Národnie Noviny, október-november 1924 (LV/77-91)
1924-10-02 / nr. 77
Vychodia dva razy do týždňa, vo štvrtok a y nadaru, Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol roka 16 kor., na štvrť roka 18 korún, na mesiac 6 kor., Jednotlivé činia po 80 h. Do cudzozemaka: na celý rok 130 korún. Časopis posielame len tým, ktorí skutočne predplatili. Číslo teleť, redakcie: 58. Číslo telefónu adm.: 56. Redakcia, administrácia a expedícia v turčianskom So. Martine. RošnHc IV. Štvrtok, 2. októbra 1924. Číslo 77. Pri odokrytom okne nesobliekať sa! Martin Rázus. Tieto slová patria vám, milí pánovia, od a okolo Slov. Denníka. Nesobliekať sa pri odokrytom okne a myslieť pri tom: nikto nás névidí! Je to niekedy trápne, niekedy smiešne. Dnes je to tak s vami! Na vaše dva články v č. 220. a 221. o „dimitrijevičiade“, čo Slovák — uškrnul sa: aha! Ja som vaše články čakal a také, ako ste ich napísali. Ak psa bijú, gazda sa ozýva. Tak je to na dedine, i v Bratislave. Tým, pravda, netvrdím, že je ten pán — pes. a vy že ste jeho gazdovia. Božechráň! Len konštatujem: ten človek — ako „Slovák“ píše — „mal prístup na štipce Slov. Denníka, napísal tam i úvodník“; agr. poslanec Branecký uverejnil o ňom krásny, obranný článok; „Rázusovi do pamätníka“ prešlo — ak sa nemýlim — z vášho časopisu do Lud. Babylon a ako názov; list toho pána na mňa dostal sa stydlivo do rubriky „Zaslané“ a inzeráty jeho pamfletov pod číslo (verím: zaplatené!); po otvorenom slove dr. Škultétyho objavilo sa „Zaslané“ od toho pána s jemnocitným oflinkom „akémukoľvek zemanovi a akémukoľvek spolku“, súčasne váš dojímavo-nestranný, anonymný článok, kde vyhrážate Škultétymu — miesto Dimitrijeviča — vy sami sudom a následkami, jestli ho prehrá; za tým hned na druhý deň čítať tak trochu opravný a vysvetľujúci článok, so „slušným“, podľa vás, dopisom toho pána a už nie ako „Zaslané“ (za obsah redakcia nezodpovedá)! Nie je to, prosím, úprimné a logické? A teraz dovoľte, milí pánovia, niekoľko poznámok. Prečo ste sa vy tak bezohľadne vrhli na dr. Jozefa Škultétyho, najstatočnejsiu to a najzaslúžilejšiu dušu slovenskú? Napísal, že je ten pán „platený agent, podlý, mrzký“ — no! Spomenul pri tom vládu? Nie! Tak teda, čo je vás do Dimitrijevičovej veci, äk je on súkromná osoba a vám nie ani košeľa, ani kabát? Prečo hučí i druhá vaša trúba, Slov. Politika? Píšete o ňom sami: „Ponavštevoval všetky kategórie ľudí, ktorí sa zaoberajú u nás politikou, dal sa s nimi do rozhovoru“, ako na pr. s dr. Budayom, čo? „Podchytával ľudí (Prosím, podchytávať niekoho politicky je nie provokáciou? Nepovedal by nám to Slov. Denník?.— Pozn. red.), to je pravda. Sám sa k- tomu priznáva ...“ „O Rázusovi-básnikovi povedal veci, ktoré vonkoncom nezodpovedajú faktom.“ Tak čo, nie je to samo o sebe podlé a mrzké? Odhalil, že je Vojtaššák monarchista a Tuka robil plány „o budúcej protičeskej revolúcii na Slovensku“? Na, na... a čože ich už dávno nepostavili pred súd? Použiť pohostinstva a miesto vďaky zneužiť ho, švindľovať so sokolstvom ako s firmou — je to gentlemanstvo? Že je platený — prizpal sa sám, nemáme mu veriť? A to agentstvo? Nie, je „spisovateľ! Pánovia, čo vám tak zaľahlo Škultétyho ťažké slovo, keď sa netýkalo vás, ani vlády, iba istého privandrovaného Srba, ktorý je tu ničí? Naľakali ste sa! Ustrnuli ste, že za Škultétym pôjde druhý, tretí... pohne sa celé roduverné Slovensko! Museli ste spraviť tigrí skok — odstrašiť, lokalizovať!! Ten skok bol pridravý, neobratnosťou prezrádzajúci viac, než