Národnie Noviny, október-december 1929 (LX/115-151)

1929-10-02 / nr. 115

Vychodia v stredu, piatok a v nedefu, Predplatné cena na celý rok 140 korún, n* pol roka 70 korún, na štvrť roka 35 korúu, Bfl mesiac korún U'70. 9« oudaozemeka i 8* celý rok ISO korún. Ročník 60. Turčiansky Svätý Martin, streda 2. októbra 1929, K'a aamé netiefné čísla prscipiáca saj na rok 48 korún, na poi roka 24 koruny. Časopis posiela sa len akijtočne predplateným, číslo telefónu redakcie a administrácie 96. Číslo 115. Predvolebné prípravy. Heslo Hlinkovcov: Tuka. — Agrárnici ašpirujú na mš­­iion hlasov. — Predbežne len kusé zprávy. Bratislava, 1. okt. Sme už v prvom volebnom týždni, le­bo vypísanie volieb bolo uverejnené v sobotu. Ešte nikdy nedíaly sa voľby s takým spechom, ako teraz. Ale čím väč­ší spech u politických strán, tým väčšia je flegma u volíčstva, Volíčstvo ostáva pomerne pokojné a povie svoje slovo 27. októbra. Volbv na Slovensku pred štyrmi rok­mi dialy sa v znamení autonomistickej myšlienky. Strana, ktorá s týmto heslom zvíťazila, nemohla za štyri roky zvíťa­ziť s ním i na parlamentnom fóru. Preto teraz, po štyroch rokoch, heslo to obno­vuje, lenže dáva mu znenie pochybnej ceny: Béla Tuba, Výkonný výbor ľudo­vej strany poslal včera s podpisom Hlin­kovým pozdravný telegram Tukoví, v ktorom mu oznamuje kandidovanie ho v košickom kraji a jednomyseľne mu vyslovuje dôveru. Teda Béla Tuka bude v týchto volbách heslom a progra­mom ľudovej strany. Meno Bála Tuka má reprezentovať autonomizmus, má zosobňovať slovenský nacionalizmus! Menom Tukovým mieni ľudová stra­na víťaziť v týchto voľbách. Toľkoto vieme o programe najsilnejšej strany na Slovensku. Čudná peršpektíva a čudný optimizmus! Optimizmus predstierajú í agrárnici, ktorých v týchto voľbách od Prahy po Užhorod vedie jedna veľká snaha: do­siahnuť milión hlasov za každú cenu. Veď preto sú i tieto predčasné volby: agrárnici ich vynútili s demonštračným úmyslom dokázania, že im í naďalej pri­slúcha diktát v tomto štáte. Pravda, ich optimizmus je hodne neÚDrimnýj medzí sebou netaja sa skepsou, že idú do ha­zardnej hry. Predtým totiž hodnú hlaso­vú posilu pre agrárnikov znamenalo ma­ďarské roľníctvo a aj Židia, tá posila te­raz pravdepodobne odpadne. Druhá strana, ktorá hrala hlavnú rolu pri vynucovaní volieb, lídová strana Šrámkova. ide do zápasu s vierou vo svoje solídne základy. Ostatným stra­nám nepozostáva iné, ako dôvera v so­­írvačnosť volíčstva. Na tom staväjú so­cialisti a aj malé strany. Komunisti po svojom rozdvojení ostávajú dosť apa­tickí. Trochu háklivú úlohu majú maďarské opozičné strany na Slovensku. Známe je na príklad, že pri krajinských voľ­bách minulého roku ztratilí Hlínkovci asi 100.000 hlasov. Odpadla im značná časť maďarsky smýšľajúcích kňazov, ktorí pripadli zväčša maďarským kre­sťanským socialistom. Teraz, keď ľu-dácí stavajú Tukovo meno za svoje he­slo a kandidujú Tuku na prvom mieste práve v košickom kraji, kde je najviac tých maďarsky smýšľajúcích kňazov, sa maďarské strany môžu dôvodne