Národnie Noviny, január-marec 1919 (L/1-74)

1919-01-01 / nr. 1

Vychodia Šesť ráz do týždňa: Okrem pondelku, k iždý deň. Predplatná cena: aa celj rok 60 k., na pol rokaSOk., na štvrť roka 15 korún, na Bieliac 5 k. Jednotlivé čísla po 20 h. Ho cudzoMBisk«: na celý rok 80 k. Ročník L, \ I Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom 'Sv. Martine. Streda, L januára 1919. H,» Predplatná cena na samé štvrtkové čísla je: na celý rok 8 k., na pol roka 4 k. Do fädzozemska: na celý rok 10 k. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. i h* '■(/ k ^ňk,h- sv. TSEBf,našich rukách. Žilina, 30. decembra 1918. Telefonicky sa dozvedáme, že naše vojsko včera o 5-tej hodine vtiahlo do Košíc. Číslo 1. 7W. Nový život. V histórii slovenského národa rok 1918-ty bude veľkým medzníkom. Stroskotalo sa Rakúsko, stroskotalo sa Uhorsko, Siováci s bratmi Čechmi vstávajú ako svobodný národ — od konca 1918-ho roku... Ešte na konci 18. stoletia v Uhorsku z 8-millionového obyvateľstva boly len dva milliony Maďarov. Tak tvrdil i pôvodca spisu »Manch-Hermaeon,« vydaného 1790 ho, po smrti cisára Jozefa II., a podľa všetkého bol veľmi rozhľadený v pomeroch krajiny. Ešte bolo ich málo. Ale vtedy, menovite v prevratoch, spôsobených Jozefom II. i jeho smrťou, rozpálili sa novým duchom. Hneď na sneme 1790—91-ho namiesto latiny bola postavená maďarská reč. Všetko ich snaženie smerovalo predovšetkým k tomu, aby škola a cirkev stály sa nástrojmi madanzácie. Najmä od roku 1825 stonce už v tom ducnu pracujú. Šopronská, v ktorej Madarov bolo veru málo, 1829-ho naložila učiteľom a kňazom po maďarsky učiť a kazaí; Aradska stolica, Kde ich oolo ešte asi menej, ako i v Sopronskej, predpísala vedieí po maďarsky i dedinským -rychtärorn a notárom. Novohradská na pomaďarčenie svojich Slovákov založila »tnadarský národný inštitút,« Vesprímska do slovenského Läjoš-Komárna 1827-ho postavila maďarského kňaz«, a cirkevníkov, protivivšich sa maďarským službám božím, bili pred stoličným domom na dereši. To Dol začiatok toho, čp za našej pamäti konalo ’aa ná prixiad zrušením“slóvenskýcn gymnázií, Slovenskej Matice, pomadaičenim ešte i mien slovenských dedín. Keď 1914-ho vypukla strašná vojna, chrániť jej záujmy zaviedli cenzúru, tlačový zákon suspendovali, vyzdvihli z platnosti. Ale u nás i pri tom o čo im išlo? Konfiškovali nam knižky, v ktorých boly piesne „Hej, Slováci“, „Ultra, milá Nitra'1 alebo i „Kto sa pravdu ľiorí“,ktoré od 60 i 80 rokov btz zavady bývalý tlačené, a po výrokoch pri výnimočných zákonoch a nariadeniach vynesených dali ich ničif, páliť. Už pôvodca rečeného jozefínskeho spisu z roku 1790-ho dôrazne hovoril, že Maďari neobstoja na ceste, na ktorú s toľkou bezohľadnosťou rozbehli sa po smrti Jozefa II. V systéme europejskom taká výnimka nebola by vraj možná! Budúcnosť svoju malý, slabý národ násilenstvami nemôže založiť. A tak hovorievali skoro zstým i naši prvi buditelia, Kollár a Hollý. I dnes, akoby so zauostučinenlm, v tomto sjnysle cituje sa Kollár: »Čo sto bludných vekov hodlalo«, zvrtla vraj dobál A ono — zvrtla vojna!! Svetová vojna stroskotala Rakúsko i Uhorsko, tak stali sme sa svobodnými. Moc, ku ktorej v Uhorsku, šťastnými pre nich okolnosťami, prišli Maďari, mohla byť