Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-05-08 / nr. 102
Vychodia ínat ráz do ťýždfta okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý sok 168 kor., na pol roka 84 kor., na Štvrť roka 48 korún, na ir-eaiac 14 kor.. í súnotllvó člala po 80 h. ÍJo cudzozemska: M celý rok 260 kortin l^lsifk LIE. Cessna% © Í3 © S © S i s 3 & S®Sa © 18 e r © w. «8«., «acignšnisis'áici'ss «s ex f* e «5* «ä «3 w Iw*B»í8<ais*li®W3 S«?. SfeupfSw©« NsdeFa» 8. máp if21, Na samá Štvrtkové čfslo predpláca sa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Oo cudzozemska: na celý rok 44 körűn. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Clslo telei, redakcie: 66, Ölelő telefónu adm.: 56. Cisld 192. Slovenská národná strana o učiteľstvo. Jednou z najcennejších opôr národa i štátu je učiteľstvo. Akoby i nie? Veď, ak je pravda, že budúcnosťou národa je mládež, kto by chcel zapierať, že táto budúcnosť spočíva v prvom rade v učiteľských rukách? Práve preto kultúrne národy, vychodiac z poznania tejto pravdy, venujú osobitnú pečlivosť svojmu učiteľstvu. Nechcem vyhľadávať príkladov za horami a dolami, keď môžeme ich nájsť i v našom blízkom súsedstve. Nemecko, ako v mnohom inom, tak i v tomto ohľade kráčalo vopied. S akým úspechom, vie dobre celý svet. Už roku 1870—71. — ako i vieme — mohol povedať Moltke: „Den Krieg haben die deutschen Schulmeister gewonnen“ — t. j. vojnu vyhrali nemeckí učitelia. A terajšie Nemecko, dejiny ktorého odohrávajú sa pred našimi očami? Nuž svet môže ho nenávidieť, ale nemôže neobdivovať jeho národné povedomie zpred vojny, koreniace vo faktickej sile nemeckého ducha, jeho neobyčajné vzpruženie tejto sily cez vojnu a napokon jeho nezlomného a zúfania neznajúceho ducha i po nešťastnej vojne. Toto všetko však je predovšetkým zas len ovocím svedomitej práce nemeckých ,,šúl majstrov“. Rozumie sa, že primerane cennej učiteľskej práci, Nemci a iné kultúrne národy zabezpečily svojmu učiteľstvu hmotne aspoň len bezstarostnú existenciu, potrebnú nevyhnutne na venovanie sa celou dušou povinnostiam jeho vysokého povolania. Takto pokračujú staré a už dávno hotové štáty a len mladému a úplne ešte nekonsolidovanému Slovensku patrí pochybná slávu honorovať namáhanie „pracovníkov národa“ strakou, na kole, t. j. „dávno — vraj -r- už poukázanou, ale doteraz, žiaľbohu, ešte nelikvidovanou mzdou“. Je na uverenie, že moderný, demokratický štát v roku Pána 1921 taxuje učiteľské „práva na žitie“ na mesačných 200—300 kor.?! A keď vidíme toto generózné taxovanie rozprestierať svoje „pečlivé“ ramená najmä nad úbohou hlavou cirkevných učiteľov, nie sme azda oprávnení opýtať sa patričných činiteľov: „Čo je to? Má to byť výsmechom učiteľstva a či je to trest za jeho účinkovanie na cirkevnom poli, alebo azda tendencia nejakého tajného plánu?!“ A j esti i tomu nie tak, nuž nechápeme, prečo školský referát splnomocneného slov. ministra nenadhodí pražským kapacitám riešenie zaujímavého problému: ako žiť dnes z mesačných 200—300 korún a pritom s chuťou pracovať na duševnom prebudení a povznesení slovenského národa? Nechceme uveriť síce, čo zlé jazyky hovoria o bratislavskom, školskom referáte, že neopováži sa —- vraj — položiť ani čiarky na „í“ bez dovolenia Prahy, jednako nechápeme, prečo náš školský referát vtedy, keď je všeobecne reč o krivdách, aké znáša naše učiteľstvo, nemá dostatok energie a samostatnosti urobiť už raz koniec týmto neprístojnostiam i za cenu rozvadenia sa s Prahou a s jej byrokratickými činiteľmi. Ináče, ktokoľvek nezná správne oceniť učiteľskú prácu v prospech malého a v mnohom zaostalého národa, nech sa to naučí od slovenskej národnej strany! Jej horlivci ešte v šrobárovskom sväzku riie/jtvo slevemkej earnnq nrysneaky u Erezne. Agrárnici (dr. Medvecký & Co) svoiaíi ľudové shromaždenie do Brezna a vyzvali Roľnícku Besedu o súčinnosť. Roľnícka Beseda v Brezne však usniesia sa pripojiť k slovenskej národnej strane a vyzvala celú Roľnícku Jednotu učiniť podobné. Na ľudové shromaždenie agrárnikov prišli iba prívrženci slovenskej národnej strany, lebo agrárnikov v Brezne už niet. (Telefonická zvesť.) Brezno, 6. mája 1921. 