Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)

1921-11-25 / nr. 266

Z w&sMsi€ii@s35k3i k©nfei«eiicte. I láiani sa jednajú s konferencián vo veci odzbrojenia. Washington, 22. nov. (Reuter.) (Čstk. fk.) Taliansky delegát v 9-členovom výbore vyhlá­­efi, že Taliansko nevyhnutne potrebuje ponor­kových člnov na svoju obranu. Taliansky de­legát vyhlásil, že vzhľadom na finančnú situá­ciu krajiny je stavba veľkých bitevných lodí veľmi nákladná a preto ťažko uskutočniteľná. Taliani dokazujú, že potrebujú na Stredozem­nom mori námornú moc, ktorá by sa vyrovná­vala najsilnejšej námornej moci ma tomto mori. okrem loďstva anglického. Z ČESKO-SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 8*©*Sfflra@«B»ä S^SBKOlSiŠá®. Podrobná debatta o štátnom rozpočte. Posl. dr. Kiímo za , podrňienečnosť" prídelu kalvín­skej c'rkvi. Množstvo slovenských rečníkov. Poši. ár. Buday za slovenské učebnice a za slo­venčinu škôl na Slovensku. Praha, 23. nov. (Ostk. fk.) Predseda Tomášek o 1.15 hod. otvoril za­padnutie. Snemovňa prikročila k podrobnej de­bát te o tretej skupine štátneho rozpočtu (roz­počet ministerstva školstva a národnej osvety). Posl. dr. Schollieh (nem. nac.) sťažuje si ona zanedbávanie nemeckých škôl. Poši. Sladký (č.-s. soc.) zdôrazňuje po­trebu intenzívnejšej podpory školstva menši­nového a školstva slovenského. Žiada vybudo­vať slovenskú techniku v Košiciach a sriadiť štátne robotnícke gymnázium, ktoré by umož­nilo robotníkom vstup na vysoké školy. Pösl. Simm (nem. kresť. soc.) ponosuje sa tiež na utláčanie nemeckého školstva. Posl. d r. Klimo (agr. Slovák) vytýka, že republika *Česko-slovenská uplatňuje ešte dnes patronátne právo', ktoré pre cirkev grécku a rímsku značí mnohé výhody a je .ostatným cir­­kvám na újmu. Zásada rovnoprávnosti vyžai­­duje, aby republika rozšírila patronátne právo na všetky cirkve a ak to nebude vykonateľné, nech právo toto ztratí platnosť pre oltrkev gréc­ku a rímsku. Domáha sa náležitého zvýšenia položky na podporu slovenského písomníctva a slovenskej žurnalistiky. Poukazuje na reč bi­skupa KALVÍNSKEJ CIRKVI na konvente v Rimavskej Sobote, ktorý vyhlásil, že kalvínska cirkev na Slovensku je cirkvou MAĎARSKOU a že úlohou jej je ZACHOVAŤ MAĎARSKÝ RÁZ A MAĎARSKÚ KULTÚRU NA SLOVEN­SKU. Pre túto cirkev je v tohoročnom rozpočte položka 2 milliony korún. Akokoľvek nechce hovoriť proti tejto položke, myslí, že by bolo treba, aby položka pre kalvínsku cirkev dala sa do rozpočtu podmienečne a aby sa použila až vtedy, AK BUDE ZÁRUKA, ŽE VEDENIE TEJ­TO CIRKVI JE V RUKÁCH SPOĽAHLIVÝCH. Posl. Kirpalová (nem. soc. dem.) hovorí za rozluku cirkvi od štátu. Posl. dr. Lukavský (nár. dem.) odpovedá obšírne na nemecké ponosy o údajnom potla­čovaní nemeckého školstva. Posl. dr. Buday (ľud. Slovák) polemizuje s vývodmi posl. dr. Klinu, ktorý sa dovoláva rovnoprávnosti pre všetky cirkve na Slovensku a z