zlomená len mocou. V svetovej vojne borily sa také strašné sily, že jej výsledkom musely byt veliké prevraty. Ďakovať Čechom a Slovákom, ktorí pracovali za hranicou, s tamtej strany frontov; ďakovať menovite i tým našim, ktorí v službe vysokej myšlienky na bojištiach nebáli sa opúšfať rakúsku uhorské zástavy: vec nášho národa pripojila sa k dohode, Čiže k veci Angiié, Francúzska, Talianska a Ameriky. Tým stalo sa, že keď zo strašnej borby dohoda vyšla víťaznou, s ňou spolu víťazmi sme i my. A po vojnách víťazi diktujú svoju vôfu. Predtým i vojny priaiy Maďarom. Pokorení roku 1849-ho, oni, spojenci Garibaldiim, začali sbíerat sily po vojne 1859-ho, v ktorej Austria bola premožená. O sedem rokov, v novej vojne, kde oni operovali Klapkovou légiou, porážka Austrie bola ešte väčšia, a vyrovnaním 1867-ho Maďari stali sa neobmedzenými pánmi Uhorska. V tomto novom položení za päťdesiat rokov my všetci ostatní v krajine s:ne postupne hynuli — oni rástli. Roku 1910 ho načítali sa, že ich je už desať millionov. A, ako oni vynakladali svoju moc, iste boli by ďalej rástli na dôležitom území Stedriého Dunaja, nech ich pri boku Nemcov nezmrvia veľké udalosti 1918-ho roku... Veľký, sveto-historický rok! Strašnými próbami vojny i vnútornými po mermi krajinskými zmorený náš národ slovenský už svobodnejšie vydýchol. Maďari, ktorí vyše 120 rokov pracovali na našej národnej smrti, naraz sú samá dobrota a samý sľub. Mámia, sľubujú, aký by sme tu s nimi dobrý život mali; ale už je pozde. Nepomýlia nikoho. Slovákom i v najopustenejšich krajoch otverily sa oči. Rokom 1918-tym zaviera sa hranica slovenského utrpenia a hynutia — začína sa nový život. Oslava Masarykova v divadle vinohradskom. 'Telegramm Československej tlačovej kancellárié. .Praha, 27. decembra. Präzident Masaryk navštívil dnes večer so svojou dcérou Alicou Masarykovou a synom Jánom, Meshké divadlo, v Kráľ Vinohradoch. Budova Mestského divadla ozdobenáj boia veľkým mono grammom Če?kf-slovp,i< o-i ntp.ibiiky a mohutnou •uikôlorou V Tr.araďnýc; f^rváčn. Na Purkynovom námestí, pred budovou divadelnou, shromaždily sa veľké húfy ľudu, ktoré prípravily präzidentovi vrelé ovácie. Dvorana divadelná bola preplnená obecenstvom, ktoré netrpezlivé čakalo príchod präzidenta. Keď vstúpil präzident do dvorany, obecenstvo povstalo s miest a oslavovalo ho. Präzidenta pozdravil najprv predseda divadelného družstva, dr. Marek, a starosta vinohradský Ľureš, za čo sa präzident pár vrelými slovami poďakoval a zaujal miesto v lóži. Orchester zahral obe národné hymny, ktoré obecenstvo stojačky vypočulo. Nasledovalo potom slávnostné predstavenie. Herec Wiesner, predniesol vzletný prolog, za potlesku celého poslucháčstva. Na programme bola potom Smetanova Prodaná nevesta, predstavenie ktorej sa nad očakávanie vydarilo. Slávnostného predstavenia zúčastnili sa členovia ministerského kabinetu, na čele s ministerpräzidentom, dr. Kramáfom, diplomatickí zástupcovia dohodových štátov, správca česko-slovenského vojska dr. Scheiner, mnohí členovia národného shromaždenia, na čele s predsedom Tomáškom, predseda zemského administratívneho sboru dr. Prania, starosta pražský dr. Šámal a iní. V prestávkach dával präzident audencie. Medzi inými prijal na audencii