Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)

1921-11-26 / nr. 267

Z W€B3llÍlia3Í€$SaskeÍ ®!Í.Ä!*®Í€313>€!€eÍ Ss^gfif^eSSCl©. Lsďiíý p?®grsiii]n ^anáisksi. Paríž, 24. nov. (Havas.) (Čstk. fk.) Z Washingtonu oznamujú o francúzskom loďnom programme: Francúzsko žiada tú istú touážu veľkých moderných jednotiek, ako Japonsko, t. j. 300 000 tún a rovnaký počet ponoriek, ako Anglia. Francúzska Ani jeho shovievavé stanovisko proti Nemcom, ktoré mu mnohí politikovia vytýkajú, naskrze neberieme tragicky, hoci vidíme, že naša vrelá snaha a túlia po miernom spolužití s Nemci, nemeckými poslanci je chladne prijímaná, ba neraz i odkopnutá. Keď tieto veci spomíname, robíme to jedine preto, aby sme poukázali 11a to, že pomer vládnych strán medzi sebou, alebo pomer niektorých strán ku vláde nie Je taký ružový, ako sa myslí, že niet tej jednotiacej myšlienky, ako bola pri utvorení vlády prízvukovaná — a preto ani nemáme dôvery v dlhom trvaní terajšej vlády. hd. P©SÍ€S3SšSä£Íká Sn€5S;28®WS*«2. Podrobná debatta o štátnom rozpočte. Praha, 24. nov. (Čstk. fik.) Predseda Tomášek otvoril zasadnutie o 1. hod. 20 min.- popoludní. Snemovňa začína podrobnú dehattu o IV. skupine štátneho rozpočtu, ktorá obsahuje rozpočet ministerstva priemyslu, obchodu a remesiel, pôšt a telegrafov, železníc, poľného hospodárstva, verejných prác, sociálnej pečíivositi, zásobovania, verejného zdravotníctva., ďalej priechodných poriadkov povojnových a úradu pre zahraničný obchod. Posl. Zeminová (č.-s. soc.) žiada vysvetlenie, prečo Pozemkový úrad hneď po Karlovom puči nezabral majetkov monarchistických magnátov na Slovensku. Hovorí, že jej strana rozhodne ie proti prispievaniu na vydržiavanie Karlovej rodiny. Paši. Oktávec (soc. dem. Slovák) vytýka neekonomické využitkovanie lesov ma Slovensku, ktoré sú korisťou súkromno-kapitalistických podnikateľov. Ďalej žiada, aby vláda «riadila v Banskej Štiavnici vysokú školu lesnícku a banícku. Posl. Prokúpek (agr.), hovoriac o ministerstve zásobovania, vyzdvihuje, že poľnohospodári sú ochotní dodať chybujúcich 3000 vagónov obilia pre verejnú approvizáoiu, ale len s podmienkou, že ministerstvo zásobovania, konečne likviduje. Praha, 24. nov. (Čstk. fk.) Pokračovanie N. S. Posl. Tománek (ľud. Slovák) je presvedčený, že len vtedy budeme podporovať záujmy roľníckeho ľudu, keď mu dáme zem. Žiada ministerstvo poľného hospodárstva, aby hneď prikročilo k regulovaniu rieky Moravy, ktorá každý rok zaplavuje slovenské lúky, inäče sa obyvateľstvo tothoto kraja vysťahuje do Ameriky. delegácia, ako vysvitá z podaných informácií, vynasnažuje sa dosiahnuť, aby francúzsky programra z roku igiz prijali za programm obmedzenia loďstva francúzskeho. Tento programm by sa bol dal uskutočniť, keby nebola vypukla vojna. Potom hovorili ešte posl. Kraus (nem. mac.), Peťko (č.hs. soc. dem.), Palme (nem. soc. dem.), dr. Blaho (agr. Slovák). Koniec zasadnutia po polnoci. Budúce zasadnutie zajtra o 11. hod. predpoludním. Znsefesk ev. geiseľálnsj F©äy no Slovensko. Pokcaásaaie s vüskksa o z«šäá6iíeasie «v. * «Irkevíiytíi škôi. Banská Štiavnica!, 25. nov. (Pôv. zvesť.) Včera v prítomnosti ref. Štefánka a min. radcu dr. Folprechta rokovali o otázke zoštát( nenia cirkevných stredných škôl, ktoré si cirkev ťažkými obeťami isteže nie na ujmu cirkvi a národa dosiaľ zachovala. Naproti tomu biskup Žoch a ini vážne dôvodili za oddanie stredných škôl štátu, lebo ich nemôžeme