Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)
1919-10-07 / nr. 230
Vychodia šesť ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena : na celý rok 60 korún, na pol roka 30 korún, na štvrť roka 15 korún, na mesiac 5 korún. Jednotlivé čísla po 30 bal. Do cudzozemska: na celý rok SO korún. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 12 kor., na pol roka 6 kor. Do cudzozemska: na celý rok 16 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telefónu redakcie: 66. Číslo telef. administrácie : 30. Bočník L. Utorok, 7. oktobra 1919. Číslo 230. „Spása národná ímď tým naj' vyšším hssiom.“ Toto heslo čítame na náčelnom mieste jedného zo slovenských denníkov v Spoj. Štátoch severo-ameríckých, v »Slovákovi v Amerike-« Robotnícky a národný časopis« — čítame dalej pod titulom denníka — a tu nemožno sa hlboko nezamyslieť nad našou mladučkou vlasťou, ktorá sa postavila na svoje vlastné nohy a zatočila na pešinku, akými kráčajú, všetky slobodné národy Západu i Východu a ktoré na koniec k jednému veľkolepému, všeľudskému cieľu smerujú: k bratstvu národov a spoločenskej spravodlivosti. »Robotnícky a národný časopis« — teda orgán pracujúceho ľudu, na národnom, slovenskom základe. Naši drahí bratia tam ďaleko za širokým oceánom, v gigantických lomoch a továrňach pracujúci, denne nasadzujúc svoje životy v nemilosrdnom hrtane železného Molocha, v ťažkej borbe stojaci s utláčajúcim veľkokapitálom — pscnopili, že ak ich nemá pohltiť to rozvlnené more dovôkol, musia i naďalej ostať silnou, imponujúcou jednotkou, musia sa postaviť na základ pevný, i v amerikánskom víre niečo znamenajúci, na základ čisto národný a nie stavovský. A akiste, len táto silná jednotka má svoju vnútornú cenu a len ona je vstave celok rozmnožiť a prehĺbiť. Rozcapartená, na márne atomy rozprášená, znamenala by iba putujúci prach a ztratila by sa bez stopy, bez akéhokoľvek úžitku v živote človečenstva. Vždy len tieto jednotky vypĺňaly strany dejín cenným materiálom a len týmito jednotkami sa hýbal svet napred a celkom iste len súhrn týchto pevných jednotiek prinesie výhru všeľudských ideálov. Čô tam za morom — to máme i tu medzi hranicami nášho štátu. Obkolesený súc morom úprimných nepriateľov a neúprimných priateľov, ako potrebná by bola podobná silná jednotka! Ako inakšie by sme si dnes stáli a koľko viac by zavážilo naše slovo v europejskom koncerte národov. Titanská borba národov nepovalila národné cítenie, lebo, hľa, po krátkej, hoci i úžasnej reakcii, tým silnejšou mierou naplnilo všetky srdcia, ba nové národnostné štáty centrálnej Európy len dnes vkročily do detského obdobia svojho národného jestvovania, súc pozbavené utláčajúcej moci. A keď s jednej strany veľkolepé víťazstvo dohody o mnohé stupne povznieslo nacionálny cit Francúzov, Angličanov a Talianov — na druhej strane krutá porážka utvrdila nemecký národ, že len spoločnou prácou a láskou k vlasti stane sa znovu rovnocenným členom kultúrnych národov. Áno, národné cítenie na všetky strany, vo všetkých srdciach — iba u nás sa zanedbáva povinnosť oproti budúcnosti a v nepravom svetle sa vidí všeobecná situácia menovite centrálnej Európy. U nás, akoby sa nevedelo, že uskutočnenie medzinárodných ideálov, následkom prechmatov a nečasových krajností neodvratiteľne odsunulo sa na neskoršie časy, lebo dnes »ešte neprišiel čas« a reformujúca spoločnosť privčas odbočila od chodníka národnosti. Na celej čiare zavznela signálová trúbka na ústup i ustupuje sa do príslušných koľají riadnej evolúcie — ale u nás nečujú signál tí, ktorí by ho čuť mali. Buďme si na čistom, sociálné demokracie nám nepriateľsky naklonených národnostných štátov, hoci i dnes stoja na medzinárodnom základe, po prirodzených neúspechoch ponúkly svoje služby národnostnej myšlienke a ruka v ruke s inými stranami pracujú na konsolidácii vlastného štátu. To vidíme v Nemecku, v Poľsku, v Nemeckom Rakúsku, ba dnes už i v Maďarsku. A nech nás nemýlia štrajky, nepokoje, objavujúce sa dnes tu, zajírá tam, včera v Amerike, dnes v Anglicku a zajtrá v Nemecku — oni sú len prirodze ným následkom povojenného hospodárstva, čisto vnútornou vecou dotyčných štátov a nemajú s politickou situáciou ničoho do činenia. Iba, žiaľbohu, istá čiastka našej sociálnej demokracie roztápa sa vo všenárodných heslách, namiesto, žeby si brala príklad od svojich sesterských strán zahraničných, a pracovala na konsolidovaní štátu a povznesení národného cítenia, dnes tak cenného a prepotrebného. Mala by si vziať heslo do znaku, ktoré, hoci znamená dlhšiu cestu, ale zodpovie dnešnej vytriezvelej nálade: národnosťou k medzinárodnosti. potom zúri, keď vidí, že títo páni majú ústa