Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)

1921-06-25 / nr. 141

van í m od gruntu, keď tu treba len trocha po­pustiť a potom po hotovom rukou siahnuť, afljo po svojom“. Toto je veľmi svodná myšlienka, lebo v porobe unavenej, (k passíviite sa klonia­cej duši slovenskej lichotí. Ale: každý národ začal s najnepatrnejšími počiatkami. Vysoko­­kultúrni Gréci a svetovlád u Rimania tiež mali v histórii svojej začiatok, keď ako národ ešte len kozy pásli. Slovincov je menej ako nás, sú tak blízky k Hornatom, ako my k Čechom, v jednom štáte bývali, katolíci sú i oni a jednako majú svoju vlastnú kultúru a národnú, plemen­nú individualitu. Keď sme 1000 rokov vedeli v porobe čakať bez kultúry, teraiz, keď sme už svobodní, nemusí nám byť už tak veľmi málilo, aby sme k vôli tomu svoje vlastné staré zákla­dy opustili. Z týchto dôvodov hovoríme my: my Slo­váci nemôžeme ustúpiť od myšlienky našej rečovo-uárodnej a kultúrnej individuality a žia­dame, aby táto naša snaha politicky a inštitu­cionálne podporovaná bola. Nehovoríme, že by sme my v tomto ohľade nejak nebezpečne už teraz ohrození boli. Ale vidíme, že faktické spory rečovo-iiárodné, prenášajúce sa na po­litické, kultúrne i spoločenské pole. oprávňujú naše obavy. My však si úprimne želáme, aby týchto sporov nebolo. Skončme neblahý spor, aby tento neriešený problém nikdy viac nevy­­trčil hlavu a nerozrušoval bratské spolužitie a konsolidáciu v Česko-slovenskom štáte. Áno, skončme spor čím skôr tak, že všade a vždy nieien hovoriť a písať budeme: „Čech a Siovák“, jazyk „český a slovenský“ — ale že faktične v tomto duchu budeme budovať i všetky naše politické, kultúrne, hospodárske i sociálne in­štitúcie. Tento slmer naskrze nemôže nás od­­ďalovať od českých kultúrnych prameňov. Keď nebude nijakých obáv o svoje vlastné, Slo­váci dychtivé budú siahať za vyspelejšími českými kultúrnymi prostriedkami a pomôc­kami, aby na vlastných základoch budovali ná­rodnú osvetu ďalej. Prestala by i terajšia pred­­pojatosť oproťi českej reči. Slovák nikdy nebql predpojatým alebo uzavierajúcim sa pred inými kultúrami a jazykami, ba až dychtivé siahal po nich, lebo je v základoch vedochtivý, tým skôr by potom dobrovoľne priľnul ku českej reči a kultúre. Tak bude pokoja a lásky u nás a tak stvrdne malta v grunte stavby štátnej. Myšlien­ka svárenia,, splynutia „čechoslováekeho“ je to zbytočné, ťažké pieskové vrece vo vzducholodi štátu nášho, ktoré nám treba bezodkladne vy­hodiť, aby slme mohli vyššie „ad astra“. I bez toho nám zostane ešte niekoľko ťažkých vriec problémov, ktorých sa tak chytr.o nebudeme môcť sprostiť. A. Mihal. BESEDNICA. Oľga Textorisová: Stopami k cieľa. (Dokončenie.) Hovor sa zas rozprúdil. SI. B., ktorá ne­mala ešte diplomu, lebo bola klassifikovaná na opravu z 2. predmetov, vzdychala nad svojím „nezaslúženým“ osudom — no jej dve šťastnej­šie koilegyne ju prílišne neľutovaly, vediac veľ­mi dobre, že jej záujem v posledné týždne viac bol venovaný bailettom a klobúkom, než uče­niu. Ni'e div, že to s definitívou potom podľa to­ho dopadlo. „Ach, a veď som sľubovala „páduai szent Antalkának“, ak mi pomôže, dám na 5 kg. voskových sviec do kalváriového kostola!“ Koilegyne sa uškrnuly, a Želá sa nezdržala povedať: „Svätý Antonko iste vedel, že by sa u teba tých 5 kg. sviec soschlo na nejaké dve tenké „millikercne“, nuž nepomáhal!“ SI. B. preglgla trpkú pilulku bez poznámky, vedela, že Ž. trafila klinec na hlavu a obrátila reč inam. „Ale, prosím vás, že sa vám chce ešte i tie kvety sebou vliecť! iPre seba to?“ — spýtala sa zrazu tretia slečna Želky. „Nie pre seba, ale jednému strýkovi; on je veľký botanik, no, pritom i záhradník, toto sú zvláštnejše druhy, nuž som mu ich kúpila. Tu ho máš!