Národnie Noviny, apríl-jún 1926 (LVII/74-144)
1926-04-01 / nr. 74
Ročník LVII. Číslo 74. Štvrtok, (. apríla 1926. Vychodia šesť ráz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na Stvrt roka 42 kor. Do cudzozemska: na štvrť roka 65 kor. Redakcj^p^inistrácia a expedícia «Turčianskom Sv. Martine. v (A — “ Číslo za 80 halierov. Na samé nedeľné číslo na štvrť roka 8 kor. časopis posielame len tým, ktorí skutočne pred" platili. Číslo telef. redakcie: 56. TM - Otrava. Martín Rázus, Kde je rozklad — tam všade počína pôsobiť. U nás niet rozkladu v administratíve. I hospodársky život funguje nejak. Ale je rozklad v politike. A je očividný rozklad v dušiach. Znakom tamtoho — bezradnosť! Tohto — nedôvera! Okolo nás vlní sa život. Podľa svojich potrieb nadobúda nových a nových foriem. Tisíce rúk, potrebných pomoci, vystieralo sa k tej či onej politickej strane. Vystieralo nielen z pasie, ale preto — lebo žiť sa chce a žiť sa musí! Mali sme dosť demokracie, azda z módy — ale nebolo u nás demokratov. Lesk a flanc doma i v cudzine, reprezentácia, nedôstojný karierizmus — zle poslúžily našim chudobným pomerom. Nevytvoril sa tu život svojsky, kde by sa nároky riadily rozsahom zdravých možností. Magnátske zvyky, ciele, túhy v chalupe — to chalupe iste neposlúži, ale ani tým, ktorí v nej hodujú. Takto sa nemohly masy ľudu ani uspokojiť, ani vychovať. I v utrpení a spoločenskej biede spravedlivosť je to, čo pôsobí na mravné sily ducha a učí prenášať nedostatky trpelive. Ak však na jednej strane rastú noví magnáti, ako huby po daždi a na druhej sociálna bieda ženie celé masy, najmä slovenského ľudu, do cudziny — tu chybuje efekt spravedlivosti. Preto sa obracajú vystreté ruky práve slovenských tisícov od strany k strane. Píše sa — v Prahe je vraj bezradnosť! Tam je aspoň úradnícka vláda, v čom sa javí rozhodná vôľa nad pomeranú svrchovať. Kde je však tá rozhodná vôľa u nás? Fatalizmus, to je azda pochop, čo vystihuje duševný stav najmä našej politizujúcej vzdelanej vrstvy. Voľajako bude! A život tvorí si svoje formy sám, skoro bez nášho zasahovania — formy, čo upravujú iní, práve nám ďalekí, veľmi ďalekí! To je tá bezradnosť, pri čom rastie priepasť medzi vzdelanci a ľudom, ako na Rusi rástla kedysi. A fatalizmus a bezradnosť vedú k pádu! Horšie je s rozkladom v dušiach, čoho následok je nedôvera. Ľudáci počali vyjednávať s vládou a nedôvera sa ozvala práve na Slovensku. Čo sa už všetko šepotalo a čo povravelo! Ako keby konečný cieľ každej vážnej opozície nebolo vyjednávanie! My sme šli na priateľské pozvanie prednášať do Prahy a po Česku. Cieľom našim bolo nielen slovenské biedy vyložiť, ale najmä rozptýliť zlomyseľné, slovenskej veci veľmi škodlivé klebety .,. presvedčiť českú verejnosť, že je slovenská opozícia verná tomuto štátu a je za spravedlivé a bratské spolužitie Čechov a Slovákov. Po nejednej prednáške da-, kovali mi ľudia, že som ich ja, protestant, i v ľudovej politike a jej vodcovi uspokojil v tomto smysle. Sedem viac-menej precestovaných dní a sedem skoro prebdených nocí! Povinnosť milá, ale práca do úmoru! A tu doma čo? Tu-tam porozumenie — tu-tam nedôvera! Pereme sa roky za slovenskú vec a za nápravu pomerov a keď vykročíme na nezvyčajnú, ale potrebnú koľaj — otrava v dušiach počne účinkovať. Komu mi to vlastne už dnes