Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)
1921-10-28 / nr. 244
Vychodia lest ráz do ifidfi* okrem pondelku každý deň. »redplatná cena: ňa celý »oäc 168 kor., na pol roka M kor., na Štvrť roka 42 kordu, na mesiac 14 kor. Saďnottlvé čísla po £0 h. Do cudzozemska: ** celý rok 280 korún. Hcdak«^, *a *1 m i ** I s le*iéd:i® e @£g3»«dif cla v laľlionflioín S«. 9f arilm«?. ÜHhflt U!. Piatok, 28. októbra 1*21. Na uml itvrtkové Stal* predpláca *a: na celý rok ti k., na pol roka 16 i, na Oo cudzozemska: celý rok 44 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným Číslo telei, redakcie: M. Číslo telefónu adm.: M, Číslo 244. Vfznam 28. a 3O. októbra r. 1918. Pokojnú, dôstojnú oslavu 3. výročia vyhlásenia našej samostatnosti nám f irejkazila neočakávaná zahraničná udaosf a z nej plynúca mobilizácia. — Voľný čas oslavy zachytí súrna, deň a noc vyžadujúca práca; znepokojená naša myseľ je obrátená do budúcnosti, preplnená otázkami neistoty: či nám 4. povojenný rok konečne prinesie právom očakávaný mier, či je to nie začiatok prvej ohňopróby atď. Jednako obráťme zrak do minulosti a zasväťme výročie rozpomienkou, úvahou o ňom. Co znamená 28. a 30. október r. 1918 v našich dejinách? Súčasná tlač zvečnila nám tento deň opísaním nádherných demonštrácií, slávností plných nadšením, stĺpcovými úvodníkmi oceňovala význam tohoto medzníka dejín svetovej vojny a krajšej budúcnosti: historik zas stručne naznačil tučnými písmenami na čelo nového odseku doby oslobodenie národa. Význam týchto dni nehľadajme len v nadšených oslavách, v radostnom plesaní tých niekoľkých pamätných momentov „prevratu“. Deň slobody bol síce 24 hodín dlhý, ale shrňuje v sebe nesmierne mnoho: celú našu minulosť a budúcnosť. Znamená navždy koniec odvekých útiskov. Takzvanou „bratislavskou porážkou“ — ktorá je len označením smutného a hmlistého začiatku slovenskej poroby — bola zadalá temer nevyhojiteľná rana Slovanom, bezprostredne však Slovákom. Prestanú byť činiteľom politických dejín, zmiznú z radu voľných národov, stanú sa nevedome podporovateľom svojho vlastného vraha-pána a stihne ich osud zdĺhavého pominutia. Slováci s úžasom čítali síce ubúdanie svojich životných síl, ale krém predĺženia tohoto processu sami nemohli si pomôcť. Zdalo sa, že vyrieknutý je na nich neúprosný výrok národnej smrti, ktorej čas bol temer predvídaný. — Bolo treba mimoriadneho zasiahnutia, ktoré otriaslo celým svetom, bolo treba svetovej vojny, aby sa Označený 1000-ročný stav zmeniť mohol. 28-ho a 30-ho októbra sa dejiny zopakovaly: násilne rozdelení bratia zas dobrovoľne spojili sa, aby pokračovali v spoločnom štátnom živote, pred 1000 rokmi pretrhnutom. Deň slobody, je uskutočnením a splnením odvekých túžob národných. Slo: venský a český národ, len čo prišiel k povedomiu, boril sa za svoje prirodzené, Bohom a prírodou dané práva. Itaždé nové desaťročie prinieslo mu však nové a nové sklamanie. — Práva-" svoje zbraňou si vynútiť od vrahov bol slabý-; to vykonať a uskutočniť mohly jedine legie pri vzájomnej pomoci veľkých národov. Ružovým výsledkom krvácania našich légií je deň slobody, keď si národ v rozsahu svojich hraníc sám mohol rozhodovať o svojej budúcnosti. Je to spolu i deň sobrania ovocia (výsledkov) zahraničnej