Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)
1921-11-25 / nr. 266
Z w&sMsi€ii@s35k3i k©nfei«eiicte. I láiani sa jednajú s konferencián vo veci odzbrojenia. Washington, 22. nov. (Reuter.) (Čstk. fk.) Taliansky delegát v 9-členovom výbore vyhláefi, že Taliansko nevyhnutne potrebuje ponorkových člnov na svoju obranu. Taliansky delegát vyhlásil, že vzhľadom na finančnú situáciu krajiny je stavba veľkých bitevných lodí veľmi nákladná a preto ťažko uskutočniteľná. Taliani dokazujú, že potrebujú na Stredozemnom mori námornú moc, ktorá by sa vyrovnávala najsilnejšej námornej moci ma tomto mori. okrem loďstva anglického. Z ČESKO-SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 8*©*Sfflra@«B»ä S^SBKOlSiŠá®. Podrobná debatta o štátnom rozpočte. Posl. dr. Kiímo za , podrňienečnosť" prídelu kalvínskej c'rkvi. Množstvo slovenských rečníkov. Poši. ár. Buday za slovenské učebnice a za slovenčinu škôl na Slovensku. Praha, 23. nov. (Ostk. fk.) Predseda Tomášek o 1.15 hod. otvoril zapadnutie. Snemovňa prikročila k podrobnej debát te o tretej skupine štátneho rozpočtu (rozpočet ministerstva školstva a národnej osvety). Posl. dr. Schollieh (nem. nac.) sťažuje si ona zanedbávanie nemeckých škôl. Poši. Sladký (č.-s. soc.) zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej podpory školstva menšinového a školstva slovenského. Žiada vybudovať slovenskú techniku v Košiciach a sriadiť štátne robotnícke gymnázium, ktoré by umožnilo robotníkom vstup na vysoké školy. Pösl. Simm (nem. kresť. soc.) ponosuje sa tiež na utláčanie nemeckého školstva. Posl. d r. Klimo (agr. Slovák) vytýka, že republika *Česko-slovenská uplatňuje ešte dnes patronátne právo', ktoré pre cirkev grécku a rímsku značí mnohé výhody a je .ostatným cirkvám na újmu. Zásada rovnoprávnosti vyžaiduje, aby republika rozšírila patronátne právo na všetky cirkve a ak to nebude vykonateľné, nech právo toto ztratí platnosť pre oltrkev grécku a rímsku. Domáha sa náležitého zvýšenia položky na podporu slovenského písomníctva a slovenskej žurnalistiky. Poukazuje na reč biskupa KALVÍNSKEJ CIRKVI na konvente v Rimavskej Sobote, ktorý vyhlásil, že kalvínska cirkev na Slovensku je cirkvou MAĎARSKOU a že úlohou jej je ZACHOVAŤ MAĎARSKÝ RÁZ A MAĎARSKÚ KULTÚRU NA SLOVENSKU. Pre túto cirkev je v tohoročnom rozpočte položka 2 milliony korún. Akokoľvek nechce hovoriť proti tejto položke, myslí, že by bolo treba, aby položka pre kalvínsku cirkev dala sa do rozpočtu podmienečne a aby sa použila až vtedy, AK BUDE ZÁRUKA, ŽE VEDENIE TEJTO CIRKVI JE V RUKÁCH SPOĽAHLIVÝCH. Posl. Kirpalová (nem. soc. dem.) hovorí za rozluku cirkvi od štátu. Posl. dr. Lukavský (nár. dem.) odpovedá obšírne na nemecké ponosy o údajnom potlačovaní nemeckého školstva. Posl. dr. Buday (ľud. Slovák) polemizuje s vývodmi posl. dr. Klinu, ktorý sa dovoláva rovnoprávnosti pre všetky cirkve na Slovensku a z rozpočtu dokazuje, že evanjelici na Slovensku sú viacej podporovaní ako katolíci. Odvrhuje mienku dr. Klímu, ako by lem evanjelici holi nositeľmi slovenskej národnej myšlienky; poukazuje ma, doterajšiu nespokojnosť slovenského ľudu, ktorej hlavnou príčinou je rozličné xiazieranie na náboženské veci. Ponosuje sa, že Slovensko už 3 toky márne domáha sa slovenských učebníc a že pokračovanie pražskej vlády nasvedčuje tomu. že sa niekto chce pokúsiť o to, aby slovenčina za niekoľko rokov celkom zmiziä zo slovenských škôl, proťr čomu sa postaví celý slovenský národ. Posl. dr. Markovié: Tú slovenčinu vyučujú najlepšie práve českí učitelia na Slovensku. Posl. dr. Buday dokazuje ďalej, že na Slovensku nemožno vylúčiť náboženskú výchovu zo škôl, lebo súčasne s ňou museli by vylúčiť i siovensku literatúru, ktorá jé tesne spojená s duchom náboženským. Myslí, že bv najlepšie bolo, keby krajským správam na Slovensku šverili vedenie slovenskej školskej politiky. Posl. Hancko (ľud. Slovák) vystríha pred zlaiicizovamím školstva a domáha sa svcbodnej náboženskej školy. Hovorí, že slovenské školy musia sa zreorganizovať, sťažuje si, že učiteľské miesta a miesta professorské sú obsadzované bez súbehu; žiada vypísať verejné súbehy a žiada pri zadávaní miest dávať prednosť kvalifikovaným uchádzačom slovenským. Ďalej žiada, aby i na änšpektorské miesta vypísali verejný súbeh. Napokon hovorí, že Slovensko potrebuje autonómiu, aby sa mohlo svojrázne vyviňovať. Posl. Erti (soc. dem. Slovák) menom č.