Národnie Noviny, júl-september 1929 (LX/78-113)
1929-07-05 / nr. 78
. -------------------- Vychodia y stredu, piatok a v nedeľu. Predplatná cena mi celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, mi štvrť roka 35 korún, na mesiac korún 11'70. Do oudxozeniska t aa celý rok 180 korún. Ročník 60. 8S» samé nedeľné čisEa predpláca sa s na rok 48 korún, na pol roka 24 koruny. Časopis posiela sa len skutoSne predplateným. 6islo telefónu redakcie a administrácie 58. číslo 78. Turčiansky Svätý Martin, piatok 5. júla 1929. SBSSS :-iEK53SSSKS?ľi' 'ľ? Etatizmus v Poľsku. na. Varšava, 4. júla. Etatizmus, t. j. štátné podnikateľstvo, nie je azda ani v jednom štáte (okrem sovietskeho Ruska) tak rozšírený, ako posledne v Poľsku, na veľkú škodu štátneho a súkromného hospodárstva. I pri známych snahách medzinárodného socializmu, ktorý na prvom mieste svojho programu má zoštátnenie podnikov a pokladá to za ideálnu formu zlepšenia živobytia proletariátu, ukazuje praktický život niečo úplne iného. Vezmime dva najvýznamnejšie príklady: Sovietske Rusko, kde úplné zoštátnenie všetkého, až ad absurdum, priviedlo jednu z najbohatších krajín sveta na úplnú mizinu, a ultra-kapitalistícké Spojené Štáty, kde rozumné súkromné podnikateľstvo a práca majú najväčšie pole činností a najintenzívnejšiu podporu so strany štátu. Tam je všeobecný dobrobyt na vrchole, a takzv. proletariátu v smysle európskom tam niet, lebo každý, kto chce a vie pracovať, má tam otvorenú cestu k dobrobvtu, a o nejakých socialistických experimentoch sa tam nikomu ani nesníva. Tieto dva príklady za smerodajné musí uznať každý, kto nie je zaslepený demagogickými heslami a apriorí presvedčený o ich pravdivosti a veľkej hodnote. V Poľsku je etatizmus ideálom nielen socialistov, ktorí sú dnes v opozícii oproti vláde, ale i tých, ktorí z milostí všemohúceho diktátora sú dnes pri kormidle, t. j. pánov byrokratov, pre ktorých je štátné podnikateľstvo jedným z mnohých spôsobov odmeny za vernú službu vládnúcim kruhom. Byrokrati majú totiž pred očami predovšetkým vlastný prospech a majúc i hodne labilné svedomie, vedia si nahnať do vrecák pekné státisíce. Že potom štátné podniky — hoci aj neplatia nijakých daní — vykazujú miliónové ztraty, ktoré sú potom zaokrývané zo štátnej pokladnice, — to je tým pánom úplne ľahostajné. Je mnoho príkladov, že toho istého druhu súkromný podnik, platiaci vy' dane, dáva svojím účastínárom peknú dividendu, kým taký istý štátny podnik vykazuje ztraty. Ináč to ani nemôže byť lebo na čele štát. podniku stojí ľahostajný úradník a na čele súkromného obchodník alebo priemyselník, ktorému na prospechu podniku záleží a ktorý ho tomu primerane vedie, Na tomto základe vyvinula sa už dva roky trvajúca polemika medzi vládnymi matadormi a obchodne-príemyselnými kruhmi. Tieto posledné vytýkajú byrokratom úplnú neschopnosť a nesvedomítosť pri manipulácii so štátnym grošom, a dokazujú to mnohými príkladmi. Urazené veličiny bránia sa vysokomyseľne, hovoriac, že keď obchod a priemysel trpí úplným nedostatkom podnikavosti, musela vláda prevziať iniciatívu do svojich rúk. Na to odpovedajú obch.priem. kruhy, že ľahko je podnikať niečo za peniaze občianstva, neplatiť ani úrokov ani daní, a i pri tom vykazovať