udržať. Odporúča venovať väčšiu váhu výchove ev. mládeže v internátoch a v alumniách. Cen. rada schválila doterajšie pokračovanie predsedníctva a poverila predsedníctvo, aby i naďalej pokonávalo sa s vládou, na zreteli majúc pri zoštátnení všetko to, čo bolo spomenuté a čo vyžaduje záujem cirkvi evanjelickej. Pri ľudových školách VI. Čobrda predniesol viaceré sťažnosti proti' vláde i proti referátu v Bratislave najmä pre nerovnosť učiteľských platov a penzie neštátnych učiteľov. U- zavreli sostaviť memorandum pred vládu, snemovňu i präzidenta, v ktorom poukáže sa na všetky sťažnosti a krivdy páchané na ev. cirkvi. Memorandum oddá osobne osobitný výbor. Dnes zasedá gen. súdna stolica, ktorá potvrdila rozsudok súdnej stolice Východného dištriktu, ktorým rozsudkom Újházovskú základinu, zmenenú r. 1913 v neprospech budzimlerskej cirkvi, uviedli do pôvodnej platnosti. V Hlaváčcvskej veci na žiadosť turčianskeho senáiorátu delegovali súdnu istolicu oravského seniorátu. Jána Greschu, učiteľa bátovského, lebo odoprel slož'.ť sľub vernosti a choval sa protištátne, gem, súdna stolica posúdila na ztratu úradui. V súvise s touto vecou gen. súdna stolica vypovedala^ disciplinárne pokračovanie proti Júliusovi Štadruckerovi, farárovi bátovskému a proti Eduardovi Gyapajovi, advokátovi v Leviciach. Včera večer bola slávnostná akadémia s — Ale mama, mama, keď ma ty nerozumieš ! ... veď sa spytujem, v ktorej izbe.. . Sadli si ku stolu. Kým sa polievka nadeľovala, otec hrdo pasie svoje oči na synovi a hovorí: — No, Janko, rozprávajže nám, ako sa ti v tej Prahe vodilo? — Nuž, dobre, dobre. Len keby viac peňazí, a toľko výdavkov nie.. . Nemôžeš sa ani len zabaviť, muziku počúvať bez dávky. . . — Ach, ach, nepovedzže, veď som ja vždy len tak počul, že sú Česi dobrí muzikanti — a tu ti počúvam, že sa ti dávilo od tej ich muziky. — Ale, ctec, pre Boha... veď je to poplatok. daň. A otec, zahanbený, len hlavou krúti. Syn pokračuje: — Nuž, ako vravím,, o peniaze bola veru vždy bieda, preto som si vytknul, nohu viac. . . — Ach, dieťa moje zlaté, — skríkne preľaknutá, práve s druhou misou vchádzajúca mamka, — a ani si sa nám, chudáčik, v liste nepožaloval, že si si nohu vytkol!. . . — Ale, počkajže, mamka moia, však si len hlú..., veď som chcel povedať, že som sa rozhodol, nohu viac do zábavných miestností nepoložiť, totiž nevkročiť... Mamka sa Chytro vytratila do kuchyne v rozpakoch. Milý syn, žujúc kvorku, rozpráva ďalej: — A keď ste ma k tomu ešte zpravili, že... Otec složí lyžičku a vážne krútiac hlavou, pozre na syne s miernou výčitkou: bohatým programmom, usporiadaná správou štiavnického učiteľského ústavu a štiavnickým Spevokolom. ŽY E S tT Z 0 ZAHRANIČIA. EfíB!5Íapesf€3a v Porto Hass. Zo záverečnej schôdzky. Porto Pose, 23. nov. (Čstk. fk.) V dnešnej záverečnej schôdzke konferencie prijali všetky návrhy o železničných otázkach. Delegácia francúzska, poľská, česko-slovenská a juhoslovanská vyhiásily za jedine záväzný francúzsky text. Plukovník Smith protestoval, aby sa rokovalo o otázke jazykovej. Potom boly záverečné reči. Zajtra podpíšu ú ml u vy. Smelé reíi v maďarskom parlamente. Poslanec Rassay žiada maďarskú republiku. Na zasadnutí maďarského snemu pri známej otázke immunity karľistických poslancov, poslanec Rassay (liberálny) vytýkajúc vláde, že pif poslednej karltstickej afféré svojím vyhýbaním žiadosti dohodových mocností dosiahla práve opak: totiž presunutie Habsbutrgskokráľovskej otázky na pole medzinárodného právneho záväzku, čo je pre Maďarsko ešie závažnejšie, ako domáci zákon, povedal: „Jest® si po týchto veciach želáme,, aby sa u nás cudzí vliv neuplatňoval, treba žiadať, aby utvorila republikánska štátna forma... Pán minist. predseda Bethlen svojím pokračovaním veľmi poslúžil republikánskemu hnutiu, ktoré prepuká neodolateľnou silou.