-s. soc. dem. strany, najmä menom slovenských soc. dem. poslancov, ohradil sa proti včerajším výbuchom posl. dr. Jurigu. Ďalej hovorí, že základná požiadavka! soc. dem. je, aby na Slovensku bola republikánska a demokratická škola, modeme vyzbrojená a jednotná a úp’ne emancipovaná cd cirkvi. Napokon si želá, aby vláda venovala najväčšiu pečíivosť vybudovaniu národného školstva na Slovensku. Ďalej hovorili pcsl. Roudnicky (M.), Qríšek (Slovák) a dr. Labay (ľud. Slovák). Koniec zasadnutia po 12. hod. Budúce zasadnutie zajtra. Z knltárneho výboru N. S. Zákon o fakultatívnom spaľovaní mŕtvod. Školské požiadavky Nemoov. Kultúrny výbor N. S. schválil senátom prijatý zákon, ktorým sa upravuje fakultatívné spaľovanie mŕtvol. Pri debatte o zákone, ktorým sa upravuje sriodenie a zariadenie vysokých škôl, hovoril nemecký posl. dr. Sprnna žiadajúc sriodenie druhej nemeckej univerzity v severných Čechách, vysokej nemeckej obchodnej školy, nemeckej lesníckej vysokej školy, nemeckej vysokej zverolekárskej školy, nemeckej školy montánnej a nemeckej akadémie’ umenia. ------....— \ Znsefeífe e*?. *®©ne?ál§i8i női Slovensku. Zprdva biskupa c dm. Janeška o ochote prepustiť cirkevné stredné školy štátu. Banská Štiavnica. 24. novembra. (Pôvodná zveisť.) Včera večer o 6. h. boly v kostole služby Božie. Kázal Michal Bodický, dekan ev, teol. akad. Na srdečný pozdrav miestneho farára P. Žámhora, odpovedal biskup Janoška Vrelými slovami. Botom biskup Žoch posvätil zvon. — Na'valnom shromaždeoí igen. podperovma ro'z - delili chudobným školám a cirkvám 21.000 kor. podpory. Dnes ráno o 8. hodine boly krátke služby Božie, po ktorých biskup Jur janoška otvoríš gen. radu. Neprítomnosť svoju ospravedlnili: dŕ. Ivanka, dr. Vanovič, Ružiak, dr. Štúr a Šimkoviic, cirk. referent. V neprítomnosti gem. dozorcu predsedal dr, Ľudovít Šimko, ktorý v dojímavej reči vyzdvihol, že medzi jeho najmilšie práce patrí práca v cčrkvi. Biskup Jur Janoška prečítal svoju dôkladnú a obšírnu zprävu, v ktorej vyzdvihol dve dôležité otázky: usporiadanie pomeru cirkvi a štátu a zoštátnenie stredných’škôl. Konštatoval, že proti Bartcškovmu návrhu všetky sbory jednomyseľne protestov aiy a protesty došlý povšimnutia, lebo dostal uistenie,, že túto významnú otázku riešia postupne a spravodlivé a nie jedným zákonom. Stredné školy hotoví sme prepustiť štátu — hovoril Jahoška — a!e len pri istých podmienkach, ak totiž vyučovanie náboženstva zabezpečia, ak doterajších professorov prevezmú, alebo ich penzionujú a ak vôbec všetky školy zoštátnia. Dosiaľ cirkevná škôiy prestaly: v Rožňave, Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici* 1 * * * * * * 8, čo veľmi ľutujeme, a!e musíme uznať, že nemôžeme ich udržať, lebo nemáme na to prostriedkov. Hen. rada poslala pozdravný teklgramm: präzidentovi Masarykovi, ministrom Mičutroyl a Šrobárovi. V rokovaní pokračujú. V priebehu porád poslali ohlas na amerických ev. Slovákov a Feder Ruppeldt, farár žilinský, referoval o zahraničnej činnosti ev. cirkvi na Slovensku. .wmionanaiinaimnnmun nn.ii n iiruaKMi'iľ|i| III • u. IMIK. u 11 BESEDNICA. Dr. Karol Kramáŕ: „iSsäääkcS tefSS.** Podáva: Lúčky. (Dokončenie.) Banky a iné peňažné ústavy. Obchody znacionufizovali, no aký osoh malo z toho obyvarteľstvo, vidieť z článku boľševika Babina, ktorý 1. apr. 1919 napísal, že „nikdy nekvitla tak špekulácia, ako pri nacionalizácid.