Národnie Noviny, apríl-jún 1919 (L/75-147)

1919-04-01 / nr. 75

, % fcyiiStUSISfc * jfejsm pondelku, každý deô. Predplatná cena: n eelý rok 50 korún, na po! raka 30 korún, na štvrť roka IS korún, na mesiac 5 korún, jíjaoťúvé čísla po 20 hallerpv. Do cudzozemska: sa ceiý rok 80 korún. Bogaik L, ?Ma samé piatkové čísla predpläca sa: aa celý rok 12 k., na pol roka b k. Do cudzozemska: na celý rok 16 korún. Časopis posiela sa len sku­točne predplateným. Číslo telefónu redakcie: 56. Čfsld telefónu administrácie: 30. Číslo 75. redakcia, administrácia a expedícia v Turéi»nsk©nt 8v. Martine. Utorok, 1. apríla 1919« wmiswBm2&.Ä»: Duševný maďarizmus. — I. Gr. Orlov. — Krásne opisuje naladil zmaďarizovaného Slovenska istý dopisovateľ moravského »Na­šinca«. Bol v Ľubochni. Obzrel si tam všetky krásy prírodné. Natešený prišiel do hotela a tam vidí veľkými písmenami napísané: »Slo­venská knihovňa«. To ho milo prekvapilo i zaraz prezeral knihy. Číta: Vojnovič, Tolstoj, Dostojevský, Sienkiewicz — — ale zamra­čila sa mu tvár, všetko to bolo maďarské. V celej sbierke nebolo ani jednej knihy slo­venskej len — nápis. Vnútri je všetko ma­ďarské, len vonok sa poslovenčil. Tak sa má vec so všetkým. Ob 2vlásie ale s úradníkmi, čo sľúbili vernosť Česko­slovenskému štátu. Na čelách im žiari známka prísahy, tá je slovenská, ale pod tou známkou je ešte všetko maďarské. Pozrite sa do ich súkromných domácností, ako sa tam vycho­váva, ako sa tam hovorí. Po maďarsky. V ich záujme by bolo, aby sa čím skôr zdokonálili v slovenčine. Ale na to ani nemyslia. Mnohí z nich, ba takmer všetci sú synkovia slo­venských matiek. Aspoň teraz by mali vy­brúsiť štrbinu, napraviť hriech, ktorým sa prehrešili oproti svojej matke, keď znevažo­vali, posmievali svoju re; materinskú. Aspoň teraz, by sa mali biť v prsi^: moja vina, moja najväčšia vina. Aspoň teraz by sa mali vrátiť ku svojmu otcovi, ako ten márnotratný syn a zvolať: »Otče zhrešil som oproti tebe a oproti bratom! Prijmi ma aspoň medzi sluhov svojich!« Ale nie! Oni o čomsi ešte vždycky snívajú, čo sa minulo a čq sa nikdy viac nevráti. Maďária, neblahá naša macocha, padla. Nikdy viac nesiahne hriešnymi svojimi rukami po nás. Cesty Maďarska a cesty Slo­venska sa rozdelily navždy. Naši páni intelli­gently čo, dosiaľ vedome, alebo nevedome chodili po bludných cestách, akže chcú zo­stávať na slovenskej zemi, musiä uznať svoju vinu, musia činiť pokánie, musia sa polepšiť a obnoviť celý svoj vnútorný život. A tú obnovu musia konať od základu, od koreňa. Musia vziať novú metlu a dobre povymetať svoj dom* svoju domácnosť. Všetok kvas, všetku smeť musia povynášať ta. kam patrí. Skúmam psychológiu, vnútorný život takzvanej inteliigentnej triedy v tomto pre­vrate. Ale smele môžem vypovedať výrok, že naša intelligencia — takzvaní bývalí maďaróni — v 90% ešte vždy necíti s nami, ale škúli za demarkačnú.čiaru a odtiaľ čaká spásu. Že na takýchto úradníkov nemožno sa spoliehať, je zrejmé a jasné. Obzvlášte nie teraz, keď sa štát tvorí a konsoliduje. Nuž nech sa nikto neponosuje, že pri­chádzajú ku nám na Slovensko českí úrad­níci. V takýchto pomeroch sú nám oni po­trební, ako Kus cnleba. Veď keby nám oni nepomáhali, zasekol by celý štátny aparát! Bol pri mne jédon professor, ináč'Slovák, ktorý sa však len teraz prihlásil k slovenskej práci, keď jeho ústav referentom školstva bol zatvorený. Tedy ien v dvanástu hodinu pri­hlásil sa ku nám. Slovák rodom a citom: a i on sa klátil, bál sa, nedôveroval. Čo máme teraz o tých myslieť, ktorí škrípaním zubov a