dôverujeme? Centralistom nie! A sebe? Politika je v spôsoboch svojich, pravda, zkazená ... Samá intriga, podfuk — a potom i nedôvera. Ale slovenská politika, práve pre svoj ideálny cieľ, vyžadujúci odriekanie a sebažertvu — mala by mat tohto nedostatku hodne menej. Naša republika je privulkanická pôda na to, že by sa tu mohla riešiť československá otázka budzogáňom! Podobne fatalizmus a bezradnosť neriešia ju jakživ. Tu treba obetavosti a práce, práce predne za najubitejšíu čiastku slovenského národa, práce na Slovensku ako v Prahe. A túto ťažkú prácu, keď už nie iným, hodno je azda posilňovať aspoň dôverou. Ram e k a Beneš o priateľstve obidvoch štátov. Banket v Španielskom sále. — Najvyššie rakúske vyznamenanie pánu prezidentovi.— Prejav kancelára k zástupcom tlače. — Odstránenie víz. Praha, 31. marca. (Tel.) Rakúsky spolkový kancelár dr. Raniek, ako to už pri každej diplomatickej návšteve býva, má príležitosť počuť pri svojom pobyte v Prahe samé nadšené prejavy o priateľských stykoch obidvoch štátov, Rakúska a Československa, Minister Beneš dával v Španielskom sále na Hrade banket na počesť rakúskych hostí, pri čom v svojom toaste, v ktorom prejavil svoju radosť nad pobytom šéfa rakúskej vlády v Prahe, povedal medziiným: „Nie je tomu dávno, keď zdôraznili sme spoločne počas návštevy vo Viední priateľský ráz stykov našich krajín. Váš príchod do Prahy, pane spolkový kancelár, potvrdzuje to, čo sme ústami vyjadrili vo Viedni a ja Vám tlmočím menom našej vlády ešte raz našu radosť naše úplné uspokojenie. Dvíham svoj pohár na dlhú a trvalú priateľskú spclučínnosť, na rozkvet republiky rakúskej, na zdravie pána prezidenta Hainíscha a na zdravie Vašej excelencie,“ Dr. Ramek vo svojej odpovedí prejavil vďaku za priateľské uvítanie a za všetku tú atmosféru pohostinstva a priateľstva, ktorou sa cíti obklopený a ktorá verne odzrkadľuje priateľské vzťahy, spojujúce obidva štáty. Pripil tiež na ďalší skvelý rozvoj a na šťastnú budúcnosť Československej republiky. Pán prezident republiky tiež prijal včera kancelára Ramka na slávnostnej audiencií. Dr. Ramek odovzdal pánu prezidentovi veľký zlatý čestný odznak republiky rakúskej, najvyššie vyznamenanie, aké republika rakúska udeľuje. Pán prezident pozval kancelára a jeho družinu k obedu. Kancelár v sprievode vyslanca dr, Marka a gen, sekretára dr. Petra bol na návšteve í u ministerského predsedu Černého. O pomere Rakúska k Československu povedal kancelár dr. Ramek zástupcom čsl. tlače, keď im najprv osvetlil význam predošlých svojich porád s ministrom Benešom a cieľ svojej cesty do Berlína, — že jeho pobyt v Prahe je vymeraný len na niekoľko hodín, jednako však môže v ňom vidieť známku dobrých a srdečných stykov medzí Rakúskom a Československom, Rakúsko-Československá rozhodčía smluva stala sa možno zjavným podnetom k tomu, že všade, vo všetkých európskych štátoch vidíme chystať vyjednávanie, aby pokojný hospodársky a politický vývin podporovaný bol sieťou rozhodčích smlúv. „Neue Freue Presse“ píše, že dobrý pomer s Československom má pre Rakúsko ohromný význam, lebo javí sa v prvom rade v zlepšení hospodárskych stykov. Najbližšie sa znovu začnú vyjednávania medzí obidvoma štátmi cieľom zrušenia víza a nastane tak medzí nimi celkom taký pomer, ako za časov mieru. Spolkový kancelár dr, Ramek odcestoval z Prahy