Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-06-11 / nr. 129
{?79fcodUi i« «f riz do 3£i<Éft* okrom pondelky koždý doň. Predplatní cena: na celý (rok 198 kor., na pol roka H kor, na Itrrf roka 41 körűn, na mesiac 14 kor., íodnotllTé čísla po 80 k. Do cudzozemska: fft OOiy rok 160 torta. Rolnik Lil. Cena lobolo iisla 60 halierov Hedakcia, edminiftráda a expedícia v lopcfianskom Sv. Mapíine. Sobota, 11. Júna 1921. Ha samí ítvrtkoví čltle predpláca #*: n* celý rok 22 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 körön, Časopis posiela sa len akutočne predplateným. číslo telef. redakcie: 96, číslo teletonn adm.: 96. Číslo 129. Na ázijskej pôde. Svetoznámou metodou cárskeho Ruska bolo preložiť závažie svojej politiky mia ázijskú pôdu, koľkokoľvek ráz ineprekvitaly jej nijaké nádeje úspechu na európskom kontinente. Tak na pr. v posledných desaťročiach Rusko, vidiac v Europe zmarenie svojich snáh, točiacich sa okolo prístupu ku Stredozemnému moru a z neho ku svetovým morám, usilovalo sa ich uskutočniť v ďalekej Manidžurii. Z toho, ako je nám ešte v čerstvej pamäti, povstal ruskojaponský konflikt, osudné následky ktorého pocítilo Rusko — a s ním žiaľbohu celý slovanský svet — najmä za svetovej vojny. Vír svetovej vojny zmietol cársku Rossiu a nastolil na jej miesto boľševickú Sovdepiu, zahraničná politika ktorej pohybuje sa v istom smysle zas len na šľapajach, vyprobovaných cárskymi politikmi. Sklamané totiž v svojich nádejach preniknúť cez Varšavu' do Nemecka a ztade do Paríža, boľševické Rusko, nespúšťajúc síce so svojich očú ani starú Európu, prenáša jednako závažie svojej agitačnej čiíniniosťi na ázijskú pôdu, chcejúc vložiť takýmto činom svoju ruku na tepnu nenávidených západných mocností. A nie bez istého úspechu! Moskovská vláda totiž c ad pradú c styky s nedávno zavraždeným Talaatom pašom, katom nešťastných Arméncov, s Enverom pašom, Djemalom beyom a inými tureckými nacionaliistmi, zaplavila svojimi agentmi indickú a najmä malo-azijskú pôdu. Títo agenti však, to sa im musí dať, znamenite lichotia zápalistej fantázii mohamedánskeho sveta, kladúc mu pred oči čarokrásny obraz svetového mohamedánskeho empiria, pozostávajúceho z Anatolie, Perska, Afghanistanu a čiastky Indie, s hlavným mestom Angorou! Primerane tejto neúnavnej agitácii europské národy, interessované najmä na ázijských osadách, ako: Angličania, Francúzi, Taliani a Gréci majú plné ruky práce. Najnovšie začína sa javiť silný odpor najmä proti Francúzom a Talianom v Anatoiii, kde miznutím vplyvu miernejšieho Kemala moc začína prechodiť do rúk najkrajnejších revolucionárskych elementov. Slovom: štátnici označených národov majú hojnú príležitosť zkúsiť na dvoch čiastkach sveta, ž© boľševická propaganda nebezpečnejšia je ako bodáky boľševických armád, a kým mrač_ ná ťažkých starostí zatemňujú ich čelá, boľševický cár v Moskve trie si ruky od radosti. Túto mu, pravda, po tieto dni v nie malej miere pokalily posledné úspechy protiboľševických vôjsk na Sibíri. A. P.-Spišiak. 