Národnie Noviny, júl-september 1921 (LII/145-220)
1921-07-22 / nr. 162
fished 1* i*it rfiz dc iviá ŕt» okrem po«ds!k* každý deň. Fradpiatnä cena: na cel? fok 168 kor., na pol ro’ta 84 kor., na štvrť roka 4í körűn, na mesiac 14 kor. gsinotttré čísla po 80 k. Do cudzozemska: Hm celý rok 260 korön. üü £5 ä« £ 8 ^3^ *á?í 6^ SOB KcsSsf v<£ci l^lüfk Lil. lfs8«K fe*sii®i*©w, «a eagp@6Šš«Í3i v ¥sas*ši«5M*lle©*Hi i v. SÍ m v f ä m e. Piatok, 22, Sólo If21. N* earn* Itvrtkoví iiete predpláea sa: na celý rok 82 k., na pol roka 1S k. Do cudsozemska: ua celý rok 44 korfin. Časopis posiela sa »en skutočne predplateným, číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 66. Cfslo 162. Hlad v Rusku. Sovietske vláda vyslalo flaxima Gorkého hľadať pomoc pre hľadajádch. Berlín. 21. júla. (Čstk. fk.) Ranné časopisy vyprostredkoval pomoc a živnosť pre hladujúce oznamujú, že ruská sovietska vláda sa usniesla Rusko, vyslať Maxima Gorkého do cudzozemska, aby tam Keftapcgia. Od istého času akoby otupely mysle, otupeli ľudia, najmä žurnalista otupel. Žijeme v letargii. Púšťať do sveta denne čo najhroznejšie zvesti a zas ľahostajne ich prijímať, bez dokonalého vnímania a dokonalého strávenia predsa je len práca, ktorá urobí z nervov obyčajné telefonické drôty. Ba, skutočne, my už nie sme schopní and hlbšej fantázie. A neradi sv dnes, keď sme radi, že sme sami tak šťastne vyviazli zo svetovej pohromy, predstavíme pred našimi očami peklo, obraz najúžasnejšej ľudskej zkazy. Veru, výjav zo zákopov, kde dvaja sebe úplne neznámi V u dia jedným ťahom bajonettu vypúšťajú si obapolne svoje vnútornosti, neúčinkuje na nás už tak strašne, veď smrť je len smrť a nič strašnejšieho. Ale strašnejšie je pomalé umieranie. Ako umiera tuberkulotik, bez nádeje na vyliečenie, zožlklý, vysušený, ležiaci, na slnku a obložený perinami, ako možno vídať týchto nešťastníkov v rozličných sanatóriách pod Alpami i pod Tatrami, kam prišli ratovať svoj mizerný život. Dnes takto umiera pomaly ruský národ. Nie síce ešte tuberkolózou, ale hladom a ešte horším, cholerou. U nás za vojny kosila španielka, ale takej epidemic, ako je cholera, sme ešte vari ani nezakúsili. A ani v najkatastrofálnejších chvíľach sme nemreli hladom, aby sme museli jest trávu, mach a stromovú kôru. Obdivovali sme hrdinskosť corkského (mešťanostu, ktorý vo väzení umrel vyše 60 dní trvajúcim dobrovoľným hľadám, ale či postačí dnes íha obdiv a ľutovanie tých 10 millionov ruských mužov, žien a detí, ktoré nedobrovoľným hladom a epidémiou hynú? Rusi, ktorých zem bola zásobárňou Európy, sú dnes zohrajúcim národom. Ústami Maxima Gorkého, ktorý spolieha sa ešte na zvučnosť a populárnosť svojho mena v Europe, prosia zúfale o pomoc. „Statoční ľudia, pomôžte a zachráňte!