Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-04-22 / nr. 89
spoločných, porád. Takúto potrebu, povedal by som povinnosť, schádzať sa na spoločných poradách pociťovaly menovite práve na terajšej porade zastúpené štátotvorné strany a opravdu sišly sa tu Stany, ktorých pomer ku štátu daný je ústavnými zákonmi našej republiky. Vítam ich menom predsedníctva.“ Ďalej hovoril poslanec inž. Botto o programme terajších porád, ktorý je rozvrhnutý na 2 body: 1. Bxekvovanie zákona o novom župnom sriadení a úprava ministerstva pre správu Slovenska v shode s ústavou. Referovať bude šéf administrácie dr. Kállay. 2. Bxekvovanie pozemkovej reformy na Slovensku. Referent dr. Holúbok, miestopredseda pozemkového úradu. Dr. Kállay v svojom referáte prízvukuje, že je potrebné čím skôr do života uviesť nové župné sriadenie. Prekážok v tomto ohľade už nejestvuje, okrem sporu o sídlo župy Povážskej. Potrebné je spojiť Spišskí! župu s Liptovskou a Šarišskú s Abaujekou, prípadne so Zemplínskou. Najťažšie bude spojiť južné župy: Gemerskú, Novohradskú, Tekovskú a Hontiansku pre zlé premávkové pomery. Župný sväz bude ntozno uskutočniť, keď zastupiteľstvá veľkých žúp už budú sostavené. Po referáte vyzval predseda zátupcov strán, aby podali svoju mienku oproti vývodom dr. Kállava. Potom prerušili porady na 1 hodinu. Po prestávke posl. Hrušovský (č.-s. soc.) prečítal rezolúciu strany ľudové i, strany nár. a roľníckej a strany č.-s. socialistov. Zástupca č.-s. strany sociálnych demokratov poslanec Benda prečítal rezolúcie strany ľudovej, strany nár. a roľníckej a strany č.-s. socialistov. Zástupca č.-s. strany soc. demokratov poslanec Benda vyhlásil, že pre krátkosť času nepodali písomnej rezolúcie, ale v zásade prijímajú elaborát dr. Kállava, hoci v podrobnostiach majú iné návrhy. O nich prehovoril dr. Dérer. Potom na krátky čas prerušili porady. Po prestávke podala i č.-s. soc. dem. strana písomnú rezolúciu. Všetky rezolúcie shodovaly sa v zásade s elaborátom referenta dr. Kállaya, okrem rezolúcie ľudovej strany, ktorá požaduje autonómiu Slovenska. Slovenská národná nepodala ani ústnej ani "písomnej rezolúcie.*) V istých bodoch sa všetky rezolúcie shodovaly. Na návrh predsedníctva vyvolili komisiu, ktorá bude podrobne pretriasať predmety porád a ktorá podá zprávu na zajtrajšom zasadnutí (o 10. hodine). Do komisie vyvolil: dr. Hodžu a dr. Šrobára, dr. Jurigu a Bobka, dr. Dérera a Pociska, Hrušovského a M. Dulu. *) Senátor Matúš Dula — ako sme informovaní —■ bez poradenia sa s výkonným výborom a s predsedníctvom slovenskej národnej strany išiel na poradu, preto nemohol podať rezolúciu. Redakcia. Z ČESKO - SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Z Karpatskej lusi. Podľa slov gubernátora dr. Žatkoviča, voľby v Karpatskej Rusi pred koncom augusta nebudú skončené. Keďže proti doterajšiemu popisu voličov väčšina politických strán protestovala, od 15. júna budú sostavovať nové soznamy voličov. Snaha p® aiatonatnii na iffarave. idea autonómie sa neodolateľne šíri, čo je dôkazom jej potrebnosti. „Na nedeľnom valnom shromaždieaií starostenskýeh sborov a „silničních výború“ na Morave prízvukovali potrebnosť zachovať a ďalej budovať našu (rozumej moravskú) samosprávu a to tak zemskú ako i okresnú a obecnú, ktorá bola základom a oporou našich