Národnie Noviny, apríl 1935 (LXVI/13-17)
1935-04-17 / nr. 13
Vychodia v stredu, piatok a v sobotu. Predplatná cena na celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na štvrí roka 35 korún, na mesiac korún 11 ’70. Do cudzozemska: na celý rok 180 korún. Ročník 66. Ra samé sobotné čísla preúpíása sa s na rok 48 konín, na pol roka 24 koruny. Účet v Poštovej sporiteľni: č. 400.659 Praha. Císio telefónu redakcie a administrácie 55. Turčiansky Sv. Martin, streda 17. apríla 1935. Číslo 13. Stresa začala pesimisticky — ale skončila dobre. Od štvrtku do nedele sa radili zástupci Anglicka, Francúzska a Talianska v Strese, čo a ako urobiť, aby v Europe bol zachovaný mier. O priebehu porád nedávaly radiace sa mocností žiadne zprávy, až teraz na konci vydali spoločné komuniké, ktoré obsahuje šesť bodov. V prvom je reč o tom, že veľmoci zastúpené v Strese sa dohodly o jednotnej línii pri pojednávaní francúzskeho návrhu v Ženeve. Toto samo v sebe je už značný úspech, V druhom bode je vyslovená mienka, že o zaistenie bezpečnosti vo východnej Europe treba pokračovať vo vyjednávaní. Ďalej skúmali zástupcovia otázku rakúsku. Bolo potvrdené všetko, čo dosiaľ v tejto veci veľmoci ustálíly. Všetky štáty, ktoré sú vymenované v rímskom protokole (Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Malá dohoda, Maďarsko a Poľsko) majú sa síst čo najskorej, aby uzavrely dohody, týkajúce sa pomerov v strednej Europe, ohľadom, vzdušnej dohody porady potvrdíly základné zásady, obsažené v londýnskom protokole zo dňa 3-ho februára a vyslovíly požiadavku pokračovať v skúmaní tejto otázky a uzavrieť medzí piatimi tam uvedenými štátmi pakt čím skorej. K tomuto paktu treba pripojiť aj dvojstranné smluvy interesovaných štátov. Ďalej veľmoci ľutujú, že sa siahlo k metodám jednostranného zrušovania smluv, čo má za následok podmínovanie verejnej dôvery v bezpečnosť a pokojné usporiadanie pomerov. Jednako dúfajú, že sa podarí mier zachrániť. Usnesenia, formulované takto, uspokojíly tlač všetkých zainteresovaných štátov a panuje mienka, že po konferencií v Strese sme o krok bližšie k bezpečností a mieru. Bilancia. A 16. apríla 1935. Slovenský denník uverejnil asi pred dvoma týždňami zprávu o činnosti parlamentu za posledných šesť rokov. Prirodzene, že táto zpráva vyznela optimisticky, pochvalne pre zákonodarcov. Aby mal istý účinok, zamlčal, pravda, že ide o výsledok šesťročnej práce a vypočítal si účinok pre nemysliaceho čitateľa. Tohto ľahko mohol pomýliť vypočítaným počtom odhlasovaných zákonov. Množstvo ešte nikdy nezaručovalo aj akosť a nikde je nie povedané, že čím viac zákonov, tým tieto budú lepšie. Keby sme si odhlasované zákony bližšie pozreli, našli by sme medzi nimi mnoho zákonov politických, zákonov zbytočných, zákonov do života neuvedených, zákonov, ktoré bolo treba hneď po roku novelizovať. Keby sme skúmali, ako si tieto zákony všímajú dnešnej situácie hospodárskej, bola by súvaha už menej priaznivá. Ale aby nepovedali v Slovenskom denníku, že to my vymýšľame na koalíciu nepekné veci, odcitujeme si hlas časopisu x. českého, 2. redigovaného hospodármi koaličnej strany. Tento o činnosti koalície píše doslovne toto: „Z veľkej série osnov, ktoré malý byť ešte pred voľbami dojednané, zostaly len nepatrné zbytky, a to ešte tak ostrúhané, zbavené celého skutočného významu, že je skutočne divné, ako málo si uvedomuje koalícia, že ísť do volieb s výkazom podobnej činnosti, je vyslovená práca pre opozíciu. Máme typický príklad na samosprávnych financiách. Táto osnova bola vyhlásená za politickú nezbytnosť, lebo „samospráve sa musí dať niečo pred voľbami, aby sa získala priaznivá nálada“. A čo sa teda dalo samospráve? Až od x. januára 1936 vstúpi zákon v platnosť — tak ešte tri štvrte roka bude zadlžená samospráva gazdovať ďalej na dlh. Ale čo dostať po x. januári 1936 okrem sľubov, to je