Národnie Noviny, október-december 1928 (LIX/115-148)
1928-10-03 / nr. 115
*7 Vycšioríí:» y stredu, piatok a v nedeľu. Predplatná cena na celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na štvrf roka 35 korún, na mesiac korún 11'70. Po cudzozemska s na celý rok 180 korún. Ročník 59. Ma samé nedeľné čísla predpláca sas na rok 48 korún, ija pol roka 24 koruny. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telefónu redakcie a administrácie 96, Číslo 115. ness Turčiansky Svätý Martin, streda 3. októbra 1928. Klerikálna autonómia. Istý verejný činiteľ v národnom živote slovenskom, ináč rímsko-katolícky kňaz a dávny člen slovenskej národnej strany, vyslovil sa bol ešte r. 1925 hodne pred voľbami do národného shromaždenia verejne a otvorene v početnom shromaždení, že medzi slovenskou národnou a ľudovou je veľký, podstatný rozdiel, lebo ľudová strana chce klerikálnu autonómiu a slovenská národná strana národnú autonómiu. Málokedy padlo v našom verejnom živote politickom tak pádnych a výstižných slov, ako v spomenutom čase z úst onoho r.-kat. duchovného. V tom čase nik sa neodvážil na také smelé, ale pravdivé porovnanie. Boli mnohí, ktorí sa onomu duchovnému divili, ba mu i zazlievali, ako len mohol vypustiť z úst niečo takého o „naj slovenské j šej" ľudovej strane. Ale udalosti daly onomu pánovi úplne za pravdu. Len tri roky minulý odtedy a len tri mesiace od toho času, odkedy sa z neslávneho Slovenska stala slávna Slovenská krajina, a už je nad slnko jasnejšie, čo vlastne chcela a chce ľudová strana. Ukázalo sa, že všetky jej heslá: Slovensko Slovákom, autonómia Slovenského Národa s veľkým S a N, Slovenská krajina aid’., holy a sú jej len na to, aby zavádzala slovenskú verejnosť a zakrývala svoj skutočný úmysel po uskutočnení klerikálnej autonómie Slovenskej krajiny. Dlho mohla ľudová strana zavádzať krátkozrakých a mohla sa í smiať do päste, že sa našli naivní ľudkovia, ktorí sadli na lep jej krásnym ináč slovám, kedykoľvek predstavovala svoju akciu ako „slovenskú“ a „všenárodnú“. Ale dnes už viac vo všeobecnosti klamať a zavádzať nemôže. Odhalila sa dokonale pred verejnosťou. Vykľulo sa šidlo z vreca. Dnes už nielen rozhľadnejší, ale i sám ľud slovenský vidí, že ľudovej strane išlo len o záchranu cirkevných veľkostatkov’, kdežto za hospodárske záujmy slovenského ľudu nič neurobila a že odkedy sa stala zo Slovenska Slovenská krajina, odtedy povstaly len nové zmätky, nové kľučky a háčky, nová neistota a nové výdavky i ťarchy daňujúcemu obecenstvu. Slovom, dnes už každý, kto nemá beľmo na očiach, í sami ľudáci vidia a medzi sebou si vravia, že ľudová strana je nie najslovenskejšia, ale klerikálna strana a že jej ani néjde o autonómiu. Nuž ľudová strana chce autonómiu, ale chce ju takú, ako to povedal onen duchovný kritik: chce klerikálnu autonómiu. V súvise s autonómiou ľudovej strany často sa predtým písalo a vytýkalo, že slovenská národná strana ženie vodu na mlyn ľudovej strane. I najnovšie ozvaly sa v dennej žurnalistike také hlasy, že „národniarí napomáhali ľudákov perom, slovom a napokon i skutkom“. Toto pochopenie je mýiné a pochodí zo zdanlivej mienky, akoby obidve strany chcely jedno a to isté, keď majú v programe autonómiu, Nehľadiac na to, že sám pochop autonómie v programe slovenskej národnej strany je trochu iný, než aký sa ukazuje v ľudáckom osvetlení, slovenská národná strana nemôže za to, že ona s autonómiou Slovenska, ako so všenárodnou ustanovizňou slovenskou myslela vážne a statočne, kým ľudová strana mala na mysli klerikálnu autonómiu, Si duo pacium idem, non est idem. Pritom úradní predstavitelia slovenskej národnej strany už dávno dobre videli ľudevej strane do karát a nemali s ňou nijakých stykov. Jestli niekto r, 1925 chodil k ľudovej strane, robil to bez poverenia a bez vedomia predsedníctva a výboru slovenskej národnej strany na svoju päsť sám za seba vo vlastnom záujme, v čom ale nepochodil. A í dnes je to tak. Podobne veľmi často sa písalo a sa píše, že vraj slovenská národná strana je evanjelická. Toto rozširujú vedúci ľudovej strany. Aj zanikli odštiepenci ľudovej strany „autonomísti“, ktorí chceli pôsobiť v rámci ľudovej