národných snáh a ktorá nijako neutratila význam v našom svobodnom štáte. Doterajší vývoj udalostí je naopak dôkazom, že záujem samého štátu vyžaduje, aby neopustil prirodzených základov, na ktorých spočíva a aby šetril jednotnosti tam, kde je potrebná — zachoval a domohol k úplnému rozvoju doterajšie prvky našej verejnej správy, našej zeme, okresov a obcí“. Toľko „Socialistická Budúcnosť“. O tom istom shromaždenf píše olomúcky „Našinec“: Na návrh prof. Šrámka prijaíi jednomyseľne návrh pre zemskú samosprávu. ZVESTÍ ZO ZAHRANIČIA. Poriadky dohody proti Nemecku. Schôdzka prestaviteľov dohody. Paríž, 20. apríia. (Havas.) Časopisy oznamujú, že na schôdzke v Hythe sa zúčastní Foch, Weyganld, Lord Curzon a gen. Wilson. Časopisy z toho posudzujú, že budú rokovať o vojenských donucovacích krokoch proti Nemecku. Drobné zvesti. V Nemecku trescú vinníkov posledných protištátnych vzbúr. Sedmoro ľudí, prítomných a vinných pri attentáte na víťazný stĺp, odsúdili na 6 rokov žalára; mnohých odsúdili na menšie tresty, mnohých určili pod policajný dozor. Najnovšie chytili niekoľkých ľudí, ktorí mali prsty pri rozrušovaní mostov. Návrh idkona, ktorým sa jmeňnjá platy a prídavky štátnych zamestnancov. Uverejňujeme osnovu navrhovaného zákona o stabilizácii (o konečnom ustálení) platov štátnych zamestnancov, lebo veríme, že návrh bude prijatý, schválený. Návrh tento nedáva síce zamestnancom nič takého, čo by už doteraz neboli mali, ale podľa neho priehľadne shrňujú sa všetky ich dôchodky dovedna. Osnova znie: Osnova zájkona, ktorým sa menia niektoré ustanovenia zákona zo dňa 7. októbra 1919 Sb. z. a n. č. 541 o úprave pomierov štátnych zamestnancov, ako i zamestnancov v podnikoch a fondoch štátom spravovaných. Článok I. § 1. Mesačné drahotné prídavky, ďalej mesačné výpomoci a núdzové výpomoci štátnych úradníkov, ako i podbradníkov a sluhov a im na roveň postavených zamestnancov premenia sa na stále dôchodky a to: na plat (služné), miestny prídavok a rodinné prídavky. Š 2. Plat (služné) úradníkov XI. až II. hodnostnej triedy. Platoyá stupnica v činnej službe činí: Tým sa mení článok I. § 1. zákona zo dňa 7. októbra 1919. Sb. z. a n. 541. § 3. Plat (služné) podúradníkov, sluhov a im na roveň postavených stanoví sa takto: V plat. stupnici Pre sluhov Pre pod ú rad ník ov Stupnica Hodnostná trieda 1‘ 2' korún n. 54.408 60.408 m. 48.408 54.408 IV. 42.408 48.408 V. 30.408 36.408 42.408 VI. 23.208 25.608 28.008 30.408 Vil. 17.808 19.608 21.408 23.208 VIII. 14.208 15.408 16.608 17.808 IX. r 1.808 12.408. 13.008 13.608 14.208 X. 10.008 10.608 11.208 11.808 XI. 8.208 8.808 9.408 10008 1. 7200 7500 2. 7500 7800 3. 7800 8100 BESEDNICA. Štefan Mihal: Vykázanie. (Pokračovanie.) V. Na námestí, pred malým domom stojí rakva, v nej polámaný práporčík Bradáč. Tváre nevidieť, je pokrytá bielučkýra závojom, ovenčeným bielym ružovým vencom. Pri rakvi, na povýšenom mieste, stojí učiteľ Slama. Je bledý, oči mu smutne blúdia po zástupe, shromaždenom na námestí. Je nedeľa. V baniach nerobia a preto temer všetko robotníctvo je prítomné na pohrabe. Nepočuť nikde rúhavého, nepokojného slova, je ticho, len chladný, vlažný vetrík hudie svoju smutnú, pohrabnú pieseň. Pôsobilo to trápne. Do tejto svätej tisiny rozdal sa melancholický Mas učiteľa Slamu. Ľudia akoby sa prebrali boli z hlbokého, nepríjemného spánku, obľahčene vydýchli. „Bratia! Máme smútok, smútok veľký! Krv naša, krv čistá, slovenská preliata je zasa za našu svo_ bodu, tu, na tejto krvopotnej zemi, kde len pred nedávnom odznel výkrik z vašitíh radov: „Pa-Poľská vláda tiež chystá zákon o poplatkoch od nemeckého tovaru, privážaného do Poľska. Ako vieme, Rumunsko už naložilo na nemecký tovar 50% -ový poplatok. Japonsko zaslalo Spojeným .