Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-01-03 / nr. 1
jčník LI. iO týž- Jelku : da celý á pol rok« nt roka 21 ic 7 k 60 b. ia po 40 hAl. jzemska: ik 110 korún. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine, Na samé štvrtkové čísla predplácasa: na celý rok 20 kor., na pol roka 10 kor. Do cudzozemska: na celý rok 24 korún. Časopis posiela so len skutočne predplateným. Ciglo telefona redakcie: 56. Číslo telef. administrácie: 30. Sobota, 3. januára 1S20. ^K o i> 1 c £• Lanineva 12. Číslo t. Z Česko-slovenskej republiky. Pozdrav amerických katolíkov präziúentovi Masarykovi. Praha, 30. decembra. (Ostk. ík.) Präzident T. G. Masaryk dostal od katolíckej slovenskej íederácie v Amerika tento telegram m: My katolícka slovenská federácia na svojom výročnom sjazde v Skrantone, jednomyseľne sme vyhlásili, že Bohu a Vám platí naša vďaka, ako i vďačnosť celého národa za uskutočnenie našej nádeje utvoriť svoju republiku. Bolo prirodzené, že pri spomenutí Česko-Slovenska, a Masa ry ka búrka potlesku triasla stenami. Chceme, my verní katolíci, zaviazať sa našej republike a Vám, jej slávnej hlave, nehynúcou vernosťou a bezhraničnou pod“ porou Hotoví sme klásť na oltár všetky bohatstvá a iné dary, ktorými nás Boh —i—.............. ■■ Pozdravenie präzídentovj Masarykovi. Praha. 1. januára. (Osík. fk.) Präzidenta Mhsbryba z príležitosti Nového roku, slávnostným spôsobom pozdravilo Národ aó shromaždeme. Menom ktorého predseda Tomášek uistil piä-identa o hlbokej dôvere celého Národného sbromaždenia. Präsident Masery k prijal i gratuláciu diplomatického shorn na Cele s francúzskym vyslancom Glemensom Simonom a na poludnie na tretom nádvorí hrada prijal poctu domáceho vojska a legionárov, pri ktorej príležitostí povedal reč minister N. O. Klofač. iešfanská schôdzka. Shováral soms&dnes s jed nýmz mladších ikov, ktorý je spolu i remeselníkon%koam, hovoril mi, ako sa úprimne raí, že sa dve rovnako slovenské strany jily, lebo niet príčiny deliť sa. Ja som »m) šiel, že bolo vôbec hriešnym utvoať dve strany, aby sme mali štyri. My od ^Čechov máme mnoho čo učiť, pravda ivojam smere, jedny veci aby sme na i. dovalí a druhých aby sme sa vystrí-Čoho sa máme vystríhať, sú prá<re mnohé strany, ktoré iste nepovstaly potreby, ale moc ráz z túžby po vydutiu; ved človek sni nevie si vysvetliť, >m sa vlastne delia dsjedny strany, ak nie v tom, že jednej vodcom je Pavel, 'hej Havel. Mal som síce podobného . v Piešťanoch, kde cele správne lenal dr. Ivanka, že medzi oboma mi rozdielu niet. Ich prcgrammy ko dva potôčky jeden popri druhom, je v tom, že jeden prízvukuje viac druhý viac reálne veci, hovorím: prízvukuje! Tedy ani toho nemožno istiť, že by toho prízvukovania bolo vyše - -ry a dvaja tajomníci, čo je zvláštné, oba vyphcvaní v tých istých tradíciách, nebudú mať moc práce z dvoch pregrammov spraviť jeden, iba akby sa kvackali n& slova, alebo na punktíky, čoho nepredpokladám 0 nich. Pri piešťanskej schôdzke točily.sa reči vikwiď- dvoch bodov: samospráva Slovenska a meno strany. Nerozumiem, ako bolo možno povedať o myšlienkach dr. Stodolu, že boíy nerozmyslené. Keby bol niekto povedal, že neboly ešte na čase, Älebo dnešná politická situácia nedovoľuje pretriasať také otázky, ktoré, by naši vonkajší i vnútorní nepriatelia mohli zle vysvetľovať a . obrátiť nám na škodu, to by som ešte uznal, hoci som presvedčený, že sni v otázke samosprávy nebolo rôznych mienok pri otázke samej, len azda ohľadom miery a času. Hlavnou vecou je, že popri vypovedaní štátnej jednotnosti a nerozdieinosti, v čom sme boli všetci jednomyseľní, uznala sa potreba samosprávy Slovenska práve v tých veciach, ktoré nerušia jednotu štátu. Najviac zavadzia cudzie slovo »autonómia«, čo by mohlo podľa doslovného smysiu znamenať osobitné zákonodarstvo. Keď povieme »samospráva«, to zneje cele ináč, tam je nemožné nedorozumenie. Nedopriali sme našim neúročným nepriateľom tej radosti, čo ako uši napínali, aby boli mohli pošepnúť ďalším svojim prateľom, že, hľa, Slováci sú tiež nie spokojní so svojím terajším štátoprávnym postavením. Bolo by žiadúcne bývalo, keby tých okatých a ušatých' pria telov bolo tam čo najviac bývalo a škoda bolo prinútiť vzdialiť sa jedného priateľa ludáka, nechže by sa bol napočúv&l, aspoň by sa naučil, ako má smýšľať poctivý Slovák, že vie potlačiť v sebe osobné, osobitné záujmy, keď je potrebná jednota. 