“ (Str. 390.) Dozvieme sa aj o zásobovaní ľudu z toho istého článku: „Robotníci a nemajetní zostali bosými a hladujúcimi, ale za veľké peniaze možno sa nasýtiť, odieť a obuť, ale nie z úradnej rozleľovne, lež pod rukou.“ (Str. 390.) A ďalej na tej samej strane: „Rozdeľovne sú obkľúčené nekonečnými radmi čakajúcich celé dni a týždne na kúso'k niti alebo na tri ihly.“ Pri železniciach „úradníci robia čo chcú a treba ich podplácať, aby pustil vlatky. Transporty živnosti bez strojových pušiek neboly možné. V Moskve bolo r. 1919 30.000 prázdnych vagonov, ktoré sa nemohly pohnúť a medzitým kradli z nich všetky kovové čiastky. Železnice nemajú uhla... Železniční zamestnanci neboli rXkcmu podriadení, do všetkého sa miešal, terrorizovali otsobníctvo.... kotnfiškovali tovar, ktorý viezly vlaky, pre seba bez zodpovednosti. A vyššie úrady nemalý nad nimi nijakej moci, lebo disciplína úplne zmizla. . .“ (Str. 394 a 395.) Istý vyšší úradník pri železnici bol pôvodne stolárom „ktorý sa sotva vedel podpísať, ale zato inženierom hrozil stále krutými tresty.“ (Str. 396.)-Poškodených, vôbec neupotrebiteľných vozňov miestami je až 80%. — „Podobné poriadky, ako na železniciach, boly i na pošte. Vedenie dostali do rúk ľudia úplne neschoípní, „revoluční robotníci“. Kradli a špekulovali. Disciplína úplne zmMa. V Cbarkove r. 1918 príjem pošty bol mesačne priemerne 100 tisíc rubľov, v r. 1919 mesačný deficit bol 1 mill. 110 tisíc rubľov“. (Str. 396 a 397.) Aké pomery nastaly medzi robotníctvom, vidieť z tohoto: „Robotník odvykol od práce, na prácu sa díval, ako na, zbytočné bremeno. Oddával sa ruskej vášni: hovoriť a hovoriť a myslel, že tým koná verejnú povinnceť. „Derevenský kommunista“ líči takto činnosť robotníkov: „Miesto toho, aby pracoval 8 hodín, 8 hodín odpočíval a 8 hodín sa vzdelával, robotník pracuje 6 hodín, spí 8 hodín a hrá v karty 10 hodín. Karty a lenivosť sú jeho hlavným zamestnaním“. (Str. 364.) Bolo spomenuté vyššie, že ruský robotník svojim prácam absolútne sa nerozumel a tak ,si môžeme predstaviť výkonnosť ruského robotníka, ktorý pracoval len 6 hodín. No tento boľševický „raj“ robotníkov netrval dlho a akú „svobodu“ mu kommunizmus doniesol, vidieť z ďalšieho. Robotníci pomaly ztratili všetok vplyv na vedenie fabrík, závodné rady, nakoľko sa týka vplyvu robotníctva, úplne zlyhaiy. „Krasnaja Gazela“ píše: „Znám mnoho súdruhov, zaujímajúcich zodpovedné miesta vo sväzoch a výboroch, ktorí nie sú lepší, ako boli páni za starého režimu. Keď prídete k ním s nejakou otázkou alebo prosbou, odpovedajú vám surovo a vypínavo, alebo neodpovedajú vôbec.“ Robotníci Vo fabrikách sami volajú starých inženierov a správcov“. (Str. 367.) Boľševici pomaly uvádzajú drakonické poriadky proti lenivým, pomalým a nedbalým robotníkom, miesto 6-hodlnového pracovného času uviedli už 10—12- hodinový, miestami aj vyšší. Správa petrohradskej papierovej fabriky má takéto poriadky: „Dovolenia robotníkom a zamestnancom sa nedávajú. Neustanovenie sa robotníka na čas má za následok odňatie „pajku“, po druhý raz odovzdanie súdu. Oneskorenie o viacej, ako ÍÖ minút, potresce sa ztratou dennej mzdy.“ Štrajky sú na dennom poriadku. „Na nációnali'zované podniky pripadá 90% štrajkov. Niekde boly 3—4 štrajky za rok v jednom závode. Následok toho bol, že žaláre sú plné štrajkujúcich a o vodcoch sú robotníci presvedčení, že črezvyčajka ich dala zastreliť“. (Str. 375.) Vo vojsku sú najprísnejšie poriadky, tak že trest smrti udeľujú za každú maličkosť. Verejný a súkromný život občanov vo všeobecnosti je takýto: „Nikdy za cára i najkrutejšieho, za najväčšieho utlačovania cárskej polície nebola tak upieraná sveboda osobnosti nielen v skutočnosti, ale i zásadne, ako v so—