Národnie Noviny, júl-september 1919 (L/148-223)
1919-07-01 / nr. 148
^c&orlia «test rat do «tafia . Šbmsa pondelku, každý de*. Predplatná cena: -s cm} rok 60 k., aa pol rok* 80 c., %r ami rok» 15 korún, a* maste 5 Jednotlivé élala po 30 h. ío s'9dxos«®Skar ns celý rok 80 k. Cií>éník L. Predplatná cena na aamŕ Štvrtkové éísla je: na celý rok 12 k., n» pol rok« 6 k, 8» eeérosímsk*: n» celý rok 16 k. časopis posiela aa len sketoéne predplateným. Číslo 148. Redakcia« ndmínistrácla a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Utorok 1. júla 1919. Schôdzka slovenských poslan-j ä cov je odročená f Praha, 28. júna. — Plenárna] schôdzka slovenských poslancov, I svolaná na 2. júla t. r., na žiadostí pána ministra s plnou mocou pre Slovensko bude len neskôr. Jej termín bude v novinách i osobitne pánom poslancom zavčasu oznámený. 1 Matúš Dula, '' predseda Slovenského Klubu, i Komárňanskému úradníctvu! Bratislava, 29. júna. Župan ko- ľ márňanský úraduje v Komárne;] vyzývajú sa všetky župné úrady,]' aby svoje miesta v Komárne hned j nastúpily. j Dr. Ivanka, ň vládny poradca. 1 -----------------------------------------------------------------ji : ! v Mikuláši, v Ružomberku, v* Kremnici, v Bystrici, že nazdávali sme sa na pr. v marci alebo v apríli, I v Štiavnici atd. atď. už po slovensky vyučujú, v súdoch ta celom Slovensku po slovensky súdia i administrácia je slovenská! t... Pravda, koncom mája vpádom maďarských bánd za demarkačnú čiaru, na územia Česko-slovenského štátu nemohol nenastať poplach a v niektorých mestách rozutekaly sa slovenské školy. Ale či rozhľadený človek mohol veriť, že takou sialenosfou stvorí j sa tu niečo trváceho? Keď rsz česko slovenský štát stavia vitazná dohoda, a to nie z nejakej lásky k nám, ale v záujme budúceho pokoja v Europe, nuž ako bude niekto veriť, že by ho mohly vyvrátiť akési bandy peštianske, hoci v porozumení s Viedňou ;a Berlínom operujúce? I A s druhej strany, ti sme my nevedeli vopred, že po vyvrátení Rakúsko-Uhorska priechod do nových j <pomerov u nás nebude ľahký? Na Slovensku mali sme 50-roônú maďarizáciu, j 150 rečné humplovanie národa. Potom prišla temer) j päťročná strašná vojna. Ona ešte sa ani neskončila, | ju nás všetky zásoby boly tak strovené, všetko takj i znivočené, že ťažko bolo kúpiť si do domu zápaliek! I alebo cvernu prišiť záplatu na šaty. Živnosť minutá; alebo povyvážaná. Po odstránení Maďarov ako tu ; mohlo byť bez núdze? I My, ktorí sme povinní viesť svoj ľud, a i osobujeme si to, zameškali sme poučovať ho o tomto stave veci písmom i prednáškami. Zameškali sme: *rczsýpať o tomto po slovenských krajoch letáky a 1 od mesta do mesta, od dediny do dediny chodiť ne Í prestajne na prednášky. Zameškali sme, a obľahčit ; svoju vinu m«>hli by sme povedať azda len toľko, Vieme, čo je s nami? (. Iste, sme v ťažkom položení. Parížska kcnferen- -s1 cia pomaly pracuje, v jej lene vytŕčajú hlavu vlivy,!1 ktorých dlho nebolo badať, hranice nášho štátu!1 pozde boly ustanovené a vyhlásené, vojnou poko-1 rení nabrali toľko odvahy, že vtrhli na naše územie,^ prepadli nás nepripravených, u nás hynuly drahé a \1 vzácnó životy, hynul majetok, ľudia zo svojich j1 domov i obcí museli flákať sa na útek, pritom i tam J* kde sme tomuto nešťastiu nebolí vystavení, obkľu-Ú žuje nás núdza, zväčšená ešte tým, že jar ťažko sať otvárala a leto je tiež