treba. A vy máte — žiaľbohu — ešte vždy i slovenské čitateľstvo, čo vie, kto bol a je Škultéty a tuší, kto ste vy a váš gentleman. Preto ste museli v článku z 26. sept. na ústup vysvetľovania. A tu ste už len bystrí advokáti! Dimitrijevičove kúsky, ako občana kráľovstva S. H. S., musia sa trpieť i so strany vlády, lebo naši v Juhoslávii tiež... Ale, ale, a to robia ako občania cudzieho štátu? A také čosi, ako tu tento pán?? „Rázus píše: na Slovensku niet demokracie. No, teda práve demokracia žiada... že i teraz musia sa obžalovaní postaviť pred súd, keď žaluje brat Juhoslovan...“ Teda brat? Teda demokracia?? Výborne, ste vy len ozaj špásovní ľudia! Neviete ešte jeden taký dôkaz demokracie na Slovensku a nielen «demokracie, i bratstva?? Pánovia, tento druh demokracie“ bol v Maďarsku a cárskom Rusku celkom tak vyvinutý, ako v „demokratickej“ Česko-slovenskej republike, nemyslíte? Pri odokrytom okne nesobliekať sa, pánovia! Nevybrali ste si vraj Dimitrijeviča oproti slovenskému historikovi a básnikovi? Váš nervózny výpad na Škultétyho je svedectvom proti vám! A ako ste sa vy dosiaľ chovali proti mne? Pozrite! R. 1907 v jeseni udala sa na dunajskom brehu v Bratislave dosť vážna národná aféra. Nech je v nej nejaký Zapletal alebo Vyskočil, píšete o nej a referát pre zachovanie umeleckých pamiatok označí miesto doskou. Maďarskí juristi na čele s obrovským Gyôrffim napadli ma pre slovenčinu. Chceli ma hodiť cez zábradlie do Dunaja. Keď to nešlo, šľahol ma Gyôrffi palicou, načo som mu už pptom ja svoju polámal na hlave. Na druhý deň spieval za mnou húf juristov demonštratívne Isten áld meg... Hazádnak rendüle,lenül atp. od ev. internátu po teol. akadémiu na Konventke. Po predku Gyôrffi s palicou, z nej vyť; hovaľ nôž... Bol z teho škandál. Híradó sa rozpis?, o tom ... Mali ma vyhodiť. Pred spolkom teol. mládeže mal som byť „popravený“. Všetko bolo pripravené! A vidíte, ten dr. Masznyik, Maďar, po mojom ostrom osvedčení povedal nie bez riskovania: Pánovia, keď človeka pes uhryzne — nie div, keď mu kopne do zubov! To ma i zachránilo! Nech sa ľúbi miesto Gyôrffiho postaviť Dimitrijeviča, a máme to! Oba ma napadli: ten na tele, a tento na cti. A teraz — milí pánovia, preukázali ste vy ko mne, ako k slov. spisovateľovi, v tejtoi hnusnej borbe toľko taktu, ako ten Maďar, ako ten dr. Masznyik za nedemokratického otroctva? Nie! Umývate si pilátovsky ruky a anonymne napádate nielen mňa, — každého, kto- sa ko mne siblíži! Osihotiť! Preto ste sa vrhli na dr. Škultétyho a potkli ste sa pri tom, ako niekdy váš chránenec. Píšete, že sa ľakám pravoty. Pravda, ja som si jej neprial. . Nechcel som ublížiť ani Dimitrijevičovi bez viny, ešte menej vláde, preto som svoje tvrdenie, s odvolaním sa na nedostatočnú informáciu, i rektifikoval. Dimitrijevič mohol mať na tom dost, ako mal Gyôrffi: dal i dostal! Nie, tu sa musí súdiť, lebo to vyžaduje „demokracia“! Buďte ubezpečení, viem, o čo tu všetko ide i o koho, a dozvie sa i slovenský národ, i vzdelaný svet! Áno, ja som si neprial súdov, ved som hľadal cesty dorozumenia! Vedel som, takéto preháňanie bude triumfom Maďarom! Vedel som: Princípov atentát podpálil svet a Dimitrijevičov atentát na česť slovenských národovcov rozplamení Slovensko. Preto som to nechcel. Teraz to už blkoce... nedbám! Hľadím na to spokojne a s pevnou vierou v Boha i v životnú silu svojho slovenského národa. Spisovatelia sa ozvali na čele s dr. Šrobárom. Sláva im! Národovci sa ozývajú, lebo režimu, za ktorého je trpený taký