0 novej vladivostockej vláde. Telegrafické zvesti, zjavivšie sa v rozličných ruských a cudzozemských orgánoch európskej tlače, nedopúšťajú už viacej pochybností: vo Vladivostok u sa stal naozaj prevrat a utvorila sa nová „koaličná národná“ vláda. Prevrat vo Vladivostoku je naskrze nie niečím neočakávaným. Od toho momentu, keď bola vo Vladivostoku švihnutá vláda generála Rozanova, ziprvu námestníka admirála Kolónka a potom atamana Semionova, krajné reakcionárske živly sViazaly svoj osud s krajným šovinistickým krýdlom vojenskej strany Japonska. V japonskom štábe skoro cez celý 1920. rok sa pripravovaly „istými ruskými ľuďmi“ nekonečné sprisahania proti demokratickej vladivostockej vláde. Text ramunsko-žeskosflovenskej doliodp. Úzka polificko-vogemká dohoda. Praha, 9. júna. (Östk. fk.) Dohodou vlády repuibliky Česko-slovenskej a rumunskej ustálili nasledujúci text konvencie o definitívnom spolku medzi Gesko-slovenskou republikou a kráľovstvolm rumunským: Pevne zachovať mier získaný takými veľkými obeťami, paktom o Sväze národov, ako i stav utvorený smluvou, uzavretou v Trianoné 4. júna 1920 medzi spojeneckými a pridlružemými mocnosťami s jednej a Maďarskom s druhej strany, dohodly sa Česko-slovenská republika a kráľovstvo rumunské uzavrieť definitívnu konvenciu: 1. V prípade, že by Maďarsko učinilo útok, bez toho, aby k tomu bolo provokované, na jednu zo smluvných stránok, zaväzuie sa druhá stránka poskytnúť napadnutej stránke obranné poriadky (opatren'ia), ustálené v 2. článku tejto konvencie. 2. Príslušné odborné úrady Česko-slovenskej republiky a kráľovstva rumunského určia poriadky vzájomnej dohody vo vojenskej konvencii, ktorá sa neskôr Uzavrie pre nezbytaé exekvovanie príslušnej konvencie. 3. Ani jedna zo smluvných stránok nemôže uzavrieť spolku s treťou mocnosťou, jestli to neoznámi druhej stránke. 4. Aby spoločne pokračovaly oba štáty vo svojich mierových snahách, žiadajú sa obe vlády, aby sa dohodly v otázkach zahraničnej politiky. 5. Táto konvencia bude platná 2 roky od dňa ratifikácie. Po uplynutí tejto lehoty bude môcť každá zo smluvných stránok vypovedať túto konvenciu, ktorá však ostane ešte za 6 mesiacov platná od dňa vypovedania. 6. Táto konvencia predostrie sa Sväzu národov (pakt o Spoločnosti národov). 7. Na dôkaz toho menovaní vyslanci podpísali konvenciu a vystrojli ju svojimi pečaťami. V Bucurešti, 23. apríla 1921. L. dr. Ferdinand Veverka v. r. L. S. Take Jonescu v. r. Už v čas vystúpenia Japoncov v apríli minulého roku chystali sa zachvátiť vládu v Prímorskej oblasti, no obyvateľstvo bolo vtedy ešte priveľmi naladené proti nim, no a japonskí „druhovia“ tiež nepovažovali čas1 za príhodný. Nové sprisahanie v máji pod vodcovstvom plukovníka Nelmyského pri podpore vlivných osôb japonskej v o jen s ko-dip] om atické j missle, bolo ešte zavčasu odokryté a likvidované. Po tomto sa začala celá orgia vrážd a násilia po oblasti, ktoirá sa skončila arretovaním jeho šajky po dlhých pokonávaniačh s japonským velením. Ďalej šla hrôzovláda v Chabarovsku a v Grodekove*); pod tým titulom, že je to na ochranu pľed chainchuzmi (domorodé zbojnícke bandy), otvorene formujú sa semenovské oddiele, vykonávajú sa arresty, pálí co'vonia, vraždy, zastavujú sa vlaky, — a Japonci nepúšťajú ta oddielov vládnej milície na odzbrojenie banditov, llebo tam vraj niet ozbrojených oddielov. Neraz boli Grodekovci začali