i bývalého poľského socialistického poslanca Daszynského Za nadšených ovácií celého obecenstva opustil präzident, po predstavení divadelnú' budovu. JÄatiarskí dôstojťíci na Slovensku. Žilná, 29 decembra 1918. Veliteľstvo česko-slovenského vojska na Slovensku nariadilo, že madarskí dôstojníci, ktorí sa zdržujú na Slovensku, musí# dať písobné osvedčenie, že nebudú proti r ám agitovať a chrániť sa budú akýchkoľvek nepriateľských prejavov. Denne musia sa hlásiť u nášho vojska a zbraň musia odovzdať. Dôstojníci, ktorí nepodpíšu tota osvedčenie. alebo sa prehrešia proti týmto zásadám, majú byť arretovaní, alebo internovaní v Brne. V každom takomto páde treba nepísať zápisnicu o vine dôstojníkovej, alebo oznámiť, že osvedčenie nepodpísal. S maďarskými dôstojníkmi treba zachodiť slušne, ale odmerane. Súkromný majetok nesmie byť zhabaný. Všetku zbroj treba odovzdať. Žilina, 29. decembr? 1918 Generál Picdoni vydal rozkaz, že civil; í obyvetelia musia byť odzbrojení. Pušky a u unfeía akéhokoľvek druhu musia sa odovzdať u našich úradných orgánov. Úrady nech oznámia počet odovzdanej zbroji vojenskému referentovi do Žiliny. Sekretár dr. Ivan Markovié v Žiline. Telegramm Slovenskej tlačovej kancellárié. Žilina, 29 decembra 1918. Včera prišiel sem dr. Ivan Markôvič, sekretár zahraničného úradu, redaktor časopisu »československá Samostatnosť« a »La Nation Tch que«, ktoré vychádzajú v Paríži. Sekretár dr. Markovié priniesol ministeriumu podrobné zvesti ozaí raničnom položení, ktoré je veľmi dobré a nám prajné. V najbližšie dni vráti sa dr. Markovié» do zahraničného úradu v Brne. Poľné pôšt; a súdy na Slovensku. Telegramm Slov. tlač. kancellárié. Žil1-?». 2Q i í a--- Od 1-ho januára budú sriadené poľné pošty česko-slovenského vojska na Slovensku. Predbežne budú sriadené 3 pošty a síce č. 22—46 — 75. Joí é pošty budú prijímať a doručovať píštu li tavú, noviny a peňažné zásielky podľa predpis? bývalej poľnej pošty. Poštové poukážky predbežne prijímané nebudú, ani balíky. Zásielky poľnej pošty doručované budú les porta. I prápor slovenskej slobody má čisto »Cesko-slovenská poľná pošta č. 46« Potné súdy1 sriadené budú v Prešporku a v Košiciach. Príslušnosť prešporského siaha po Ž Sinú; Košického od Žiliny po Košice. Veliteľom poľného súdu v Prešporku bude podplukovník Ján Stroj hal, v Košiciach podplukovník Václav Werner. Veliteľ plukovník Schönei v Žiline nariadil osoby pravidelného maďarského vojska bojujúcehô proti nám zbraňou v ruke, keď sa dostanú do našej moci, považovať za vojenských zajatcov. Ich insultovať a im súkromný majetok odoberať je zakázané. Kým sa v Prešporku a v Košiciach poľné súdy nezriadia, k ním patriace záležitosti vybavujú sa v Trenčíne. Cvikov obsadený československým vojskom, Telegramm G. S. T. K. Praha 27. decembra. Mesto Cvikov obsadilo Československé vojsko.' (Cvikov je nemecké mesto v litomerickom okrese.) Kongress Židov v Československom štáte. Telegramm Československej tlačovej kancellárié. Praha, 27. dectmora. Kongress Židov Česko slovenskej republiky bude 6. januára 1919 v Prahe. Čeština vnútornou rečou v Liberci Telegramm česko slovenskej tlačovej kancellárié. Praha, 27. decembra. V štátnych úradoch mesta Libcrca zaviedli češtinu, ako vnútornú reč.