Národnie Noviny, apríl-jún 1929 (LX/41-76)
1929-04-05 / nr. 41
Vychodia v stredu, piatok a v nedeľu. Predplatná cena na celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na štvrť roka 35 korún, na mesiac korún 11'70. Do cudzozemska i na celý rok 180 korún. Ročník 60. Turčiansky Svätý Martin, piatok 5. apríla 1929. Racionalizácia v koncentrácii. emef. Bratislava, začiatkom apríla. Najnovšie stále dôraznejšie a dôraznejšie ozývajú sa hlasy po racionalizácii koncentrácie, čiže po snahe sústredňovaf tam, kde sú na to vhodné podmienky. Zdá sa, že o krátky čas nastane; na Slovensku aj vytrezvenie ohľadom koncentrovania všetkého do Bratislavy, kde chceme mať i centrum priemyselné, obchodné, teda tak trochu medzinárodné; kde chceme mať i centrum kuttúmé, umelecké, teda tak trochu národné — pravda, ešte vždy nevedieť aké, či rýdzo slovenské, či československé — a kde každým dňom vzmáha sa hmotne živel neslovenský a len početne živel slovenský, z čoho potom nasleduje, že naši neprajníci bohatnú v strede mesta a Slováci rodia po periférii žobrákov. A kým takto v Bratislave rapídne, ba rovno katastrofálne nebezpečne pre slovenský živel, bohatne trieda, o ktorej poslovenčení aspoň dočasne nemožno ani len pomyslieť, slovenský vidiek vymiera svojou slovenskou inteligenciou, hynie hmotne, ničené sú slovenské hodnoty, stávajú sa bezcennými slovenské majetky, priemysel a obchod sa sťahuje so slovenského vidieku k Dunaju. Nedávno v kine „Metropol“ v Bratislave dávali film o slovenskom ľude. Zdá sa, že v tomto filme je celá slovenská bieda, celý ten hmotne ubitý slovenský nacionalizmus, na ktorý sa idú za tri koruny dívať krakšellnilberi a pod viechami omámení vlastenci. Bratislava! Áno, nech je centrom obchodným a priemyselným, lebo postavená na Dunaji, je na to predurčená, stať sa našou bránou do sveta. Bratislava je dverami do nášho domu, a teraz čo sú to za slovenskí stavitelia, ktorí celé bohatstvo svojho domu kladú do predizby a nechávajú prázdné svoje obytné izby. Dnes, keď je zásadou mať svoj vlastný pohodlný domov, svoj dostatočný byt, my sťahujeme sa z izby, z kuchyne a ideme bývať do predizby. A toto voláme zdravou politikou, premyslenou hospodárskou politikou. Nemožno pochopiť, prečo si u nás tak málo všímajú snáh Ruppeldtových po koncentrácii, vlastne po sústrednení slovenského života v Turčianskom Sv. Martine. A nemožno pochopiť toto tým skorej, že zjavujú sa najnovšie snahy koncentrovať isté veci v Žiline, a že tieto snahy stretajú sa i s akýmisi sympatiami. V národohospodárstve, vravia, vraj neplatia tradície. Ale to neznamená, že by sä mal odstrkovať Turčiansky Sv. Martin k vôli inému mestu. V Žiline chcú mať slovenskú filiálku poštového šekového úradu. Filiálka táto v Bratislave nesmie byť, lebo by bola pre nás nevýhodnejšia než brnenská filiálka. Musí byť v strede, a tu má byť v Turčianskom Sv. Martine. Odtiaľ je najlepšia cesta na južné kraje Slovenska a z Vrútok spojenie i na východ, i na západ. Vrútky majú všetky výhody Žiliny, ba ju predčia v mnohom, a išlo by len o nepatrné opatrenie, aby uzol železničný a poštový vrútocký bol v Turčianskom Sv. Martine. Ide o tretie slovenské železničné riaditeľstvo. Sídlo má byť v Turčianskom Sv. Martine, a to z príčin už spomenutých, a