obávať o svoje hlasy, ktoré pred rokom od Hlínkovcev odobraly. Maďarské noviny od začiatku Tukovho procesu píšu o Hlínkovcoch s takými sympatiami, ako nikdy predtým, robia im reklamu a dí­­rektne agitujú za nich. Táto horlivosť môže stáť teraz, keď príšly do toho voľ­by, maďarské strany niekoľko mandá­tov, Praha, 1, okt. Po rozpustení parlamentu úloha pre­brať najdôležitejšie vládne osnovy osta­la takzvanému stálemu výboru. Tento výbor bude svolaný asi budiíceho týž­dňa. Úlohou jeho je najmä pripravenie štátneho rozpočtu na budúci rok. O volebných prípravách prichodia dosiaľ len kusé zprávy, lebo politické strany robia tento raz v prvom voleb­nom týždni ešte zväčša len to, čo v pre­došlých rokoch malý obyčajne hotové už pred vypísaním volieb. Teraz sa schádzajú výkonné výbory strán k ustá­leniu postupu vo voľbách a k sostave­­níu kandidačných listín. Zo včerajšieho zasedania širšieho vý­boru ľudovej strany v Ružomberku zná­me je len zaslanie pozdravného telegra mu Tukoví, Ustálili si tam síce í meno­slov kandidátov, ale ich mená dozvie sa verejnosť asi až po ich rozdelení na kan­didátky jednotlivých krajov. Boly pre­­níkly í zvesti, že Kurtjakova strana na Podkarpatskej Rusi mieni ísť do volieb s Hlínkovci, ale pravdepodobnejšie je, že malé rusínske strany sa spoja v spo­ločný volebný blok a vystúpia samo­statne. Proti Tukoví, ktorého ľudáci staväjú v Košiciach na čelo svojej kandidátky, agrárnici si tam postavili na prvé miesto dr. Jurka Slávika, očakávajúc úspech od jeho známostí v Košiciach. V Prahe kandidujú na prvom mieste chorého Švehlu, Ministra Štefánka kandidujú v Trnave. Židovské strany mienia si v týchto voľbách mandáty zaistiť a pôjdu asi na spoločnej kandidátke s poľským blo­kom, ktorý má istý mandát v Moravskej Ostrave, So židovskými stranami vyjed­návali i agrárnici. Záujmy agrárnikov medzi Maďarmi na Slovensku ohrožuje teraz nová aktiví­­stícká maďarská strana býv. grófa Zaya, majiteľa časopisu „A Nap“. k vojne s Tureckom a Grécko nebolo vte­dy na to pripravené. Pritom však Veni­zelos nezabudol uistiť svojich krajanov, že onedlho nadíde deň, keď budú ich zástupi­­covia sedieť medzi ostatnými gréckymi poslancami v athénec'kej snemovni. Venizelos budoval potom balkánsky pakt, spojenectvo medzi Gréckom, Srb­skom, Bulharskom a Čiernou Horou proti Turecku. V októbri r. 1912 vypukla vojna, po skončení ktorej slávila triumfy Veni­­zelova štátnická pohotovosť pri vyjedná­vaní o mier v Londýne. Grécko 'bolo vte­dy rozšírené o rozsiahle územie v Tessa­­lii, Trácii, Epíre, Macedónii a získalo celý rad ostrovov v Egejskom mori. Keď vypukla svetová vojna, zdržoval sa Venizelos v Mníchove. Hneď sa vrátil domov, aby začal akciu v prospech Do­hody, lebo kráľ Konštantín, ktorého man­želka bola setrou cisára Vilhelma, bol dosť naklonený ústredným mocnostiam. R. 1915 nástojil, aby kráľ vyhlásil vojnu Turecku a pokúsil sa o dobytie Dardanel. Kráľ to odoprel a začal sa tuhý boj medzi obidvo­ma mužmi. Venizelos odišiel do Solune, kde otvoril spolu s terajším gréckym