strany za jej očistu, to isté rozhlasovali. Tieto tvrdenia sú úmyselne a tendenciózne rozširované, aby nespokojných ľudákov od národnej strany odvrátili. A že sú vymyslené a nepravdivé, najlepšie vidno z toho, že slovenská národná stra-ne nemá nijakého konfesijneho programu, kdežto ľudová strana áno. Je pravda, že prevažná čiastka voličov slovenskej národnej strany sú evanjelici. Ale to je preto, že sa v nej, ako nápadníčke starej slovenskej národnej strany dávno pred prievratom í dnes opakuje známa slovenská história. V slovenskej národnej strane sprítomnená je minulosť slovenská. Sú v nej tí, ktorí i v minulosti vedeli a í v prítomnosti vedia odpútať veci kenfesijné, ked ide o vec slovenskú a národnú a nemiešajú náboženstvo do politiky. Keď sa veci takto majú, z toho v daných pomeroch vychodí len jedno a s tým celá slovenská národná strana súhlasí, že totiž ona klerikálnu autonómiu napomáhať nemôže a nebude. Bakúsko vo zbrani. Obyvateľstvo s ohromným vzrušením očakáva 7. október. Poplašné zprávy o hroziacom maďarskom vpáde do Burgenlandu. Viedeň, 2. októbra. Pozornosť rakúskej verejnosti sa ešte stále sústredňuje na sjazde obidvoch rakúskych illegálnych armád, ktoré budú 7. októbra vo Viedenskom Novom Meste. Vláda sa ešte teraz pasívne chová a z jej rozličných prejavov .vysvitá, že je presvedčená o pokojnom priebehu pripravovaných manifestácií. Dolnorakúsky krajinský hajtman ešte stále vyjednáva s obidvoma stranami a jeho úmyslom je, aby síce obidva sjazdy boly súčasne vo Viedenskom Novom Meste, ale v protiľahlých čiastkach mesta. Tieto snahy sa však rozbíjajú o neústupnosť obidvoch strán, lebo každá z nich stojí na tom, aby jej sprievod tiahol hlavnými ulicami mesta. Krajinský hajtman urobil už vo Viedenskom Novom Meste a jeho okolí mnohé opatrenia a nariadil vojenskú pohotovosť v celom Dolnom Rakúsku. Hoci úradné kruhy ešte stále posudzujú situáciu pokojne, predsa len sa nedá zatajiť, že vzrušenie medzi rakúskym obyvateľstvom je už teraz veľmi veľké. Ako príklad stačí uviesť nepokoje, ku ktorým dospelo v týchto dňoch v jednej viedenskej fabrike, kde robotníctvo ihneď zastavilo prácu, akonáhle sa dozvedelo, že šofér z fabriky, ktorý je aj vycvičeným pilotom, má riadiť lietadlo Heimwehrov. Zdá sa, že ešte väčšie vzrušenie ako vo Viedni je v Burgenlande, kde maďarskí agenti šíria poplašné zvesti o nastávajúcej občianskej vojne v Rakúsku, ako aj o hroziacom maďarskom vpáde do Burgenlandu. Tlač Heimwehrov je teraz v_ tuhej polemike so socialistickou tlačou a obidve .rany si teraz vykrikujú, koľko má ktorá kanónov, guľometov, pušiek, lietadiel atd. Tieto polemiky znova potvrdzujú, ako nedostatočne bolo Rakúsko odzbrojené a aké množstvo vojenného materiálu sa podarilo rakúskym stranám ukryť pred očami medzispojeneckej kontrolnej komisii. Smelo možno tvrdiť, že Rakúsko, ktoré ináč stále zdôrazňuje svoj pacifizmus, je dnse jednou z krajín, kde politické strany najviac holdujú militaristickej myšlienke. Podľa Z'kúsem'oStí posledných dní možno povedať, že rakúske obyvateľstvo je priamo zachvátené militaristickou psychózou. üebaty a práce vo výboroch* Praha, 2. akt. Rozpočtový výbor poslaneckej snemovne pokračoval dnes predpoludním v podrobnej debate o prvých kapitolách štátneho rozpočtu na rok 1929, ktoré sa týkajú prezidenta republiky, jeho kancelárie, predsedníctva ministerskej riady a zákonodarných sborov. Pri debate bol prítomný i námestný ministerský predseda msgr, Šrámek a šéf tlačového odboru Edl. Dopoludnia prehovoril nem. soc. dem, Hakenberg, nem. nár. soc. Knirch a ččsl. nár. soc. Bergmann, V debate sa pokračuje. Výbor sociálno-polítický začal včera poobede podrobné pretriasanie zákona o penzijnom poistení, a to § 1., týkajúceho sa rozsahu penzijného poistenia a vecí žurnalistov. Okrem toho zaoberá sa týmto zákonom i odborná koaličná komisia, ktorej usnesenia bude schvaľovať Osmička. Otázka cien cukru bola včera pred medzimiíní'sterskou komisiou, ale riešenie ešte vždy neprišlo, hoci bolo už kalkulované tak, že dňom 1. októbra zdraženie klesne na 25 hal. na 1 kg. Dnes sa vracia Pilsudski z Bukureštu do Varšavy, Paríž, 2. októbra. Na počesť ministerského