Národnie Noviny, júl-september 1929 (LX/78-113)

1929-07-05 / nr. 78

. --------------------­ Vychodia y stredu, piatok a v nedeľu. Predplatná cena mi celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, mi štvrť roka 35 korún, na mesiac korún 11'70. Do oudxozeniska t aa celý rok 180 korún. Ročník 60. 8S» samé nedeľné čisEa predpláca sa s na rok 48 korún, na pol roka 24 koruny. Časopis posiela sa len skutoSne predplateným. 6islo telefónu redakcie a administrácie 58. číslo 78. Turčiansky Svätý Martin, piatok 5. júla 1929. SBSSS :-iEK53SSSKS?ľi' 'ľ? Etatizmus v Poľsku. na. Varšava, 4. júla. Etatizmus, t. j. štátné podnikateľstvo, nie je azda ani v jednom štáte (okrem sovietskeho Ruska) tak rozšírený, ako posledne v Poľsku, na veľkú škodu štát­neho a súkromného hospodárstva. I pri známych snahách medzinárod­ného socializmu, ktorý na prvom mie­ste svojho programu má zoštátnenie podnikov a pokladá to za ideálnu for­mu zlepšenia živobytia proletariátu, u­­kazuje praktický život niečo úplne i­­ného. Vezmime dva najvýznamnejšie príkla­dy: Sovietske Rusko, kde úplné zoštát­nenie všetkého, až ad absurdum, pri­viedlo jednu z najbohatších krajín sveta na úplnú mizinu, a ultra-kapitalistí­­cké Spojené Štáty, kde rozumné sú­kromné podnikateľstvo a práca majú najväčšie pole činností a najintenzív­nejšiu podporu so strany štátu. Tam je všeobecný dobrobyt na vrchole, a takzv. proletariátu v smysle európskom tam niet, lebo každý, kto chce a vie pra­covať, má tam otvorenú cestu k dobro­­bvtu, a o nejakých socialistických expe­rimentoch sa tam nikomu ani nesníva. Tieto dva príklady za smerodajné musí uznať každý, kto nie je zaslepený demagogickými heslami a apriorí pre­svedčený o ich pravdivosti a veľkej hodnote. V Poľsku je etatizmus ideálom nie­len socialistov, ktorí sú dnes v opozícii oproti vláde, ale i tých, ktorí z milostí všemohúceho diktátora sú dnes pri kor­midle, t. j. pánov byrokratov, pre kto­rých je štátné podnikateľstvo jedným z mnohých spôsobov odmeny za vernú službu vládnúcim kruhom. Byrokrati majú totiž pred očami predovšetkým vlastný prospech a majúc i hodne labil­né svedomie, vedia si nahnať do vrecák pekné státisíce. Že potom štátné pod­niky — hoci aj neplatia nijakých daní — vykazujú miliónové ztraty, ktoré sú potom zaokrývané zo štátnej pokladni­ce, — to je tým pánom úplne ľahostajné. Je mnoho príkladov, že toho istého druhu súkromný podnik, platiaci vy­­' dane, dáva svojím účastínárom peknú dividendu, kým taký istý štátny podnik vykazuje ztraty. Ináč to ani ne­môže byť lebo na čele štát. podniku stojí ľahostajný úradník a na čele sú­kromného obchodník alebo priemysel­ník, ktorému na prospechu podniku zá­leží a ktorý ho tomu primerane vedie, Na tomto základe vyvinula sa už dva roky trvajúca polemika medzi vládny­mi matadormi a obchodne-príemysel­­nými kruhmi. Tieto posledné vytýkajú byrokratom úplnú neschopnosť a nesve­­domítosť pri manipulácii so štátnym gro­šom, a dokazujú to mnohými príkladmi. Urazené veličiny bránia sa vysokomy­­seľne, hovoriac, že keď obchod a prie­mysel trpí úplným nedostatkom podnika­vosti, musela vláda prevziať iniciatívu do svojich rúk. Na to odpovedajú obch.