postupovať na Nikoľsk, ďalej usporiadajú zájazdy na samý Vladivostok, ale ich čas ešte neprišiel, no i na pokynutia japonských poručníkov znova sa skrývajú do zátišia, alebo sa rozpŕchntu po diaľnych osadách. Japonská diplomatická mlssia, ktorá podporovala predošlú demokratickú vládu Prímorská a ktorá bola odsudzovala samovoľné dobrodružné avantúry, i tá mohla len zamedzovať uskutočňovanie plánov na prevrat, alte nemohla a pravdepodobne ani nechcela dopustiť likvidácie samovoľných bánd a organizácií. Tie boly Japoncom potrebné ako neprestajná hrozba kornmuniistoSm, ba i demokratickej vláde, ak by nebodaj nebola dosť shovorčivou. Jednako, nehľadiac na ustavične napnutú atmosfäru a časté incidenty, (nebolo reálnej obavy na prevrat. Do tých čias, kým Japonci sa úfali, že republika Ďalekého Východu padne do sfäry ich vlivu a že sa im podarí bez bôľu a potichúčky, legálnou cestou zosilniť svoje hospodárske a vojenské panovanie na celom ruskom Ďalekom Východe, do toho času čiastočný prevrat pri účasti samotných krajných pravých grúp — ktoré nemalý ani najmenšej autority a sú nenávidené obyvateľstvom — zdal sa byť Japoncom nebezpečným a neželateľným, najmä povážiac okolnosť, že vtedy ešte (pred uzavretím anglícko-japonskej dohody) nemali zabezpečené svoje tylo. No sjednotenie oblastí sa uskutočnilo a vysvitlo, že diaľno-východný buffer v svojej zahraničnej politike orientuje sa celkom poci ľa sovietskej Rossi e a vo vnútornej politike ide takými cestami, ktoré vytvárajú možnosť utvoriť japonofilskú vládu. V tomto treba hľadať zák-adtnú príčinu •zmeny japonskej politiky na Ďalekom Východe, hoci je nesporné, že nesčíseiné chyby a netaktnosti kcmmunistických vodcov republiky Ďalekého Východu stvorily pre toto znamenitú pôdu. Obnovenie japonskej intervencie a nového frontu občianskej vojny s postupovaním na Sibíri — jte vlastne podstatou noviej avantúry. Japonské napomáhanie, nešikovne oblečené do formy zle zamaskovaného neutralizmu, zabezpečovalo sprisahancom úspech v hociktorú minútu a niet ničoho podivného v tom, že zaujatie mesta Vladivostoku sa stalo bez boja. Podivné je iba to, že variac túto novú krvavú kašu jej iniciátori nechápu, že robia celkom nie ruské, ale japonské dielo, že celé obyvateľstvo Ďalekého Východu, považujúc ich za zradcov Rossie, prijme ich s nenávisťou a preklínaním, že nová vláda bude môcť jestvovať iba za japonské peniaze, opierajúc sa na japonské bodáky, — a boľševici budú ich požehnávať, za posilnenie upadajúcej autority sovietskej vlády na Sibíri, ako ochrankyne nacionálno-štátnych záujmov Ruska. („Vôľa Rossíi.“) *) Chabarovsk na Amurskej, Grodekovo na Mandžuiiskej železnici. Registrujeme tiež Jeden „prípad“. SI. Rusnáková*) z Báčky (Jugoslavia) za bývalého Uhorska bola poštmajsterkou, po prevrate slúžila niekoľko mesiacov SHS. štátu, ale ako rodená Slovenka, túžila na svobodnom Slovensku slúžiť, ešte r. 191 q prišla do Bratislavy a žiadala sa k pošte; pán direktor bol náklônný ju prijať, ale len ako volnú silu bezplatne (!) na próbu, vraj majú dosť kvalifikovaných českých síl. *) Osobne ju dobre známe, ako vernú Slovenku od narodenia, odporúčaná bola a je známymi národovci slovenskými z Jugoslávie.