z osnovy nie jasné, lebo všetky úhradové osnovy, ktoré súvisia so samosprá-. vou, padlý pod stôl. Dobytčí monopol je druhá osnova tohto štýlu, zákon, ktorým sa v skutočnosti nič nedeje. Zriaďuje sa dobytčí monopol, ale aký to bude monopol, ako sa bude obchodovať, čím, kto ho bude vykonávať, za aké ceny, to všetko určí až vládne nariadenie ... zasa po voľbách. Je divné, že roľníci, ktorí s takou húževnatosťou dosiaľ svoje požiadavky uplatňovali, dali sa takýmto „darom“ uchlácholiť. (Hospodáŕský rozhled, roč. VIII, č. 14.) Myslíme, že to stačí. Takýto hlas musí presvedčiť každého o schopnosti koalície a vody mútiť môže len ten, kto z týchto koaličných strán žije, je ich oddaným služobníkom alebo ako to český básnik Machar povedal — vrtichvostom. Lebo nestačí ukázať na to, čo sa vykonalo. Treba pripomenúť aj to, čo sa vykonať mohlo a malo. A keď už ukazujeme na vykonané dielo, musíme ho aj bližšie skúmať, ako bolo spravené. My by sme mali skúmať túto prácu so slovenského hľadiska. Kto to bol, čo odhlasoval zákon o cestovnom fonde tak, že Slovensko malo a má z toho miliónové straty? Kto odhlasoval zákon o úrokomere tak, že tento je na Slovensku vyšší, ako v ostatných častiach štátu? Kto osnoval obilný monopol tak, že len za rok — ako vypočítala Politika — stálo to Slovensko asi 80—100 milonov? Kto roku 1930 spôsobil rozviazanie smluvného pomeru s Maďarskom a tým zavrel cesty slovenského dreva do jeho najväčšieho odbytišťa? Odpoveď je ľahká. Slovenskí koaliční zákonodarci. Nemôžeme sa diviť českým a nemeckým zákonodarcom, že o potre-bách Slovenska mnoho toho nevedia. Oni tam majú dosť vlastných starostí. Ale práve preto musíme požadovať od zákonodarcov slovenských, aby oni, ako na to povolaní, bránili záujmy Slovenska v parlamente. Keď ho bránili tak, ako dosiaľ, bránili ho zle. Vieme, že budú mať na sklade odpoveď: vymohli sme tam reguláciu, tak kanalizáciu, tam postavenie školy. Tým sa nemôžeme dať mýliť. Dobre, vymohli ste jednu reguláciu, ale koľko ste ich vymôcť mali a mohli? Postavila sa škola, ale koľko sa ich postaviť malo a mohlo? Poviete, že všetko sa postaviť nemohlo. Povedzme, ale pozrime si súčasne do Čiech a.na Moravu: koľko tam bolo potrebných podobných stavieb a keď sa aj neuskutočnili všetky, uskutočnilo sa pomerne oveľa viac, ako na Slovensku. Príčina? V stranách, založených na celoštátnej organizácii — po slovensky: v centralistických stranách — poslanci vyvolení v Čechách a na Morave vedia donútiť svojich klubových a stranníckych kolegov zo Slovenska, aby za ich požiadavky hlasovali. Ale naopak je tomu nie. Slovenskí poslanci v týchto stranách majú málo autority. Niektorým to vôbec nevadí, lebo sú nie bojovníci a tí, ktorých to trápi — majú poviazané ruky, nemôžu nič robiť. Chyba je teda na dvoch stranách: v systéme a v ľuďoch. Odstrániť zlý systém, odstrániť neschopných ľudí — to je úlohou nastávajúcich volieb. Jeden liek bez druhého nedonesie nápravu. Dokážeme to na úsudku — koaličného orgánu. České slovo 12 t. m. napísalo, pod nadpisom „Má parlament nejakú iniciatívu?' toto: „Pri systéme koaličného vládnutia a pri tradícii, ktorá sa vytvorila špeciálne u nás, musel význam poslaneckej a senátorskej iniciatívy celkom klesnúť. O úpadku iniciatívy svedčí najmä bilancia iniciatívneho výboru snemovne ... Za toto volebné obdobie bolo podané v snemovni 2.961 návrhov. Z nich sa do pléna snemovného (Jostalo 7 (slovom: sedem), ostatné sa utopily vo — výbore. To je — končí článok — bilancia veľmi chudobná a bude na nových a mladších poslancoch, ktorí prídu po voľbách, aby svojmu iniciatívnemu právu vydobyli väčšie uznanie.“ Kto ubíjal tú iniciatívu? Dnešný systém koaličného vládnutia. V kom ju ubíjal? V poslancoch koalície. Kde je teda liek? V nových poslancoch nekoaličných strán. Nemecko v Ženeve na lavici obžalovaných. Francúzska sťažnosť na Nemecko, o ktorej bude Spoločnosť národov rozhodovať, obsahuje obvinenia, ako Nemecko v posledných dvoch rokoch postupne zrušovalo ustanovenia mierovej smluvy. Poukazuje na to, že Nemecko chcelo medzinárodné problémy jednostranne riešiť a rozhodnutie o zavedení všeobecnej brannej povinnosti vyvoláva teraz po celej Europe pocit neistoty, ktorý nevyhnutne vedie k rozšírenému zbrojeniu i v iných štátoch. Sťažnosť žiada Spoločnosť národov, aby takéto počínanie Nemecka odsúdila. Záver, ku ktorému treba dôjsť, musí byť nevyhnutne taký, aby bezpeč-nosť v Europe bola zachovaná. Nemožno tak vyjednávať, že jeden z účastníkov strhne na seba to, čo bolo predmetom vyjednávania. Úsilie mierumilovných národov smeruje k tomu, aby došlo k širokému systému kolektívnej bezpečnosti pomocou vzájomných smlúv o neútočení a vzájomnej pomoci. Ale čo z takýchto dohovorov, keď jednostranné porušenie nemá nič iné za následok, ako morálne odmietnutie a odsúdenie a rušiteľ dohovoru pritom nemá nijakého rizika. Sťažnosť žiada Spoločnosť národov, aby v tomto smere došlo k náprave. Henlein nekandiduje. Vodca novej nemeckej strany v Čechách, Konrád Henlein, ktorému najnovšie i vládne strany prorokujú asi 33 mandátov, sa osvedčil v nedeľu na volebnej schôdzke, že on sám kandidovať nebude. Bývalý predseda maďarskej národ, bank# A. Popovič umrel. Starší ľudia sa budú na neho pamätať z bankoviek, ktoré niesly jeho podpis. Po prevrate ustáľoval maďarskú menu. Od rokov bol v penzii a posledné dva roky bol chorý. anglický politik v rozhovore so zprávodajcom Reuterovej kancelárie, konštatoval, že konferencia v Strese je najtrvalejším príspevkom pre riešenie otázok mieru v Europe. Dokázali sme — povedal — solidaritu nielen diplomatickými prostriedkami, ale i v zámeroch a odhodlaní. RAMSAY MAC DONALD, To je už naozaj neslýchané. Dvestoročné výročie od smrti Fraňa Rákóczyho, ktorého telesné pozostatky sú uložené v košickom dóme, Maďari využívajú pre šírenie šovinistickej psychózy a pre kriesenie iredentistických nádejí. V slovenskej tlači v poslednom čase dosť a objektívne sa ukázalo, čím bol Fraňo Rákóczy a ako treba posudzovať jeho život a skutky. Naše vrchnosti, keď pobadaly, že maďarskí činitelia u nás i v Maďarsku chcú jubileum Rákóczyho zneužiť pre pustú propagandu, celkom oprávnene zakázaly tieto slávností odbavovať podľa pôvodného plánu. Potom sa slávností chytil ktorýsi maďarský kultúrny spolok v Košiciach a program slávností úrady schválily. Toto by bolo v poriadku. Ale stala sa aj iná vec. Stretávame sa s ňou v Národnom osvobodení v čísle zo 14. apríla t. r. Veriť sa nám nechce, že neznalosť a zlomyseľnosť mohla by ísť tak ďaleko. V citovanom čísle Národného osvobození totiž doslovne stojí: „Pozdéjí však byly oslavy (rákóczyovské totiž) povolený, když se jako uspoŕadatel prihlásila Matice slovenská v Turč. Sv. Martiné.“ Ale to je naozaj výtečná informatívna služba českých novín o slovenských veciach. Matica slovenská a Fraňo Rákóczy! A ak čítate článok v Národnom osvobození ďalej, dozviete sa, že na slávnosti, usporiadanej vraj akosi z popudu Matice slovenskej, rečnili prední a najbojovnejší maďarskí činitelia, medzi nimi i G. Szüllő. A niekto sa opováži tvrdiť, že Matica by sa mohla prihlásiť ako usporiadateľ takýchto slávností! Nenachádzame dosť ostrých slov, ktorými by sme túto perfídnosf Nár. osvobození odsúdili. A potom sa ľudia divia, ako je to, že na Slovensku je toľko mrzutosti oproti Čechom. Fabrikujú si ju sami Česi i takýmito výmyslami, ako sú tieto, odtlačené v Nár. osvobození. Informovali sme sa v Matici slovenskej, ako Matica mieni zakročiť proti rozširovateľovi takýchto zvestí. Povedali nám, že matičná správa i v tomto prípade bude postupovať podľa usnesenia svojho výboru a podá žalobu na Národní osvobození, ako í na všetkých rozširovateľov nepravdivých zvestí o Matici slovenskej po novinách.