­­priem. kruhy, že ľahko je podnikať niečo za peniaze občianstva, neplatiť ani úro­kov ani daní, a i pri tom vykazovať ztraty, ktoré sú potom vyrovnávané z toho istého žriedla. Polemika je dosiaľ bezvýsledná, lebo presvedčiť pánov, ma­júcich skvelé dôchodky, o tom, že ich činnosť prináša ťažké ztraty verejnosti, je nemožné; len v prípadoch priveľmi viditeľnej škody vedia byrokrati šikovne cúvnuť. Takýto prípad máme tu teraz, a to: Űlohou štátneho štatistického úradu je medziiným, sbierať dáta o množstve v celom štáte urodeného zbožia (pšenice, raži, jačmeňa, ovsa, atď.), aby bolo mož­né určiť, čí to množstvo vystačí pre vý­živu ľudu a dobytka, a v prípade nad­miernom, aké množstvo môže byť pre­dané do zahraničia. Na základe takejto štatistiky boly roku 1927 uvoľnené na predaj a vyvezené tisíce vagónov raži, ovsa, jačmeňa atď. Ale čo sa nestalo? Hneď na začiatku roku 1928 sa uká­zalo, že štatistika bola mýľna a že na vnútornom trhu začína byť nedostatok zbožia. Vláda bola vtedy prinútená do­voliť nakúpiť zbožie a múku v zahraničí za cenu o 30—40% vyššiu a zaplatiť ju v mnohých prípadoch za svoje vlastné, v jeseni predané zbožie. Roku 1928 štát­ny štatistický úrad, nedôverujúc sám se­be a nechtiac, aby sa opakoval škandál z roku 1927, oznámil, že je úroda slabá a že o predaji do zahraničia nemôže byť ani reči. Páni byrokrati zakázali vývoz a — keďže voňalo to zárobkom — chceli prevziať istú časť obchodu zbožím do svojich rúk. Utvorili teda štátny úrad pre nákup zbožia, ktorý v prípade po­treby mal regulovať cenu na vnútornom trhu. Teraz však ukázal sa úplný opak toho, čo bolo roku 1927: úroda roku 1928 bola totiž veľmi dobrá a z príčiny zákazu vývozu objavilo sa vo februári a marci tohoto roku (1929) také veľké množstvo zbožia na vnútornom trhu, že ceny klesly o polovicu a v zahraničí (Berlín, Praha atď.) boly v tom čase dva razy vyššie. Roľníci, ktorí pre veľký nedostatok a drahotu pieňazí prinútení boli predať zbožie za polovicu ceny, utrpeli milió­nové škody, — a vládni páni obchod­níci? Tí nakúpili medzitým vyše 300 ti­síc tún po 40—42 zlotých za cent a ked videli katastrofálny výsledok svojho múdreho hospodárstva, dostali strach a predali časť po 30, časť po 25 zl., ba ho­voria, že veľká časť zbožia, pre úplnú nekompetentnosť tých pánov, sa zkazila a musela byť vyhodená. Tu máte etatizmus a byrokratizmus v plnom rozkvete! — A to je len jeden príklad z mnohých. Že pri takom hospodárstve osvobode­­né Poľsko, po desiatich rokoch samo­statnosti, ttrpí na chronickú krízu finanč­­ne-hospodársku, to je úplne pochopiteľ­né, — ale nepochopiteľné je, že Poliaci, ktorí majú v neďalekej minulosti smut­né príklady toho, ako neusporiadané vnútorné politické a hospodárske po­mery ohrozujú prestíž a často i samo­statnosť, tak rýchlo na to zabúdajú. I5SBHHDP9BHH minister financie zakročuje­ m*Štátny rozpočet so škrtmi. — Koaličné provizória. Hodža sa chystá na návrat. Praha, 4. iú!a. Dnešná ministerská rada má líž pred se­bou štátny rozpočet na rok 1930. Proti ne­dávnym zvestiam, že rozpočet na budúci rok bude zvýšený o miliardovú sumu, sa teraz oznamuje, že minister f'nancií už po­zdvihol proti tomu svoje veto. V rozpoč­toch jednotlivých rezortov sa energicky škrtá, najviac v rezorte školskom a verej­ných prác. Ako prízvukoval včerajší „Slo­vák“, má to odniesť zas v prvom rade škol­stvo na Slovensku. Investičné