Národnie Noviny, január-marec 1924 (LV/1-25)
1924-01-06 / nr. 1
E 33//m Vychodia dva razy d* týždňa, vo štvrtok a v nedeľu. Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol rolia 38 kor., na štvrť roka 18 korún, na mesiac 6 kor.. Jednotlivé čísla po 80 k. Rolnik IV. ©$raíiiaisS?*á«iisg $a Ifedeľo, 6. januára 1924. K O $ 1 C fc. Laa»net& Uk Čisto i Do cudzozemska: »a celý rok 130 korún. Časopis posielame len tým, ktorí skutočne predplatili. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. ItfPŠSiStSSlkffilil Sl9- fis^frss©» •ffľfSX V HMdWJ1 Heiidévejie! Deň pu deň čítame samé osobničkárstvo, nadávanie na najlepších synov národa. Zriedkavé čítať kde-tu články, brániace zásady a stanovisko jednej alebo druhej politickej strany, no ešte zriedka’vejšie čítať vecné, všeobecné dobro a záujmy slovenského národa brániace články. Pri tomto všeobecnom nadávaní, osočovaní jednotlivcov pisatelia článkov nemyslia na národ a vlasť, ale len na strannícke a egoistické záujmy. Veď či je to záujem slovenského národa alebo Česko-slovenskej republiky, keď si vodcovia strán nadávajú, zavše aj uličníckym spôsobom? Či je záujem štátu alebo národa znechutiť alebo umlčať jednotlivcov len preto, že nesúhlasia s jednou alebo druhou stranou? Nie! Záujem národa vyžaduje, rozumne pracovať na odstránení nedostatkov v štátnej správe, premáhať následkom vojny nastavšie neblahé hospodárske pomery atď. No najvážnejšia povinnosť všetkých pp. vodcov, poslancov a senátorov je, po pia ách rokoch konečne urovnávať hospodárske a daňové rozdiely medzi Slovenskom a historickými zemiami, následkom ktorých na Slovensku hospodársky život vo všetkých jeho odvetviach kuľhá, upaduje, ba aj úplne na nivoč vychádza. Toto nedá sa zamedziť demagogickými a prešibalým spôsobom písanými článkami. Tu je skutočnosť: slovenský ľud uteká z osvobodenej vlasti, ten, ktorý tu zostáva, stonie pod ťarchami a pridáva sá ku štátu nebezpečným stranám rcebo smerom a opravdove za slovenský národ a Česko-slovenskú republiku žijúci Slováci zúfajú nad budúcnosťou!! A čo na to vláda-a jej časopisectvo?! Negujú všetko! Nadávajú každému, kto len kus striezlivejšie myslí, každému, kto sa opováži aj chyby vidieť! Robia ešte i zo slovenských básnikov vlastizradcov, vyhlasujúc ich za štátu a slovenskému národu nebezpečných ľudí, za „mravne chabých, ješitných, nesvedomitých, nespratných“ (vid. 297. č. „S. D.“) a aby ich pred slovenským ľudom znemožniť mohli, prekrucujú ich vlastné slová a napádajú ich aj v ich osobnej cti! Opozičných strán sa už tiež chytá takýto spôsob písania a nadávania, tak, že škodia tým samej veci a spravedlivým požiadavkám slovenského národa. Niektorí zase napádajú jednotlivé vierovyznania a tak zavádzať chcú boj katolíkov proti evanjelikom, alebo naopak. Škodia slovenskému národu, stavajúc vieru nad národ! Na druhej strane, písať urážlivým spôsobom o náboženských otázkach, je urážanie hlbších citov slovenského ľudu. Všetko zlé privlastňovať Čechom je tiež tak nesprávné, ako do nekonečnosti hájiť chyby, páchané nimi na Slovensku, to len škodí dobrému pomeru medzi dvoma bratskými národmi. Z tohoto všetkého ale kto má rp.d^at? Nepriatelia českého a slovenského národa, čím väčší boj vedú slovenskí vodcovia medzi sebou, tým väčšmi sa tešia Maďari a nepriatelia slovenského národa. Keď sa žerú Česi medzi sebou, tešia sa Nemci. Keď je nesvornosť medzi Čechmi a Slovákmi, majú radosť Maďari a Nemci a všetci nepriatelia československej republiky. Naproti