pre­zidentom Konduriotisom a generálom Dan­­glisom vzdorovládu a povolal do Solune Francúzov. Konflikt sa skončil kráľovým odchodom r. 1917. keď Venizelos utvoril vládu a krajina odhodlane vkročila do ra­du spojencov. Keď sa vojna skončila, bol Venizelos vyslatý do Paríža na mierovú konferenciu, kde vybojoval utvorenie Veľ­kého Grécka, ktoré sa ťahalo pozdlž ce­lého Egejského mora až k Čiernemu moru a k bránam Carihradu. Ďalej získal územie v Malej Ázii okolo Smyrny. Ale i pri usku­točnení tohoto dávneho sna každého Gré­ka, nezachoval sa ľud vďačne oproti Ve­­nizelovi. Pri voľbách r. 1920 Venizelos pre­padol, ani jeho starý volebný okres ho nevyvolil. Venizelos odišiel do vyhnanstva a do Grécka sa znova vrátil kráľ Konštan­tín. Začal sa maloázijský ťah proti Tur­kom, ktorý ’sa skončil r. 1922, a to pre Grécko veľmi nešťastne. Ztratilo svoje ú­­zeimie v Malej Ázii a vo východnej Trácii. Konštantín bol vyhnaný z krajiny a šesť jeiho ministrov bolo popravených. Veni­zelos sa znova vrátil do Athén, odkiaľ sa však skoro vybral do Paríža do dobro­voľného vyhnanstva. Iba vlani na jar sa Venizelos znova objavil na Kréte, odkiaľ sa pobral do hlavného mesta a keď vte­dajší kabinet podal demisiu, sostavil za jeden deň novú liberálnu vládu, na čele ktorej je dodnes. Venizelos do Prahy. Praha, 1. okt. Zajtra, 2. októbra zavíta do Prahy gré­cky min. predseda Elefterios Venizelos, najväčší súčasný grécky štátnik. Ako politik má Venizelos búrlivú minu­losť. Poznal ako máloktorý iný politik menlivosť 'priazne ľudu. Niekedy bol nú­tený žiť vo vyhnanstve, inokedy zasa po­treboval povedať iba slovo a mohol sa stať prezidentom svojej vlasti. Venizelos narodil sa na ostrove Kréte, keď tento ostrov bol ešte pod tureckou vládou. Stal sa tam advokátom. Onedlho zúčastnil sa politického života a v deväť­desiatych rokoch minulého storočia bol vodcom protitureckého hnutia na Kréte, ktoré sa prejavovalo mnohými vzburami proti tamejším tureckým úradom. Neskor­šie dosiahol ostrov akúsi samosprávu a za vladára bo povolaný grécky princ Jur, ktorý panoval ako sultánov vazal. Ale i proti tejto vláde brojil Venizelos a r. 1905 ju sbodil. Jeho sláva bola už vtedy taká veľká, že skoro žatým povolal ho grécky kráľ do Athén, kde r. 1910 Venizelos prvý raz stál. na čele vlády. Krétania, jeho kra­jania 'sa nazdávali, že teraz nastala vhodná Chvíľa úplného odstránenia tureckého pan­stva na Kréte a vystrojili preto svojich poslancov do Athén, kde sa mali zúčast­niť zasadania gréckeho parlamentu. Ve­nizelos ich dal však násilím odstrániť z Athén, aby zabránil proklamácii o spojení Kréty s Gréckom. Taký čin by bol viedol Bethlen proti Rothermerovi. Vytýka mu miešanie sa do vnútorných vecí Maďarska. Garami sa vráti do Budapešti? Budapešť, 1. októbra. Ministerský predseda gróf Bethlen, ktorý sa po troch mesiacoch vrátil do Budapeští, začal včera svoju politickú činnosť rozhovorom s novinármi, V tom­to rozhovore ostro prehovoril najmä proti známemu článku lorda Rotherme­­rea, ktorý odporúčal Maďarsku