plné, ale prázdne ruky. Či sa postarajú najvyššie kruhy vládne, aby týchto politických samozvancov svrbľavcov pripreli k inej, pre republiku osožnejšej práci? Potrebovali títo páni trhať národnú stranu a potom sa takto vrhať do prevrátenosti a politického švindlerst/a ?! Tu podávame dokument o tom, že čo rozsievajú páni vodcovia roľníckej strany po Slovensku a čo z toho potom vyrastá. Číslo 2631/1919. Vážený pán Pe ovtcí ich poznáte... Hlasní páni vodcovia roľníckej strany (poznáte ich po lakových »krpcoch« a podľa najnovšej anglickej módy pristrihnutých »halenách«) rozliezli sa po Slovensku a narobili všade smradu. A to nebezpečného, ako jedovatý plyn. Ľahko veriaci ľud ho dýcha a ním sa otravuje. Títo páni roznášajú sľuby po Slovensku, ako agenti biedny tovar. Sľuby sa sľubujú, ľudia sa však neradujú, ale zúria, lebo vidia, že za rečou nejde skutok. Iných podobných agitátorov, pre búrenie ľudu by už dávno po zavierali do llavy, ale títo vylakovaní »roľníci« z bratislavských vysokých úradov môžu svobodne rozduchovať vášnivosť politickú po Slovensku, môžu svobodne zavádzať, môžu svobodne kriesiť tie najnižšie politioké a spoločenské city, len preto, lebo to ich politický záujem tak žiada.*) Miesto toho, že by svoju úradnú a politickú povinnosť konajúc na patričných miestach v Bratislave a Prahe pričinili sa, aby ľud už nečakal tak dlho na pozemkovú a pašienkovú reformu, aby bol ušetrený od rekvirácii dobytka, miesto toho chodia po shromaždeniach a agitujú za seba márnivými heslami. Vedia, že ako ľpí ľud na týchto vecich, ide za tým, ako hladný za kusom chleba, — a pravda že *) A neštítia si pritom od podriadených úr*d nikov gpolnčinnott požadoval, evevoľným spôsobom ešte i osobitné vlaky na politioko stamnioke ciele poniivat (vo Zvolene). Viliam Paulíny, člen Národného sbromaždenia, Zvolen. Každú príležitosť pri rozhovore s úradnými orgánmi a a inými politickými Činiteľmi Bom použil a upozornil patričných, aby vydržiavanie ľadových shromaždení (tábor Inda a pod.) len ako ultima radio bolo použité vtedy, ked to vyššie záujmy republiky vyžadujú, zvlášť v slatinskom okrese, kde je takzvaná sociálna rana (Friedrichovo pan? stvo) ešte nie zahojená. Sľubovať a verejne hlásať to, čo sme nie vstave hned splniť, je nie radné. Tak sa stalo však na shromaždení ľudu 21. septembra vo Zvolene. Ľutujem, že som na zúčastnení sa roľníctva i ja pôsobil. To som si však za povinnosť pokladal, kedže shrnmaždenie vysokí vládni a štátni predstavení svolaií a tak myslel som mat garanciu, že tam ani slova neodznie takého, ktoré by ľud, i tak stále rozličnými živlami poburovaný, znepokojil; ale pôsobil som i z tej príčiny, lebo podľa úradníckej disciplíny vládné pokyny podporovať a vykonávať musím. Reči však opačne pÔ30- bily; ľud proti vígľašskému veľkostatku a nám úradníkom, ktorí celistvosť majetku tohoto na tento čas brániť a hájiť musíme, tak pobúrily, že dalíie hájenie hôr, kultúr a poľnohospodárstva na vtglašshorn panstve obecnými orgánmi a četnictvom je nemožné. Lud žiada každodenne v rozličných organizovaných skupinách rozbodne a okamžite parcelovat panstvo, s tým, že ak to nevykonáme my úradne, však to vykoná ľnd sám, lebo on je štát a moc a má právo takých úradníkov si postavif, akých on chce. Tíšenie Inda vyčerpáva úplne fyzický môj čas, a drzý spôsob chovania sa žiadateľov a hromadné vyhrážanie i duševnú rovnováhu. Prinútený som stále žiadať posilnenie četníctva vojskom. Agressívny postup obyvateľstva však len brutálnon silon zadrhnúť a udusiť nechcem, lebo každý nerozvažný krok môže mat vážne následky. Po zvolenskom shromaždení teraz už ani náhradu za pašu, panstvom na jar ľudu vydatú a shodou ustálenú, platit nechcú (Qríňová, Klokoč, Očová atčf). A poknty z hôrnych priestupkov zpät požadujú. Dodávanie jatkového dobytka je tiež znemožnené. Prosím Ta pane poslanie o zakročenie na patričnom mieste, aby propagovanie rozličných programmov na čas bolo zastavené, lebo jedna strana licituje nad druhú. Sláviky spievajú a poslucháčstvo realizovanie sľubov sekerami požaduje od admimnisracie a robí škodu štátnemu majetku na Btátisice V okrese mojom od roľníkov 20 do 30 kat. jntár majúcich pre štátnu aprovizáciu ani kilo obilia doBtat nemôžem, a tak tedy v záujme štátu s podon opatrne šafárit musíme. Sacislizovať treba, ale nie na úkor výnosnosti. Proletariát môjho okresn nežiada parcelovanie panstva po č* s krištáli zo vania sa chlebovej otázky a štátnej aprovizácie, žiada však ocenenie svojej práce oproti veíkoatatku. Terajší obraz okresu môjho vylíčil som verne. Velká Slatina, dňa 30. septembra 1919. S výrazom hlbokej úcty Tebe oddaný Peťko v. r., hlavný Blúžny.