“ pomyslela si1 zas, keď jej vis a vis zas so záujmoím nadvihlo hlavu, aby lepšie vi­dela tie kúpené kvety. Želmíra si neprestávala Z ČESKO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Úradnídvo peňažných ústavov praž­ských i bratislavských štrajkuje. Praha' 23. júna. (Čstk. fk.) Štrajkový výbor sväzu peňažných úradníkov oznamuje, že niektoré banky záväzne si sriadia pre svojich úradníkov tú istú služobnú pragmatika, aká je vo väčšine če­ských bánk. Práca bude obnovená 24. t. m. Bratislava, 23. júna. (Cstk. fk.) Tunajšie úrad­­níctvo č.-s. bánk pripojilo sa dnes predpoludním k všeobecnému štrajku bankových úradníkov. Na poludnie úradníetvo malo schôdzku v Robotní­ckom dome, na ktorej zistili úplnú solidaritu vše­tkého úradníctva. Strajkolomci sa nevyskytli. Obrat tovaru v bratislavskom prístave v máji t. r. Praha, 23. júna. (Čstk. fk.) Celkový preklad tovaru v bratislavskom prístave v máji t. r. vedia 6178 tonn uhlia, určeného pre lode, čmí 11.362 tonn, z čoho pripadá na vývoz 8588 tonn, na dovoz 2774 tonn. Vývoz okrem Rakúska a Ma­ďarska bral sa hlavne na Balkán. Okrem uhlia pre vlastnú potrebu vyvážalo sa drevo dubové, železo, železné a textilné tovary, kože a kožené výrobky, konopné semeno, syr a rozličné konopné tovary. Doviezli potom kukuricu, múku, kostnú múčku, kávu, surové hovädzie kože a iné. Až do konca mája t. r. celkový preklad činí 275.500 tonn, z čoho pripadá na vývoz 145.400, na dovoz 130.100 tonn. , Na celkovom preklade mal účasť česko-slovenský dunajský dopravný úrad circa 45%, ostatné percentá pripadnú 3. cudzím do­pravným spoločnostiam. Zainteressovanýcli upozor­ňujú, že č.-s. dunajský dopravný úrad v Bratislave má časť lodného priestoru k dispozícii a odporúča, aby sa interessenti v prípade offerty na tento úrad obracali. ______________________ ZVESTI ZO ZAHRANIČIA. Ťažké postavenie juhoslovanskej vlády v ústavných prácach. Najviac ťažkostí má juhoslovanská vláda teraz pri riešení oddielu ústavy o zrušení provinciálnej (pokrajinskej) samosprávy a rozdelenie celej dŕžavy na oblasti. Je nebezpečenstvo, že nedostane väč­šiny na odhlasovanie tejto čiastky. Najnovšie okrem Horvatov a značnej čiastky Slovincov a kommu­­nistov, ktorí vôbec opustili konštituantu, v oppo­­zícii stoja už i mohamedáni a sociálni demokrati a nie sú istí ani roľníci. Pašie údajne tak si chce pomôcť v ťažkej situácii, že chce odložiť hlaso­vanie o ústave na jaseň, iní radia nové voľby, ktoré by sa vykonávaly pri pomoci vojenských kruhov. lámať hlavu nad týmto divným počínaním a formálne jej odľahlo, keď 11a veľkej stanici o...­­skej mohla opustiť, vozeň. Tam im bolo treba hodne dlho čakať, potom ,sa odobraly od K„ ktorá mala ísť v inú stranu; do k...­­ského vlaku sadly si už len dve, no, po niekoľkých staniciach vystúpila i B. a slečna Želmíra «ostala sama. Necítila sa nepríjemne, vtisnúc sa do kútika, spracúvala znova dojmy posledných časov; na pána v plátennom ke­­peni cele zabudla, keď sa len zas otvoria dvere a nimi vstupuje on! Nestačila sa v jej mysli ani len utvoriť nová myšlienka pri vstú­pení pána do vozňa, keď vidí, že on kráča rovno k nej a predstavuje sa jej tlumeným hlasom: „Som M. M., učiteľ, mám však šťastie ku sl. N...skej?!“ Slečna pri počutí jeho mena vy­jasnila tvár, ktorá pri vstúpení a blížení sa pána bola dostala chladný výraz. Podľa mena po­znala patričného pána z rodičovského domu, vedela, že je národovec. Pod tlakom maďari­zácie dostačovalo podobné odporúčanie, ako vôbec povedomie, že trpia za spoločnú vec, sbld­­žovalo utlačených. Kto by bol myslel, že príde doba, kde tí utlačení sa rozdrobia na celé množ­stvo strán ?! Želmíra podala pánovi priateľsky ruku a spýtala sa ho, ako on vie, že je z N...skej rodiny. Pán učiteľ sa usmial a riekol: „A veru, sllečna, vyvodením (dôsledkova­­ním)! Pomyslite si1, už od P. vás s pozornosťou sledujem. Kráčal som stopami a bol som veľmi zvedavý, či som na pravej ceste, a hľa, bol som! Dobre som kalkuloval, ste slečna N...ská!