Národnie Noviny, január-marec 1924 (LV/1-25)

1924-01-06 / nr. 1

E 33//m Vychodia dva razy d* týždňa, vo štvrtok a v ne­deľu. Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol rolia 38 kor., na štvrť roka 18 korún, na mesiac 6 kor.. Jednotlivé čísla po 80 k. Rolnik IV. ©$raíiiaisS?*á«iisg $a Ifedeľo, 6. januára 1924. K O $ 1 C fc. Laa»net& Uk Čisto i Do cudzozemska: »a celý rok 130 korún. Časopis posielame len tým, ktorí skutočne pred­platili. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. ItfPŠSiStSSlkffilil Sl9- fis^frss©» •ffľfSX V HMdWJ1 Heiidévejie! Deň pu deň čítame samé osobničkárstvo, na­dávanie na najlepších synov národa. Zriedkavé čí­tať kde-tu články, brániace zásady a stanovisko jednej alebo druhej politickej strany, no ešte zried­­ka’vejšie čítať vecné, všeobecné dobro a záujmy slovenského národa brániace články. Pri tomto všeobecnom nadávaní, osočovaní jednotlivcov pisatelia článkov nemyslia na národ a vlasť, ale len na strannícke a egoistické záujmy. Veď či je to záujem slovenského národa alebo Če­­sko-slovenskej republiky, keď si vodcovia strán nadávajú, zavše aj uličníckym spôsobom? Či je záujem štátu alebo národa znechutiť alebo umlčať jednotlivcov len preto, že nesúhlasia s jednou alebo druhou stranou? Nie! Záujem národa vyžaduje, rozumne pracovať na odstránení nedostatkov v štátnej správe, premáhať následkom vojny na­stavšie neblahé hospodárske pomery atď. No naj­vážnejšia povinnosť všetkých pp. vodcov, poslan­cov a senátorov je, po pia ách rokoch konečne urov­návať hospodárske a daňové rozdiely medzi Slo­venskom a historickými zemiami, následkom kto­rých na Slovensku hospodársky život vo všetkých jeho odvetviach kuľhá, upaduje, ba aj úplne na ni­voč vychádza. Toto nedá sa zamedziť demagogic­kými a prešibalým spôsobom písanými článkami. Tu je skutočnosť: slovenský ľud uteká z osvobo­­denej vlasti, ten, ktorý tu zostáva, stonie pod ťar­chami a pridáva sá ku štátu nebezpečným stranám rcebo smerom a opravdove za slovenský národ a Česko-slovenskú republiku žijúci Slováci zúfajú nad budúcnosťou!! A čo na to vláda-a jej časopisectvo?! Negujú všetko! Nadávajú každému, kto len kus striezli­­vejšie myslí, každému, kto sa opováži aj chyby vi­dieť! Robia ešte i zo slovenských básnikov vlasti­zradcov, vyhlasujúc ich za štátu a slovenskému národu nebezpečných ľudí, za „mravne chabých, ješitných, nesvedomitých, nespratných“ (vid. 297. č. „S. D.“) a aby ich pred slovenským ľudom zne­možniť mohli, prekrucujú ich vlastné slová a na­pádajú ich aj v ich osobnej cti! Opozičných strán sa už tiež chytá takýto spô­sob písania a nadávania, tak, že škodia tým samej veci a spravedlivým požiadavkám slovenského ná­roda. Niektorí zase napádajú jednotlivé vierovy­znania a tak zavádzať chcú boj katolíkov proti evanjelikom, alebo naopak. Škodia slovenskému národu, stavajúc vieru nad národ! Na druhej strane, písať urážlivým spôsobom o náboženských otázkach, je urážanie hlbších citov slovenského ľudu. Všetko zlé privlastňovať Čechom je tiež tak nesprávné, ako do nekonečnosti hájiť chyby, pá­chané nimi na Slovensku, to len škodí dobrému po­meru medzi dvoma bratskými národmi. Z tohoto všetkého ale kto má rp.d^at? Nepria­telia českého a slovenského národa, čím väčší boj vedú slovenskí vodcovia medzi sebou, tým väčšmi sa tešia Maďari a nepriatelia slovenského národa. Keď sa žerú Česi medzi sebou, tešia sa Nemci. Keď je nesvornosť medzi Čechmi a Slovákmi, majú radosť Maďari a Nemci a všetci nepriatelia česko­slovenskej republiky. Naproti