Dimitrijevič, má už každý statočný Slovák po krky. Slováci, Slovenky, nedajte sa terorizovať tigrími skoky českých redaktorov slovenských redakcií! My sme tu doma a musí tu víťaziť náš duch i náš mrav! Akú dáme odpoveď na to, čo sa deje? Obetujme na Národný fond, organizujme národnú stranu a chystajme sa na yoľby! A vy, milí pánovia, sobliekajte sa pri odokrytom okne ďalej! Uvidíme, komu to osoží!! Kto je Dimitrijevii? V našom časopise zdržovali sme sa popriať miesta veciam, súvisiacim s D„ lebo vzhľadom na jeho ohavnú činnosť považovali sme to za poníženie. Keďže však po osvedčení Sokola, Spolku slovenských spisovateľov, bafka Škultétyho, posl. Budaya a iných „SI, D.“ surovo napáda bafku Škultétyho a básnika Rázusa, oproti celej slovenskej verejnej mienke zastáva D. a EŠTE HO AJ NABÁDA, ABY ŠKULTÉTYHO ZAŽALOVAL, v záujme mravnej zodpovedaitfti a cti vo veciach slovenského národa esteraz resumujem, čo som za môjho pobytu v Amerike o tejto záhadnej existencii zkúsil: 1. D. pod svoje mrzké články a pamflety podpisoval sa doslovne ako „účastník sarajevskej vraždy, v rakúskej červenej a francúzskej žltej knihe zaznačený čo zaviniteľ svetovej vojny a v Štýrskom Hradci vojenským súdom na smrť odsúdený“. Konštatujem, že v spomenutých knihách skutočne je reč o takomto Dimitrijevičovi, ale ten sa volá Dragutín, je srbským oficierom a starším človekom, kým tento sa volá Teodor, je Macedončan, veku niže 30. 2. Informovali sme sa o ňom u amerických Srbov a výsledok bol,-že ho nikto nepoznal okrem jedného, ktorý však mal o ňom mienku tú najhoršiu po stránke rozumovej i duševnej. 3. Vzhľadom na jeho mladjr vek a na to, &e za vojny — ako sám sa chválil — 5 rokov žil v Južnej Amerike medzi Indiánmi, všeobecne bola vyslovená pochybnosť o jeho kapitánstve. Konštatujeme, že viac ráz som naráža) na jeho kapitánske listiny, ale ani doteraz tie listiny neukázal. 4. V Pittsburghu, Pa. sám pripravoval si prednášku a mnohými listami obrátil sa na Juhoslovanov, ktorých vyzýval, aby mu spravili veľkú reklamu k ^prednáške, ktorá vraj bude všeslavianska. Na prednášku, ktorá vlastne bola konaná proti mne a iným, so mnou pracujúcim, dostavilo sa asi 40— 50 Cechov a Slovákov, z toho značná čiastka nášho smýšľania, ale nebolo tam ani jedného Juhoslovana. Jeden jeho list dal nám jeho známy (Juhoslovan) s rozhorčením k dispozícii, aby sme z neho použili, čo môžeme, proti nemu. (V tomto liste medziiným chvastal sa, že píše do českého časopisu N. Y. D.) 5. Vzhľadom na jeho znepokojujúcu činnosť (podobne ako na Slovensku) v Yonkers, N. Y. americké úrady nepovolily mu prednášku. (Aj amerických Juhoslovanov štval článkami proti Ameririke.) Po tomto za krátky čas ztratil sa z Ameriky. 0 6. Na prednáške v Passaic, N. J. krátko po mojej prednáške vyniesol rezolúciu proti P. Dohode a autonómii a dal si ju podpísať i t. zv. Hvizdármi, ktorí boli zorganizovaní za udržanie Uhorska proti Slov. Lige, pracujúcej za Cesko-slovenský štát. Anton Kompánek. Zo vyznačeným cieľom. V poslednom čase na domácej politickej aréne pozorovať zmeny v pohybe. Vládna žurnalistika vždy poukazovala na ľudovú stranu, ako na spojenca komunistov. Je to pravda, že pisatelia článkov tomu sami neverili, pre verejnosť bolo však dobré a masy kde-tam tomu verily. Trnava pravdepodohne otvorila oči aj týmto ľahkoveriacim a strana komunistická ukázala priazeň centralizmu. Čo je tomu príčinou, ešte nevieme, časom sa dostane na svetlo aj táto záhada a to bude azda spojenie strany č.-sl. soc. dem. s komunistickou.