tomu Maďari a Nemci nechajúc stranou všetky zásadné boje — pracujú svorne a systematicky na celej čiare. Náš slovenský národ, ale i celá Česko-slovenská republika trpí, nespokojnosť sa vzmáha a náš slovenský ľud, „hnaný žitia nevoľou“, uteká do cudziny. » Preto jednu skromnú žiadosť na vás, voďcovia národa, predsedovia a činovníci politických strán, poslanci, senátori a redaktori politických časopisov, Výbof Priateľov Sl$¥©nsk@i Svobody. Americkí Slováci dosť zavčasu starali sa o to, aby pri osnovaní konštitúcie Česko-slovenskej republiky uplatnené boly zásady, na základe ktorých podnikli revolučnú akciu a ktoré shmuli v Clevelandskej a potom v Pittsburghskej Dohode. Práve v čase rokovania 0 ústave vyslali svojho zástupcu, predsedu Slovenskej Ligy, Alberta Mamateya, ktorý s Pittsburghskou Dohodou oboznámil Klub slovenských poslancov a aj inde referoval o stanovisku amerických Slovákov. No, Praha prešla cez rozum americkým Slovákom a slovenskému národu. Mamatey vrátil sa do Ameriky na prázdno, doniesol iba list dra Hodžu, ktorý menom Klubu slovenských poslancov americkým Slovákom odkazuje, že „v župnej reforme v podstate zabezpečené je všetko, čo je v Pittsburghskej Dohode vyslovené". Od tých čias datuje sa nespokojnosť amerických Slovákov s počínaním centralizmu. Vláda vyslala Moyša a poslanca Pociska, ktorí liali olej na oheň. Nastal chaos. Americkí Slováci dobre vedeli, že nie je to pravda, akoby Pittsburghskej Dohode bolo vyhovené, no nemali ešte jasných pochopov o tom, ako sa veci majú. Chaos stupňoval dr. Rudinský, ktorý s Jehličkom vydal ostro odporný „Ohlas“ na amerických Slovákov oroti Prahe, Čechom atď., tak že to intenciám revolučnej činnosti amerických Slovákov naskrze nezodpovedalo. Neskoršie však dr. Rudinský uvedený hol terajším predsedom Výboru Priateľov Slovenskej Svobody, Jozefom Hušekom, na pravú koľaj a za zásady, uplatniť sa majúee podľa Pittsburghskej Dohody v rámci Československej republiky, vykonal pekný kus práce. Jednotnosť amerických Slovákov dostala štrbinu. Nastaly hádky nie tak o Pittsburghskej Dohode, za ktorú okrem hádam 10-20 ľudí boli všetci americkí Slováci, ako viacej c modalitách, akými sa má pracovať za ňu. V tom čase Slovenská Liga dostala sa do veľmi ťažkej situácie. Organizácii, ktorá viedla akciu za utvorenie Česko-slovenského štátu, postaviť sa ostro hneď proti prvým zástupcom vlády, bolo veľmi ťažko. Ešte ťažšie bolo nájsť pravú cestu, aby 1 zástupcovia vlády nebolí urazení, i aby zostala verná tým zásadám, proti ktorým prišli práve m položte stranou demagógiu, strannícku nenávisť, egoizmus a ked i neviete byť jednotní, píšte vecne, nenapádajte osobne ľudí len preto, že nepatria do vašej strany. Keď niekto kradne, dá sa podplácať, robí panamy, von s dôkazmi, — ale von s dôkazmi i proti tým, ktorí sú vo vašej strane, — lebo kto nečestne koná, je odsúdeniahodný, či patrí do tej alebo inej strany. Naprávajte chyby páchané na Slovensku od prevratu, urovnávajte nespravedlivosti, rozdiely hospodárske a daňové medzi Slovenskom a historickými zemiami a uvidíte, že sblížite sa jeden k druhému a národ vám bude povďačný za vašu prácu! Ale sa ponáhľajte, lebo sa ľudu už hnusí váš osobničkársky boj! Jestli však ďalej budete to robiť, čo doteraz, národ to už zunuje a pri najbližšej príležitosti vymetie vodcov, ktorí vo svojej slepej namyslenosti, nerozumnosti — pre svoje egoistické záujmy — vedú slovenský národ a tak aj česko-slovenskú republiku do záhuby! Ss. t f S WR