Národnie Noviny, november-december 1925 (LVI/89-114)
1925-11-01 / nr. 89
Vychodia šesť ráz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 168 kor., na pol roka 84 kor., na štvrť roka 42 korún, na mesiac 14 kor., jednotlivé čísla po 80 h. Do cudzozemska: na celý rok 260 korún. Cenou tohoto čísla 80 halierov. Sedakda, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. STartine. Na samé nedeľné číslo predpláca sa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 korún, časopis skutočne posiela sa len predplateným. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. Ročník L¥S. Nedeľa, 1. novembra 1925. Číslo ©9. Rávid a Goliái. Martin Rdzus. „Ty ideš proti mne s mečom, kopiou a so štítom; ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov...“ Slovenský národ prežíva znova historické chvíle. Keď význam týchto s taktnosti i nechceme prirovnať k dobe Hurbanovej r. 1848 — majú iste vefa z posvätného vzplanutia za Memoranda a ešte viac z vážnosti 30. októbra r. 1918. Tu sú voľby do Národného shromaždenia! Voľby tieto, žiaľ, majú svoj mimoriadny význam pre Slovákov. Opä 'em — žiaľ! Bez toho, nebyť panského huncút, .vä, vtelesneného až po dokonalosť v sedemročnom čechoslováckom centralizme — mohla sa naša republika veru dobre obísť. Nie je našou viúou, že sa neobišla. Je to vina ľudí, čo sa dostali k moci a zabudli na nezbytnú váhu národnej jufudskej spravedlivosti. Videli sme ich vyrásť z bedače. Všimli sme si, že sa navlas podobajú smutným rytierom viedenského Burgu, a či peštianskeho Nemzeti kaszína v namyslenosti, spôsoboch a najmä v krátkozrakosti. Veľkej prorockej schopnosti ozaj nebolo treba predpovedať — kam to povedie v celej republike a k čomu na Slovensku. Parlament dokonal úboho — na vysilenie. Vládne strany sa pokrušily nielen na Slovensku, i za Moravou. To sa nedialo z pasie. Vážne následky musely mať i príčiny vážne, čo oživovať škoda. Hospodársky, kultúrne i v osobných veciach ku stene pritisknutá Slovač nemohla k vôli niekoľkým iste prefíkaným slovenským karieristom takémuto zhubnému režimu na slávu volať. Miesto úprimnosti, základom to bratstva, samá lesť. Koľko sa museli len narozmýšľať veľkí i mali machleri, ako nezkúsených a dôverivých Slováčkov previesť cez lavičku! čo sa museli drzo naspoliehať na slovenskú neodvážnosť, spokojnosť s málom, chudobu — tedy i podkúpnosf!! Jedných zastrašiť, druhých existenčnými výhodami demoralizovať a tretích — ten najväčší počet slovenských existencií z pospolitosti i vzdelancov, k tomu reč i kultúru — obetovať. Machiavelizmus, barbarstvo a nekonečná hlúposť miesto spravedlivosti a bratstva! To sotrelo krásu a pel prevratu z roku 1918. To nám znova vniesli do duše horký pocit nevoľníkov. To dáva mimoriadny význam i nastávajúcim voľbám. Slovenský národ prežíva znova historické chvíle. Naskytuje sa mu, azda posledný raz, príležitosť, rozhodnúť si nad svojou budúcnosťou. Žiť a či zahynúť! Pracovať pre seba, rozkazovať si sám — či tančif ako mu hvízda iný?! Nie proste o voľby — o takýto boj fde nám dnes, Slováci! Za úplnú národnú rovnoprávnosť v hospodárskych, osobných, rečových i kultúrnych veciach!! O boj tvrdý a krutý, v ňom stoja proti sebe Dávid a Goliáš. Goliáš a Dávid? Tak! Ten prvý je čechoslovácky centralizmus. Netvor rozhodne veľkej moci a povážlivých rozmerov. Zem dunie mu pod nohami, ako kráča na Slovensko, vyzbrojený od päty do hlavy. Zbraňou jeho nie je meč, ani kopia, ani štít — ale posekáň, čím možno pohroziť a terorizovať. Vážnejšou zbraňou sú plné vrecká. Milióny! Výhody, licencie, zbytkové statky!! Autiaky!!! Na tvári jeho nie je hrozba, ale sladký úsmev, vypočítaný na ľahkovernosť Slovákov. Ústa jeho samý sľub. Okále však nevedia zatajiť tuhu: aspoň raz ešte — aspoň tento jedinký razí ovládať zem pod Tatrami! Rady filištínskych hrnú sa za ním: československá strana agrárna; československá strana socialistická; československá strana národne socialistická ... československá atd., atď. Medzi zbrojnošmi sú, žiaľ, i Slováci. Presebaslováci! Čechoslováci! Ako sa ľúbi. Oni vedia, že ten filištínsky narobil už nám Slovákom mnoho škody. Jednako ho podporujú. Vraj pre vyššie záujmy! Nepochybujeme! Nuž — je to tábor mohutný. A ten filištínsky! Joj, ten filištínsky!! Nezľaknú sa ho, obra, slovenské srdcia? Nájde sa, kto sa nezľakne jeho postavy, ani posekáňa? Koho neumlčia milióny a kto neufŕľa na autiaku do tábora nepriateľov slovenskej veci: pre „vyššie záujmy“? Nájde! Dávid! — Slovenská myšlienka!! Autonomizmus!!! Za týmto bojovníkom kráčame do poľa my, národniari v istote víťazstva. Na oko nie sme veľkí. Nemáme posekáňa. Ani .milióny, výhody, licencie, zbytkové