ztraty, ktoré sú potom vyrovnávané z toho istého žriedla. Polemika je dosiaľ bezvýsledná, lebo presvedčiť pánov, majúcich skvelé dôchodky, o tom, že ich činnosť prináša ťažké ztraty verejnosti, je nemožné; len v prípadoch priveľmi viditeľnej škody vedia byrokrati šikovne cúvnuť. Takýto prípad máme tu teraz, a to: Űlohou štátneho štatistického úradu je medziiným, sbierať dáta o množstve v celom štáte urodeného zbožia (pšenice, raži, jačmeňa, ovsa, atď.), aby bolo možné určiť, čí to množstvo vystačí pre výživu ľudu a dobytka, a v prípade nadmiernom, aké množstvo môže byť predané do zahraničia. Na základe takejto štatistiky boly roku 1927 uvoľnené na predaj a vyvezené tisíce vagónov raži, ovsa, jačmeňa atď. Ale čo sa nestalo? Hneď na začiatku roku 1928 sa ukázalo, že štatistika bola mýľna a že na vnútornom trhu začína byť nedostatok zbožia. Vláda bola vtedy prinútená dovoliť nakúpiť zbožie a múku v zahraničí za cenu o 30—40% vyššiu a zaplatiť ju v mnohých prípadoch za svoje vlastné, v jeseni predané zbožie. Roku 1928 štátny štatistický úrad, nedôverujúc sám sebe a nechtiac, aby sa opakoval škandál z roku 1927, oznámil, že je úroda slabá a že o predaji do zahraničia nemôže byť ani reči. Páni byrokrati zakázali vývoz a — keďže voňalo to zárobkom — chceli prevziať istú časť obchodu zbožím do svojich rúk. Utvorili teda štátny úrad pre nákup zbožia, ktorý v prípade potreby mal regulovať cenu na vnútornom trhu. Teraz však ukázal sa úplný opak toho, čo bolo roku 1927: úroda roku 1928 bola totiž veľmi dobrá a z príčiny zákazu vývozu objavilo sa vo februári a marci tohoto roku (1929) také veľké množstvo zbožia na vnútornom trhu, že ceny klesly o polovicu a v zahraničí (Berlín, Praha atď.) boly v tom čase dva razy vyššie. Roľníci, ktorí pre veľký nedostatok a drahotu pieňazí prinútení boli predať zbožie za polovicu ceny, utrpeli miliónové škody, — a vládni páni obchodníci? Tí nakúpili medzitým vyše 300 tisíc tún po 40—42 zlotých za cent a ked videli katastrofálny výsledok svojho múdreho hospodárstva, dostali strach a predali časť po 30, časť po 25 zl., ba hovoria, že veľká časť zbožia, pre úplnú nekompetentnosť tých pánov, sa zkazila a musela byť vyhodená. Tu máte etatizmus a byrokratizmus v plnom rozkvete! — A to je len jeden príklad z mnohých. Že pri takom hospodárstve osvobodené Poľsko, po desiatich rokoch samostatnosti, ttrpí na chronickú krízu finančne-hospodársku, to je úplne pochopiteľné, — ale nepochopiteľné je, že Poliaci, ktorí majú v neďalekej minulosti smutné príklady toho, ako neusporiadané vnútorné politické a hospodárske pomery ohrozujú prestíž a často i samostatnosť, tak rýchlo na to zabúdajú. I5SBHHDP9BHH minister financie zakročuje m*Štátny rozpočet so škrtmi. — Koaličné provizória. Hodža sa chystá na návrat. Praha, 4. iú!a. Dnešná ministerská rada má líž pred sebou štátny rozpočet na rok 1930. Proti nedávnym zvestiam, že rozpočet na budúci rok bude zvýšený o miliardovú sumu, sa teraz oznamuje, že minister f'nancií už pozdvihol proti tomu svoje veto. V rozpočtoch jednotlivých rezortov sa energicky škrtá, najviac v rezorte školskom a verejných prác. Ako prízvukoval včerajší „Slovák“, má to odniesť zas v prvom rade školstvo na Slovensku. Investičné