Národnie Noviny, január-marec 1932 (LXIII/2-38)
1932-01-06 / nr. 2
Vychodia v stredu, piatok a v sobotu. Predplatná cena •«» celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na Stvrí roka 35 korún, na mesiac korún ! 170. 9a oudaozemeka • na celý rok 180 korún. Ročník 63. Turčiansky Sv. Martin, streda 6. januára 1932. Na samé sobotné ôfsla predpláoa sa t na rok 48 korún, na pol roka 24 koruny. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Čislo telefónu redakcie a administrácie 58. Číslo 2. ale naopak, súd nadobudol presvedčenia, že Stribrný ako vtedajší minister železníc záujmy štátu nepoškodil, ale im prospel. Detailné odôvodnenie tohoto rozsudku je veľmi rozsiahle, štátny zástupca si ho vyžiadal čierno na bielom a proti rozsudku oznámil zmätečnú sťažnosť. Neproduktívnosf nášho parlamentu. (!^novoročnom čísle „Národních listú“ na úvodnom mieste píše dr. K. Kramáŕ o ťažkom roku pre náš priemysel a národné hospodárstvo. Z článku pre naše čitateľstvo podávame toto: Náš textilný priemysel, ktorý zamestnáva toľko robotníctva, bol už tak ťažko postihnutý dvojím katastrofálnym poklesnutím bavlny i anglickým valutovým poklesnutím, že by nezniesol tento boj o vnútorné tshy, ktorý by bol akiste v chamtivej konkurencii vedený snižovaním cien až pcfcd výrobné náklady. Zavieral by sa jedem závod za druhým a armáda nezamestnaných rástla by do nekonečna — do úplnej deštrukcie nášho štátneho hospodárstva a s tým aj rovnováhy nášho rozpočtu. Čo potom? A čo sociálne s tými stá tisícimi nezamestnaných? Dr. K. Kramáŕ tu odpovedá, že najväčšou našou povinnosťou je nestrácať ani odvahu, ani rozvahu a urobiť všetko, čo by nebezpečenstvo krízy mohlo zmierniť. Prvou povinnosťou samozrejme je, zamedziť všetko, čoýby výrobné podmienky priemyslu sťažovalo. Nechcem tu hovoriť ani o tom, — pokračuje Kramáŕ, — že Slovensko a intenzifikácia jeho poľuobtfspodárstva musí.nám,z časti nahradiť stratu zahraničných trhov (!), ani o zahraničnom vyjednávaní, o medzinárodnej úprave devízového hospodárstva a o medzinárodnej akcii proti prohibitívnym cieľom. To všetko nezávisí na nás a nemôžem si predstaviť, že by sme z tej príčiny nepodnikli všetko, čo by mohlo uľahčiť našu situáciu ako exportného štátu. V našej moci je upraviť náš rozpočet tak, aby sme neboli nútení zvyšovať dane, ktoré by rozhodne zdražily našu výrobu. A keby sme mohli aspoň pre vývoz snížiť alebo celkom vrátiť t. zv. obchodové dane, vykonali by sme viac, ako hocikedy inokedy pre naše hospodárstvo. Udržať, pokiaľ je to vôbec možné, vývoz, je pre tak na vývoz odkázaný štát, ako sme my, otázkou životnou! V takýchto vážnych časoch je priamo hriešne udržovať pre osobné hlúposti a malichernosti terajší osobný režim s jeho ministerským absolutizmom. Nie je možné ďalej znášať nemožný terajší systém, keď sa parlament jednoducho z práce vylučuje a je len na to, aby formálne schvaľoval to, na čom sa po nekonečne dlhých poradách ministri usnesú. Netreba byť nekritickým chválorečníkom nášho parlamentu, ale napokon má preca len vo všetkých stranách poslancov, ktorých spolupráca by veci i rýchlosti jej vybavenia veľmi prospela, jednak pre odbornú znalosť veci a potom aj pre väčšiu možnosť znať potreby života. Veď preto ich ľud volí toľko — 300! — a nie, aby 17 ministrov