tomu Maďari a Nemci nechajúc stranou všetky zásadné boje — pra­cujú svorne a systematicky na celej čiare. Náš slovenský národ, ale i celá Česko-slovenská repu­blika trpí, nespokojnosť sa vzmáha a náš slovenský ľud, „hnaný žitia nevoľou“, uteká do cudziny. » Preto jednu skromnú žiadosť na vás, voďcovia národa, predsedovia a činovníci politických strán, poslanci, senátori a redaktori politických časopisov, Výbof Priateľov Sl$¥©nsk@i Svobody. Americkí Slováci dosť zavčasu starali sa o to, aby pri osnovaní konštitúcie Česko-slo­­venskej republiky uplatnené boly zásady, na základe ktorých podnikli revolučnú akciu a ktoré shmuli v Clevelandskej a potom v Pitts­­burghskej Dohode. Práve v čase rokovania 0 ústave vyslali svojho zástupcu, predsedu Slo­venskej Ligy, Alberta Mamateya, ktorý s Pitts­­burghskou Dohodou oboznámil Klub slovenských poslancov a aj inde referoval o stanovisku ame­rických Slovákov. No, Praha prešla cez rozum americkým Slo­vákom a slovenskému národu. Mamatey vrátil sa do Ameriky na prázdno, doniesol iba list dra Hodžu, ktorý menom Klubu slovenských po­slancov americkým Slovákom odkazuje, že „v župnej reforme v podstate zabezpečené je všetko, čo je v Pittsburghskej Dohode vyslo­vené". Od tých čias datuje sa nespokojnosť ame­rických Slovákov s počínaním centralizmu. Vláda vyslala Moyša a poslanca Pociska, ktorí liali olej na oheň. Nastal chaos. Americkí Slováci dobre vedeli, že nie je to pravda, akoby Pitts­burghskej Dohode bolo vyhovené, no nemali ešte jasných pochopov o tom, ako sa veci majú. Chaos stupňoval dr. Rudinský, ktorý s Jehličkom vydal ostro odporný „Ohlas“ na amerických Slovákov oroti Prahe, Čechom atď., tak že to intenciám re­volučnej činnosti amerických Slovákov naskrze nezodpovedalo. Neskoršie však dr. Rudinský uve­dený hol terajším predsedom Výboru Priateľov Slovenskej Svobody, Jozefom Hušekom, na pravú koľaj a za zásady, uplatniť sa majúee podľa Pittsburghskej Dohody v rámci Československej republiky, vykonal pekný kus práce. Jednotnosť amerických Slovákov dostala štrbinu. Nastaly hádky nie tak o Pittsburghskej Dohode, za ktorú okrem hádam 10-20 ľudí boli všetci americkí Slováci, ako viacej c modalitách, akými sa má pracovať za ňu. V tom čase Slo­venská Liga dostala sa do veľmi ťažkej situácie. Organizácii, ktorá viedla akciu za utvorenie Česko-slovenského štátu, postaviť sa ostro hneď proti prvým zástupcom vlády, bolo veľmi ťažko. Ešte ťažšie bolo nájsť pravú cestu, aby 1 zástupcovia vlády nebolí urazení, i aby zostala verná tým zásadám, proti ktorým prišli práve m položte stranou demagógiu, strannícku nenávisť, egoizmus a ked i neviete byť jednotní, píšte vecne, nenapádajte osobne ľudí len preto, že nepatria do vašej strany. Keď niekto kradne, dá sa podplácať, robí panamy, von s dôkazmi, — ale von s dôkazmi i proti tým, ktorí sú vo vašej strane, — lebo kto nečestne koná, je odsúdeniahodný, či patrí do tej alebo inej strany. Naprávajte chyby páchané na Slovensku od prevratu, urovnávajte nespravedli­­vosti, rozdiely hospodárske a daňové medzi Slo­venskom a historickými zemiami a uvidíte, že sblí­­žite sa jeden k druhému a národ vám bude po­vďačný za vašu prácu! Ale sa ponáhľajte, lebo sa ľudu už hnusí váš osobničkársky boj! Jestli však ďalej budete to robiť, čo doteraz, národ to už zu­nuje a pri najbližšej príležitosti vymetie vodcov, ktorí vo svojej slepej namyslenosti, nerozumnosti — pre svoje egoistické záujmy — vedú slovenský národ a tak aj česko-slovenskú republiku do zá­huby! Ss. t f S