nepriaznivé, surové. A jednako \ neskamrame my primnoho? Nepýtalo by sa od nás] prejavovať nádeju, vieru a ukazovať jasnejšie čelá?] Čože sa deje v centre Európy ? Nemecko, ktoré j bolo hlavnou príčinou našich národných bied, je zlo- \ \ mené, pokorené. Rakúsko-Uhorska a jeho Habsburgov]; vôbec niet, a pozrite si lea na m&ppe, čo bude j s Maďarmi, týmito kopovmi v službe Nemcov! Od|< Baltického mora po Tatry tvorí sa slovanský veľký! štát, Poľsko. To znamená, že v Pozniansku na poľskej s1 pôde nebudú viacej osádzať Nemcov neslýchanými!' násilenstvami štátnej moci; ešte i mesto Toruň one- ? dlho bude zas také poľské, ako bolo za Kopsrnika. f Národ poľský — pre krátkosť nášho článku nemo- j; žeme spomínať iných stránok národného života — prestane sa desiť germanizovania svojho bohatého, V rozvitého jazyka, spisovateľom svojim (na pr. Przy- j byszewskému) nebude vytýkať garmaniamy, i noviny | jeho v Pozniansku i v H&liči zbavia sa jazykovej j nákazy. Od Kotora a Baru nahor až po Pätikostoly í. pôjde Juhoslávia, a na západ hodne rezprestre sa í pod Alpy. Záhrebu nebude Budin predpisovať; Srhi, | Horváti a Slovinci sjednoteaí a nikým nemýlení f môžu pracovať na svojom národnom rozvoji. U nás? í —- — Ja nie som človek naivnej viery, tvrdý život5 v maďarskom jarme urobil ma neschopným akej-F koľvek illúsie, ale keef professor Jaroslav Vlček, spisovateľ Dejin literatúry slovenskej, zjavil sa v me- j siaci máji v našom Martine ako šéf slovenského' oddelenia v ministerstve osvety Cesko-slovenakého >'\ ' štátu s uveličený rozprával, čo zkúsil na svojej inšpekcijnej ceste v Banskej Bystrici, v Kremnici, ° v Štiavnici, aké sú tam už pokroky na slovenských stredných školách, ja nabral som nádeje a viery, i ktorá nemôže byt otrasená viac nijakými zkúškami. - Keby Pavel Mudroň, Andrej Kmeť, \Svetczár“ Húrban, Halasa, dr. Petrikovich (menujem leu našich t1 martinských mŕtvych posledného času) vstali zo| svojich hiobov, a my mohli by sme im povedať, že kon- f fereccia v Paríži, usporadujúca Európu, ešte zasadá, j a na gymnáziách v Skalici, v Trenčíne, v Žiline, : že už netreba. My zameškali sme náležíte poučiť svoj pospolitý národ, a on jednako čo dokazuje? Počas nátlaku peštianskych bánd kdekoľvek našiel sa človek, ktorý otvoril mu oči, cn, náš pospolitý národ, ochotne podujimal všetko možné na obranu česko-slo ženskej otčiny a s veselou mysľou išiel k vojenským veliteľstvám ponúkať sa do boja. (Kdesi na tekovako zvolenskej hranici generál Mittelhauser našiel pod zbrojou obstarného človeks, Turčana Černocha, a to tak dojalo peknoduchého generála, že dal sa s nim fotografovať.) Zo všetkého je viditeľné, že v tomto novom stave potrebujeme len nejakých päťdesiat rokov, toľko, koľko my Slováci prežili sme cd vyrovnania Maďarov s Viedňou, a slovanské národy medzi Baltom a Adriou budú zachránené. Bolestné je vidieť postavenie Ruska; ale rozvoj takého veľkého a mladého národa (národa ruského 1) nemôže byť zahatený ani takým veľkým nešťastím, aké svalilo sa na Rusko touto vojnou. Čo ešte vždy deje sa s ruským národom, je veliké nešťastie pre celé Slovanstvo, jednako o budúcnosť Ruska my sa nebojíme. Bulharský národ, dobrodruhom Koburgom postavený do vojny za spojenca Nemcov a Maďarov, všeličo utratí menovite v prospech Grékov, no je taký príčinlivý a životaschopný, že zostane činiteľom na juho-východe... Prostred