potom odtiaľto lepšie možno upravovať južné Slovensko. V Žiline je ešte duch západu, duch bratislavský, duch nie veľmi slovenský. To isté možno povedať i o Košiciach, kde slovenčina ešte vždy nie je paňou. Na Slovensku však treba mať aspoň isté inštitúcie, aby preniknuté boly duchom slovenským, duchom národným, lebo bez národnosti niet ani štátnosti. Hovoria o preložení sídla obchodnej a priemyselnej komory z Banskej Bystrice, a to vraj do Žiliny. Zaiste je to len pium desiderium, ale keby prišlo o zmenu sídla, tak toto sídlo môže byť len v Turčianskom Sv. Martine. V Rusku sídlom bola Moskva. Cár Peter Veľký chcel mať z'Petrohradu okno do Furopy a preložil tam sídlo dŕžavy. Ale jednako hlavným mestom bola, je a bude Moskva. Petrohrad je veľkým mestom, oknom, ktorým preniká všetko možné do Ruska, čo Moskva musela vyháňať. Dnešné Turecko má Carihrad, okno, a jednako si robí sídlo v Angore. Len my z okna robíme si celý byt. Naše noviny píšu o biede bývalých župných miest a čítali sme výčitku aj oproti Martinu, že si nespomohlo, ako na pr. Ružomberok, Kremnica, Spišská Nová Ves. Pisateľ zabudol, že Martin bolo chudobné mestečko a čo vykonalo po prievrate, vykonalo všetko na dlh. Ružomberok a druhé spomenuté mestá majú nesmierné lesné bohatstvo, tak nepociťujú nič. Dajte Martinu lesy a uvidíte, čo tam bude. V poslednom čase čítali sme o slovenskom krajinskom muzeu v Bratislave. Pisateľ zabudol, že ideme staväť muzeum v Turčianskom Sv. Martine, kde sú už tradície, sbierky. Pred prievratom my Slováci mali sme aspoň nádej na nejaké zbohatnutie. Prievratom však nesplnily sa naše nádeje. Zbohatla Bratislava, kam gravituje Žitný Ostrov, odkiaľ všetci Maďari, naučivší sa česky na vojne, idú za „sriadencov“. Do Bratislavy nepreniká slovenský duch; Záhorie skorej inklinuje i dnes do Viedne a od Trnavy nič nejde sem. V desiatom roku svobodnej vlasti Slováci a Česi bývajú na periférii, v tohoročnej zime nemohli do mesta, zakuklení sú tam a do Bratislavy prichádzajú iba na noc, aby omámení vínom pod viechami, tratiac svoju životnú efiergiu, klamali seba a druhých o nejakej slávnej budúcnosti. Zjavením sa prvej zory rannej mámor zaniká, nastáva vytriezvenie. Čoskoro nastane vytriezvenie i ohľadom centra bratislavského. Koalícia začína pracovať. Porady v komisiách. — Rozdvojenie komunistov. Protest posl. Tuku. — O tretie železničné riaditeľstvá. Praha, 4. apríla. Snemovňa má veľkonočné prázdniny, začali však už pracovať členovia komisií a v práci sú už zasa bytové zákony, ďaiei otázka sviatkov a oíázky školské. Bytová osmička rokovala včera o osnove bytového zákona, podľa ktorej budú rozšírené práva majiteľov bytov ohľadom výpovedi a zvýšenia nájomného. Ohľadom uznania Veľkého piatku za sviatok ešte vždy nie je rozhodnuté, (Pri tejto príležitosti musíme poznamenať, že naši živnostníci sa nedávno veľmi pustili do nás, keď sme priniesli zprávu, že živnostenská strana sa postavila proti uznaniu Veľkého piatku za sviatok. Citovali dokonca í vyhlásenie svojho posl. Mlčocha. A rozčuľovali sa neoprávnene, lebo žívn. strana, popri stranách katolíckych, má stále hlavné slovo proti požiadavke evanjelikov, aby bol Veľký piatok uznaný za sviatok.) Okrem toho koalícia rokuje o úprave svätenia nedele a výčape liehovín