WR isť, sa pre vyššie spomeň Snuté príčiny. Z tejto ťažkej situácie SI oženská Liga myslela vyviaznuť tak, že na mihvaukskom kongrese usniesla sa, že bude stáť síce na stanovisku Pittsburghskej Do­hody, alo výdatnejšiu prácu za ňu konať bude len vted *, keď bude o to zo starej vlasti po­žiadaná. Tieto a ešte iné menšie a väčšie veci za­­vinily, že ohromná čiastka členstva Slovenskej Ligy prestala jej dôverovať a zo 40 tisíc členov Slovenskej Ligy (okrem toho boly v nej korpo­ratívne všetky veľké spolky, počítajúce desiatky tisícov členov) zostalo asi do 4000. A nebyť sta­točného, odhodlaného, pevného a zkúseného Ivana Bieleka, predsedu Slovenskej Ligy, možno by sa bola celkom rozpadla, alebo s niekoľkými desiatkami členstva bola by sa dostala do rúk náhcnčích pražského centralizmu. Keď som v máji predminulého roku prišiel do Ameriky, rozháranosť medzi vodcami ame­rických Slovákov bola v úplnom prúde a v kri­tickom štádiume. Vzájomne si nedôverovali. Jeden druhému si vytýkali, že nie sú úprimne za Pittsburghskú Dohodu, každý chcel byt lepším>. prívržencom a zástancom Pittsburghskej Dohody. ‘ Hneď po vstúpení na americkú pôdu' vyznačil som si teda za cieľ: spojiť amerických Slovákov dobrého smýšľania, dobrej vôle. Bola to vec odvažná, ani nikto neveril, že by sa to dalo uskutočniť. Osobné spory, novi­nárske polemic, spolkové hádky boly c. veľa viacej priostrené, nežli by sa bolo mohlo oča­kávať, že razom prestanií. No, chvalabohu, zví­ťazila chladnokrvnosť, láska k rodu a snaha po lepšej budúcností národa. Kládol som váhu na to, aby toto spojenie stalo sa zase v lone Slo­venskej Ligy, aby vystúpení členovia navrátili sa do nej. Kládol som na to váhu preto, lebo Slovenská Liga bola oficielnou kontraktorkou Pittsburghskej Dohody, čo je s právneho sta­noviska veľmi dôležitá vec. Po príslušných návštevách, korešponden­ciách a článkoch na 12. októbra roku 1922 svolal som na schôdzku do Pittsburghu všetkých pred­staviteľov spolkov, organizácií, novinárstva, ďalei niektorých významnejších pracovníkov a kňazov. Nálada bola veľkolepá, slávnostná, povznáša­júca, videlo sa, že sa čosi veľkého chystá. A sku­točne, výsledok bol neočakávaný. Po mojej úvod­nej reči niekoľko poznámok, niekoľko otázok, niekoľko návrhov — a reprezentanti americkej Slovače jednohlasne usnieslí sa, že sa založí výbor, ktorý sprostredkovať bude všetku prácu organizácií, spolkov i jednotlivcov, ktorá bude konaná za Pittsburghskú Dohodu. Nemala to byť organizácia. len výbor medzi i tak početnými organizáciami. Bolo treba ho pomenovať. A dnes rak, ako iné národy, štáty, alebo ich politické skupiny majú svojich „priateľov“ v Amerike, ako majú írčanía výbor „Friends of Irish Freedom“ („priatelia Írskej svobody“), ako má Rusko „Friends of soriét Russia", tak má i slovenský národ svoj Výbor Priateľov Slovenskej Svobody v zemi opravdovej svobody, rovnosti a bratstva. Predsedom Výboru Priateľov Slovenskej Svo­body zvolený bol neúnavný pracovník, redaktor Jozef Hušek, tajomníkom nepoddajný borca Ján Pankuch, pokladníkom predseda Evanjelickej Jednoty, vir integer scelerique purus, zriedkavý slovenský charakter, Ján Bibza a do výkonného výboru zvolený bol neobyčajne statočný Slovák, naozaj martyr svojej slovenskosti, no pre bu­dúce pokolenia historický muž, spisovateľ Ivan vládni emisári. Tým viacej, lebo vtedy ešte ani mierové smi u vy neboly ratifikované, aj iné ťaž-^g Bielek; druhý vo výbore bol usilovný kňaz Rev. kosti boly. Tiež v akcii Rudinského nezúčastnila«*4Kočiš.

Next