Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-04-01 / nr. 72
Vychodia šesť ráz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 168 kor., na pol roka 84 kor., na štvrť roka 42 ..•run. na mesiac 14 kor., .'»rinotHvé čísla po 80 h. Do cudzozemska: aa celý rok 260 korún. ' Ročník LSE. €&n<ä $&h&#& « í g I <a && ^sSierow, K e «8 «a £««3 «a* administráci«! <s easpe^átsics w larlicaiasi®©^ £w. ff ce epSíits®« PiÄk* 1. ®p?üa 1921. Ma samé štvrtkové čísio predplšca sa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telef. redakcie: 56. číslo telefónu adm.: 56. Čísla 72. Historický deň Slovenska. Oživoivorená slovenská národná strana. Strana je za postupná autonómiu v smysie piffsburgskej dohody. Turčiansky Sv. Martin, 30. marca. 30. marec je treťou významnou tridsiatkou v histórii slovenského národa: 30. mája 1918 bola utvorená a podpísaná pittsburghská Dohoda, 30. októbra 1918 bola martinská deklarácia, počiatok slobodného žitia Slovenska a 30. marca 1921 znovuutvorenie slovenskej národnej strany, počiatok dávno čakanej, rozhodnej slovenskej politiky. Popoludní o 2. hodinách vchádzali do dvorany Národného Domu ľudia so všetkých krajov Slovenska: od Bratislavy po Zemplínsku, od Novohradskej po Oravskú všetky kraje malý tu svojho človeka. Po množstve rozličných zhromaždení a schôdzok posledných dňov až podivuhodne veľký bol počet účastníkov, najmä keď popoludňajší vlak priviezol ešte množstvo ľudí z Trenčianskej. Veľká dvorana bola celkom preplnená. Pozvanie platilo iba pre bývalých členov a pre priateľov slovenskej národnej strany, jednako prišli naň i niektorí zjavní jej nepriatelia, no to len dodávalo zhromaždeniu akýsi otvorenejší ráz. Shromaždenýčh privítal s hlbokými, z tej slovenskej duše vyvierajúcimi slovami Otto Škrovina, ktorý len čo sa dotkol potrebnosti obrany slovelnskej národnej myšlienky a otázky národnej strany, už sa ozvaly hlučné výkriky oduševnenosti. (Tak je! nech žije slovenská národná strana!) Hneď po týchto prvých prejavoch bolo badať, aký asi búde výsledok shromaždenia. Škrovina prízvukuje, že myšlienka oživotvorenia slovenskej národnej strany nepovstala z novinárskych bojov, prejavivších sa v poslednom čase, lebo k tomu malo prísť už koncom minulého roku, ale vtedy sa vec odročia vzhľadom na ukazovavšie sa sbližovanie slovenských politických strán, ktoré sa však, žiaľbohu, neuskutočnilo. Preto v prívržencoch bývalej slovenskej národnej strany a v jej priateľoch čo deň sa vzmáhalo presvedčenie, že po toľkých márnych pokusooh: primať vodcovstvo, zmeniť neschvaľovaný smer národnej a roľníckej strany, nepozostáva inšie, ako v osamostatnení hľadať nápravu. Preto bola svolaná i táto húfne navštívená porada, aby zaujala jasné stanovisko v tejto otázke, aby sa vyslovila, či chce v pochybenom a zkazu Slovenska pripravujúcom smere agrárnikov i ďalej kráčať, a či chce ráznym vystúpením upevtniť zdravý smer a zabezpečiť vliv roduverných Slovákov na slovenské veci. (Hlučný súhlas). Otto Škrovina potom prečítal podané o- Hvedcenia niektorých prívržencov slovenskej národnej strany, ktorí prísť nemohli: tak list dr. Emila Stodolu, ktorý zdôrazňuje a ozlnačuje svoje stanovisko vo veci autonómie v smysie rozhodnosti a úprimnej otvorenosti, potom list Jozefa