všetkých premien, ktoré sa stály, najzrejmejšie je, že Slováci sú zachráuení pred národnou smrťou. A my, miesto vysokého tóau, vyrážajúceho vieru v budúcnosť, hovoríme akýmsi temným, škamrajúcim a kritikasterským hlasom. Ako by sme nevedeli' čo je s nami! J. S. lemet podpísali mierovú smluvu. Versailles, 28. júna. (Cstk. fk.) Mie)rová smluva bola dnes o 3. hodine í popoludní v zámku podpísaná. Nemeckí delegáti podpísali prví. New-York, 28. júna. (K. k.) Parížski I dopisovatelia new-yorkských novín ozna-I mujú: Präzident Wilson prišiel o pol tretej do zrkadlového sálu. Clemenceau otvoril schôdzku o 3. hod 7 min. úvodnou rečou, ktorá trvala 2 minúty. O 3. hod. 14 min. .podpísali Nemci, potom Wilson a za ním i Angličania. Potom podpísal Clemenceau. O i 3. hod. 50 min. bolo podpísanie skončené a í nemeckí delegáti opustili ihneď sálu. Čínska Idelegácia oznámila na poludnie, že nepodpíše. (Príčiny oznámia dnes večer. Nemeeké oznámenie o podpísaní. Versailles, 28. júna. (K. k.) Wolííova 5kancellária oznamuje: Keď sa sišli všetci «delegáti spojených a spojeneckých veľmocí, í privedení boli do dvorany nemeckí delegáti. ; Predseda mierovej konferencie Clemenceau vstal a žiadal nemeckých splnomocnencov, aby podpísali mierovú listinu, keďže mierové podmienky spojených a spojeneckých veľmocí boly Nemcami prijaté. Clemenceau zdôraznil, že podmienky musia byf loyálne splnené. O 3. hod. 12 min. podpísali mierovú smluvu ríšsky minister Herman Müller a dr. Bell, potom podH poriadku podpísali všetci delegáti spojených a spojeneckých veľmocí. Clemenceau skončil schôdzku vyhlásením, že mier je uzavrený. Nemecké vzteky pre podpísanie. .Vorwärts“, teda dnešné vládné noviny, píšu o podpísaní mierovej smluvy: Ani na minútku nezabudneme, že takzvaná mierová smluva nenie pre nás ničím ako kusom papieru, ktorému odopierame akúkoľvek úctu. Neustaneme, kým listina hanby, ktorá poäkvrňuje všetky pojmy o cti a slušnosti, nebude zničená a na kusy roztrhaná ležať v prachu. Nech len triumfuje lacno Clemenceau, Wilson, a Lloyd Gsorge. Vyčkáme. Bezpodmienečný zpiatočný pochod Maďarov. Budapešť, 29. júla. (Čstk. fk.) Ľudový komisár zahraničných vecí Béla Khún poslal Clemenceauovi nótu, v ktorej oznamuje, že maďarská vláda dala rozkaz, aby bez ohľadu na to, či ustupujú Rumuni alebo nie, začal sa hneď zpiatočný pochod zo Slovenska. Dôverujem — hoyorí — slovu Clemenceaua, ktorý dal uistenie, že Rumuni vydajú úze-mie, ktoré obsadili za demarkačnou čiarou. Ľudový komisár poslal podobný telegramra generálovi Pellému. Generál Peílé odpovedal, že dúfa, že maďarské vojsko dosiahne 30. júna predpoludním líniu, ležiacu 15 km. za terajším frontom. Keby sa to nestalo, vyhradzuje si úplnú voľnosť konania. Položenie na Slovensku. Praha, 28. júna. (Čstk. fk.) T. N. O. Pokoj zbraní na celom fronte. V Bratislave sú pokonávania. Budapešť, 28. júna. (čstk fk.) (K. k.) Maďarská telegr. kane. oznamuje: Na našom fronte je situácia nezmenená. Praha, 30. júla. (čstk. fk.) (T. N. O.) Položenie na Slovensku nezmenené. I československej republiky. Zasadnutie výborov. Praha, 28. júna. (Čstk. fk.) — Dopravný výbor rokoval o osnove zákona ohľadom vstúpenia československého štátu do garančného pomeru miestnych dráh, garantovaných štátom a to podľa vládnych korrektúr. Výbor pre Veľkú Prahu rokoval o vládnej predlohe Veľkej Prahy a vefkopražského zastúpi-