muselo všetko robiť, i vládnuť a pripravovať všetko, čím sa má parlament zaoberať. Nemôže byť nič neracionálnejšieho a neproduktívnejšieho. Týmto sa celá inštitúcia parlamentarizmu stavia na hlavu, ak sa jej neponechá nijaká iniciatíva a nijaká prípravná zákonodarná práca, konaná spoločne s vládou. Leda, ak chce niekto dokázať, že tých 300 poslancov je niečím celkom zbytočným. So svojou stranou by sa ministri mohli poradiť bez parlamentu, vo svojich výboroch, a bolo by! to aspoň lacnejšie a menej ponižujúce pre parlamentarizmus... Nemôže byť nič charakteristickejšieho pre naše pomery, — píše Kramáŕ, — ako história môjho návrhu na kontrolnú a úspornú komisiu. Návrh bol prijatý pred prázdninami veľmi ochotne. Po prázdninách sa to čítalo inakšie. Isté kruhy dostaly strach, že by táto komisia, s právami vyšetrovacieho výboru, mohla videť viac, než znesie naša demokracia, hoci nám o nej nahovorili, že nebude mať nijakých predvojených tajností, osobných vlivov atď. — a naraz sa tu z môjho návrhu stal priamo paškvil na myšlienku takej komisie, ktorý priamo z'arážal — odvahou, niečo podobného žiadať od parlamentu, ktorý sa ešte celkom neutopil v nemužnej servilnosti. Veď nemožno ani mysleť, aby strany do takej komisie vysielaly niekoho iného, ako svojich najvážnejších zástupcov, lebo ide o životný záujem štátu a od tých možno preca očakávať, že by po limesem komisie o zachovaní dôvernosti vedeli práve tak mlčať, ako ich dôverníci, ktorých posielajú do vlády. A ak je v našej správe niečo, čo neznesie svetla, potom tým väčšmi je potrebná taká komisia, s dostatočnou plnou mocou, aby to mohla odstrániť. Nikto nechce úradníkov z tejto komisie vylučovať, naopak Kramáŕov návrh chcel komáriu skôr smiešanú. Ale ako nemyslím, — pbkračuje Kramáŕ, — že by stačili len parlamentári na opatrenie, tak hlboko zasahujúce do štátnej správy, ako je rušenie ministerství, úradov, ústavov atď., na odstránenie „Zloŕádov“ pri dodávkach, na slučôvanie agiend, roztrúsených po rozličných ministerstvách, na racionalizáciu, .zjednodušenie a zlacnenie celej štátň'ej správy atď., tak som presvecf-Praha, 4. jan. V pondelok mala Praha rušný deň. Budova súdu, kde sa vynášal rozsudok v procese Síŕíbrného, bola akoby v stave obleženia. Boly tam zástupy ľudí í čaty polície, tak isto í v blízkych uliciach. Prvé vety rozsudku odznely už pred ÍO. hodinou a rozletely sa Prahou hneď v osobitných vydaniach novín. Ostatné mestá republiky dczvedely sa o rozsudku telefonicky. Čítanie odôvodnenia rozsudku trvalo v súdnej siení dve hodiny. Auditorium počúvalo pokojne, advokáti sedeli s výrazom sebaistoty a s vedomím dobre vykonanej práce, Stribrný a Síchrovský nie bez pohnutia počúvali slová predsedu súdu, ktorý ustatým už hlasom čítal text odôvodnenia. Na tvárach volantov tiež sídlila spokojnosť, len tvár št. zástupcu neprezradzovala ničoho. Medzí prítomnými novinármi sa dosť škodoradostne šepkalo, že České Slovo malo vraj už vytlačené osobitné vydanie, oznamujúce odsúdenie Stŕíbrného — a tak sa teraz to osobitné vydanie stalo púhou makulatúrou, ktorú však nemožno predať ani na kilá, lebo ani tá makulatúra nesmie prísť ľuďom na očí. Keď bolo čítanie odôvodnenia skončené a účastníci vyhrnuli sa zo súdnej budovy, ulica zaburácala pozdravovaním