“ V Budapešti Sfárolyiho vládu obviňujú rozdelením Uhorska. Budapešť, 23. júna. (Čstk. fk. ) Na vče­rajšom zasadnutí Národného shromaždenia predostrel prelát dr. Giesswein prosbu členov bývalej Károlyiho resp. Berimkeyovej vlády Bar­nabáša Búzu a Jána Vassa, v ktorej žiadajú, aby \ láda vzala členov Károlyiho vlády v rámci zákonov k zodpovednosti, nech však Národné Kiiromaždenie tiež zistí, kto a do akej miery ne­sie zodpovednosť za vypuknutie vojny, za roz­klad frontu a za premeškanie možnosti uzavre­tia mieru. Žiadajú ďalej, aby bolo konštatované, že ich hospodárenie s peniazmi bolo zákonité a v poriadku vyúčtované. V petícii sa vraví: Ob­sadenie dvoch tretín Uhorska nebolo súkrom­ným podnikom Čechov, Juhoslovanov a Rumu­nov, ale bolo rozhodným rozkazom víťaznej do­hody. Roztrhanie Maďarska bolo jedine násled­kom prehrania vojny, a zodpovednosť musí za to byť hľadaná nie v októbrovej revolúcii, ale v časoch predchádzajúcich prehranú vojnu. Dnes uznáva každý, že spojenie s Rakúskom bolo našou zkazou, lebo Rakúsko vohnalo nás do rizika vojny proti našim záujmom. Napriek tomu sme obviňovaní zkazou zeme, hoci po celý život srne bojovali proti zkazonosnému spolku s Rakúskom, a obviňujú nás najviac tí, ktorí boli najochotnejšími prívržencami spojenia s Rakúskom. Sovietská ruská vláda prosí v Anglicku o uznania. Londýn, 23. júna. (Wolff.) (Cstk. fk.) „Daily Telegraf“ oznamuje, že Krasin prosil osobný rozhovor s Lloydom Georgeom. Ruská vláda je vraj netrpezlivá pre preťahy spoločného riešenia mierových otázok a vyzvala Krasina naliehať na to, aby sovietsku ýládu uznali, ako legitímnu suve­­rennú moc. Vývoz dobytka z Juhoslávie. V Juhoslávii v početných krajoch obja­vilo sa značné množstvo dobytka, tak že bude vývozný kontinent zvýšený a vývozné clá sní­­žené. Tak rozumie Juhoslávia podpore poľného hospodárstva. Juhoslovanský dobytok už opa­­noval viedenské trhy, a Slovensko, ktoré má tiež dobytka nadbytok, ale nesmie vyvážať, holo odtiaľ vytlačené. Okolo anglicko-japonskej smluvy. Washington, 22. júna. (Havas.) (Čstk. fk.j Oznamuje sa, že Anglicko oznámi bezodkadne Japonsku svoj úmysel obnoviť anglicko-japon­­skú smluvu, v ktorej má byť prízvukované, že v prípade vojny medzi Japonskom a Spojenými * v Zelnúra veľmi dobre vedela o jeho sledo­vaní, no nepokladala za potrebné na široko roz­kladať mu svoje dojmy, lien ho popýtala, akým spôsobom sa dozvedel, kto je ona. „Nuž, slečna moja, takto: Zazrel som vás v P. s tými dvoma starkými a s fúrikom, ma kto­rom bola batožina. Zkúšky v präparandii boly po tieto dni, preletelo mi mysľou, že ste azda tiež jedna z kandidátok učiteľstva, a že som ja toho istého remesla, už bol môj záujem vzbu­dený. Kráčali ste ďalej, keď tu volá tá slečna za vami: „Želá, Želá!“ Hm, pomyslím si, mohla by ste byť Angelou, ale môžete byť i Želmírou, a ak ste Želmírou, to je už „podozrivé“; aspoň keď ste sa narodili, boli1 ste Slovenkou, no, reku, od tých čias ste mohli vplávať už do cudzieho prúdu. Keď som prechodil popri vás, stíšil somi kroky, aby som počul, ako sa sliovárate so svo­jimi sprievodcami. Počujem od vás peknú slo­venčinu. Zdá sa, myslím si, že nevplávala do cudzieho prúdu, reč nezanedbávala, ale tríbila ju, a keďže nemá tvrdej výslovnosti, bude alebo z L. alebo z T. Na stanici som zas chodil okolo vás a so záujmom počúval váš hovor. Nedivte sa, že som vnišiel do toho istého vozňa, kde som vás videl sedať, žiadalo sa mi, ďalej byť „detek­tívom“! Vo vlaku som z hovoru jasne videl, že ste skončili präparandiu, a tu hovoríte jednej z tých slečien, že vám klobúk zaopatrila slečna sestra v S., kde končíte präparandiu. Už vtedy som si bol asi istý, že ste slečnou N...skou, lebo mi bolo pred niekoľkými rokmi do očú bilo, že jedna zo slečien N...ských až hen v S. musí štu­dovať. No, a keď ste pozdejšľe ešte povedali, že vám je strýc botanikom, to som už nemal

Next