrebné a s čím len podráždila Rumunov. Zaujímavé hovoril i o zahraničnej politike, o vzniku svetovej vojny, o nemeckých podmienkach pri tom, ako i o svojom podiele na tomto vzniku:’ »Nuž čo zapríčinilo túto vojnu? Nuž či nás nepri-; nútili do vojny? Veď o tomto som ja oprávnený hovoriť, lebo ja som svoju zodpovednosť ku tejto vojne len potom priviazal, keď som sa po trojtýždňovom základnom skúmaní presvedčil, že nite1 sarajevskej vraždy vedú do Belehradu a že vražedlný útok srbského štátu namierený bol nie proti bezpečnosti, nie proti territoriálnej celistvosti, ale proti existencii Uhorska. (Pravda je! Tak je! na pravej strane.) Nuž či vtedy uhorský národ mohol podmienky klásť nemeckému spojencovi? Ak vôľakto, práve náš spojenec by to bol mohol urobiť že by bol povedal: dobre, nech bude, ja donesiem obete, ale žiadam od vás to a to. Neurobil toho, lebo náš nemecký spojenec len tú jedinú odpoved dal, čo v podobných prípadoch čestný človek svojmu spojencovi môže dať, a čo i my dáme nášmu nemeckému spojencovi dotiaľ, kým len bezpečnosť Nemecka vyžadovať bude pokračovanie vojny.« Z reči Tiszovej sa teda každý môže presvedčiť, že gróf Tisza len po náležitom — trojtýždňovom — uvažovaní vecí spýtal sa nášho nemeckého spojenca, či je hotový donášať obete, a že len po tomto základnom uvažovaní vzal na seba svoju časť zodpovednosti za túto vojnu. Nie menej zaujímavá je i reč Wekerlova. On sa nikdy nepomýli. I teraz povedal: »Z ohľadu na národnostnú otázku bude treba revízie a doplnenia trestného zákona. Oproti našim národnostiam sme stáli vždy na tom stanovisku, že ich považujeme za úplne rovnocenných občanov, dávame im jednaké práva, nevynímajúc ani práv politických ; slovom, my čo najpovoľnejšie (legmesszebbmenöleg) vyznávame rovnaké zaobchodenie s nimi i v politických a hospodárskych veciach.*) Ale práve vtedy, ked v politickom a hospodárskom ohľade až do krajnosti prenášame rovnoprávnosť, máme právo požadovať, aby naše národnosti ani v politickom, ani v hospodárskom ohľade neprechovával* osobitných snáh.« (Tak jel Všeobecný súhlas.) Oznámil, že v najkratšom čase vystaví štátnu políciu na ohrožené čiastky krajiny. Myslím, že jedno je z týchto reči dosť zrejmé: revízia trestného zákona a policajné prostriedky sú aktuálné; naproti tomu kultúrny a hospodársky Programm národností, nakoľko je v súhlase s vybudovaním národného štátu, bude tolerovaný, ináče celou prísnosťou zákona potieraný. O reči grófa Andrássyho budem referovať budúcne. „—“ Svetová vojna. Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa 29. júna. Pri Zensone a Noventa di Piave nepriateľské výzvedné oddiely probovaly prekročiť rieku. Ináčej viedla sa delostrelecká streľba. Náčelník generálneho štábu. Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 29. júna. Západné bojište: Gruppá korunného princa Rupprechta: Na polnoc od Lysú po prudkej delostreľbe Angličania útočili. Trojnásobný útok proti Merisu zlomil sa pri krvavých ztratách. Na prostriedku bojišfa nepriateľ prenikol do Vieux-Berquin. Protiútok posádky ho zastavil a zatlačil na západný kraj mesta. Na polnoc od Merville stroskotaly sa nepriateľské útoky v našom ohni. Na ostatnom fronte zmiernila sa k ránu tuhá nočná paľba delostrelecká. Severo-západne od Bucquoy odrazili sme niekoľko ráz tuhé útoky nepriateľských výzvedných oddielov. Gruppá nemeckého korunného princa: Na poludnie od Aisny Francúzi išli útokom po tuhej delostreleckej príprave. Pri Amblone po tuhom boji sme ich odbili. Pri Cutry oni získali pôdy. Naším protiútokom boii na obidvoch stranách *) Na pr: volebný zákon a obmedzená kúpa nepohnuteľností. Pozn. referenta.