rozpočtu dokazuje, že evanjelici na Sloven­sku sú viacej podporovaní ako katolíci. Odvr­­huje mienku dr. Klímu, ako by lem evanjelici holi nositeľmi slovenskej národnej myšlienky; poukazuje ma, doterajšiu nespokojnosť sloven­ského ľudu, ktorej hlavnou príčinou je rozličné xiazieranie na náboženské veci. Ponosuje sa, že Slovensko už 3 toky márne domáha sa slo­venských učebníc a že pokračovanie pražskej vlády nasvedčuje tomu. že sa niekto chce po­kúsiť o to, aby slovenčina za niekoľko rokov celkom zmiziä zo slovenských škôl, proťr čomu sa postaví celý slovenský národ. Posl. dr. Markovié: Tú slovenčinu vyučujú najlepšie práve českí učitelia na Slovensku. Posl. dr. Buday dokazuje ďalej, že na Slovensku nemožno vylúčiť náboženskú vý­chovu zo škôl, lebo súčasne s ňou museli by vylúčiť i siovensku literatúru, ktorá jé tesne spojená s duchom náboženským. Myslí, že bv najlepšie bolo, keby krajským správam na Slo­vensku šverili vedenie slovenskej školskej po­litiky. Posl. Hancko (ľud. Slovák) vystríha pred zlaiicizovamím školstva a domáha sa svcbodnej náboženskej školy. Hovorí, že slovenské školy musia sa zreorganizovať, sťažuje si, že učiteľ­ské miesta a miesta professorské sú obsadzo­vané bez súbehu; žiada vypísať verejné súbehy a žiada pri zadávaní miest dávať prednosť kva­lifikovaným uchádzačom slovenským. Ďalej žiada, aby i na änšpektorské miesta vypísali ve­rejný súbeh. Napokon hovorí, že Slovensko po­trebuje autonómiu, aby sa mohlo svojrázne vy­­viňovať. Posl. Erti (soc. dem. Slovák) menom č.-s. soc. dem. strany, najmä menom slovenských soc. dem. poslancov, ohradil sa proti včerajším výbuchom posl. dr. Jurigu. Ďalej hovorí, že základná požiadavka! soc. dem. je, aby na Slo­vensku bola republikánska a demokratická škola, modeme vyzbrojená a jednotná a úp’ne emancipovaná cd cirkvi. Napokon si želá, aby vláda venovala najväčšiu pečíivosť vybudovaniu národného školstva na Slovensku. Ďalej hovorili pcsl. Roudnicky (M.), Qrí­­šek (Slovák) a dr. Labay (ľud. Slovák). Koniec zasadnutia po 12. hod. Budúce zasadnutie zajtra. Z knltárneho výboru N. S. Zákon o fakultatívnom spaľovaní mŕtvod. Školské požiadavky Nemoov. Kultúrny výbor N. S. schválil senátom pri­jatý zákon, ktorým sa upravuje fakultatívné spaľovanie mŕtvol. Pri debatte o zákone, kto­rým sa upravuje sriodenie a zariadenie vyso­kých škôl, hovoril nemecký posl. dr. Sprnna žiadajúc sriodenie druhej nemeckej univerzity v severných Čechách, vysokej nemeckej ob­chodnej školy, nemeckej lesníckej vysokej ško­ly, nemeckej vysokej zverolekárskej školy, ne­meckej školy montánnej a nemeckej akadémie’ umenia. ------....— \ Znsefeífe e*?. *®©ne?ál§i8i női Slovensku. Zprdva biskupa c dm. Janeška o ochote prepustiť cirkevné stredné školy štátu. Banská Štiavnica. 