Národnie Noviny, júl-september 1927 (LVIII/75-113)

1927-07-01 / nr. 75

Hóénak LVIII. t Vychodia tri razy do týždňa: v stredu, piatok a v nedeľu. Predplatná cena na celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na štvrť roka 35 kor., na mesiac kor. 11'70. Jednotlivé čísla po 1 kor. Do cudzozemska: na celý rok 180 korún. Číslo 75. Jednotlivé čísla Kčs ľ—. P. T. Jozefína Marečková, redaktorka „Bratislav. pošty" 2497 Kopáčska ul. m ■ Redakcia, administrácia a expedícia ¥ Turčianskom Sv. martiné. Číslo telefónu administrácie 56. Ľudová strana a reforma správy. Turčiansky Sv. Martin, 30. júna. Odkedy poslanec Juriga upustil od svojho bo­jovania na vlastnú päsť proti reforme politickej správy a odkedy úradná tlač ľudovej strany pre­stala o nej uverejňovať svoje osobitné poznámky a úvahy, skoro 'sa zdalo, že tu pri vynášaní zákona, pre Slovensko najdôležitejšieho, autonomistickí parlamentní zástupcovia slovenskí hrajú viac-menej pasívnu rolu. U slovenskej verejnosti to rozhodne nevyvolávalo najlepší dojem. Mlčanie kruhov, kto­ré by malý hovoriť, alebo zákulisné manipu­lovanie s vecou, ktorá si žiada čo najviac denné­ho svetla, vzbudzuje nedôveru a podozrenie. U slovenskej verejnosti, ustavičnými fígľami a lstivo­­sťou Prahy dávno znervóznelej, k vzbudeniu ne­dôvery i tak mnoho netreba. Verejnosť naša síce vedela, čo sa v ústavno­právnom výbore deje, o tom niet pochybností. Lež nevedela, čo si o tom zákone myslia tí, ktorí majú pri jeho tvorení vec národa zastupovať. Bolo tedy už svrchovane na čase, že sa ozval vo výbore i v plenu snemovne poslanec Juriga a že i v mene stra­ny prehovoril včera jej hlavný orgán. Nie o to nám ide, či Juriga alebo časopis „Slo­vák“ reformu ®právy chvália alebo či ju hania; nám je hlavné to, že už o nej nemlčia. Ba nemlčí už o nej ani Hlinka, autor „Pražských listov“. No, chvála Bohu, hovoríme. Konečne sa do­zvedáme zas, čo si myslia o reforme správy čini­telia ľudovej strany. A tu konštatujeme, že nás prekvapuje prejav Jurigov, ktorý ako by bol povedal „Mene, tekel, ufarsin“, sčítal som, zvážil a rozdeľujem. Dlho sči­­toval, dlho vážil a konečne prišiel na to, že ako prv reformu správy napádal, teraz ju musí brániť. Brániť proti socialistom a komunistom. Lebo keď sa títo stavajú zubami-nechtami proti nej, nemôže byť taká zlá. To je kúsok Jurigovej logiky. Možno, že sa najdú ľudia, ktorí o správnosti tejto logiky pochybujú. Aspoň potiaľ, že chovanie sa socialistov a komunistov nemôže tu byť smerodajné. Lebo kampaň „Rob. Novín“ proti centralizmu a proti min. Cernému i koalícii veľmi odôvodnene treba pova­žovať za falošnú hru. Socialisti sú vstave bojovať proti centralizmu a Prahe úplne so súhlasom tej Prahy, len aby ľudovú stranu pomýlili. Juriga to tiež vytušil, lebo povedal v snemovni obštruujúcim socialistom a komunistom: Až prídete vy k moci, potom napravte chybu, ktorú dnešná koalícia pá­cha. Povedal to ironicky, vediac dobre, že chybu tú naprávať a tak oslabovať centralizmus socialisti a komunisti práve vtedy nebudú, keď budú pri moci. Dnešný ich postup je len taktikou. Ale, bojujúc na oko proti centralizmu, píšuc po chuti autonomistickému Slovensku (viď články Dé­­rerove v „Rob. Novinách“), vedia socialisti niekedy hovoriť tak vášnivé a presvedčivé, že sa veru