“ - V iných čiast( kach svojej reči pádnymi slovami líči vládny absolutizmus, vnútornú anarchiu a bezprávie v Maďarsku, hovoriac, že Maďarsko sa rúti do úplnej hospodárskej zkazy. — Apponýiiho, ktorý žiadal, aby parlament stále ďalej zasedil. prehlasovali a talk ie maďarský snem zas odročený. ©kolo Zópaüného Maďarska. Z konferencie veľvyslancov. Paríž. 22. nov. (Ag. Havas.) (Čstk. fk.) Konferencia veľvyslancov sa zaoberala Šopron— akým plebiscitom a najmä podmienkami, ktorými by holo možno zabezpečiť pokoj a poriadok. j i!..! EelfiťSíí?. Výsledok snemových volieb. Katolíci najmocnejšou stranou. Bruxelles, 23. nov. (Čstk. fk.) Dsfhiitívné slcženie novej snemovne je toto: 82 katolíkov, 65 socialistov, 33 liberálov, 4. členovia strany frontu a 1 zástupca vojenských účastníkov. Írsko. Rozmery posledného krvipre'iaíia v Belfaste. BESEDNICA. Keď si ho vlastná mať neroznmie. — Kdeže to utekáte, susedka, tak o zlomkrky? — Domov, domov, tetuška moja: prišiel nám syn z Prahy, nuž sa už len pristrájam nejaký dobrý obed pripraviť! — Teda! Študenta máte doma! No, no. A je už hodný? — Äj, tetuška moja, a aký! Elegantný, fajnový ... celý sa mi premenil za ten krátky čas... Ale už utekám... S Bohom! Na dvore sa prechádza pán syn. Napráva si škripec na nose a práve skúma strechu, koľko prehnitých šindľov je na nej. Mamka vybehne od ohniska bielym obruštekom prepásaná a od varenia-pečenia ako ruža rozčervenelá: — Janko môj, nechže sa ti páči, už budeme obedovať! — Vo veľkom a či v malom pokoji budeme obedovať, mama? — povie syn. Mamke odkväcly ruky a ruže na lícach jej o stupeň zbledly; la povie v zrejmých rozpakoch: — Nuž, akože? ... Pravdaže len v tom najväčšom pokoji Božom! Vari by sme sa mali nesnášať pri obede?___ Londýn, 24. nov. (Reuter.) (Čstk. fk.) Noviny oznamujú z Belfastu, že pri predvčerajších srázkach usmrtili 11 ľudí a 100 ranili. Vče— Ej, ej, synikiu, šťastie, že ti je mať v kuchyni, ale sa zdržuj aspoň pred týmito malými nevinnými deťmi. — Nuž teda, rozumejte ma, — pokračuje milý synak, opustiac ďclnú gamibu, — keď sté mi oznámili, že mi viac peňazí posielať nemôžete, vtedy som sa naozaj octol v omáčke... Mamka práve vchádzajúc, počuje posledné slová a ukrutne sa zadiví, svojim ušiam neveriac, že čo by hľadal ocot v omáčke, ktorú ona z tých najlepších jabĺk uvarila. A syn pokračuje: — Neposielali ste mi dosť peňazí a zabúdate veru, že sa tu jedná o vášho syna, o jeho bu... — Ale, ale, syn môj drahý, ktože by sa tu jednal o teba, ako o nejaký statok, dobytok? Veď sú, hádam, Bože môj, tí tvoji rodičia nie pohaní?! V tom sa však na druhom konci stola začnú šklbať deťúrence pre akýsi koláč. Mladšie sa rozplače, že mu Ďuro koláč berie. Pán syn robí poriadok, napomínajúc detváky: — Ďurko, postúp koláč Ferovi, veď si starší .. . A Ďurkovai tvár zažiari škodoradosťou, skočí veselo, hodí koláč na zem, že ho postúpa. — Ty kluk kadejaký, — hnevá sa pán študent, — veď ti hovorím, aby si mu ho prepustil a nie poskákal po ňom! Ďurko otvorí ústa, ako by nevedel, čomu veriť teraz.