24. novembra. (Pôvodná zveisť.) Včera večer o 6. h. boly v kostole služ­by Božie. Kázal Michal Bodický, dekan ev, teol. akad. Na srdečný pozdrav miestneho fa­rára P. Žámhora, odpovedal biskup Janoška Vre­lými slovami. Botom biskup Žoch posvätil zvon. — Na'valnom shromaždeoí igen. podperovma ro'z - delili chudobným školám a cirkvám 21.000 kor. podpory. Dnes ráno o 8. hodine boly krátke služby Božie, po ktorých biskup Jur janoška otvoríš gen. radu. Neprítomnosť svoju ospravedlnili: dŕ. Ivanka, dr. Vanovič, Ružiak, dr. Štúr a Šimko­­viic, cirk. referent. V neprítomnosti gem. dozorcu predsedal dr, Ľudovít Šimko, ktorý v dojímavej reči vyzdvi­hol, že medzi jeho najmilšie práce patrí práca v cčrkvi. Biskup Jur Janoška prečítal svoju dôkladnú a obšírnu zprävu, v ktorej vyzdvihol dve dôležité otázky: usporiadanie pomeru cirkvi a štátu a zoštátnenie stredných’škôl. Konštatoval, že proti Bartcškovmu návrhu všetky sbory jednomy­seľne protestov aiy a protesty došlý povšimnutia, lebo dostal uistenie,, že túto významnú otázku riešia postupne a spravodlivé a nie jedným zá­konom. Stredné školy hotoví sme prepustiť štátu — hovoril Jahoška — a!e len pri istých podmienkach, ak totiž vyučovanie náboženstva zabezpečia, ak doterajších professorov pre­vezmú, alebo ich penzionujú a ak vôbec všetky školy zoštátnia. Dosiaľ cirkevná škôiy prestaly: v Rožňave, Banskej Bystrici a Banskej Štiav­nici* 1 * * * * * * 8, čo veľmi ľutujeme, a!e musíme uznať, že nemôžeme ich udržať, lebo nemáme na to pro­striedkov. Hen. rada poslala pozdravný teklgramm: präzidentovi Masarykovi, ministrom Mičutroyl a Šrobárovi. V rokovaní pokračujú. V priebehu porád poslali ohlas na amerických ev. Slovákov a Feder Ruppeldt, farár žilinský, referoval o zahraničnej činnosti ev. cirkvi na Slovensku. .wmionanaiinaimnnmun nn.ii n iiruaKMi'iľ|i| III • u. IMIK. u 11 BESEDNICA. Dr. Karol Kramáŕ: „iSsäääkcS tefSS.** Podáva: Lúčky. (Dokončenie.) Banky a iné peňažné ústavy. Obchody zna­­cionufizovali, no aký osoh malo z toho obyvar­­teľstvo, vidieť z článku boľševika Babina, kto­rý 1. apr. 1919 napísal, že „nikdy nekvitla tak špekulácia, ako pri nacionalizácid.“ (Str. 390.) Dozvieme sa aj o zásobovaní ľudu z toho isté­ho článku: „Robotníci a nemajetní zostali bo­sými a hladujúcimi, ale za veľké peniaze mož­no sa nasýtiť, odieť a obuť, ale nie z úradnej rozleľovne, lež pod rukou.“ (Str. 390.) A ďalej na tej samej strane: „Rozdeľovne sú obkľúčené nekonečnými radmi čakajúcich celé dni a týžd­ne na kúso'k niti alebo na tri ihly.“ Pri železniciach „úradníci robia čo chcú a treba ich podplácať, aby pustil vlatky. Trans­porty živnosti bez strojových pušiek neboly možné. V Moskve bolo r. 1919 30.000 prázdnych vagonov, ktoré sa nemohly pohnúť a medzitým kradli z nich všetky kovové čiastky. Železnice nemajú uhla... Železniční zamestnanci neboli rXkcmu podriadení, do všetkého sa miešal, terrorizovali otsobníctvo.... kotnfiškovali to­var, ktorý viezly vlaky, pre seba bez zodpoved­nosti. A vyššie úrady nemalý nad nimi nijakej moci, lebo disciplína úplne zmizla. . .