práce našich veľkých exulantov. Veľká idea, pre ktorú traja tvorcovia štátu vyviňovali štyriročnú nadľudskú činnosť, za ktorú trpeli mnohí doma, tisíce a tisice legionárov krvácalo na bojištiach Ruska, Francie a Itálie, bolä: slobodný Československý štát, a teň sa zrodil 28. októbra. ., j». Zvláštné je, že Slováci, ktorých poroba bola nevýslovne dlhšia a krutejšia, ako národa českého, neprestala ani 28. ani 30. októbrom, ale ako večná hmla mizla dlhé časy. — Martinská deklarácia sa tvorila nie pri účasti nadšených zástupov ľudu, ale pri zatvorených dverách, obkľúčených starým ovzduším a hroziacim ešte vždy prenasledovaním. Nadšené prejavenia zástupov po rozlič-nvch-stíanách Slovenska len polom nasledovaíy. Jednako slovenský národ si 28. a 30. október považuje za dni, v ktorých odveké jeho krivdy, utrpenia stály sa — minulosťou a dávne sny, túžby — skutočnosťou. Je to deň zrodenia dovtedy nezažitej národnej slobody; rrjédzník medzi dejinami nevoľnosti, poroby a dejinami blahej budúcnosti. Nehoden je života národ, ktorý zabúda na svoju minulosť: to je poučenie z histórie. Rozhodne. Deň slobody a náš nový štátny život si len vtedy vieme a môžeme dostatočne oceniť, keď je pred očinia naša krutá minulosť. V tomto vážnom čase, keď sa možno mnohým spoluobčanom zažiarily očí diabolskou škodoradosťou, povstaly fantastické plány v rozpálenýxh mozgoch na rozdrúzganie všetkého, čo sa v tento deň zrodilo, dvojnásobne ho máme zasvätiť a jeho význam si zapamätať navždy, že: dielo 28. a 30. októbra znamená život, zborenie jeho našil smrť. V Turčianskom $v. Martine. 27./X. Prof. J. Florek. Akcia Česko - slovenskej republiky proti Habsburgom. Vyhlásenie štatária. Bratislava; 23. októbra. (Čstk. fk.) Vyhláška. Na základe čl. LII. zákona zo dňa 19. decembra 1918 č. 89. Sb. z. a n. štátu Č.-s. vyhlasujem štatárium pre olwod Slovenska a Karpatskej Rusi proti všetkým osobám, podliehajúcim trestnej súdnej právomoci vojenskej pre zločiny: 1. porušenie subordinácie podľa paragrafov 147, 148 v. tr. z., 2. vzbury podľa paragrafov 161, 162, 163 a 164 v. tr. z. v prípadoch v zákone štatariálnemu právu vymienených, 3. odboja podľa paragrafu 168 v. tr. z., 4. ubehnutie (desertovanie) podľa paragrafu 193 a v. tr. z., 5. zbabelosti, podľa paragrafov 254, 255 v. tr. z. v prípadoch v zákone štatarialnému právu vymienených, 6. neoprávneného najímania podľa paragrafov 307, 311 v. tr. z., 7. svádzanie, alebo napomáhanie, aby sa porušila prísahou zaviazaná vojenská slúžobná povinnosť podľa paragrafu 317 v. tr. z., v prípadoch, v ktorých zločin, ku ktorému sviedli, alebo napomáhali, podlieha štatarialnému právu, 8. vyzvedačštvo podľa, paragrafov 321,322 v. tr. z. v prípadoch zákonne štatavialnému právu vymienených, 9. plieneniu podľa paragrafu 499 v. t r. z. Pred spáchaním týchto zločinov sa vystríha každý a každého, kto po vyhláške takým zločinom sa previní, odsúdia podľa štätäriaíného práva a potrescú v prípadoch, v bodoch 1—5. trestom smrti zastrelením, v ostatných prípadoch trestom smrti povrazom. Pre zločiny, uvedené v bodoch 6— 8., podrobené sú štatarialnému právu aj osoby ináč občianskej trestnej súdnej právomoci podrobené. V Prahe, dňa 25. októbra 1921. Udržal v. r.f minister Národnej obrany. 1