Národnie Noviny, január-marec 1926 (LVII/3-73)
1926-01-05 / nr. 3
Vychodia šesť ráz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na štvrť roka 42 kor. Do cudzozemska: na štvrť roka 65 kor. Roatfk LVil. Redfflkd«!, @dminislrá«i«B a expedíciói 11 lnrlianskom Sv. fferline. Na samé nedeľné číslo na štvrť roka 8 kor. časopis posielame len tým, ktorí skutočne predplatili. číslo telef. redakcie: 56. číslo telefónu adm.: 56. Utorok. 5. januára 1926 Číslo 3. Národohospodárska politika na Slovensku. Dr, Ľudovít Bazovský. I. Pokračovanie.* K vôli ospravedlneniu samého seba, musím poznamWáŕ, že tieto moje články môžu byť len mozaikovými príspevkami k úvahe, ako nadpis článkov označuje. V „Üvode“ som poukázal na to, že ešte i keď bude vykonaná unifikácia daňového systému, na sníženie daní nieto nijakého výhľadu a že o tomto by len tak mohlo byť reči, keby sa u nás v štátnom hospodárstve vážne sporilo. Teraz už minister Srdinko, keď bol zprávodajcom školského rozpočtu na rok 1925, tiež hovoril o tejto otázke aspoň so zreteľom na to, že republika má o 150.000 viacej úradníkov ako by potrebovala. Býv. finančný minister-senátor Horáček pri pojednávaní rozpočtu na r. 1925 tiež vyslovil svoje udivenie nad tým, že štátny rozpočet na r. 1925 sotva obsahuje nejaké závažnejšie sporenie proti rozpočtu na rok 1924. Horáček rozhodne sa vyslovil, že rozpočet je privysoký a daňové zaťaženie je nesnesiteľné. Odporúčal sporenie. Odporúčal zmenšenie počtu ministerstiev, zmenšenie trov pri vojenských cvičbách (manévroch), sporenie pri zahraničnom zastúpení, pri reprezentácii atď. To preto pripomínam, aby bo>o zjavným, že tu nejde o nejaké štvanie z našej stramm veď na to i českí národo-hospodári poukazujú. Naše pokračovanie je opravdu megalomanické na celej čiare. Postupujeme tak, ako by sme boli štátom 50-milionovým. Nech mi ktokoľvek povie, či je to zdravá vec, že máme 17 ministerstiev!? Dosť by nám ich bolo aj 7—8. Načo je osobitné ministerstvo unifikačné? Veď úlohy tohoto i tak Vykonávajú druhé ministerstvá. Keď chceme unifikovať dane, návrh na to môže podať ministerstvo financií. Ak chceme unifikovať niečo z oboru pravosúdia, podá návrh ministerstvo pravosúdia. Na ynifikovanie administratívy podá návrh ministerstvo vnútra. Alebo ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo pošty a telegrafov, hoci aj ministerstvo železníc, ministerstvo verejných prác, zásobovania atď., to všetko — uznávam — je moderné, a v mnolío’m i odôvodnené, ale nie bezpodmienečne potreb' né. Veď to všetko pohlcuje úžasné peniaze. 1 počet nášho vojska je neobyčajne veľký. Väčší, ako by bol potrebný pre 50-milionovú ríšu. Náš štát to neznesie! Tu treba prejsť na iný spôsob obrany štátu. Neverím, že by naša štátna správa nemala vedomia na pr. o tom, čo sa robí v súsednom Maďarsku. Tak mládež od 14. roku je vychovávaná vo vojenskej" službe. Miesto telocviku v školách je zavedená vojenská cvičba. Ak už musíme myslieť na to staré rimanské „si vis pacem, para bellum“ (až chceš mať pokoj, chystaj sa k vojne), je mnoho spôsobov ináč zariadiť brannú moc, ako to máme dnes vedené. Na to sa vôbec už ani rozprestierať nejdem, že nám jedine a výlučne len pacifistická myšlienka môže pomôcť. O tomto si niekedy v spojení s locarnskou