Stŕíbrného. Vzali ho na plecia, dali mu kvetiny, a za ustavičného volania slávy justícií í posl. Stŕíbrnému, za dvíhania klobúkov sa zástup hrnul Lazarskou ulicou, premiešaný políciou Konečne polícia „stvrdla“, začernely sa obušky a zástupu bolo zabránené pokračovať v pochode. Nech by bola Pražanom ponechaná voľnosť, boli by uspcríadalí poriadne divadlo. Budova Českého Slova bola strážená políciou a ľudia sa smiali tomuto orgánu, ktorý svojej kyslej zpráve o rozsudku dal titul: „Konec mučedníctví.“ Zvedavý bol každý, ako si po nesiýčený, že by to tiež nedokázali iba úradníci, i keby mali na to najlepšie znalosti a vôľu. Musia mať podporu a súhlas členov parlamentu, lebo sami sú prislabí proti konzervatizmu byrokratického aparátu. Len spoločná práca najlepších ľudí z parlamentu i zo štátnej správy privedie rozpočet na výšku, znesiteľnú pre výrobné podmienky nášho hospodárstva. Je povinnosťou všetkých, ktorí sú zodpovední za budúcnosť štátu, aby si uvedomili, že doba je príliš vážna, aby sa československá verejnosť zaoberala len škandálnymi procesmi a aférami a snahou odstraňovať niekomu nepohodlné osoby. Úsporná a kontrolná komisia mohla by chytro a bezohľadne odstrániť nielen chyby, ale i ľudí, ktorí sa previnili, a to bez našich obligátnych škandálov; dôkladne by vyčistila i našu administráciu, najmä dodávkové veci od všetkého povojenného bahna. Pokiaľ sa týka osôb nepolitických, musíme žiadať, aby boly chytro a prísne odsúdené a tak aby bol u nás vzduch čistý, aby sme mohli voľne dýchať a nemysleť na osobné škandály, ale na to, ako udržať štátne hospodárstvo a celý náš sociálny život v poriadku a v rovnováhe. Svet okolo nás je plný zmätkov, napnime všetky sily, ktoré národ má, aby sme neboli strhnutí do ich ničivého víru! chanej blamáži bude počínať nár. soc. tlač. „Telegraf“ sa svíja vo svojich argumentoch. Predtým písal: „Ruka spravedlností težce dopadá“ a teraz tú spravedlnosť ironizuje: „Stribrný a Síchrovský osvobození — podie názoru soudu mluvílí pravdu, podie názoru soudu není štát poškozen. Dále do boje proti korupcii“ Zle je s nár, socíalístmí, ktorí sa kochajú v takejto poteche: „Líd musí vedét, že i ten osvobozující rozsudek je cdsouzením Stŕíbrného.“ Oní vraj í naďalej budú bojovať proti korupcii, takto píšu, mysliac si asi, že kto má škodu, o posmech nech sa nestará. Aby nár, socialistom bola dnešná horká pilulka aspoň trochu osladená, <> to sa postaral zemský úrad v Prahe, ktorý dnes oznámil, že Perglerov mandát do obecného zastupiteľstva pražského zrušuje, resp. neuznáva jeho platnosť z tej príčiny, že Perglerov pobyt v Prahe bol prerušený. Ale tento „úspech“ oproti jednému opozičnému poslancovi poníma verejnosť po svojom. Preto, lebo páni „očísťevatelía“ ďaleko zašli vo svojej kampani a pregalopovalí sa. Väčšina občianstva v republike si dnes škodoradostne spomína na poslanca dr. Stránskehc, ktorý iste nemal závideniahodnú náladu, keď čítal dnešný súdny rozsudok. Môžeme byť veľmi zvedaví í na to, ako sa zachová parlament, ktorý na základe odporúčania svojho vyšeír, výberu vyniesol svoje známe „nepŕíznívé málení“. Nepolitický súd poskytol totiž dccela iný pohľad na vecí, tak celým súdnym vyšetrovaním, ako í rozsudkom, ktorý hovorí, že Stribrný í Síchrovský sa vo všetkých bodoch žaloby