Národnie Noviny, apríl-máj 1925 (LVI/30-38)
1925-04-12 / nr. 30
Vychodia dva razy do týždňa, vo Štvrtok a v nadaru. Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol roka M kor., na žťrrt roka 13 körűn, na mesiac 6 kor., Jednotlivé čísla po 80 k. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom S v. tfartine. Do cudzozemska: na celý rok 180 körűn, časopis posielame len tým, ktorí skutočne j)redplatili. Číslo telet, redakcie: St. Číslo telefónu adm.: S3. Rolnik LVI. Nedeľa, 12. apríla 1925. Číslo 30. To bude . Martin Rázus. To bude ráno, tvoje ráno, slovenský národ!! Ten balvan zavalili, Bože milý, ozrutný balvan, čo vraj neroza vyryli naň: requiescat slovenský národ! Hej, bozky, judášske bozky! hej, čujní žoldnieri, stojíte u dverí a pečaf? v trosky!! K Veľkej noci, 1925. trieskat, Dnes neni ešte ráno, n en i, však zobúdza sa pohrobený, a balvan svrhnú svaly, na ne ste nerátali. Co vaše piky, perá ? Lepšie ist za tichého šera, jak ked sa rudo zazorí, žiar ostrá blysne na hory a živému žif bude dano ... Usmrtená a vzkriesené Pravda. Posol pravdy božskej, sám božská Pravda, rozpálil mysle tých, ktorí sa pravdy báli, a dal si položiť na hlavu mučenícku tŕňovú korunu a nastúpil cestu kalvárie, ktorá končila potupnou a bolestnou smrťou na kríži. Za každé slovo pravdy dostalo sa Mu novej rany, za každý dôkaz pravdy dostal tŕň do hlavy, úder, posmech, klin, ocot, žlč a kopiju. A keď vypustil ducha, mysleli, že Jeho posledným dychom umrela i Pravda. Že v novom hrobe bude pochovaná a navždy bude po nej. Že nemusia sa už báť Pravdy, ktorá im bola nepríjemná. Ale Pravdu nezabili. Ona sa sama vzkriesila. Víťazne, slávnostne zmŕtvych vstala. Len tri dni trvala ich radosť nad zabitím Pravdy a potom sa rozpŕchli ako poplašené stádo, lebo prišla Veľká noc-Alleluja. A od tých čias veľkonočná myšlienka vzkriesenia stala sa symbolom každého takého prípadu vo veľkom mori otázok človečenstva, keď pravda sa ubíja, prenasleduje, ale na konci jednako — zvíťazí. „Pravda zvíťazí!“ V tomto veľkom mori má svoje neposledné miesto i pravda slovenská. Právo-pravda. Právo žitia, právo svobodnéhho života, právo držania svojich duševných a hmotných statkov — to je pravda národa. Boh dal ten život, Boh dal tie statky, príroda to potvrdzuje, — je to teda pravdou národa. Napríklad: „Jazyka dar sveril nám Boh.“ Toto je duševný majetok. Právom-pravdou národa. Svätým národným pojmom. Nerešpektovať, uponižovať tento pojem — to je ubíjanie práva-pravdy. Iný príklad: právo chleba na svojej rodnej zemi. Toto je hmotný majetok. Konať tak, aby hosť prv mohol užívať chleba, a domáci gazda len potom — ak niečo zostane, to je boj práva s neprávom, pravdy s nepravdou. Pravda vždy tŕnistou cestou razí sa k víťazstvu. Po tej ceste stretá sa s ponižovaním, s plačom, s telesným ubližovaním, hmotným poškodzovaním. Často sa stane — ako v prípade večnej božskej Pravdy — že podarí sa pravdu celkom ubiť, ukrižovať, pochovať. Ešte i balvan sa privalí na hrob, ešte sa balvan i zapečatí, ešte sa i zvýšená stráž postaví na hrob pravdy. Ale pravda má tú ojedinelú vlastnosť, že i z hrob'u vie povstať. Za príkladom večnej božskej Pravdy vtedy, keď sa zdá, že víťazstvo nepravdy nad pravdou je dovŕšené, dokonalé, pravda slávi svoje veľké víťazstvo nad nepravdou. Pravda slovenského národa ešte je len bičovaná, tŕním korunovaná a ešte sa len blíži ku Golgate. Ale ešte žije. Nemusíme sa báť ani vtedy, keby bola mŕtva do hrobu položená. Ona tým istejšie a tým slávnostnejšie zmŕtvych vstane. Ide len o toto: O koľko lepšie by bolo bývalo tyranom božskej Pravdy, keby sa boli spamätali aspoň len na ceste ku Golgate — o koľko lepšie by bolo pre neprajníkov slovenskej pravdy, keby sa prebudili ešte, kým nový hrob nie je vykopaný?! SŠ2 0 ES