položky nechávajú sa len ministerstvu želežníc a min. národnej obrany. Včerajš'a ministerská rada vybavila otázku sudcovských platov tak, že sudcom budú počínajúc 1. júlom t. r. platy zlepšené cestou nariadenia, bez vynášania nového zákona, vo forme služobných prídavkov, ktoré budú činiť ročne minimálne 2400, maximálne 10.000 Kčs u osoby. Je to teda provizorné riešenie. Provizorné riešenie možno očakávať i v otázke už vyše pol roka chystaných nových bytových zákonov. Bytová osmička sľubuje byť so svojou prácou hotová do 15. septembra. Tohoto týždňa upútala na seba pozornosť i agrárna strana, a to novon voľbou svojho predsedníctva a výboru. Predsedom je Švehla, podpredsedmi Stanek, Udržal, Hodža a Mašata. Do výboru zasa vyvolili i sen. Šrobára, čo je príznačné na jeho pozíciu v strane. Okrem toho sa oznamuje, že Hodža sa v auguste mieni vrátiť do Prahy k politickej aktivite. Spar s maďarskom sa priostruje. Praha, 4. júla. Prípad v Hidašnómety vyrastá vo vážny konflikt s Maďarskom, ktoré v poslednom čase sa akosi nechce síprataf do kože k stálymi provokáciami znemožňuje aspoň prijateľný susedský pomer. Zdá sa, že už i maďarskí vládni činitelia sa zriekli toho; že by legálnymi cestami dosiahli revízie mierových smlúv a preto sa púšťajú do dobrodružství, len aby pred občianstvom udržali zdanie, že nie je ešte všetko ztratené a keď ináč nepôjde, tak žbraňou v ruke si vybojujú odpadlé územia. Lenže Maďari sa v tejto veci veľmi mýlia, lebo Československo je pripravené pre každý prípad a za svoje provokácie dostanú takú odpoveď, že im navždy odíde chuť zabŕdať do nástupníckych štátov. Len schvaľovať možno energické počínanie čsl. vlády, ktorá, náhle sa dozvedela o incidente v Hidašnémety, ihneď zastavila železničnú dopravu s Maďarskom a správne pochopiac vážlnosť situácie, svolala na dnes ministerskú radu, ktorá za účasti ministra Beneša bude rokovať o incidente. Na príkaz našej vlády vyslanec Paffier v Budapešti protestoval u zahraničného ministra Wolku proti spôsobe uväznenia železničného úradníka Pecha. Minister Walko vysvetľoval počínanie maďarských úradov vyzvedačsfcou činnosťou Pechovou, ktorú vraj maďarské úrady pozorovaly dlhší cats; Túto odpoveď však nemožno1 pokladať za uspokojivú, lebo i keby dôvody pre uväznenie boly pravdivé, spôsob uväznenia sa protiví železničným dohodám,, uzavretým medzi ČSR a Maďarskom, Ako časopisy oznamujú, bol v Hidašnémety uväznený maďarskou štátnou políciou roľník Ján Tóth, oktorom maďarské úrady vyhlasujú, že je spoluvinhíkom Peehovým. Keďže však Tóth je majiteľom pozemkov, z ktorých časť je v Československu a časť v Maďarsku a tým mu bolo umožnené prechádzať často cez hranice, udržuje sa mienka, že Tóth je agent-provokatérom v službách maďarských. Demisia gréckeho ministra vnútra. Athény, 4. júla. Minister vnútra Zavitziana podal včera ministerskému predsedovi Venizelovi svoju demisiu, lebo v snemovni sa s odporom stretol jeho návrh zákona na potláčanie komunizmu. Jeho" demisia bola prijatá a vedením ministerstva vnútra bol poverený minister zahraničných vecí. Poznámky. Když olej — tedy Mogul! Zdá sa, že náš krajinský úrad v Bratislave nemá mnoho smyslu pre tento už všeobecne populárny inzerát a boh vie, aký olej kupuje on na