osvobodzujú. V čom záležaly body obžaloby, ktorých bolo 19, nemusíme znova vysvetľovať, referovali sme o tom tri týždne, Stŕíbmému nebolo dokázané, že krivo prisahal a hovoril nepravdu, ani že sa pri kúpe vagónov dopustil korupcie, Konferencia v Lausanne a Nemecko. O dva týždne side sa v Lausanne medzinárodná konferencia, aby sa pokúsila o urovnanie hospodárskych pomerov sveta. Menom ríšsko nemeckej vlády dr. Gaus oznámil už anglickému vyslancovi formálny súhlas Nemecka s konferenciou a sľúbilo zúčastniť sa na nej. Hlavným rečníkom nemeckej delegácie bude dr. Brüning. Keďže reparačná konferencia a s ňou i ženevská konferencia odzbrojovacia budú rozhodovať na dlhý čas o ďalšom vývine politickom a o politických osudoch sveta, je pochopiteľné, že Nemecko v posledných týždňoch venuje mimoriadnu pozornosť všetkým časopiseckým úvahám o pripravovaných konferenciách. Pritom práve koniec decembra mal priniesť prielom v mienkach tlače, ako to výstižne ukazujú hlasy nemeckých novoročných časopisov. Reč nemeckej tlače do nedávna bola ešte dosť jasná, Jej vývody vyznievaly v tom smysle, že rozhodnutie medzinárodnej konferencie reparačnej musí byť definitívne a musí priniesť pre celú Európu a hlavne pre Nemecko jasný rozhľad. Ozdravenie nemeckých a europských pomerov je len tak možné, ak Nemecko bude vraj zbavené svojich neznesiteľných záväzkov. Nemecko platiť nemôže a ani nebude — tak písaly nemecké časopisy, už čí patrily medzi vládne alebo opozičné. Veľmi naširoko boly citované v nemeckých novinách najmä hlasy anglickej a americkej tlače a odvodzovalo sa, že je Francúzsko osamotené a tak Nemecko dosiahne svojho cieľa pomocou Anglicka a Ameriky. Spoliehalo sa pri tom i na to, že Anglicko, ktoré je v Nemecku finančne angažované, posunie súkromné dlhy do popredia pred dlhmi štátnymi. Aj dobrozdaníe bazilejskej konferencie bolo komentované s tohoto stanoviska a poukazovanie na Youngov plán bolo vraj len z ohľadu na Francúzsko a ako politická nerozhodnosť. Akou všeobecnou bola mienka, že Nemecko konečne prerazí pás reparačných povinností, to dobre ukazuje výstražný novoročný článok, ktorý v orgáne nemeckého centra uverejnil dr. Kaas. V článku sa hovorí, že Nemecko stojí pred najvážnejším a najrozhodnejším bojom, aký kedykoľvek muselo viesť na zahraníčno-polítickom fronte. Nemecká delegácia bude postavená. v Lausanne pred ťažké úlohy. Nemecký kancelár ide na túto cestu s heroickým rozhodnutím, vzornou zdržanlivosťou a s veľkou znalosťou vecí. Výsledok tohoto zápasu rozhodne vraj o Nemecku na dlhé časy. Nemecko už čí sa dočká úspechu alebo neúspechu, toľko je isté, že oslobodenie Nemecka bude znamenať bezpečnosť Európy. Len nedávno ešte by takáto reč bola vyvolala v Nemecku búrku odporu, ale dnes je signálom až veľmi rozšírených nemeckých ilúzii. V tejto súvislosti čiastka nemeckej tlače kladie si otázku, či nebolo chybou, že dr. Brüning zasahoval svojho času do medzinárodnej situácie a výraznejšie neprecizoval v posledných časoch stanovisko Nemecka ohľadom rozličným vynorujúcim sa otázkam a plánom. Zdá sa, že nemecká verejnosť zasa Stŕíbrného víťazstvo, historická blamáž politickej justície. Stribrný i Sichrovský osvobodení vo všetkých bodoch žaloby. — Fľajster na bolesf nár. soc.: Pergier ztratil i mandát do obce.