predsedu Pilsudského dával včera hostinu minister zahraničných vecí. ktorý vo svojom prípitku pozdravil maršala Pilsudského menom rumunskej vlády a zdôraznil, že Pilisudského prítomnosť v Rumunsku je dôkazom úžkych sväzkov, spojujúcich obidva národy, ktoré si odhodlanými strážcami mieru a civilizácie vo východnej Europe a usilujú sa o zachovanie a upevnenie tohoto mieru na podklade spojeneckých smlúv. Potom odpovedal maršal Pilsudski, ktorý poďakoval za prijatie a v závere svojej reči hovoril, že priateľské sväzky, ktoré vždy spojovaly oba národy, sa ešte upevnia v službe civilizácie a v zabezpečení mieru. Dnes odchádza maršal Pilsudski do Varšavy. Krasin sa v polovici októbra vráti do Leningradu, Moskva, 2. októbra. Ľadoborec „Krasin“ oznámil pomocnému výboru, že v polovici októbra sa vráti do Leningradu. Nový let „Grófa Zeppeiina“ nad Nemeckom. Friedrichhaffen, 2. októbra. Vzducholoď „Gróf Zeppelin“ odštartovala dnes ráno o 7.10 hod. k novému letu nad Nemeckom. Posádka činí 50 osôb. POZNÁMKY. K otázke ničenia slovenských lesov ozývajú sa postupne i iné slovenské noviny. Národný Denník konštatuje, že odhalenia Národných Novín o pripravovaní slovenského Krasu v Turci vyvolaly v odborných kruhoch ohromný rozruch a dodáva: „Bohužiaľ, prípad, obšírne vylíčený Národnými Novinami, nie je osamotený. Politická korupcia presiakla lesné hospodárstvo celého Slovenska. Desať rokov trvania našej republiky znamená pre lesné hospodárstvo Slovenska väčšiu pohromu, ako celá svetová vojna, v ktorej rozličné vojenské nevyhnutnosti, zvýšená potreba dreva, nedostatok pracovných síl atd. zapríčinily spustošenie mnohých porastov, ležiacich v blízkosti komunikácií.“ „Žijeme v jubilárnom roku a radujeme sa z pokrokov, ktoré boly od založenia nášho štátu takmer vo všetkých oboroch ľudskej činností docielené. Keď však skúmame terajší stav slovenského lesného hospodárstva a urobíme zároveň retrospektívu do časov predvcjenných, musíme konštatovať lem hrozný úpadok. Oslavovanie desiateho výročia slovenského lesného hospodárstva bolo by krutou iróniou. Bilancia tejto dekády je: 300.000 hektárov lesnej pôdy nezalesnenej alebo nedbale zalesnenej a prepadávajúcej neodvratnej zkaze (čo znamená v budúcnosti snížemie riadneho ročného prírastku i milión m3 dreva v hodnote takmer 100 miliónov Kčs), o- ŽG'bráčeniie celej čiastky slovenského národa zbavením ho jednej z najhlavnejších zárobkových možností, dosial neexekvovaná pozemková reforma lesná, z ktorej sa robí politikum bez ohľadu na vitálne záujmy slovenského národa a čo je najsmutnejšie, neobmedzené bašovanie cudzích veľkofiriem drevárskych na Slovensku, ktoré majú len jeden cieľ: čo najviac a čo najrýchlejšie zarábať. Kdekoľvek tieto madarsko-nemecké podniky „pracovaly“, premenily ohromné a bohaté lesné oblasti na Slovensku v pustatiny, kde časté vodné prívaly odplavia poslednú vrstvu humusu. Mnoho horských dedín dnes hladuje, lebo lesa, darcu práce a chleba, už niet." Odhalenia našich Národných Novín registrujú i Robotnícke Noviny, pýtajúc sa: „Kto je protektorom Ofy na Slovensku, že všetko a všetko si dovoľuje?“ Čo sa tejto otázky týka, o tom ešte bude reč. My sme informovaní tak, že v správe Ofy boli t— čí sú ešte i dnes, predbežne nevieme povedať- — dvaja senátori agrárnej strany, z nich jeden je í dnes senátorom. V správe Ofy bolí vraj na svoje osobné riziko a. o jednom z nich vieme, že dostal shora prísny pokyn, aby sa z Ofy ponáhľal von. * Nie reforma, ale deforma volebného zákona. Koalícia je už hotová í so sociálnym poistením a dnes-zajtra hotová bude so zákonom o penzijnom poistení súkromných zamestnancov, ba azda i s bytovým zákonom. Minulého roku odhlasovala daňovú reformu a reformu administratívnu, ešte predtým zákon ó clách, kongrue a platoch štátnych zamestnancov, Čochvíľa tedy bude mať program vyčerpaný, musí tedy hľadať, čo ešte treba alebo čo ešte možno reformovať. Je tu tedy volebný zákon. Keby naň zabudla vláda, potrebu jeho reformy pripomenie jej občianstvo. Tedy dobre, ešte jest čo dať na denný poriadok. Že náš volebný zákon reformovaný byť musí, o tom sa začalo mnoho hovoriť menovite od novembra reku 1925, od posled-