so svojou družinou dnes o polnoci do Viedne. Na Wílsonovom nádraží bolí sa s ním rozlúčiť minister Beneš a ostatné oficíelné osobnosti. jenských osobností. Porady sa zaoberaly vojenskou situáciou v Maroku a možnosťou započatia vyjednávania o mier. Na porade určili francúzsko-španielske mierové podmienky, ktoré boly oznámené Abd-el Krimovi. Tento má teraz rozhodnúť, či chce urobiť koniec nepriateľstvu. Deputácia z Levíc u ministra Kállayho. Bratislava, 31. marca. (Čtk.) K ministrovi pre Slovensko dr. Kállaymu prišla dnes predpoludním deputácia slovenských a českých obyvateľov z Levíc, vedená poslancom dr. Ravaszom, posl. Petrovičom a senátorom Bobulom, aby intervenovala proti prekladaniu českých a slovenských železničiarov z kurárne a iných železničných zariadení v Leviciach. Deputácia odišla potom i na riaditeľstvo čsl. štát. železníc v Bratislave, kde v tejto veci zakročil aj senátor Zimák a starosta mesta Levíc. ZVESTI ZO ZAHRANIČIA. Pacifistické Spojené Štáty. Z Washingtonu oznamujú: Za plnej účasti a veľkého záujmu verejnosti pokračuje americký senát v debate o talianskej smluve. Senátori Reed a Robinson odporúčali, aby ratifikácia bola odročená až do skončenia odzbrojovacej konferencie, až bude známé stanovisko Talianska k svetovému mieru. Senátor Reed navrhol rezolúciu, v ktorej sa žiada vyšetrenie platebnej schopnosti Talianska, ďalej čiastky pôžičiek, doteraz Taliansku poskytnutých a konečne obnosu, vynaloženého Talianskom na propagandu v Spojených Štátoch. Kongresu bol podaný návrh na bezodkladné vybavenie všetkých vojenných nárokov medzi Spojenými Štátmi a Nemeckom. Osnova obsahuje opatrenia na zaplatenie požiadavkov amerických občanov Nemeckom až do celkovej výšky 100 miliónov dolárov a opatrenia na vrátenie Nemeckom sekvestrovaného majetku americkým občanom. Francúzi chcú pokoj s Abd-el Krimom. Paríž, 31. marca. (Čtk.) Včera bola v zahraničnom ministerstve porada pod predsedníctvom Brianda a pri účasti ministra vojny, komisára pre Maroko Steega, maršala Petaina a iných vedúcich vo Skupština odhlasovala rozpočet. Belehrad, 31. marca. (Čtk.) Po dvojmesačnej debate prijala včera skupština rozpočet 186 hlasmi proti 90, na čo bola odročená na 5. mája. Averescu premiérom novej rumunskej vlády. Päť ministrov zo Sedmohradska. Bukarešt, 31. marca. Včera složíl nový rumunský kabinet v čele s vodcom ľudovej strany Averescu prísahu. Päť ministrov pochádza zo Sedmohradska. Ministerská listina je táto: Ministerský predseda generál Averescu, minister obchodu generál Coanda, železníc Valeanu, minister vecí zahraničných Ján Mitileanu, vyučovania Nagulescu, minister pre Bukovinu Dóri Popovici, pre Besarabiu Xerxius Nítza, spravedlivosti Cudalba, vojny Mircescu, kultu Goldiš, orby Sarifild, pre Sedmohradsko Peter Droza, financií Lepadatu, verejných prác Petrovici, vnútra Octavian Goga, sociálnej pečlivosti Lupas, prác© Franescu. Väčšina ministrov bola už v druhom kabinete Averescu. Včera odpoludnia sa síšiel nový kabinet k prvej porade za predsedníctva generála Averescu. Rokovalo sa o opatreniach pre nové voľby, ktoré majú byt podľa ústavy ešte pred 27. májom. V demokratickej opozícii spôsobilo poverenie generála Averescu sostavením kabinetu veľké rozhorčenie, lebo obe demokratické strany, národná i agrárna, sú silnejšie než ľudová strana.