demo­kratické reformy, Gróf Bethlen hovoril, že je hanbou pre Maďarsko, jestlí jedno­tlivým cudzincom, ktorí ani nepoznajú jeho vnútorné pomery, ale sú uvedené v omyl niektorými politikmi, nesprávne posudzujúcimi vnútornú situáciu, je do­volené, aby sa vyjadrovali o vnútorných pomeroch v Maďarsku, Dodal, že ne­chce obšírnejšie polemizovať s týmito výrokmi zahraníč.nýrh nolífíkov lehr» sú to výroky, ktoré pokladá za neoprávne­né miešanie sa do maďarskej politiky. Gróf Bethlen vyhlásil ďalej, že už pred letnými prázdninami vyjednával so soc.­­dem. poslancami a že v najbližšom čase toto vyjednávanie povedie k výsledku, ktoré umožní maďarskej soc.-dem. stra­ne, aby svoje zahraničné styky uplatnila v prospech veľkých maďarských záuj­mov. Ministerský predseda predbežne nemôže hovoriť d podrobnostiach, ale si je istý, že tento čas skoro príde. Ako časopisy oznamujú, známy soc.­­dem. vodca Ernest Garami sa čo naj­skôr vráti do Budapeští, Reorganizovanäe fašistickej strany. Rím, 1. otóbra. Včera večer sišla sa Veľ­ká rada fašistická za predsedníctva Mus­­soliniho. Predseda na tejto schôdzi vy­svetlil základy zamýšľanej reformy Veľ­­kej rady a celej organizácie fašistickej strany. Zastúpenie štátov pri Vatikáne. Rím, 1. októbra. Vatikánske kruhy de­mentujú zprávu, podľa ktorej vraj niektoi­­ré štáty požiadaly, aby mohly byť zastu­pované svojím vyslancom pri Vatikáne a Quirínále. Agrárna kríza v Maďarsku. Viedeň, 1. októbra. „Arbeiter Zeitung“ oznamuje z Budapešti, že politické a so­ciálne pomery v Maďarsku sa v posled­nom čase značne zhoršily. Agrárna kríza vznikla nesnesiieľnými daňovými breme­nami. V Maďarsku je vraj dnes taká situ­ácia, ako bola po zakončení vojny. Nemecká porada o Youngovom pláne. Berlín, 1. októbra. Podľa zprávy časo­pisov svolala ríšská vláda pa štvrtok do Berlína konferenciu zástupcov jednotli­vých krajín, na ktorej sa bude rokovať o Youngovom pláne. * Bývalý japonský ministerský predseda spáchal samovraždu? Berlín, 1. októbra. Ako známo, ipred­­včerom umrel na porážku srdca bývalý japonský ministerský -predseda barón Gi­­ichi Tanaka. „Lokalanzeiger“ sa teraz do­zvedá zo Šanghaja, že tam kolujú zvesti, podľa ktorých Tanaka neumrel prirodze­nou smrťou, al/e samovraždou. Terajšia váda prišla vraj na veľký korupčný škan­dál z časov vlády baróna Tanaku a dala uväzniť pre prijímanie úplatkov bývalého ministra vlády Tanakovej. Tanaka volil vraj v dôsledku toho odhalenia dobrovoľ­nú 'smrť. Seipel pôjde na zahraničnú cestu. Viedeň, 1. októbra. „Reichspost“ ozna­muje, že iprelát dr. Seipel nastúpi zahrär ničnú cestu, ktorá potrvá niekoľko mesia­cov. Odhodlal sa na túto cestu, lebo je presvedčený, že pomery v parlamente a situácia vlády sú natoľko stabilizované, že na dlhý čas netreba jeho prítomnosti. Pomník Primo de Riverovi. Cares la Frontera (juhozápadné (pobre­žie španielska), 1. októbra. Za účasti predstaviteľov vlády, zástupcov cirkvi a úradov bol tu v nedeľu slávnostne odha­lený pomník ministerskému predsedovi generálovi Primo de Riverovi.

Next