“ (Str. 394 a 395.) Istý vyšší úradník pri železnici bol pôvodne stolárom „ktorý sa sotva vedel pod­písať, ale zato inženierom hrozil stále krutými tresty.“ (Str. 396.)-Poškodených, vôbec neupo­trebiteľných vozňov miestami je až 80%. — „Podobné poriadky, ako na železniciach, boly i na pošte. Vedenie dostali do rúk ľudia úplne neschoípní, „revoluční robotníci“. Kradli a špe­kulovali. Disciplína úplne zmMa. V Cbarkove r. 1918 príjem pošty bol mesačne priemerne 100 tisíc rubľov, v r. 1919 mesačný deficit bol 1 mill. 110 tisíc rubľov“. (Str. 396 a 397.) Aké pomery nastaly medzi robotníctvom, vidieť z tohoto: „Robotník odvykol od práce, na prácu sa díval, ako na, zbytočné bremeno. Oddával sa ruskej vášni: hovoriť a hovoriť a myslel, že tým koná verejnú povinnceť. „De­revenský kommunista“ líči takto činnosť ro­botníkov: „Miesto toho, aby pracoval 8 hodín, 8 hodín odpočíval a 8 hodín sa vzdelával, ro­botník pracuje 6 hodín, spí 8 hodín a hrá v karty 10 hodín. Karty a lenivosť sú jeho hlav­ným zamestnaním“. (Str. 364.) Bolo spome­nuté vyššie, že ruský robotník svojim prácam absolútne sa nerozumel a tak ,si môžeme pred­staviť výkonnosť ruského robotníka, ktorý pra­coval len 6 hodín. No tento boľševický „raj“ robotníkov netrval dlho a akú „svobodu“ mu kommunizmus doniesol, vidieť z ďalšieho. Ro­botníci pomaly ztratili všetok vplyv na vedenie fabrík, závodné rady, nakoľko sa týka vplyvu robotníctva, úplne zlyhaiy. „Krasnaja Gazela“ píše: „Znám mnoho súdruhov, zaujímajúcich zodpovedné miesta vo sväzoch a výboroch, ktorí nie sú lepší, ako boli páni za starého re­žimu. Keď prídete k ním s nejakou otázkou alebo prosbou, odpovedajú vám surovo a vypí­­navo, alebo neodpovedajú vôbec.“ Robotníci Vo fabrikách sami volajú starých inženierov a správcov“. (Str. 367.) Boľševici pomaly uvá­dzajú drakonické poriadky proti lenivým, po­malým a nedbalým robotníkom, miesto 6-hodl­­nového pracovného času uviedli už 10—12- hodinový, miestami aj vyšší. Správa petrohrad­­skej papierovej fabriky má takéto poriadky: „Dovolenia robotníkom a zamestnancom sa nedávajú. Neustanovenie sa robotníka na čas má za následok odňatie „pajku“, po druhý raz odovzdanie súdu. Oneskorenie o viacej, ako ÍÖ minút, potresce sa ztratou dennej mzdy.“ Štrajky sú na dennom poriadku. „Na nációna­­li'zované podniky pripadá 90% štrajkov. Niekde boly 3—4 štrajky za rok v jednom závode. Ná­sledok toho bol, že žaláre sú plné štrajkujúcich a o vodcoch sú robotníci presvedčení, že čre­­zvyčajka ich dala zastreliť“. (Str. 375.) Vo vojsku sú najprísnejšie poriadky, tak že trest smrti udeľujú za každú maličkosť. Verejný a súkromný život občanov vo vše­obecnosti je takýto: „Nikdy za cára i najkru­tejšieho, za najväčšieho utlačovania cárskej polície nebola tak upieraná sveboda osobnosti nielen v skutočnosti, ale i zásadne, ako v so—

Next