počas volieb, čím začína svoju jarnú sezónu, V popredí pozorností tlače je teraz menovite vnútorný boj v komunistickej strane, ktorá, ako sa ukazuje, je na najlepšej ceste k rozpadnutiu. Šmeral ešte z Moskvy neprišiel, aby zachránil, čo sa dá a Polbyro si už nevie rady s Haisovou opozíciou, s ktorou drží 26 komunistických poslancov a senátorov. Okrem toho Polbyro, ktoré diriguje a udržuje komunistickú tlač, je tiesnené ešte i veľkými dlžobami v tlačiarníach a absolútnym finančným nedostatkom, Predsedníctvo snemovne a imunitný výbor dostaly prípis od uväzneného posl. Tuku, v ktorom protestuje proti vyšetrovaniu v takých veciach, ktoré ne-boly snemovni dôvodom k jeho vydaniu, Tuka tvrdí, že môže byť vyšetrovaný, súdený a trestaný len pre tie delikty, pre ktoré bol vydaný. Žaloba proti Tukoví, noci ju už št. zástupca dr, Novák vypracoval, ešte nie je podaná, lebo vyšetr. sudca Linhart má ešte rozhodnúť, či možno rozšíriť vyšetrovanie. Mor. Slezský Denník oznamuje, že vo vedení ľudovej strany robia sa pokusy, aby Juríga a Tománek boli prijatí zpät áo strany. To by znamenalo, že vylúčení boli predsa hlavne pre Tuku a ak sa stane. že bude odsúdený, bude to pre nich satisfakciou. Dnešné „Lidové Noviny“ sa zaoberajú dávnou slovenskou požiadavkou sriadením tretieho železničného riaditeľstva pre Slovensko. K veci sa staväju prajné a vypočítavajú rad dôvodov, ktoré hovoria za to, aby okrem žélezničného riaditeľstva v Bratislave a v Košiciach dostalo Slovensko tretie riaditeľstvo, a to na strednom Slovensku. Obe doterajšie slovenské riaditeľstvá spravujú trate v dĺžke 3826 km, z ktorých na bratislavské pripadá 2110 km a na košické 1716. Bratislavské riaditeľstvo, čo sa týka dĺžky pridelených trati, je najväčšie v republike. Pre sriaden’e nového železničného riaditeľstva hovorí hlavne to, že obe sídla doterajších dvoch riaditeľství sú nepomerne značne vzdialené od väčšiny svojich tratí, tak že takéto rozsiahle riaditeľstvá sa ťažko spravujú, lebo písomný styk je veľmi obťažný a one-korený, kontrolné orgány musia konať veľmi dlhú, až 20-hodinovú službu atď. Čo sa týka sídla nového riaditeľstva, do úvahy prichádzajú tri mestá, a toTurč'ansky Sv. Martin, Zvolen a Žilina, I v Rumunsku sneží. Bukarest, 4. apríla. V stredu ešte snežilo nielen tu, ale aj v mnohých krajoch celého Rumunska. Rieka Dnester so svojimi prítokami hrozí povodňou. Železničné nešťastie v Lodži. Lodž, 4. apríla. V stredu popoludní srazily sa tu dva vlaky pouličnej železnice, pričom boly 3 vagóny úplne rozbité. Riadič jedného vlaku bol zabitý a niekoľko iných osôb bolo poranených. Búrka zničila žatvu. Casablanca, 4. apríla. Prudká búrka, sprevádzaná ľadovcom, zúrila nad krajom Ued Zev, kde zničila žatvu. Škoda v tomto kraji spôsobená sa odhaduje na 1 mil. frankov. 