1 my evanjelici milujeme svoju cirkev a hotoví sme za ňu i trpieť, ba i život položiť, ale roduverný, počestný katolík mi je bližší, ako odrodilý, zoplančeny evanjelik. Kto si zapredal rod a materinskú reč, zapredá i vieru, ak sa to vyplatí, aj dá sa zavádzať ctižiadostivými, prevratnými ľuďmi. Politika nech sa nemieša s náboženstvom! V Piešťanoch boli ôsmi kňazi, štyria katolícki, štyria evanjelickí, a zvláštna vec, po' dvaja boli zo slovenskej národnej, po dvaja z národno-roľníckej strany; ani katolícki, ani evanjelickí .kňazi nedohadoyali sa medzi sebou, že boli v rôznych politických stranách, tej struny sa nikto nedotkol; prečo deliť národ a uvádzať sváre pre namyslená strašidlá? Vieru nemožno vziať nikomu. Kto ju má, ten si ju nedá, a kto jej nemá, tomu nieto čoho brať. A tak preč so strašidlami, ale aj s osobničkärskymi chúťkami! Ešte niečo *k pomenovaniu spojenej strany. Keď bol ustálený v odbore názov: slovenská národná a roľnícka strana, jeden z prítomných pánov navrhoval, že by sa prívlastok »slovenská« vynechal, lebo že sa to rozumie. Verím, že ten pán bol práve tak* verný Slovák ako ostatní, ale nerozmyslel si, že by sme mnohí prítomní neboli smeli na to pristať a*jednota by bola praskla. Nenadarmo sme trpeli za slovenčinu, boli sme hnaní po súdoch, odsudzovaní na žalár za zástavy, na ktorých boly nápisy: za tú našu slovenčinu! Ja aspoň s mojej strany nikdy by som sa nest&l údom takej strany, ktorá by sa nemenovala výslovne slovenskou a viem, že by sa takýcn našlo mnoho. Toto len ako upomienku na budúcne, aby sa s menami neóachrovalo; my sa nebudeme, ani nesmieme hanbiť za to, že sme Slováci. Takýto slovenský cit nemá do činenia s pomerom našim k bratom Čechom a' jestli má, tedy povieme: čím kto úprimnejší a tuhší Slovák, tým bližšie stojí k bratom Čechom. Len sa nedajme mýliť nikomu a ničomu, ani nerozvážlivým horlivcom českým, ktorí by nás chceli pohltiť, a takých je i tak y Česku máličko, ani novým Slovákom, ktorí by nás chceli prelicitovaí v siovenčení, o nás vie celý svet, kto sme, ale i o nich to vie. Michal Bodický. , aby sa podarilo $aším zkúseným rukám previesť našu československú republiku s melčiny na široké more bohatstva a zdaru. Podpísaný: rev. Štefan Krasula, New-York. Blahoželanie Slovenského Klubu ministrovi dr. Šrobárovi. Bratislava, 1. januara. (Cstk. fk.) Kiub slovenských poslancov pozdravil dnes predpoludním vo veľkej dvorane vládnej bcdov,y ministra dr. Šrobára. Na blahoželaní zúčastnili mnohí slovenskí poslanci, zástupcovia civilných i vojenských úradov, cirkví a tlače, Pozdravujúcu reč povedal poslanec Cíiolek, ktorý v svojej reči vyzdvihol okolnosť, že slovenský K’ K v novem Národnom sbromaždení, po vše« ných voľbách do snemu prestane byť vý uč klubom slovenských poslancov a bude klr poslancov zo Slovenska, v ktorom budú i dar: a Nemci zastúpení. Praje si, ab* vzoru českých Nemcov i slovenskí I*' Nemci postavili sa na základnú pôdu rek Dúfa, že v novom roku naše politické a hc dárske pomery sa konsolidujú a všetci obč našej republiky bez národestného rozdielu b súcitiť ako doma. Pozdravu*«! dr. Šrobára (V„ lanie »sláva Šrobárovi!«) Na réč poslanca Cúolka odpovedal v dihej reči minister dr. Šrcbár, ktorú prinesieme budúce. O sostavení volebných s^znamov. Bratislava, 30. decembra. (Cstk. fk.) Všetky politické strany sa upozorňujú v smysle zákona z 19. decembra 1919 Číslo 663 Sb. zák. a nar. osriadenf stálych voiebnýchsoznamov, že majú najdalej do 6, januára 1920 predložiť politickému úradu somtm svojich kandidátov do komisie pre sostavenie volebných sozmmov. Zákon ustanovuje, že pcsledná konečná lehota na podanie týchto návrhov je 8 dní po publikovaní zákona, ktoré sa stalo 29. decembra 1919. Z mojej supplikačky. iPiíape-ok ako sa u nás maďarízovalo.) Podáva Julius Bodnár. Bol som od mslička veľkým milovníkom turistiky Už ako štvrtorofný gymnazista vybral sem sa pešo s istým vmišovským murárom z Novohradu podívať ra na Tatry. Túto cestu prez Dobrot, Kotmanovú, Zátky, LÔm, Brezno, ' t-io, Jarabie, Boat vykonali sme za dva dni. Nazpä vrátil som sa tiež pešo na Liptovský Sv Mikuláš, Ruiomberolc cez Šturec do Banskej Bystrice, prez Velkú Slatinu, Kriváň do rodiska na Uderinú. Po takejto priúčke nie div, že vo vyšších triedach gymnaziálnych hlásil som sa za snpplikanta. Hnečf na prvý raz dostal som východné kraje Tam je málo evanjelikov, preto pridali mi na župách. Dostal som ich len 13, od HevešsJcej až po Marmareš. A tak to i8Iofts roka na rok, až som pochodil celé bývalé Uhorsko. Rodnú župu, Novohrad, nechával som si na koniec. A tak bolo dobre, lebo tn som už so zrelším rozumom mohol pozorovať, čo sa to vlastne v tom mojom rodiska robí. Bolo to roku 1892, bed ako bratislavský bohoslovec v letnú nedeľa predvečerom došiel som k