zaťatou päsťou vítali slovenskú slobodu? Málo je Šavlov, no tým viac Julianov. Málo sa ich obráti skutočne a úprimne, no tým viac ich ostane srdcom a dušou zbožňova­­teľmi maďarských modiel. Buďme si úprimní. Nikoho nechcem za znávať a tým menej osočovať. Iďme len na slovenský Východ alebo približujme sa ku demarkačnej čiare, kde maďarizácia už skoro úplne zavŕšila Herodesské dielo — ba čo povedám — i tu medzi nami, kde by sme si mysleli, že je to všetko Slovač srdcom, dušou a citom, všade badáme u tej triedy nechuť a nevôľu ku nášmu štátu. Hovoria síce, že sú ouj Slováci, že Slovákmi chcú Bratislava, 28. marca. (Čstk. fk) Dnes ráno prišla do Bratislavy druhá výprava Oecho-Slovákov z Budapesti pod vedením nášho attfcšéa dr. Ivana Srnu. Dr. Krnovi, po opätovnom ráznom zakročení n ľudového zahraničného komisára maďarskej kommu nisíickej republiky Bélu Khuna, podarilo sa zaopatriť všetkým Cecho-SÍovákom, ktorí sa u neho hlásili, sprievodné listiny a zabezpečit im slobodný odchod a Budapešti. Pri týchto pokonávaniach . Ktftm živo zaujímal sa o ministra dr. Šrobára, s ktorým spolu sedel v segedínskom Štátnom väzení pre článok, pi sený do maďarského socialistického orgánu „Nép­­szavy.“ I druhá česko-slovenská výprava šťastlivé dostala sa na pôdu Česko-slovenskej republiky. Dr. Krno hneď obšírna referoval ministrovi Šrobárovi o udalostiach v Maďarsku. Francúzska vo­jenská missia v Čele s podplukovníkom Vixom 26. marca odcestovala smerom na Suboticu—Belehrad. Vojaci, pridelení missii, boli odzbrojení a kommu uisti poodstríhali oficierom officierske odznaky s uni formy. Samému Vixovi nestalo aa nič* jeho byt obsadený bol červenou gardou. Maďarskí boľševici 24. marca obsadili školu, kde boli ubytovaní doho­­doví vojaci a cfficieri, a. chceli im nanútiť boľševické letáky a spisy a agitovať medzi mužstvom,, avšak officierí sa proti tomu ohradili a bolo by azda prišlo k srážke, keby nebola prišla zvesť, že na Dunaji zakotvily tri anglické monitory prišíé od Belehradu. Keď monitory pldvaly oJcolo čepelského ostrova, kom­­munisti strielali na ne, jednoho anglického officiera usmrtili a jednoho vojaka tažko ranili. Na domoch a rohoch ulíc každú chvíľu zjavujú sa nové plakáty, oznamujúce nové nariadenia maďarskej sovietovej vlády, každé nariadenie konči sa slovami: nKlo sa proti tomuto nariadeniu previní, stihne ho trest smrti.“ Po uliciach stále behajú automobile s ozbrojenými červenými gárdistán. Občianstvo je celkom sterrori zované a neodváii sa ani cefenúť. Noviny môžu lev to uverejňoval, čo direktórium dovolí, toto predpisuje i kommentáré, ha i tlačiarsku úpravu jednotlivých zvestí: ktoré zvesti majú byt väčším, ktoré menším písmom tlačené, preto i všetky noviny píšu rovnako. »Pesti Hírlap« dnes tak musí písať, ako »Népszava« a oba ako »vörös Újság«, niet rozdielu. Dva denníky zanikly: kjerikdlni; »Al­kotmány* a denník maďarskej gentry »Budapesti Hírlap*. Bývalý ministerpredseda Wekerle je uväz­nený v budapeštianskom Ústrednom väzenf a 1 mnohi iní bývalí maďarskí pol.ickf pohlavári sú tiež vo väzení Ich mená sú v tajnosti. Socialisti hoci na vonok hlásajú, že splynuli s kommu.iistmi, vidia, do akej záhuby ženie sa Maďarsko á radi by odstúpil z -vlády, avšak bolševici ich nepustia. Z 30 členov vlády je 24 Židov, 4 Maďari, I Nemec a i uhorský Rus. Cervenf-gár­­disti, hoci ustavične majú v ústach internaciona­lizmus, chovajú sa maďarsko šovinistický oproti Nemaďarom, a kto verejne nehovorí po maďarsky, toho inzultujú. Ich heslom je i dnes: »Ješ maďar­ský chlieb, musíš i hovoriť po maďarsky!