položky ne­chávajú sa len ministerstvu želežníc a min. národnej obrany. Včerajš'a ministerská rada vybavila otázku sudcovských platov tak, že sudcom budú počínajúc 1. júlom t. r. platy zlepšené cestou nariadenia, bez vynášania nového zákona, vo forme služobných prídavkov, ktoré budú činiť ročne minimálne 2400, maximálne 10.000 Kčs u osoby. Je to teda provizorné riešenie. Provizorné riešenie možno očakávať i v otázke už vyše pol roka chystaných no­vých bytových zákonov. Bytová osmička sľubuje byť so svojou prácou hotová do 15. septembra. Tohoto týždňa upútala na seba pozornosť i agrárna strana, a to novon voľbou svojho predsedníctva a výboru. Predsedom je Švehla, podpredsedmi Stanek, Udržal, Ho­dža a Mašata. Do výboru zasa vyvolili i sen. Šrobára, čo je príznačné na jeho po­zíciu v strane. Okrem toho sa oznamuje, že Hodža sa v auguste mieni vrátiť do Pra­hy k politickej aktivite. Spar s maďarskom sa priostruje. Praha, 4. júla. Prípad v Hidašnómety vyrastá vo vážny konflikt s Maďarskom, ktoré v poslednom čase sa akosi nechce síprataf do kože k stá­lymi provokáciami znemožňuje aspoň pri­jateľný susedský pomer. Zdá sa, že už i maďarskí vládni činitelia sa zriekli toho; že by legálnymi cestami dosiahli revízie mie­rových smlúv a preto sa púšťajú do dobro­­družství, len aby pred občianstvom udržali zdanie, že nie je ešte všetko ztratené a keď ináč nepôjde, tak žbraňou v ruke si vybojujú odpadlé územia. Lenže Maďari sa v tejto veci veľmi mýlia, lebo Českoslo­vensko je pripravené pre každý prípad a za svoje provokácie dostanú takú odpoveď, že im navždy odíde chuť zabŕdať do ná­stupníckych štátov. Len schvaľovať mož­no energické počínanie čsl. vlády, ktorá, náhle sa dozvedela o incidente v Hidašné­­mety, ihneď zastavila železničnú dopravu s Maďarskom a správne pochopiac vážlnosť situácie, svolala na dnes ministerskú radu, ktorá za účasti ministra Beneša bude roko­vať o incidente. Na príkaz našej vlády vy­slanec Paffier v Budapešti protestoval u zahraničného ministra Wolku proti spôso­be uväznenia železničného úradníka Pecha. Minister Walko vysvetľoval počínanie ma­ďarských úradov vyzvedačsfcou činnosťou Pechovou, ktorú vraj maďarské úrady po­­zorovaly dlhší cats; Túto odpoveď však ne­možno1 pokladať za uspokojivú, lebo i keby dôvody pre uväznenie boly pravdivé, spô­sob uväznenia sa protiví železničným do­hodám,, uzavretým medzi ČSR a Maďar­skom, Ako časopisy oznamujú, bol v Hi­­dašnémety uväznený maďarskou štátnou políciou roľník Ján Tóth, oktorom maďar­ské úrady vyhlasujú, že je spoluvinhíkom Peehovým. Keďže však Tóth je majiteľom pozemkov, z ktorých časť je v Českoslo­vensku a časť v Maďarsku a tým mu bolo umožnené prechádzať často cez hranice, udržuje sa mienka, že Tóth je agent-pro­­vokatérom v službách maďarských. Demisia gréckeho ministra vnútra. Athény, 4. júla. Minister vnútra Zavitzia­­na podal včera ministerskému predsedovi Venizelovi svoju demisiu, lebo v snemovni sa s odporom stretol jeho návrh zákona na potláčanie komunizmu. Jeho" demisia bola prijatá a vedením ministerstva vnútra bol poverený minister zahraničných vecí. Poznámky. Když olej — tedy Mogul! Zdá sa, že náš krajinský úrad v Bratisla­ve nemá mnoho smyslu pre tento už vše­obecne populárny inzerát a boh vie, aký olej