4. mája dostalo predsedníctvo Roľníckej Besedy v Brezne oznámenie, že referent a posl. dr. Ľudovít Medvecký prijde s inými do Brezna 6. mája usporiadať ľudové shromaždenie národnej a roľníckej strany. Miestna Roľnícka Beseda svolala na 5. mája 3. hod. popoludní svojich členov na predbežnú poradu, zaujať stanovisko v tejto veci. Členovia Roľníckej Besedy sa 5. mája i sišli na poradu, na ktorej uzavreli, že breznianska Roľnícka Beseda korporatívne vstúpi do slovenskej národnej strany a súčasne vynáša rezolúciu, ktorou „vyzýva celú Roľnícku Jednotu, aby sa ako roľnícka organizácia celá pripojila k slovenskej národnej strane. Breznianska Roľnícka Beseda nesúhlasí s doterajším vedením národnej a roľníckej strany, ktorá sa pripojila k českej veľkoagrárnej strane. Záujmy slovenského roľníctva nie sú totožné so záujmy českých veľkoagrárnikov. Národná a roľnícka strana nepodporovala dosiaľ dostatočne záujmy slovenského roľníctva, tým menej hospodárske a politické záujmy Slovenska. Vedúci ľudia roľníckej strany sú ďalej centralisti, ale záujmy Č.-s. republiky a najmä záujmy Slovenska vyžadujú decentralizáciu v hospodárskom i politickom ohľade.“ — Napokon Roľnícka Beseda usniesia sa, že sa jej členovia zúčastnia na ľudovom shromaždcní národnej a roľníckej strany 6. mája v Brezne. Ľudové shromaždenie národnej a roľníckej strany v Brezne začalo sa 6. mája o 10. hod. predpoludním. Účasť na ňom bola slabá i popri tom, že predoš ého dňa v Besede usniesli sa prísť na shromaždenie. Keďže však na ľudové shromaždenie nedostavil sa ani jeden prívrženec národnej a roľníckej strany, lebo takého v Brezne niet, shromaždenie musel otvoriť predseda breznianskej organizácie slovenskej národnej strany Ján Slabeycius. Účastníci shromaždenia za to — ako sa patrí na povedomých občanov a Slovákov — pokojne vypočuli reč posl. dr. Modveckého, na vývody ktorého Ján Slabeycius hneď i reflektoval vyhlásiac, že miestna Roľnícka Beseda zotrváva na svojom stanovisku pripojiť sa k slovenskej národnej strane. Shromaždenie prijalo so súhlasom osvedčenie Jána Slabeycíusa, ktorý potom ľudové shromaždenie i zakľúčil. neprestávali rázne p'rizvukovať rýchle a slušné riešenie učiteľskej otázky. Dnes však slovenská národná strana, oživotvorená všeobecnou túžbou slovenského národa, hoci ešte nezastúpená v paťlamente, jednako cíti sa byť už úplne oprávnenou privolať vláde: „Urobte už raz koniec tomuto kultúrnému škandálu, veru na nijaký spôsob nepassujúcemu do našich „demokratických“ štátnych ustanovení, s ktorými sa pred cudzinou tak často chvastáme a pýšime!“ A. P.-Spišiak. Za primerané sriadenie poľsko-fesko-slovenských krank v Ipiši. Akcie Spišiakov-Magimanov za oprava Sirank. I<h depatcda až bola pri rozhraimovacej komisii v Moravskej Ostrave. Vyšlú deputácia i do Bratislavy a Prahy. (Lást zo Spišskej Magury.) Spišská Stará Ves, 2. mája 1921. Dohodovou rozhraničovacou komisiou teraz sa určujú definitívné hranice na Tešínsku, Orave a Spiši. Z novinových zvestí vieme, že ohľadom Tešínska a Oravy je dohoida s Poľskom už hotová a v týchto dňoch začnú určovať definitívu é hranice i v Spiši. Riešenie poľsko-č.-s. hraníc na Tešínsku, v Orave a na Spiši plebiscitom nezdalo sa byť celkom primeraným a holo by viedlo k násilnostiam, krvavým srážtoam všade; ako sa to i dialo na Tešínsku. Dohoda preto rozhodla sa rozdeliť otázne kraje. Riešenie arbiträžom tejto otázky, — čo sa týka Spiša — je také absurdné, že to nemôže, nesmie v doterajšom stave zostať. Pri riešení nebraly sa do ohľadu ani hospodárske, ani zemepisné, ani komunikačné, ani citové pomery magurského kraja. Také riešenie skutočne len v kancelläriach mohlo sa urobiť, kidé takrečeno nikomu nemohly byť známe pomery otázneho okresu, lebo by sa nebolo mohlo stať to, že obce Osturňa, Malá a Veľká Franková sú ako v klietke zatvorené. Z týchto obcí sa dá von ísť len cez Poľsku pridelený Kacvín a Nedecu, alebo cez vysoké, strmé vrchy, ale ktorými len s prázdnym vozom sa dá prejsť, i to len v letných mesiacoch. Okresné sídlo magurského kraja, Spišská Stará Ves, kde predtým živý, obchodný ruch prúdil, je hospodársky úplne znivočené, a celý okres tak, ako je dnes, jet vo veľmi žalostnom stave. S veľkým napätím sme čakali konečné sriadenie hraníc, lebo sme vterii, že na mieste komisia,, vidiac nemožné rozdelenie kraja, urobí nápravu v prospech Magurčanov. V našej nádeji nás utvrdily i radostné zvesti, že sa nám podarilo i v Orave 2 obce údajne nazpat dostať. Na základe tohoto sme začali akciu, — obrátiäc sa na dohodovú rozhraničovaciu komisiu — s prosbou, aby hranice naše v Spiši tak boly ustálené, žei by to hospodárskym záujmom nášho kraja zodpovedalo. Vyslali sme deputáciu do Moravskej Ostravy ku rozhraničovacej komisii, odkiaľ také zvesti doniesla, ktorá nás radostnou nádejou naplňujú: dozvedela sa totiž, že Poľsko je ochotné na opravenie hraníc v náš prospech, keď mu my tiež poskytneme niečo, ako rekompemzácin. A do rekompenzácie mámia čo dať. V tejto otázke pôjde druhá deputácia v týchto dňoch k županovi, ďalej k ministrovi pre Slovensko do Bratislavy a k zahraničnému mi-