Ju­­rigovi často zdalo, že socialisti chcú prekaziť sy­stém krajinského sriadenia za každú cenu. Preto predsa len hľadal v tom systéme niečo dobrého. Skúmal a uvážil: pravdu má i dr. Kramár. A v ple­nu snemovne potom verejne pochválil reformu, podľa ktorej „Slovensko už nebude len imaginárnym a he­­slovitým pojmom, ale bude mať svoj individuálny život; navrhovaným zákonom dostáva Slovensko do­statočnú právomoc v rozhodovaní o veciach ho­spodárskych, kultúrnych a sociálnych; slovenský prezident nebude mať menšej moci, než akú mal minister s .plnou mocou.“ Tedy politik, ktorý písal: „Hejtmani kujú oko­vy“, stal sa zo Saula Pavlom a víta reformu sprá­vy, uznávajúc, žé' tuná dáva Slovensku dostatočnú právomoc. Nájdite nam efoveka, ktorý by to bol očakával od JúTigu pred dvoma-troma mesiacmi! A teraz, čo píše,, „'í^ovák“: „V reforme krajinskej politickej správy my ne­vidíme čakanú a'vyjednanú protihodnotu (totiž protihodnotu ža ministerstvo s plnou mocou); strana- naša vypracovala dopodrobna návrh na pozmenenie pôvodného vládneho návrhu, ,.. avšak vo výbore ústavno-právnom zmeny neboly vyko­nané ... a bez výslovného súhlasu nášho delegáta dostal ra návrh na reformu politickej správy pred plénum snemovne; Slovensko ešte dobre nevyviazlo z pokusu žup­ného sriadenia a už má ísť v ústrety pokusu no­vému.“ Na koniec „Slovák“ myslí — ale nepožaduje — aby celá osnova podrobená bola revízii v ústav­no-právnom výbore, kam by bol návrh vrátený. Vidno tu tedy diferencie medzi náhľadmi Juri­­govými a náhľadmi poši. Siváka, ktorý pravdepo­dobne úvodník do „Slováka“ písal. Sám Hlinka zatiaľ vo svojom „Liste z Prahy“ (nepodpísanom) zaznačuje slová dr. Pluhara v Otto­­vom obchodnom slovníku; „Slovensko bude naši koloniálni zemí, je mýlným názorem, jako by snad koloniálni zeme nesmela s materskou hraničit. Prí­klad je Rusko se Sibífí.“ Potom cituje slová dr. Borského, že utvorenie krajiny Slovenskej je medz­níkom v dejinách slovenského ľudu(!) a končí: „Jestliže sa národ ešte aj teraz sklame, potom bude nasledovať boj, ale boj rezký, ohnivý a nepod­dajný, V žilách Slovákov koluje ešte krv živá a svieža. Krv slovenská a národná a kresťanská. Slo­venská ľudová strana v nádeji vývinu prijme za podklad tento návrh.“ Z týchto troch prejavov možno sl už utvoriť mienku o terajšom smýšľaní ľudovej strany. Nie sú si s tou reformou úplne na čistom, ale ako išli do vlády bez garancií — v nádeji, žé keď už budú vo vláde, tam svoju vôľu uplatnia — tak prijmú i túto reformu bez garancií, veriac, že keď už bude Slovensko krajinou nielen v imaginárnom smysle, vynúti si i právomoc. Že sa potom i z toho nového zákona dá vytĺcť nejaký kapitál. Nuž to znamená kompromis a spoliehanie sa na vliv slovenský, kto­rý prílivom inteligencie vzrastie. Ľudová strana hľadá v novom zákone nie literu, ale ducha. Je veľmi otázné, či Praha bude chcieť nový zákon dobrým demokratickým duchom dobrovoľne naplniť. Je pravdepodobnejšie, že za toho ducha bude treba ešte dlhé roky bojovať. Hlinka sľubuje „boj rezký, ohnivý a nepoddajný“. Myslíme však, že ľudová strana by urobila najlepšie, keby už teraz v plenu snemovne napäla všetky sily, aby sa práva Slovenska zaistily i literou. Nehodno sa veľmi spo­liehať na ducha v našej byrokratickej republike! Pražské ulice majú