svoju mašinu, dosť na tom, že mašina krajinského^ úradu veľmi vŕzga. Nikdy sme nedúfali, že aparát krajinského úradu, v ktorom sú od 1. júla 1928 na hromade úradníčke aparáty bývalých šiestich veľkých žúp, bude fungovať ako hodiny, ale že to tam ešte i po roku pôjde takým slimačím tempom, to sme predsa len nemysleli. Keby ešte išlo o nejaké zamotané veci; vedeli by sme chápať ťažkosti svätej byrokracie, lež my tu ako dôkaz ťažkopádnosti krajinského úradu podáme celkom jednoduchý prípad. Dňa U. mája t. r. poslala ústredná kancelária slovenskej národnej strany krajinskému úradu žiadosť o povolenie rozširovania známej kofcavskej rezolúcie národnej strany. Odpoveď nechodila, ale dozvedeli srne sa o krátky čas, že je tá rezolúcia habarná. Vybavené to teda bold, a to' v zápornom smysle, lenže ústr. kancelária o tom nevedela. Po márnom dlhom čakaní zavolali sme si patričné oddelenie kraj. úradu (šéf dr. Fleischer) telefonicky a z úst samého šéfa oddelenia sme sa dozvedeli, že vybavenie je už hotové a že už bolo asi i odoslané na adresu kancelárie strany. Čakali sme1 ešte mesiac, ale nič nechodilo; až dnešnou poštou prišiel ten ctený úradný prípis, za krajinského prezidenta podpísaný dr. Mezriíkom, datovaný dňa 25. mája' Pošta, ako vieme, zavčasu doručuje, kde to teda, pre pána Jána. bolo, keď to prišlo až 4. júla? Ležalo to1 na kraj. úrade. Keď vybavené veci nemôžu sa tam dostať skoro za poldruha mesiaca na poštu, vieme si predstaviť, akej úžasnej trpelivosti musí sa učiť obyvateľstvo Slovenska, keď chce prísť s kraj. úradom do nejakého styku. Ešte dokladáme, že na konci patričného prípisu je i táto veta: „Proti tomuto rozhodnutiu možné podať odvolanie do 15 dní po doručení rozhodnutia na ministerstvo vnútra v Prahe u krajinského úradu v Bratislave.“ Ďakujeme pekne! Kým by to naše' odvolanie poslali z Bratislavy svojim nadriadeným pánom do Prahy a kým by nátm zasa pražskú odpoveď doručili; mobly by nám fcokavskú rezolúciu, brániacu trh práce na Slovensku pre Slovákov. i mole zožrať. ❖ Pražský advokát dr. Tuku. K trojici troch bratislavských advokátov (dr. Galia. dr. Ottlyk a dr. Weichherz), ktorí sú právnymi zástupcami dr. Tuku a spol., bol nedávno prihraný štvrtý advokát; a to dr. Halík z Prahy. Advokáti dr. Hrabal a dr. Kostečka, známi z Michalkovho procesu, urobili pražským juristom dobrú reklamu, nuž si i priatelia Tukoví chceli „vyhrabať“ v Prahe takú dobrú „kostečku“ a našli si dr. Haľíka. Je nepochybné, že rátali i na psychologický účinok tejto svojej voľby. Dr. Tuku, obvineného z vlastizrady, bude brániť český advokát a súdiť ho bude Ma dar d r. Terebessy! Efektná kombinácia f A dr. Halík si bol dobre vedomý, keď toto poslanie prijímal, že tu je príležitosť, aby sa stal známym a ak nebo dá, i slávnym. Redakcia „Slováka“ sa tiež sitará o to; aby efekt s dr. Halíkom nevystai, preto tohoto týždňa poslala k nemu jedného svojho člena so žiadosťou o interview. A dr. Halík jej išiel1 po ruke, spolupracoval tak ochotne na robení efektu, že jeho prejav kvalifikujú iné noviny až ako „povážlivý“. To jeho interview robí takto celkove dojem, že dr. Halík po prvý raz prišiel1 na Slovensko, je tu homo novus. Ldbo hoci je celkom v poriadku1, keď sa zastáva svojho klienta;