“ Obávame sa, že ruský národ dopije kalich horkosti až do dna. Má vôbec Europa toľko živnosti (najmä obilia), koľko jej Rusko potrebuje? A či je vôbec schopná takej grandióznej akcie, aby bleskurýchlym tempom schopná bola dopraviť do vzdialených ruských gubernií aspoň toľko chleba, aby tých 10 millionov hladujúcich v smrteľnej agónií nepodľahlo? Aká to bolestná situácia! Veríme, že z ľuídí ešte ľudskosť nevymrela, ale poznáme i častú ľudskú malomocnosť. Tu sú malomocnými jednotlivci čoby boli akí veľkí: Masaryk, Anatole France, i Hauptmann, tu je potrebná silná pomocná ruka celého humánneho ľudstva. Prosba, ktorú prinieslo radio od Gorkého, nie je prvou. Nedávno Gorkij prosil o chlieb pre ruských učencov a umelcov, ktorých toľko zmizlo pod povrchom ruskej zeme umučených hladom. Veď Rusko počnúc od svojej revolúcie je stále domov hladujúcich, umiera nedostatkom raz jedna raz druhá trieda. V otvorenom liste ruského spisovateľa Merežkovského anglickému spisovateľovi' Wellsovi, stoií toto: „Nedávno dostal som list z Ruska old blízkej mi učiteľky, účinkujúcej na sovietskej škole. Uvádzam niektoré slová z jej listu. V Moskve stal sa nasledujúci prípad: Ďeti zabily desať- alebo jedenásťročného chlapca, zahrabaly ho a mäso pomaly zjedly; pred súdom hlavný vinník, desaťročný chlapec, neprejavil najmenšej ľútosti, naopak, hovoril: Mäso nechutnalo zle, iba trochu zapáchalo. Nemôžeme si predstaviť, čoho je schopný hladujúci človek, čoho sú schopné milióny hladujúcich, matky, ktoré nemôžu dať mlieka svojim nemluvňatám. Veď boly prípady v histórii, že ľudia v hroznom hlade a vo veľkej duševnej horúčke už i jeden druhého »ožierali. A niet strašnejšiehô pohľadu, ako pohľad na vymrelé mestá a obyvateľstvo, zničené a vyčerpané, klesajúce pri cestách a umierajúce v celých gnippách, ponechané na pospas wall ám. Položenie je náramne komplikované: svet má pomáhať Rusku, ktorého sa treba báť. Anglicko je 'na jednej strane ohrozené červenou armádou, číhajúcou na jeho východné panstvo v Indii a pomáhajúcou tureckým Kemalistom, na druhej strane má bez rozmýšľania sobrať svoje zásoby — ak súcití s nevinnými millionami —-. a poslať sovietskej vláde. Nemci otvorene hlásajú, že nedajú hladujúcemu Rusku ničoho. Na prosbu, zaslanú Gorkým nemeckému \spisovateľovi Hauptmannóvi, píše „Berl. Lokal- Anzeiger“ : „My máme kŕmiť stádo otrokov Lenina: Trockého a Zinovieva, máme pomôcť udržať pri živote nebezpečenstvo, ktoré nás ohrozuje. Nemáme čoho dať. Ale keby srne i mali. nesmeli by sme dať. Desná kultúra biedy na ruskom ľude, za ktorú majú zodpovedať boľševici, musí byť dokonaná. Nemôžeme ničoho dať, a staneme sa tak z diaľky nezúčastnenými divákmi hrôzy, ktorú tento rok prinesie Rusku-“ Ale, ako sa i Gorkij vo svojom radiogramme odvoláva na zem Tolstého, Dostojovského, Mendelejeva, Glinku, Rusko nie je len zemou Leninovou, zemou červenej hviezdy. I keby nebolo darovalo svetu takých veľkých mužov a takých veľkých hodnôt, je povinnosťou celého vzdelaného sveta, aby nedal umierať millionom ľudí hladom. Tu sa nesmú kláeť politické podmienky tým, ktorí dnes sedia 11a vrcholu pyramídy ruskej, tu musí pojem „človek“ zatlačiť pojem „politik, diplomat“. Môžeme byť rovnako presvedčení, že kommunizmus ako taký je i mimo Ruska v základoch otrasený, bo nebude vari takou naivnou prevažná väčšina robotníctva ani nášho ani iného štátu, aby chcela svoj štát prípadným kommunistickým prevratom postaviť do odvislosti Moskvy, a tak vystaviť sa nebezpečenstvu vyrabovania do poslednej omrvinky