isť, sa pre vyššie spomeň Snuté príčiny. Z tejto ťažkej situácie SI oženská Liga myslela vyviaznuť tak, že na mihvaukskom kongrese usniesla sa, že bude stáť síce na stanovisku Pittsburghskej Dohody, alo výdatnejšiu prácu za ňu konať bude len vted *, keď bude o to zo starej vlasti požiadaná. Tieto a ešte iné menšie a väčšie veci zavinily, že ohromná čiastka členstva Slovenskej Ligy prestala jej dôverovať a zo 40 tisíc členov Slovenskej Ligy (okrem toho boly v nej korporatívne všetky veľké spolky, počítajúce desiatky tisícov členov) zostalo asi do 4000. A nebyť statočného, odhodlaného, pevného a zkúseného Ivana Bieleka, predsedu Slovenskej Ligy, možno by sa bola celkom rozpadla, alebo s niekoľkými desiatkami členstva bola by sa dostala do rúk náhcnčích pražského centralizmu. Keď som v máji predminulého roku prišiel do Ameriky, rozháranosť medzi vodcami amerických Slovákov bola v úplnom prúde a v kritickom štádiume. Vzájomne si nedôverovali. Jeden druhému si vytýkali, že nie sú úprimne za Pittsburghskú Dohodu, každý chcel byt lepším>. prívržencom a zástancom Pittsburghskej Dohody. ‘ Hneď po vstúpení na americkú pôdu' vyznačil som si teda za cieľ: spojiť amerických Slovákov dobrého smýšľania, dobrej vôle. Bola to vec odvažná, ani nikto neveril, že by sa to dalo uskutočniť. Osobné spory, novinárske polemic, spolkové hádky boly c. veľa viacej priostrené, nežli by sa bolo mohlo očakávať, že razom prestanií. No, chvalabohu, zvíťazila chladnokrvnosť, láska k rodu a snaha po lepšej budúcností národa. Kládol som váhu na to, aby toto spojenie stalo sa zase v lone Slovenskej Ligy, aby vystúpení členovia navrátili sa do nej. Kládol som na to váhu preto, lebo Slovenská Liga bola oficielnou kontraktorkou Pittsburghskej Dohody, čo je s právneho stanoviska veľmi dôležitá vec. Po príslušných návštevách, korešpondenciách a článkoch na 12. októbra roku 1922 svolal som na schôdzku do Pittsburghu všetkých predstaviteľov spolkov, organizácií, novinárstva, ďalei niektorých významnejších pracovníkov a kňazov. Nálada bola veľkolepá, slávnostná, povznášajúca, videlo sa, že sa čosi veľkého chystá. A skutočne, výsledok bol neočakávaný. Po mojej úvodnej reči niekoľko poznámok, niekoľko otázok, niekoľko návrhov — a reprezentanti americkej Slovače jednohlasne usnieslí sa, že sa založí výbor, ktorý sprostredkovať bude všetku prácu organizácií, spolkov i jednotlivcov, ktorá bude konaná za Pittsburghskú Dohodu. Nemala to byť organizácia. len výbor medzi i tak početnými organizáciami. Bolo treba ho pomenovať. A dnes rak, ako iné národy, štáty, alebo ich politické skupiny majú svojich „priateľov“ v Amerike, ako majú írčanía výbor „Friends of Irish Freedom“ („priatelia Írskej svobody“), ako má Rusko „Friends of soriét Russia", tak má i slovenský národ svoj Výbor Priateľov Slovenskej Svobody v zemi opravdovej svobody, rovnosti a bratstva. Predsedom Výboru Priateľov Slovenskej Svobody zvolený bol neúnavný pracovník, redaktor Jozef Hušek, tajomníkom nepoddajný borca Ján Pankuch, pokladníkom predseda Evanjelickej Jednoty, vir integer scelerique purus, zriedkavý slovenský charakter, Ján Bibza a do výkonného výboru zvolený bol neobyčajne statočný Slovák, naozaj martyr svojej slovenskosti, no pre budúce pokolenia historický muž, spisovateľ Ivan vládni emisári. Tým viacej, lebo vtedy ešte ani mierové smi u vy neboly ratifikované, aj iné ťaž-^g Bielek; druhý vo výbore bol usilovný kňaz Rev. kosti boly. Tiež v akcii Rudinského nezúčastnila«*4Kočiš.