Fábryho, ďalej číta oduševnený list Michala Hronského a jeho spoločníkov z Tekova, telegramm A. Bachera zo Žiliny a vrelý list sl. Eleny Solárikovej, učiteľky z Veličnej, ktorá súčasne už i poslala 100 korún na ciele nádejnej strany. Na návrh O. Škrovinu vyvolilo shromaždenie na túto poradu za predsedu A. Kompánka. za podpredsedu dr. M. Vanču a Ľudovíta Vanoviča, za zapisovateľa Ivana Thurzu. A. Kompánek po krátkej prímluve otvorí shromaždsnie a hneď na to ujal sa slova v boji a práci za národ zošedivelý Fr. Kabína a sviežou rečou prihováral sa za rozhodné oživotvorenie slovenskej národnej strany, ktorá bude hájiť individualitu slovenského národa. . Dr. Ján Vanovič napomína uvážiť si vec ešte raz, lebo si myslí, žé výčitky proti šrobárovskému smeru a vôbec proti vodcovstvu národnej a roľníckej strany nie sú dostatočné, aby sa strana preto trhala. Proti dôvodom dr. Jána Vanoviča ozývalo sa časté hlučné protirečenie prítomných. Na slová dr. Jána Vanoviča reflektuje A. Kompánek, oddajúc pre'dsedovanie dr. M. Vančovi. A. Kompánek prízvukuje, že v prvom rade pochybené express-pokrokárstvo šrobárovskej politiky narobilo najviac politickej škody na Slovensku a odcudzilo nám ľud. Keby to ešte bolo pokrokárstvo veľkých duchov česko-slovenského národa, nestaval by sa slovenský národ proti nemu, ale duchovné násilie neznesie. (Súhlas.) Za ním mužné slovo povedal Viliam Paulíny, navrhujúc, aby sa debatta netočila neplodnými rečami okolo jednotlivých osôb (lebo veď to už dávno vieme, ľ na Slovensku niektorí jednotlivci si vyárendovali všetku moc a vplyv), ale aby sa ráznym slovom vypovedalo, či chceme znovuutvoriť slovenskú národnú stranu, a či nie. (Hlučný potlesk.) Dr. Ján Vesei konštatuje, že nešťastné a pochybené manželstvo národnej a roVníckei strany prichodí k rozsobášu, čo ani nemôže byť ináč, a nech nás neodstrašujú rozličné, na stenu v podobe čerta maľované strašidlá o ťažkostiach. (Hlučný súhlas.) D r. Milan Ivanka referuje o svojom pokoná v an í s vodcovstvom národnej a roľníckej strany v Bratislave a odporúča urobiť ešte posledný pokus v podobe nejakého ultimátu, aby zabezpečená bola úplná parita vo vedení strany, lebo vraj strana je dobrá, len vodcovia sú nie primeraní. (Výkriky: Ale duch je iný! Duch je nie slovenský!) Upomína medziiným i na finančné ťažkosti, jednako však prízvukuje, že svoje rozhodnutie činí odvislým od výsledku tejto porady, čo i vodcovsvu nár. a roľníckej strany svojho času hneď povedal. Novohradský župan dr. Jur Janoška rozvažltým spôsobom konštatuje, že myšlienka na oživotvorenie slovenskej národnej strany dozrieva, len myslí, že je ešte nie tu príhodný čas, lebo oduševňovať sa vieme, ale či budeme schopní i pracovať? (Výkriky: Budeme pracovať!) Jednako neverí, že by mal dr. Ivankov návrh nejakého úspechu, podľa doterajších jeho osobných zkúseností. (Hlučný súhlas.) Hugo Hanes, v zastúpení našich juižných Slovákov povedal umnú reč, zdôrazňujúc, že už i sám ľud vidí a cíti prevrátenosť doterajšieho poiitckého smeru. Rpľníci sa napospol a právom ponosujú, že sa o nich nikto nestará. Pohraniční Slováci a najmä sami roľníci cítia najlepšie, ako je potrebné nie na stavovskom, ale na všenárodnom základe robiť politiku slovenskú. Roľníci na slovenskom juhu húfne