kupuje on na svoju mašinu, dosť na tom, že mašina krajinského^ úradu veľmi vŕzga. Nikdy sme nedúfali, že aparát kra­jinského úradu, v ktorom sú od 1. júla 1928 na hromade úradníčke aparáty bývalých šiestich veľkých žúp, bude fungovať ako hodiny, ale že to tam ešte i po roku pôjde takým slimačím tempom, to sme predsa len nemysleli. Keby ešte išlo o nejaké zamo­tané veci; vedeli by sme chápať ťažkosti svätej byrokracie, lež my tu ako dôkaz ťažkopádnosti krajinského úradu podáme celkom jednoduchý prípad. Dňa U. mája t. r. poslala ústredná kancelária slovenskej národnej strany krajinskému úradu žiadosť o povolenie rozširovania známej kofcavskej rezolúcie národnej strany. Odpoveď necho­dila, ale dozvedeli srne sa o krátky čas, že je tá rezolúcia habarná. Vybavené to teda bold, a to' v zápornom smysle, lenže ústr. kancelária o tom nevedela. Po márnom dlhom čakaní zavolali sme si patričné od­delenie kraj. úradu (šéf dr. Fleischer) tele­fonicky a z úst samého šéfa oddelenia sme sa dozvedeli, že vybavenie je už hotové a že už bolo asi i odoslané na adresu kance­lárie strany. Čakali sme1 ešte mesiac, ale nič nechodilo; až dnešnou poštou prišiel ten ctený úradný prípis, za krajinského prezi­denta podpísaný dr. Mezriíkom, datovaný dňa 25. mája' Pošta, ako vieme, zavčasu doručuje, kde to teda, pre pána Jána. bolo, keď to prišlo až 4. júla? Ležalo to1 na kraj. úrade. Keď vybavené veci nemôžu sa tam dostať skoro za poldruha mesiaca na poštu, vieme si predstaviť, akej úžasnej trpelivo­­sti musí sa učiť obyvateľstvo Slovenska, keď chce prísť s kraj. úradom do nejakého styku. Ešte dokladáme, že na konci patrič­ného prípisu je i táto veta: „Proti tomuto rozhodnutiu možné podať odvolanie do 15 dní po doručení rozhodnutia na minister­stvo vnútra v Prahe u krajinského úradu v Bratislave.“ Ďakujeme pekne! Kým by to naše' odvolanie poslali z Bratislavy svo­jim nadriadeným pánom do Prahy a kým by nátm zasa pražskú odpoveď doručili; mobly by nám fcokavskú rezolúciu, brá­niacu trh práce na Slovensku pre Slová­kov. i mole zožrať. ❖ Pražský advokát dr. Tuku. K trojici troch bratislavských advokátov (dr. Galia. dr. Ottlyk a dr. Weichherz), ktorí sú právnymi zástupcami dr. Tuku a spol., bol nedávno prihraný štvrtý advokát; a to dr. Halík z Prahy. Advokáti dr. Hra­bal a dr. Kostečka, známi z Michalkovho procesu, urobili pražským juristom dobrú reklamu, nuž si i priatelia Tukoví chceli „vyhrabať“ v Prahe takú dobrú „kostečku“ a našli si dr. Haľíka. Je nepochybné, že rá­tali i na psychologický účinok tejto svojej voľby. Dr. Tuku, obvineného z vlastizrady, bude brániť český advokát a súdiť ho bude Ma dar d r. Terebessy! Efektná kombinácia f A dr. Halík si bol dobre vedomý, keď toto poslanie prijímal, že tu je príležitosť, aby sa stal známym a ak nebo dá, i slávnym. Redakcia „Slováka“ sa tiež sitará o to; aby efekt s dr. Halíkom nevystai, preto tohoto týždňa poslala k nemu jedného svojho čle­na so žiadosťou o interview. A dr. Halík jej išiel1 po ruke, spolupracoval tak ochotne na robení efektu, že jeho prejav kvalifikujú iné noviny až ako „povážlivý“. To jeho in­terview robí takto celkove dojem, že dr. Halík po prvý raz prišiel1 na Slovensko, je tu homo novus. Ldbo hoci je celkom v po­riadku1, keď sa zastáva svojho klienta;

Next