Štátom nótu. v ktorej protestuje proti francúzskej nóte v otázke ostrova Yapu a v otázke kabelu. Japonsko konštatuje v nóte. že Francúzsko v tajnej smluve z r. igi7 sa už vyslovilo v tejto otázke oproti Japonsku. Zástupca Ameriky v Porto Rose. Podľa „Petit Párisién“ rozhodly sa Spojené Štáty vyslať na konferenciu, ktorá sa začne 30. apríla v Porto Rose. svojho poloúradného zástupcu, ktorý bude iba sledovať priebeh konferencie. žravý vlk, ľudožrút, prečo obchádzaš miesto, kde sa umiera za svobodu?!“ Pozrite. Tu leží, zabitý, nehybný! Za koho? Za judášske groše? Nie. Umrel za našu svobodu, umrel za mňa, za teba, za všetkých. Jemu nie je treba teraz už ani slávy, ani mena, nič, preto ho ani ja nejdem chváliť. Načo? Veď zlo, čo človek spácha, zväčša prežije ho, — ale dobro nehodí s mŕtvym do hrobu. Ja ho len chcem pochovať ako junáka, ako človeka Slováka, ktorý obetoval svoj život za našu lepšiu budúcnosť. Nechcem viniť nikoho, ale v srdci, v duši mi predsa len šepce dačo, že tento človek tu leží nie prostou náhodou, ale že sa stal dakoho obeťou. A jestli je to pravda, tak ťažký hriech je to! A za hriechy svoje každý z nás podáva účty v živote .. . . Bol mi on dobrým, verným priateľom, no, Dnes nad týmto hrobom plač každé úprimné osud mi ho nedoprial mať a jemu žiť naďalej, slovenské srdce, plačte, drahí bratia, nad človekom, s ktorým tak ukrutne . . . — Vlastizradca! — rozdal sa mocný výkrik z obecenstva. Ponad hlavami zakolísal sa vzduch, nejasný repot niesol sa povetrím bližšie a bližšie k rakvi. Slama neohrozene pokračoval: „Ešte včera nik sa nesmel dotknúť jeho tela, dnes tu leží chladný, nemý. Môžbyť osud to? Božia vôľa? Neviem. Dva roky bojoval na bojišti proti odvekým našim nepriateľom, tam šťastie mu prialo. A tu, medzi svojimi, ho nechalo. Pamätám sa, bolo to v strašnej búrke. Guľky hvižďaly. hrozné náboje padaly, ja, ranený, prosil som o smUovanie, o pomoc, o život . . . Vtedy nahnul sa nado mnou, hľa, on, — ktorý už v tom čase bojoval za našu svobodu po boku ruského brata, — a šepol mi: „Neboj sa, ja som tiež Slovák. Slovákov ratujeme, pre Slovákov sa horíme... A vtedy zahorelo moje srdce láskou k nemu a k všetkému, čo bolo slovenské. A koľkí z vás, môžbyť práve jemu a podobným takým junákom môžu ďakovať svoje životy, vy neviete! No, mamé je hovoriť, hluchému hovor, nepočuje; srdce z kameňa necíti. Preto, spočívaj v pokoji, verný brate. Vyplnil si svoju úlohu — a Boh vidí tvoju dušu nevinnú. Ty buď nám príkladom a naším svätým ochrancom a obrancom pred podobným nešťastím a neprávosťou. Odpočívaj v bratskej, teba osudnej zemi a duch tvoj voď nás v ďalšom našom boji!“ Slama pristúpil k rakvi, -zdvihol závoj a lúčil sa od mŕtveho vrelým, priateľským bozkom. Zavznel pohrabný chorál, zdvihli rakvu, no. národ len stál a stál ďalej nehybne. On nevedel pochopiť, čo sa stalo, prečo sa to stalo, ako sa