« £ -- h "' V školách hneď po prevrate za­kázali vyučovať náboženstvo, deti nesmú chodiť do kostola, kostoly sú byť, ale verabože to j? len maska, výho­vorka. Keď by prišlo na lámanie chleba, ani jedon by nebol 3 nami. Nuž to nesmie tak byť. Herakles len raz bol na krížnych cestách — urobil rozhodný krok a išiel za svojim cieľom. Jánusov s dvoma tvárami nepotrebujeme. Každý sa musí rozhodnúť a ísť ta, kde ho srdce ťahá.' Každého Slováka, čo má v sebe i čo len iskierku rodolásky, srdečne vítame vo svojich kruhoch. Ale k tejto zemi, k týmto vrchom, k týmto dolinám, kde sa zrodil a kde spo­čívajú jeho predkovia, musí sa pritúliť srdcom a celým svojim bytím! . ^ pozatvárané akňazia nesmú sa uká­zať na ulici. Obchody sú všet<y pozatvárané. Obchody so živnosťou musely byť /otvorené, ale obecenstvo všetko pokúpilo, lebo každý so stra­chom hľadí do budúcnosti, a hľadí sa zaopatriť živ­nosťou. Dovoz živnosti takmer celkom zaseknul. \Pred prevratom dostávala Budapešť 3500 kusov dobytka, dpes sotva 300—330. Zásoby živnosti stačia azda na nejakých 10—14 dní, ale potom hrozí hlad. Aj uhlie sa míňa, zvlášť preto, že v baniach niet potrebného banského dreva pre ďalšie dolo­vanie. Iný tovar, menovite látky na odev, obuv, sa úplne minul. Vážnejší Maďari zúfale hladia na, položenie svojej vlasti a dr Krnu mnohí s plačom prosili, aby im vyprostredkoval slobodný kidchod z Maďárie a príchod do našej Česko-slovenskej repu­bliky, lebo Budapešti o niekoľko dni hrozí kata­strofa. Meštianske triedy a mnohí socia­listi nadávajú gr. Karoiylmu, že za celý čas klamal maďarskú verejnosť a aby mal zádrapKu oddat vládu boľševikom, a seba vytiahnut zpod zodpovednosti, tiež klamal: zfalsó­val poslednú nótu dohody o novej de­markačnej čiare medzi 'Rumunskom. Juho­sláviou a Maďarskom a tak ju uverejnil, že túto demarkačnú čiaru a neutrálnu zónu považuje dohoda súčasne I za definitívnu politickú hranicu, čo — rozumie sa — nebolo pravda a zástupcovia dohody museli túto zvesť dementovať. Avšak medzi­tým uplynulo 48 hodín a to postačilo, aby bolše­­vicl mohli schvátlť moc do svojich rúk. Ináče po Budapešti verejne sa hovorí, že gr. Károlyi v po­sledných dňoch silno špekuloval na viedenskej burze na baisse a vyhral vraj 3 milliony korún, za čo si kúpil vo Francúzsku majetok prostred­níctvom svojich francúzskych priateľov. Bofševická vláda silno verbuje vojakov, sľubujúc im hory, doiy, v prvom rade verbuje bývalých ruských za­jatých, ktorým pod ruWou sľubujú agenti i »slo­bodné rabovanie*. ' Všetky banky a fabriky sú už zkommúnlzo­vané. Správcovia bánk a majitelia veľkých priemy­selných závodov dostávajú dve-tritisíc korún mesač­ného platu, robotníkom ústi ili. minimálny mesačný plat na 1500 korún, avšak peniaze už takmer ničoho nedostať. V obchodoch vláda sostavuje inventár zásob, ktoré vyhlásila za majetok proletariátu, no a čoho chudobný Eud má malú potechu, lebo čo sa ;šte našlo, rozoberú červení gardisti, ktorí seba po­važujú za najpatentovanejších proletárov. V Buda­pešti, odhliadnuc od nočných lúpeži, je ináče ticho, ako pred hroziacou Jjúrkou. Jestli dohoda Čím naj­­skorej nezakročí, nevyhnutne vzplanie boj všetkých proti všetkým. Tajomník česko-slovenského splnomocnenca v Budapešti, dr. Krno o boľševických pomeroch v Budapešti. Z Československej republiky. Robotnícke rady v Košiciach rozpustené O tom málo kto vedel, že t Košiciach ešte do posledného Času jestvovala robotnícka rada, a to pod vedením nespoľahlivých, z Pešti podporovaných živlov,

Next