demonštrovať proti reforme správy. Praha, 30. iúna. V parlamente urobili vraj prípravy, aby sa prí­pady príliš hlučnej obštrukcie neopakovaly. Lež ko­munisti jednako neostanú pri riadnom parlamentár­­nom boji proti zákonu o reforme správy, ale pre­nášajú ho i na uljcu. Zajtra, v piatok budú mať ve­rejné shromaždenia v Prahe, pri ktorých bude polí­cia stále v pohotovosti a srážky nie sú vytvorené, Pražania sa, pravda, tešia na každé nie každodenné divadlo. Včera snemovňa pre sviatok Petra a Pavla r.e­­zasedala, nemohlo sa tedy pokračovať v búrlivej debate o reforme správy. Proti reforme začínajú sa teraz ostro stavať nemecké strany aktivistické a to pre jazykové otázky. Vláda nechce dať nijakých záruk v tomto smere a Nemci zasa nie sú ochotní veriť iba slovám ministra Černého. Ľudová strana sa tiež vyslovila za zmeny a za to, aby návrh ne­bol prejednaný urýchlene, lež radšej aby bol vrá­tený ústavno-právnemu výboru cieľom dôkladnej revízie. Podľa toho by sa, pravda, stal iluzórnym termín 15. júla, kedy má odísť snemovňa na prázd­niny. Zákon o reforme správy má byť toho leta na každý prípad pod strechou, hoci by to trvalo i dlh­šie, ako je určené. Mnohí vládni poslanci síce urobili si už dispozície pre svoj odchod k moru, do kúpe­ľov a pod., ale ak vec s odhlasovaním zákona ne­pôjde tak rýchlo, sotva ich pustia. Teraz, keď je opozícia v stálej pohotovosti, musia vládné strany pozor dávať na všetky svoje hlasy. Dnes večer čaká Paríž Byrdovo lietadlo „Amerika.“ Tretí let cez Oceán. — Prvé oficiálné poštové lietadlo. New York, 30. júna. Včera, t. j. v stredu ráno vzlietol v New Yorku polárny letún Byrd, ktorý predišiel Amunsena pri preletení Severnej točný,, na cestu cez Atlantický oceán. Cieľom je Paríž. Byrdovo lietadlo „Ame­rika“ nesie sebou päť osôb, benzínu má na 75 hodín a je vystrojené rádiovým aparátom. Byrd vyhlásil, že mu nejde o slávu, ale o úspešné začatie pravi­delnej lietadlovej poštovej dopravy medzi Ameri­kou a Europou. Preto už i nesie sebou poštu, medzi­iným i listy mestskej rade parížskej, londýnskemu mešťanostovi a prezidentovi Hindenburgovi. New York, 30. júna. Nepriaznivý vietor zmiernil rýchlosť Byrdov­­ho lietadla, keď v stredu popoludní bol nad Novým Škótskom. O 17.35 hod. bol Byrd nad Fortune Bay, preletel tedy za 12 hodín vyše 900 míľ. Zvesti z Nového Škótska oznamujú, že neskoro popoludni sa počasie ešte zhoršilo a hustá hmla zamedzila každý výhľad. O 2.50 hod. ráno nie je nič známé o tom, kde sa Byrd nachádza od chvíle, kedy preletel Whytboume. Paríž, 30. júna. Byrd vo svojom lietadle skriňku s miniatú­rou, napodobňujúcou prvú americkú zástavu z roku 1776. Vlajka je určená ako dar francúzskemu pre­zidentovi. Na letúnskom prístave v Paríži vykona­né sú pre dnešnú noc všetky prípravy. I všetky ma­jáky a námorné semafory dostaly, nariadenie, aby od 16. hod. boly osvetlené. New York. 30. júna. Americký pomocný výbor rozdelí v najbližších dňoch 1% milióna dolárov rodinám po zmiznutých francúzskych letúnoch Nungeserovi a Colimu. Ďalší zisk zo sbierok bude venovaný príbuzným letúna Romaina a jeho druhov, ktorých stihol rovnaký osud, ako Nungessera a Coliho. V Poľsku už majú kardinála. Varšava, 30. júna. Včera bolo slávnostné po­výšenie poznaňského arcibiskupa Hlondu na kardi­nála.

Next