Národnie Noviny, máj 1923 (LIV/39-40)
1923-05-17 / nr. 39
Vychodia dva razy do týždňa, vo štvrtok a v nedeľu. Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol roka 36 kor., na štvrť roka 18 körűn, na mesiac 6 kor., jednotlivé čísla po 80 h. Rolnik LIV. Do cudzozemska: na celý rok 130 korón. Časopis posielame len tým, ktorí skutočne predplatili. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. ßedakdo, administrácia a expedícia v turčianskom Sv. Martine. Štvrtok» 17. moja 1913, Ctilo 39 Otca Masaryka a Česko-slovenskú republiku stihol nový ťažký úder: pani präzidentová po dlhej ťažkej nemoci umrela 13. t. m. ráno 0 146. hod. Pán präzident republiky ztratil v zosnulej vernú a hrdinskú družku svojho požehnaného života, nám odišla nenahraditeľne „the first lady of the Republique. . .“ Pani präzidentová narodila sa v Severoamerických Spojených Štátoch, v meste Brooklyne, roku 1850. Jej otec, p. Garrigue, bol pôvodom Francúz zo starej vážnej rodiny, ktorá pozdejšie vyvandrovala za more. S Masarykom obznámila sa Charlie Garriígueová počas svojich hudobných štúdií v roku 1877 v nemeckom meste Leipzig (Lipsko), kde bol Masaryk docentom tamiejšej university. Literárne, filozofické priateľstvo dvoch mladých duší zmenilo sa čochvíľa v lásku a 13. júna roku 1877 prišlo zasnúbenie, ktoré 15. marca roku 1878 nasledovala svadba v New Yorku. V Amerike pobudol mladý pár len za krátky čas, potom odišli do Viedne a ztaJdiaľ roku 1882, keď profesora Masaryka zavolali na pražskú unj versit u, do Prahy. Mladá žena profesora Masaryka naučila sa temer za krátky čas dobre po česky a obľúbila si národ svojho muža, ktorého neopustila ani v tých najvážnejších a opravdu kritických momentoch. Nadišly chvíle, keď profesor Masaryk už-už chcel zanechať domov a národ a odísť do) cudziny a holo treba lásky a energie hrdinskej ženy, aby Masaryk vytrval v zpiatočníckom štáte, kde ho dvorná a vyššia cirkevná klika Habsburgovcov prenasledovala. Pani Masarykova sa nemiešala aktívne do politiky, ale s horlivou pozornosťou sledovala každú fázu národného hoja za Otsvoboldienie zpod rakúskeho jarma. Kultúrne a literárne bola však neúnavne činná; bola hudobným talentom a obdivovateľkou skladateľa B. Smetanu, napísala o ňom 1 Studium. Do češtiny preložila znamenité dielo Johna Stuarta Millsa: „Subjections of women“ („Poddanstvo žien“). Slovenskú literatúru, náš politický a kultúrny život poznala dôkladne. Z manželstva narodily sa štyri deti: dcéry Alica a Oľga, synovia Herbert a Ján. Z nich dr. Alice Masaryková zúčastní sa temer na každej významnej kultúrnej udalosti i dnes a je opravdivou jasnou hviezdou ľudskosti, humanity, Oľga vydatá je za francúzskeho lekára vo Švajčiarsku, Herbert umrel rofeu 1915 za svetovej vojny ako dôstojník, Ján je legačným radcom pri našom vyslanectve v Londýne. Pani präzidentová delila sa v krutom osude svojho muža, ako to robia len tie najväčšie ženy národov. Jej zdravie podkopaly hrozné životné údery: syn Herbert umrel za svetovej vojny, dcéra Alice žalárevaná bola vo Viedni ako podozrivá z vlastizrady, muž profesor Masaryk, o ktorom len kedy-tedy počula niečo, chodil s dcérou Oľgou po šírom svete, pracujúc za osvobodenie Čechov a Slovákov, syn Ján ako rakúsko-uhorský vojak podstúpiť musel všetky tortúry bývalého k. u. k. militarizmu. A napriek tomu vydržala temer do konca vojny, len vtedy podľahly úžasne stíhané nervy ochromeniu; k)eď sa Masaryk ako präzident svohodného štátu, ako Víťaz-Osvoboditeľ vracal domov, veľká žena ležala už vážne chorá vo veleslavínskom sanatoriume pri Prahe. Choroba sa odtedy zhoršovala a vysvobodenie priniesla už len smrť. * Celý náš štát, ako aj ďaleká cudzina stojí v hlbokom pohnutí nad rakvou veľkej zosnulej. Nevieme, čo oceňovať väčšmi v tejto žene veľkého duQha; či biblickú vernosť k muižovi v delení sa s jeho osudom, či vzorný príkladný rodinný život a nekonečnú lásku matky k deťom, či pevný charakter, neohroženú individualitu;, aj u mužských tak zriedkavú, a či! vznešené city podstúpeného martyrinmu? Stoiírfie akoby nercizhodnutí na brehu mora večnosti, ktorého tiché, pokojné vlny v sladkom súzvuku nerušeného spánku odnášajú od nás tú, ktorá nám všetkým bola tak milou, vznešenom a vzácnou, a keď sa vzpamätáme z hlbokej pohrúženosti, zostane nám'len večná, vzpomienka a slzy... Posledné momenty. Prejavy sústrasti. Prof. J. Štursa sňal posmrtnú masku. it. Z Prahy, 13. mája. Ako už bolo oznámené, chorľavela pani präzidentová artériosklerózou, ktorá sa utrpením za vojny zhoršila a i po vojne pokračovala. 