vyhladovaným sovietskym režimom a vrhnutia svpjho štátu do táfcej istej zúfalej situácie, v ktorej sa teraz nachodí sovietske Rusko. Signály, ktoré posielajú rádiové stanice z tenúcej ruskej lode, pohnú nás aspoň z letargie, z otupenosti k súcitu s nešťastným ruským bratom, ktorému pomôcť sme sami tak slabí. Ján Čietek. Slovensko má 49.015 štv. km. rozlohy a 2,993.479 obyvateľov v 1.143 obciach a v 457.426 domoch, okrem 23.005 domov neobývaných. Karpatská Rus má 12.694 štv. km. a 605.731 obyvateľov. • Čechy majú 6,664.932, Morava 2,660.737 a Sliezsko 670.937 obyvateľov. Najväčšie mestá v republike sú: 1. Praha 67tk476 obyv., 2. Brno 221.422 obyv., 3. Moravská Ostrava 170.819 obyv. (s obcami, s ktorými priamo súvisí a tvorí jedon celok; z toho Moravská Ostrava sama má 41.927 obyv. Slezská Ostrava 22.871^ Vítkovice 27.336 atď.), 4. Plzeň s predmestiami 110.807 obyv. (bez samostatných predmestí 88.447), 5. Bratislava 93.323 (s predmestím Petržalkou 97.613) obyv., 6. Liberec s predmestiami 73.366 (bez nich len 34.942), 7. ÍJstí n. Ľahom s predm. 64.876 (bez predmestí 43.961) obyv., 8. Olomúc 56.942, 9. Košice 52.699 obyv., 10. Opava. 33.427 obyv., ďalej Prívlejov 31.082, Teplice-Šanov 28.794, Most 27.354,’ Jablonec n. N. 26.897, Jihlava 25.642, Pardubice 25.171, Prerov 21.419, Znojmo 21.233, Krnov 21.112, Chomútov 21.079, Munkáčevo 20.794, Užhorod 20.213 a Varnsdorf 20.107 obyvateľov. S predmestiami je väčších miest viac: Teplice-Šanov s predmestiami majú (okrúhle) 47.000 obyvateľov, Jablonec n. N. 39.000, Kladno 38.000, Hradec Králové 35.000, Chomútov 28.000 a Aš 24.000 obyvateľov. V Karpatskej Rusi sú určité výsledky miest väčších ako 10.000 obyv. nasledujúce: 1. Munkáčeve 20.794, 2. Užhorod 20.213. 3. Beregsasy 14.061, 4. Hust 11.854. Budúce nové župy budú mať obyvateľov: 1. župa XV. Bratislava 717.575, 2. župa XX. Košice 602.563, 3. župa XVIII. Zvolen 491.557, 4. župa XVI. Nitra 444.558, 5. župa XVII. Turčiansky Sv. Martin 417.717, 6. župa XIX. Liptovský Sv. Mikuláš 319.509 obyvateľov. Počet obyvateľstva Slovenska podľa doterajších Celé Slovensko: 2,926.824 2,993.479 -f- 66.655 žúp: Teda Roku Roku pribudlo 1910 1921 +, alebo odbudlo-: Bratislava, mesto 78.223 93.329 + 15.100 Košice, mesto 44.211 52.699 -(- 8.488 Komárno, mesto 22.337 17.680 — 4.657 Štiavnica a Belá. m. 15.185 13.249 — 1.936 Bratislavská (bez Bratislavy) 311.527 324.625 + 13.098 Hont (bez Štiavnice) 91.980 94.413 + 2.433 Komárnianska 123.734 131.729 + 7.995 Nitrianska 457.455 482.786 + 25.331 Tekov 178.500 182.840 + 4.340 Trenčianska 310.437 321.132 -b 10.695 Zemplínska 273.392 273.421 -f- 29 Turiec 55.703 55.874 -f- 171 Abaujská (bez Košíc) 74.730 73.900 — 830 Gemerská 172.330 168.494 — 3.836 Liptov 86.906 86.142 — 764 Novohrad 95.169 93.508 — 1.661 Orava 62.612 61.703 — 909 Spiš 164.120 163.004 — 1.116 Šariš 174.620 173.385 — 1.235 Zvolenská 133.653 129.566 — 4.087 Výsledky poplsis ľudu v Československej republike. Celá Československá republika je veľká 140.485 štv. km., a má 13,595.816 obyvateľov, ktorí žijú v 12.653 obciach, a to v 1,873.290 domoch; 60.486 domov je okrem toho neobývaných.