otázkou obšírnejšie prehovoríme. Býv. finančný minister Horáček s veľkou starosťou pozerá na ten fakt, že naše veľké štátne dlhy sa z roka na rok len stupňujú. V tomto ohľade odporúčal postaviť kontrolnú komisiu pre štátné dlhy a najmä žiadal, aby naša finančná politika sprostená bola politiky stranníckej. Tak sa zdá, že vymenovanie dr. Engliša za finančného ministra práve tejto požiadavke malo zadosť urobiť. Megalomanické pokračovanie a nesporenie v štátnych financiách sa celej republiky ťažko dotýka. Ale na Slovensko táto politika stupňované zalieha preto, lebo a) obyvateľstva Slovenska — ako som na to v úvode poukázal — je chudobnejšie, ako obyvateľstvo historických zemí, b) pomery výroby sú u nás ťažšie, c) pre vyrovnanie rozdielov sa u nás nič nerobí, d) daňujúce nesrovnalosti sú ešte dosiaľ udržané, e) finančná a hospodárska politika vlády a najmä jej pokračovanie pri štátnych dodávkach a v tarifovej politike docielilo to, že majetok so Slovenska systematicky preteká do historických zemí. Na Slovensku sa už veľmi málo ľudí nachodí, ktorí by svoje dane z dôchodku platili a nie už na úkor svojho majetku, prípadne na! dlh. Pozrime sa zase na niečo pozitívneho. Štátny preliminár na rok 1925 (ktorý nám teraz k dispozícii stojí) obsahuje veľmi poučné dáta ohľadom školskej politiky na Slovensku. Na ciele ústrednej správy na Slovensku je preliminovaných 3,308.639 Kčs, na dozor nad školami 4,084.779 Kčs. Na vysoké školstvo a na vedeckú odbornú výučbu 8,681.238 Kčs, kdežto na tieto ciele v historických zemiach je preliminované-103,580.879 Kčs. Na stredné školy je preliminované 122.418.589 V%s a z t oh p to na Slovensko len 23,124.355 Kčs. Na učiteľské ústavy bolo preliminované 15,395.844 Kčs a z tohoto na Slovensko 3,480.245 Kčs. Na to som už dávnejšie poukázal, aká politika sa prevádza pri investíciách. Z toho, čo je na Slovensko preliminované, sa len zlomok obráti v skutočnosti, ale čct je v historických zemiach na investície preliminované, to sa v skutočnosti aj prekročí. Interesantné je, že pod titulom investícií na Slovensku bolo preliminované na železničnú traf Nové Mesto-Veselí 54,700.000 Kčs, kdežto je známe, že veľká čiastka tejto trati vedie na Morave. Ministerstvo pôšt na stavby preliminuje Kčs 16,050.000, z čoho na Slovvensko 1,500,000 Kčs. Ministerstvo železníc na Slovensku a Podkarp. Rusi preliminovalo na trať Handlová—Hornia Štubňa 8 miliónov Kčs, Užhorod—Mukačevo 1 milión, Užhorod—Hust Kčs 400.000, Krupina—Zvolen 10 miliónov, Podolín—Orlov 500.000 Kčs; ale úplne vynecháva z prelimináru v 235. zákone z roku 1920 obsažené nasledovné železnice: Tvrdošín—Polhora, Jablonec—Detrekősztmiklós, Myjava—Brezová. Ba niet reči ani o dostavbe trati Krupina—Zvolen po Šahy, ani o trati Dobšiná—Poprad, ani o trati Spišská Nová Ves—Tisovec—Muráň, ku výstavbe ktorých tratí sa najmä následkom nového župného sriadenia viažu veľké záujmy obecenstva. Naproti tomuto lokálky v historických zemiach, — ako už povedané — parnou silou soštátňujú, a poštátnenie lokáliek na Slovensku sa odlkadá, následkom čoho obyvateľstvo Slovenska i naďalej o 40% väčším pomerom prispieva k príjmom železníc, ako obyvateľstvo historických zemí. Najpriaznivejší je pomer v investíciách ministerstva zemedelstva, ktoré -m'ni málo investuje. Z celkovej 9 milionoyej^stavebnej investície je v:1" než polovica preliminovaná na žrebínec v Topoľčiankách, na štátnu zemedelskú školu v Brezne, na učiteľské byty v Komárne, hospodinskú školu v Skalici, zemedelský palác v Bratislave a vincúrsku školu v Modre. (Pokračovanie.) níka. * „Üvod“ bol uverejnený v 1. čísle tohoto ročRedakcia. Na ceste k dorozumeniu. Dr. Kramáŕ predkladá možnosti autonómie. — Samospráva Slovenska je celoštátnym požiadavkem. — Štefánkova diktatúra. — „Demokracie, toť diskuse“. Turčiansky Sv. Martín, 4. jan. Nový rok očividne začal sa novým iónom a novými spôsobmi boja a polemiky í v československej tlačí. Po mrazivom zimnom období viacerých rokov nášho politického života prišla akási teplá vlna, vášne a náruživostí ustúpíly triezvejšiemu nazieraniu — a nebolo to na škodu. Lebo ukázalo sa, že veľkosť priepastí, ktorá sa medzí Čechmi a Slovákmi tvorila, bola z oboch strán umele a pudové nafúknutá a že konečne vecí ani nestoja tak zle s tou československou vzájomnosťou, ak je na oboch stranách vôľa vecne a priateľsky sa o nich dohodnúť. Treba si len vzájomne podať ruky. Dnes už ruky podané sú. Myslíme, že prvý popud k tomu bol daný B. Haluzickým v „Líd. Novinách“ a že sa našli slovenskí ľudia, ktorí tento krok rešpektovali a reagovali naň tak, ako bolo spravedlivé, nasledovalo tvorenie ohnív k celej reťazí, ktorá je už dnes viditeľným novým spojivom medzí už-už „rozkydanými“ Čechmi a Slovákmi. Kritika pomerov a spoločných vecí, vecná a spravodlivá, prestať nesmie, ale tu ide o základný tón dískuzíe medzí stránkami. Že tu nebude ten základný tón nepovšimnutý, dokazujú „Nár. Listy“ z 3. jan,, keď pod titulom „Obnovení dôvery mezí Slováky a Čechy“ citujú celý úvodník našich novín „Novoročný odkaz do Čiech“ so zrejme radostným uspokojením. Ukázalo sa, že všetky výmysly o „maďarónstve“ a „neštátotvornosti“ Slovákov, hoci opozičných, boly bezpodstatné, lebo akonáhle sa objavíly kombinácie, ohrozujúce národný charakter československého štátu, kombinácie s Nemcami, my sme vedeli ukázať, kde je naše miesto. Dnes už vecí, smerujúce k dorozumeniu Čechov a Slovákov, postupujú svojím tempom. Dr. Kramáŕ pred Novým rokom avizoval sériu svojich úvah o samospráve Slovenska a s tým v súvise o prípadnej reorganizácii celej administratívy v štáte a z dosiaľ v „Nár. Listoch“ uverejnených jeho dvoch článkov tejto série môžeme usudzovať, že sa značne priblíži! k nášmu chápaniu riešenia vecí a že má skutočne na zreteli spravedlivé a konečné likvidovanie sporu. Už samé slovo „autonómia Slovenska“ nepredstavuje českej verejností ako strašiaka, ale predstavuje autonómiu Slovenska ako ustanovizeň pre republiku veľmi potrebnú. S jeho náhľadmi o riešení otázky samosprávy možno, pravda, polemizovať, je však evidentné, že pri riešení tej otázky padnú í iné návrhy a že budú pri tom í Slováci. Hlavný je ten základný tón, to jadro jeho úvah; lebo v tom my vidíme iniciatívu. Keď je dobrá vôľa dohodnúť sa o celku, príde dohoda i v detailoch, Dr. Kramáŕ hovorí: „Keby sa podarilo rozriešiť najpálčivejšie otázky slovenské, vtedy nemyslím, že by Nemci ešte raz spievali v snemovní „Deutschland über alles“. Ďalej píše: „Predovšetkým myslím, treba si ujasniť, že my v prak-