1. mája t. r. nastala zapchanie mozgovej tepny, ktoré spôsobilo ochromenie pravej strany tela a ztratu reči. Včera sa stav pani präzidentovej tak zhoršil, že sa lekári vzdali nádeje na zlepšenie. K dýchaniu Cheyne-Stokesovmu pripojila sa včera arytmia tepová, ktorá sa v noci zväčšovala. Pani präzidentová bola do posledného dychu pri vedomí a nemohúc hovoriť, aspoň očami presvedčovala sa o prítomnosti svojich blízkych. Koniec nastal ľahko, bez zápasu, o 5.15 hod. ráno dňa 13. t. m. Pri lôžku bola shromaždená rodina a oba vyšetrujúci lekári prof. dr. Syllaba a prof. dr. Meixner. Druhá dcéra, pani Oľga Revilliodová, dôjde zo Švajčiarska dnes v noci., Pohreb v utorok. V najužšom kruhu na hrobitov v Lánoch. Z Prahy, 13. mája. Z kancelárie präzidenta republiky: „Pohreb zosnulej pani präzidentovej koná sa v najužšom kruhu v utorok, 15. mája o 3. hodine popoludní na hrobitove v Lánoch. Pre obmedzený počet účastníkov bude pripravený na nádraží v Buške vlak, na ktoirý vydáva poukážky kancelária präzidenta republiky. Odjazd vlaku z Brúsky, rešp. nazpät Ido Lán, oznámený bude dodatočne v dennej tlači. — Prosíme na žiadosť rodiny, aby sa neposielaly k vetővé dary. Z Prahy, 13. mája. Z kancelárie präzidenta republiky: Dnes predpoludním .sňal prof. Štursa v Lánoch posmrtnú masku a odliatok ľavej ruky zosnulej pani präzidentovej. Dnes odpoludnia došli do Lán a vyslovili p. präzidentovi sústrasť menom poslaneckej snemovne Národného shromaždenia predseda Tomášek, menom senátu miestopredseda Klofáč a menom vlády zástupca predsedu vlády minister vnútra Malypetr. Okrem toho prišiel dnes popoludní do Lán poslanec dr. Patejdl, ktorý vyslovil p. präzidentovi republiky a rodine sústrasť menom Obce Legionárskej. Sústrastné prejavy pánu präzidentovi republiky zaslali präzident francúzskej republiky MšMerand. predseda poľskej republiky Wojcie. chowski, maršal Foch z Krakova a lord Burnham z Londýna. Smútok v Prahe. Z Prahy, 13. mája: Recepcia, ktorá bola ustanovená na utorok dňa 15. t. m. o 21. hod. vo vile Lanna u generála Mittelhausera, vystane. Generál prosí všetkých pozvaných, aby anulovali rozoslané pozvania. Na všetkých štátnych budovách boly dnes vyvesené smútočné zástavy. V pondelok budú vyvesené smútočné a štátne zástavy do pol sťažňa, v utorok len smútočné. Následkom smrti manželky p. präzidenta republiky nebudú sa konať večere^ a recepcie, dávané zahraničným ministrom v Španielskom sále na Hrade v pondelok dňa 14. t. m. o 20. a 22._ hodine. Česko-slovenská Obec Legionárska oznamuje: Bratom legion árpm! Pohreb manželky pána präzidenta republiky koná sa v utorok o 3. boldine odpoludnia y Lánoch. Je samozrejmé, že všetci bratia v medziach dopravnej možnosti sa ho zúčastnia a že Jednoty pošlú svoje deputácie. Smútočný prejav poslaneckej snemovne nad odumretím manželky präzidenta republiky. Z Prahy, 14. mája. Pred otvorením pracovnej schôdze poslaneckej snemovne urobil predseda Tomášek smútočný prejav o panej Masarykovej, v ktorom sa zmienil o jej význame a príkladnom živote, ako vernej družky v životnej púti pána präzidenta, o jej utrpeniach za vojny a o jej práci v prospech sociálne najslabších. Smútočný prejav bol vypočutý s veľkým pohnutím. Na Slovensku panuje úprimný smútok nad odumretím pani präzidentovej, smútočné zástavy vyvesené sú nielen na štátnych budovách, ale ai na súkromných domoch. Utrpenie pani präzidentovej za svetovej vojny je predmetom všeobecného rozhovoru; v kruhoch občianstva javí sa obrovská sústrasť. ZVESTÍ ZO ZAHRANIČIA, Konferenciu v Lausanne zase odročia? Lausanneská konferencia dostala sa do kritického štádia, a to následkom požiadavky francúzskej delegácie, aby bolo urýchlené usporiadanie hospodárskych a finančných otázok, najmä, čo sa týka platenia úrokov francúžskej pôžičky. Generál Pellé prisľúbil Ismetovi pašovi, že sa pri francúzskej vláde zasadí o svolenie na platenie úrokov vo francúzskych frankoch, ale dodal, že jeho doterajšie inštrukcie mu to nedovoľujú. Dúfa však, že dostane z Paríža priaznivú odpoveď. Ismét paša vraj opakoval svoj, už prednesený návrh, aby hospodárske otázky boly úplne vylúčené zo smluvy a pozdejšie upravené, čo však spojenci odmietli. Francúzska delegácia trvá v súhlase s anglickou