majetky! Ani park autiakov nám nie je k službám. Náš záujem je ochrana a blahobyt najširších vrství slovenského národa. Uplatnenie slovenčiny, rozkvet slovenskej osvety. Myslíme, je to ♦ Sliiw^iRslkéiiiiK Prichádza rad na slovenského remeselníka a obchodníka, ktorému československí politikovia nastražili k voľbám stavovské osídla, ako dávno už urobili slovenským roľníkom a robotníkom. Slovenský remeselník a obchodník má zabudnúť, že je členom samobytného národa slovenského, že jeho osud je spjatý s osudom celého národa slovenského a vyhráva sa mu volebná ouvertúra v tóninách stavovskej hrdosti a stavovskej spolupatričnosti. Aké zavádzanie! Či konkurentom slovenskému remeselníkovi alebo obchodníkovi je roľník Slovák, alebo robotník Slovák? alebo úradník Slovák? Isteže nie. Naopak! Je jeho zákazníkom, z ktorého žije. Ale kto je jeho konkurentom? Remeselník Čech, obchodník Čech. A nielen ten, ktorý sa sem dosťahoval a skonkuroval už tak mnohého živnostníka Slováka, ale sú to hlavne živnostníci osadení v Česku a na Morave. Slovenskému krajčírovi prichádzajú nekalú konkurenciu robiť agenti českých firiem z historických zemí, obuvníkovi ju robí Baťa, obchodníkovi odoberajú chlieb veľké firmy z Čiech a Moravy, ktoré dajú cestovať (hauzírovať) dom od domu po Slovensku. Nie menšej konkurencie vystavený je tlačiarsky priemysel slovenský. Štátne dodávky dostávajú firmy pražské, slovenské ušebnlce tlačia sa v Prahe, áno ešte i tu osadené české firmy dávajú si tlačiť za Moravou. A svete div sa. Našli sa Slováci živnostníci, ktorí dajú svoje dobré meno na zavádzanie slov. živnostníctva českej živnostenskej strane a postavili sa na jej kandidátku. Obdobné pomery teda ako u agrárnej strany alebo soc.-demokratickej. Slovenskí živnostníci majú sadnúť na lep československým politikom, ktorým, pravda, budú všetko k úžitku štátu. Preto vyšších záujmov ani nepoznáme. Keby nás Goliáš i premohol — padneme s čistým svedomím bez výčitky u nôh nás dorážajúcich Presebaslovákov. Vykonali sme si svoju povinnosť, k nej nás viazal záujem slovenskej rodiny, i prach otcov našich. Ale Dávid nepadne — Dávid zvíťazí! My ideme brániť hlasovacím lístkom svoje Slovensko a zabezpečiť ho pre svoje deti! My ideme zabezpečiť budúcnosť svojej neraz zneváženej — krásnej materčiny a slovenskej kresťanskej osvety! My ideme zabezpečiť normálny vývin československých pomerov a upevniť tým základy Československej republiky! Milióny? Nemáme! Ale na našej strane sú pravda i právo, čo nedáme viac pošliapať. Slováci, pravda? Nedáme!! Ani spústy tajomníkov nemáme. Ale máme obetavých kňazov, učiteľov, legionárov, úradníkov, roľníkov, remeselníkov, drobných pracovníkov, študentov atď. My všetci vykonáme svoju povinnosť. Pravda? Vykonáme! A ten slovenský Dávid môže spokojne pohliadnuť do očú Goliášovi čechoslováckeho centralizmu a povedať: — Ty ideš proti mne s posekáňom teroru... s milionami, výhodami, licenciami, zbytkovými majetkami a s autiakmi —• ja však idem proti tebe za právo a spravedlivosf — v mene Hospodina zástupov!! živnóslnidvil slovenské hlasy dobré v druhom skrutinume, aby posilnily ich vliv v Prahe. Ale je nesporné, že keď sa bude jednať v budúcnosti o štátne dodávky, že tie opäť uchvátia pre seba firmy české a moravské (ktoré si k tomu vlastne stranu financujú). I v najlepšom prípade, ak by bol vyvolený jeden Slovák za živnostenskú stranu, je nesporné, že ten práve tak málo zaváži medzi viacerými českými poslanci živnostenskej strany, ako málo zavážili Slováci v klube agrárnom alebo soc.-demokratickom, keď išlo o odvlečenie fabrík so Slovenska do Čiech alebo o ich úplné zastavenie práce (bratislavská dynamitka, Krompachy atď.), čím tisíce slov. robotníctva prišlo o chlieb. Vedenie strany bude samozrejme v českých rukách, financovanie strany deje sa českými peniazmi a nepomer medzi Slovákmi a Čechmi v živnostenskej strane bude ešte o veľa horší než u spomenutých dvoch československých strán. Slovenský záujem neobháji za takých okolností ani ten najväčší slovenský politický obor, tým menej tí páni, ktorí vedomí súc si svojej slabosti ženú slovenskú obeť, aby pomohli našim najúhlavnejším konkurentom. Ak je na voľačo dobrá čs. živnostenská strana na Slovensku, nuž je to jedine to, že za české peniaze dajú aspoň tým dvom-trom tlačiarom slovenským, ktorých si získali (?), tlačiť niekoľko letákov. Pre slovenského, politicky zrelého živnostníka je miesto len v autonomistickej strane, ktorá hájenie slovenského živnostníctva má na prednom mieste v svojom programe, i živnostníka na prednom mieste svojej kandidačnej listiny. A to je slovenská národná strana! G. A. Bežo.