13 obetí srážky električiek. Paríž, 4. apríla. V stredu večer srazily sa v parížskom predmestí Víncenrigš dve električky, pričom bolo poranených 13 osôb, z nich 3 vážnejšie. Ka samé nedeľné čísla predpláca sa: na rok 48 korún, na pol roka 24 koruny. Časopis posiela sa len skutočne predplateným, číslo telefónu redakcie a administrácie 56-číslo 41. Poznámky. Okolo Hádžu. Po tieto dni čítali sme v Lidových Novinách úvahu o slovenskej politike, v ktorej, samozrejme, musela byť reč hlavne o Hodžovi, ktorého demisia je asi najzaujímavejšiou a najkomplikovanejšou udalosťou posledných mesiacov slovenského politického života. Tenorom úvahy Lidových Novín bolo: apriori odsúdiť každý taký pokus Hodžov, ktorý by smeroval k určitému sgrupovaniu slovenských síl proti Prahe. Ak je Hodža človekom zásad a pevnej línie, nesmie ani v budúcnosti robiť nejakú politiku trucu, diktovanú svojou osobnou pomstychtivosťou. Lebo za takýmto, len vlastnými osobnými ambíciami vedeným človekom, nemôžu ísť ani jeho politickí priatelia. Takto to asi posta vily Lid. Noviny a „Slovák“ im na to hneď poznamenal, že tak píšu zo strachu pred utvorením sa jednotného slovenského frontu. Je to asi pravda, lebo ako Lid. Noviny, tak i ostatné české noviny musia vidieť, že Slovákom už mnoho netreba a len nech sa to medzi nimi niekde pohne smerom hesla „svoji k svojim“, strhne ten pohyb postupne všetkých, a to bude znamenať začiatok konca rozťahovaniu sa českých strán na Slovensku. Slovensko bolo dosiaľ politicky oslabované najviac vinou takých Slovákov, ktorí slúžili pražskému centralizmu. Keď sa títo začnú odvracať od Prahy a vracať sa ta, kam po krvi patria, čochvíľa prestane u nás to „jeden čihí, druhý hotá“. Slováci budú povedzme chudobnejší o peniaze českých strán, ale. bohatší budú mravne. A české strany sa i so svojimi peniazmi môžu vrátiť do- historických zemí. Toto už česká tlač predvída a myslíme, že na mnohých miestach je preto mnoho nervozity. My však vítame túto jar, plnú kvasu a súčasne i plnú znakov o novej orientácii v našej politike. Je to ešte len v povetrí, ale ono, ako to každý cíti, je ňou až nabité. Po desiatich rokoch, ktoré mo-hly byť pre Slovákov politickou školou, už má i musí prísť konsolidácia umov a činov. Veľmi zaujímavé uvažuje o tej novej orientácii vo včerajšom „Slováku“ ktosi neznámy, ale, ako štýl ukazuje, ostrovtipný človek. Pravda, píše tiež hlavne -pro domo sua, je egocentrickým ľudákom, ľudovú stranu predstavuje ako tú spásiteľku — tak, ako napísal i Hlinka; My sme za jednotný slovenský front, ale pod naším vedením — ale to je pochopiteľné, veď je to písané do „Slováka“. Dosť na tom, že sa ľudáci oduševňujú za „čisto slovenský smer“ a ak im na ň-orn, na tom spojovaní slovenských síl, úprimne záleží, prestanú oni s tým prízvukovaním svojho „ja“. Tam, kde ide o národnú koncentráciu slovenskú, nesmie sa ani jedna strana, ani jeden politik príliš nafukovať, lebo len obapoľne-u skromnosťou sa príde k obap-olnej svornosti. I Hodža bol kedysi hrdý pán, ale v tej svojej hrdosti bol slovenskej societe hodne cudzí. Teraz tým, že bude skromnejší, bude jej i bližší, i sympatickejší. A s tejto stránky berúc ten jeho „-pád“, nemusí ten pád ani pre neho samého byť takým tragickým. A ak z toho pádu ozaj vyrastú prvky novej, lepšej orientácie v slovenskej politike, bude to pád vlastne blahodarný. ❖ Maďarské jednodetstvo a školy. Asi pred dvoma mesiacmi odznela v peštianskom parlamente reč, ktorá dlho zamestnávala celú maďarskú tlač. Predniesol tam ktorýsi politik štatistiku, pre Maďarov zdrcujúcu. Vysvitalo z nej, že ak v Maďarsku ešte dlho potrvá známy „egykerendszer“, jednodetstvo, maďarský národ vyhynie. Po tieto dni ktosi v Maďarsku zasa nadhodil túto otázku, vyratúva-