pristupujú ku Národnej Jednote. (Hučný súhlas.) Biskup Jur Janoška odporúča prijať dr. Ivankov návrh, a ak ho vodcovstvo strany neprijme, nech je na ňom vina. Viliam Paulíny sa ráznym slovom ohradzuje proti niektorým neprajným hlasom, ktoré nás už vopred označujú, ako čechofobov. My si statočných a s ideálnou snahou sem prišlých Čechov úprimne ctíme a vážime, jednako však nemôžeme zamlčať, že prišli medzi nás i mnohí, ktorí tu nemajú miesta a ktorí sú tu i českej i slovenskej veci len na škodu. (Dlhotrvajúci potlesk.) Biskup Samuel Žoch: Už d samé dnešné položenie na Slovensku jasne a rozhodne odsudzuje doterajší politický režim. Ľud sa hrnie do protištátnych maďarónskyoh strán. Nekonajme k vôli osobám, ale k vôli národu. Odporúča vec uvážiť, či máme s novoutvorenou stranou a či so starou stranou vydobýjať Slovensko. Pripomína, že nedávno na zasadnutí širšieho výkonného výboru národnej a roľníckej strany vyvolili ho síce za podpredsedu, ale on prijatie tejto voľby činil odvislým od rozhodnutia terajšej porady. (Hlučný potlesk.) Inženier Jur Okrucký zdôrazňuje veľký význam slovenského učiteľstva a poukazuje na jeho smutné nezaslúžené položenie. (Hlučný súhlas.) Redaktor A. Mihal poukazuje na ktastrofálnosť terajšej politiky a odporúča rázné vystúpenie, kým je čas, lebo l’ud tiahne k nebezpečným živlom a roduverní slovenskí ľudia pri terajšej politike o krátky čas môžu úplne ztratiť pôdu zpod nôh. Slovenská národná strana nech je stranou roľníŠov, obchodníkov, úradníkov, učiteľov a všetkých duševlnie pracujúcich ľudí. (Súhlas.) Po skončení debatty predsedajúci dr. J. Van čo prečítal telegramm východných Slovákov: „Moyzssa s Kuzmánym v jedno spojiť — Pán Boh bude s nami!“ Hlasuje sa o návrhu dr. M. Ivanku, aby sa poslal trojčlenový výbor do Bratislavy pokonávať sa s vodcovstvom nár. a roľníckej strany. Shromaždenie návrh tento veľkou väčšinou neprijalo. (Poznamenávame, že tých 18 hlasov za návrh pochádzalo zväčša od nečlenov slovenskej národnej stratay, prišlých sem čiastočne s nedobrým úmyslom.) Potom na predloženú otázku dr. M. Vanču shromaždenie veľkým oduševnením vyslovilo sa za oživotvorenie slovenskej národnej strany. V pohnutej nálade jednomyseľne povstal húf prítomných a hlboko dojatým srdcom zaspieval hymny „Hej Slováci“ a „Kde domov múj“. Shromaždenie potom s veľkým oduševnením prijalo starý programm slovenskej národnej strany v otázke autonómnej, zdôrazňujúc, že 1. slovenská národná strana je za postupnú autonómiu v smysie pittsburghskej dohody; 2. v otázke česko-slovenskej stojíme na stanovisku úprimnej bratskej lásky a všeslovanskej vzájomnosti. Napokon prihovoril sa k shromaždeným p. Ľudovít Karlovský, zástupca Slovenskej Ligy americkej, ktorý skúma súčasné pomery na Slovensku: „My americkí Slováci boli sme s vami v ťažkom boji za svobodu a s vami sme i teraz. V Amerike bude radosť nad tým, čo ste dnes uzavreli. Uisťujem vás, že americkí Slováci budú vás všemožne podporovať vo vašich snahách o blaho celého národa slovenského. Pani Anna Čajáková tlmočila tiež sympatie amerických žien a v jadrnej reči podala nie1- Ictoré pokynutia o smere zdravého národného a politického života. Shromaždenie potom vyvolilo predsedníctvo dočasný prípravný výbor slovenskej národnej strany: