Národnie Noviny, október-december 1928 (LIX/115-148)

1928-10-03 / nr. 115

*7 Vycšioríí:» y stredu, piatok a v nedeľu. Predplatná cena na celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na štvrf roka 35 korún, na mesiac korún 11'70. Po cudzozemska s na celý rok 180 korún. Ročník 59. Ma samé nedeľné čísla predpláca sas na rok 48 korún, ija pol roka 24 koruny. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telefónu redakcie a administrácie 96, Číslo 115. ness Turčiansky Svätý Martin, streda 3. októbra 1928. Klerikálna autonómia. Istý verejný činiteľ v národnom živote slovenskom, ináč rímsko-katolícky kňaz a dávny člen slovenskej národnej strany, vyslovil sa bol ešte r. 1925 hodne pred voľbami do národného shromaždenia ve­rejne a otvorene v početnom shromažde­­ní, že medzi slovenskou národnou a ľu­dovou je veľký, podstatný rozdiel, lebo ľudová strana chce klerikálnu autonómiu a slovenská národná strana národnú au­tonómiu. Málokedy padlo v našom verejnom ži­vote politickom tak pádnych a výstižných slov, ako v spomenutom čase z úst ono­­ho r.-kat. duchovného. V tom čase nik sa neodvážil na také smelé, ale pravdivé porovnanie. Boli mnohí, ktorí sa onomu duchovnému divili, ba mu i zazlievali, ako len mohol vypustiť z úst niečo takého o „naj slovenské j šej" ľudovej strane. Ale udalosti daly onomu pánovi úplne za pravdu. Len tri roky minulý odtedy a len tri mesiace od toho času, odkedy sa z neslávneho Slovenska stala slávna Slo­venská krajina, a už je nad slnko jasnej­šie, čo vlastne chcela a chce ľudová stra­na. Ukázalo sa, že všetky jej heslá: Slo­vensko Slovákom, autonómia Slovenské­ho Národa s veľkým S a N, Slovenská krajina aid’., holy a sú jej len na to, aby zavádzala slovenskú verejnosť a zakrý­vala svoj skutočný úmysel po uskutoč­není klerikálnej autonómie Slovenskej krajiny. Dlho mohla ľudová strana zavádzať krátkozrakých a mohla sa í smiať do pä­ste, že sa našli naivní ľudkovia, ktorí sadli na lep jej krásnym ináč slovám, kedykoľvek predstavovala svoju akciu ako „slovenskú“ a „všenárodnú“. Ale dnes už viac vo všeobecnosti klamať a zavádzať nemôže. Odhalila sa dokonale pred verejnosťou. Vykľulo sa šidlo z vreca. Dnes už nielen rozhľadnejší, ale i sám ľud slovenský vidí, že ľudovej strane išlo len o záchranu cirkevných veľko­statkov’, kdežto za hospodárske záujmy slovenského ľudu nič neurobila a že od­kedy sa stala zo Slovenska Slovenská krajina, odtedy povstaly len nové zmät­ky, nové kľučky a háčky, nová neistota a nové výdavky i ťarchy daňujúcemu obecenstvu. Slovom, dnes už každý, kto nemá beľmo na očiach, í sami ľudáci vi­dia a medzi sebou si vravia, že ľudová strana je nie najslovenskejšia, ale kleri­kálna strana a že jej ani néjde o auto­nómiu. Nuž ľudová strana chce autonómiu, ale chce ju takú, ako to povedal onen du­chovný kritik: chce klerikálnu autonómiu. V súvise s autonómiou ľudovej strany často sa predtým písalo a vytýkalo, že slovenská národná strana ženie vodu na mlyn ľudovej strane. I najnovšie ozvaly sa v dennej žurnalistike také hlasy, že „národniarí napomáhali ľudákov perom, slovom a napokon i skutkom“. Toto pochopenie je mýiné a pochodí zo zdanlivej mienky, akoby obidve stra­ny chcely jedno a to isté, keď majú v programe autonómiu, Nehľadiac na to, že sám pochop autonómie v programe slo­venskej národnej strany je trochu iný, než aký sa ukazuje v ľudáckom osvetle­ní, slovenská národná strana nemôže za to, že ona s autonómiou Slovenska, ako so všenárodnou ustanovizňou slovenskou myslela vážne a statočne, kým ľudová strana mala na mysli klerikálnu autonó­miu, Si duo pacium idem, non est idem. Pritom úradní predstavitelia slovenskej národnej strany už dávno dobre videli ľudevej strane do karát a nemali s ňou nijakých stykov. Jestli niekto r, 1925 chodil k ľudovej strane, robil to bez po­verenia a bez vedomia predsedníctva a výboru slovenskej národnej strany na svoju päsť sám za seba vo vlastnom zá­ujme, v čom ale nepochodil. A í dnes je to tak. Podobne veľmi často sa písalo a sa pí­še, že vraj slovenská národná strana je evanjelická. Toto rozširujú vedúci ľudo­vej strany. Aj zanikli odštiepenci ľudo­vej strany „autonomísti“, ktorí chceli pô­sobiť v rámci ľudovej strany za jej očistu, to isté rozhlasovali. Tieto tvrdenia sú úmyselne a tenden­­ciózne rozširované, aby nespokojných ľudákov od národnej strany odvrátili. A že sú vymyslené a nepravdivé, najlepšie vidno z toho, že slovenská národná stra-ne nemá nijakého konfesijneho progra­mu, kdežto ľudová strana áno. Je pravda, že prevažná čiastka voličov slovenskej národnej strany sú evanjelici. Ale to je preto, že sa v nej, ako nápad­­níčke starej slovenskej národnej strany dávno pred prievratom í dnes opakuje známa slovenská história. V slovenskej národnej strane sprítomnená je minulosť slovenská. Sú v nej tí, ktorí i v minulosti vedeli a í v prítomnosti vedia odpútať veci kenfesijné, ked ide o vec slovenskú a národnú a nemiešajú náboženstvo do politiky. Keď sa veci takto majú, z toho v da­ných pomeroch vychodí len jedno a s tým celá slovenská národná strana súhlasí, že totiž ona klerikálnu autonómiu napo­máhať nemôže a nebude. Bakúsko vo zbrani. Obyvateľstvo s ohromným vzrušením očakáva 7. október. Poplašné zprávy o hroziacom maďarskom vpáde do Burgenlandu. Viedeň, 2. októbra. Pozornosť rakúskej verejnosti sa ešte stále sústredňuje na sjazde obidvoch rakú­skych illegálnych armád, ktoré budú 7. ok­tóbra vo Viedenskom Novom Meste. Vláda sa ešte teraz pasívne chová a z jej roz­ličných prejavov .vysvitá, že je presved­čená o pokojnom priebehu pripravovaných manifestácií. Dolnorakúsky krajinský hajt­man ešte stále vyjednáva s obidvoma stranami a jeho úmyslom je, aby síce o­­bidva sjazdy boly súčasne vo Viedenskom Novom Meste, ale v protiľahlých čiastkach mesta. Tieto snahy sa však rozbíjajú o neústupnosť obidvoch strán, lebo každá z nich stojí na tom, aby jej sprievod tiahol hlavnými ulicami mesta. Krajinský hajt­man urobil už vo Viedenskom Novom Me­ste a jeho okolí mnohé opatrenia a naria­dil vojenskú pohotovosť v celom Dolnom Rakúsku. Hoci úradné kruhy ešte stále posudzujú situáciu pokojne, predsa len sa nedá zata­jiť, že vzrušenie medzi rakúskym obyva­teľstvom je už teraz veľmi veľké. Ako príklad stačí uviesť nepokoje, ku ktorým dospelo v týchto dňoch v jednej viedenskej fabrike, kde robotníctvo ihneď zastavilo prácu, akonáhle sa dozvedelo, že šofér z fabriky, ktorý je aj vycviče­ným pilotom, má riadiť lietadlo Heimweh­­rov. Zdá sa, že ešte väčšie vzrušenie ako vo Viedni je v Burgenlande, kde maďarskí agenti šíria poplašné zvesti o nastávajú­cej občianskej vojne v Rakúsku, ako aj o hroziacom maďarskom vpáde do Burgen­landu. Tlač Heimwehrov je teraz v_ tuhej polemike so socialistickou tlačou a obidve .rany si teraz vykrikujú, koľko má ktorá kanónov, guľometov, pušiek, lietadiel atd. Tieto polemiky znova potvrdzujú, ako ne­dostatočne bolo Rakúsko odzbrojené a aké množstvo vojenného materiálu sa podarilo rakúskym stranám ukryť pred očami me­­dzispojeneckej kontrolnej komisii. Smelo možno tvrdiť, že Rakúsko, ktoré ináč stá­le zdôrazňuje svoj pacifizmus, je dnse jed­nou z krajín, kde politické strany najviac holdujú militaristickej myšlienke. Podľa Z'kúsem'oStí posledných dní možno pove­dať, že rakúske obyvateľstvo je priamo zachvátené militaristickou psychózou. üebaty a práce vo výboroch* Praha, 2. akt. Rozpočtový výbor poslaneckej sne­movne pokračoval dnes predpoludním v podrobnej debate o prvých kapitolách štátneho rozpočtu na rok 1929, ktoré sa týkajú prezidenta republiky, jeho kan­celárie, predsedníctva ministerskej ria­dy a zákonodarných sborov. Pri debate bol prítomný i námestný ministerský predseda msgr, Šrámek a šéf tlačového odboru Edl. Dopoludnia prehovoril nem. soc. dem, Hakenberg, nem. nár. soc. Knirch a ččsl. nár. soc. Bergmann, V de­bate sa pokračuje. Výbor sociálno-polítický začal včera poobede podrobné pretriasanie zákona o penzijnom poistení, a to § 1., týkajúceho sa rozsahu penzijného poistenia a vecí žurnalistov. Okrem toho zaoberá sa tým­to zákonom i odborná koaličná komisia, ktorej usnesenia bude schvaľovať Osmič­ka. Otázka cien cukru bola včera pred me­­dzimiíní'sterskou komisiou, ale riešenie ešte vždy neprišlo, hoci bolo už kalkulo­vané tak, že dňom 1. októbra zdraženie klesne na 25 hal. na 1 kg. Dnes sa vracia Pilsudski z Bukureštu do Varšavy, Paríž, 2. októbra. Na počesť ministerské­ho predsedu Pilsudského dával včera ho­stinu minister zahraničných vecí. ktorý vo svojom prípitku pozdravil maršala Pilsud­­ského menom rumunskej vlády a zdôraznil, že Pilisudského prítomnosť v Rumunsku je dôkazom úžkych sväzkov, spojujúcich obi­dva národy, ktoré si odhodlanými stráž­cami mieru a civilizácie vo východnej Europe a usilujú sa o zachovanie a upev­nenie tohoto mieru na podklade spojene­ckých smlúv. Potom odpovedal maršal Pil­sudski, ktorý poďakoval za prijatie a v zá­vere svojej reči hovoril, že priateľské sväz­­ky, ktoré vždy spojovaly oba národy, sa ešte upevnia v službe civilizácie a v zabez­pečení mieru. Dnes odchádza maršal Pil­sudski do Varšavy. Krasin sa v polovici októbra vráti do Leningradu, Moskva, 2. októbra. Ľadoborec „Kra­­sin“ oznámil pomocnému výboru, že v po­lovici októbra sa vráti do Leningradu. Nový let „Grófa Zeppeiina“ nad Ne­meckom. Friedrichhaffen, 2. októbra. Vzducholoď „Gróf Zeppelin“ odštartovala dnes ráno o 7.10 hod. k novému letu nad Nemeckom. Posádka činí 50 osôb. POZNÁMKY. K otázke ničenia slovenských lesov ozývajú sa postupne i iné slovenské no­viny. Národný Denník konštatuje, že od­halenia Národných Novín o pripravovaní slovenského Krasu v Turci vyvolaly v odborných kruhoch ohromný rozruch a dodáva: „Bohužiaľ, prípad, obšírne vy­líčený Národnými Novinami, nie je osa­motený. Politická korupcia presiakla les­né hospodárstvo celého Slovenska. De­sať rokov trvania našej republiky zname­ná pre lesné hospodárstvo Slovenska väčšiu pohromu, ako celá svetová vojna, v ktorej rozličné vojenské nevyhnut­nosti, zvýšená potreba dreva, nedostatok pracovných síl atd. zapríčinily spusto­šenie mnohých porastov, ležiacich v blíz­kosti komunikácií.“ „Žijeme v jubilárnom roku a radujeme sa z pokrokov, ktoré boly od založenia nášho štátu takmer vo všetkých oboroch ľudskej činností docie­lené. Keď však skúmame terajší stav slo­venského lesného hospodárstva a urobí­me zároveň retrospektívu do časov pred­­vcjenných, musíme konštatovať lem hroz­ný úpadok. Oslavovanie desiateho vý­ročia slovenského lesného hospodárstva bolo by krutou iróniou. Bilancia tejto de­kády je: 300.000 hektárov lesnej pôdy nezalesnenej alebo nedbale zalesnenej a prepadávajúcej neodvratnej zkaze (čo znamená v budúcnosti snížemie riadneho ročného prírastku i milión m3 dreva v hodnote takmer 100 miliónov Kčs), o- ŽG'bráčeniie celej čiastky slovenského ná­roda zbavením ho jednej z najhlavnejších zárobkových možností, dosial neexekvo­­vaná pozemková reforma lesná, z ktorej sa robí politikum bez ohľadu na vitálne záujmy slovenského národa a čo je naj­smutnejšie, neobmedzené bašovanie cu­dzích veľkofiriem drevárskych na Slo­vensku, ktoré majú len jeden cieľ: čo najviac a čo najrýchlejšie zarábať. Kde­koľvek tieto madarsko-nemecké podniky „pracovaly“, premenily ohromné a bo­haté lesné oblasti na Slovensku v pusta­tiny, kde časté vodné prívaly odplavia poslednú vrstvu humusu. Mnoho hor­ských dedín dnes hladuje, lebo lesa, dar­cu práce a chleba, už niet." Odhalenia našich Národných Novín registrujú i Ro­botnícke Noviny, pýtajúc sa: „Kto je protektorom Ofy na Slovensku, že vše­tko a všetko si dovoľuje?“ Čo sa tejto otázky týka, o tom ešte bude reč. My sme informovaní tak, že v správe Ofy boli t— čí sú ešte i dnes, predbežne ne­vieme povedať- — dvaja senátori agrár­nej strany, z nich jeden je í dnes senáto­rom. V správe Ofy bolí vraj na svoje osobné riziko a. o jednom z nich vieme, že dostal shora prísny pokyn, aby sa z Ofy ponáhľal von. * Nie reforma, ale deforma volebného zákona. Koalícia je už hotová í so sociál­nym poistením a dnes-zajtra hotová bu­de so zákonom o penzijnom poistení sú­kromných zamestnancov, ba azda i s by­tovým zákonom. Minulého roku odhla­sovala daňovú reformu a reformu admi­nistratívnu, ešte predtým zákon ó clách, kongrue a platoch štátnych zamestnan­cov, Čochvíľa tedy bude mať program vyčerpaný, musí tedy hľadať, čo ešte treba alebo čo ešte možno reformovať. Je tu tedy volebný zákon. Keby naň za­budla vláda, potrebu jeho reformy pri­pomenie jej občianstvo. Tedy dobre, ešte jest čo dať na denný poriadok. Že náš volebný zákon reformovaný byť mu­sí, o tom sa začalo mnoho hovoriť meno­vite od novembra reku 1925, od posled-

Next