Národnie Noviny, september 1935 (LXVI/70-81)
1935-09-04 / nr. 70
Vychodia v stredu, piatok a v sobotu. Predplatná o e n a na celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na štvrť roka 35 korún, na mesiac korún 11 '70. Do cudzozemska i na celý rok 180 korún. Ročník 66. Turčiansky Sv. Martin, streda 4. septembra 8935. Ka samé sobotné čísla predpiáca sai na rok 48 korún, rm pol roka 24 koruny. Účet v Poštovej sporiteľni: č. 400.659 Praha. Číslo telefónu redakcie a administrácie 56. Číslo 70. Slovenskí gr.-kaíolíci v boji za svoje práva. V Národných novinách zaoberali sme sa niekoľko ráz s ťažkým postavením slovenských grécko-katolíkoiv. Zmienili sme sa, že na východnom Slovensku je do 180— 200.000 Slovákov náboženstva grécko^ katolíekaiho, ktorí sú spravovaní klérom neslovenským, ba často protiislovenským. Posledný popis ľudu nám potvrdil, že slovenskí gréckokatolíci i pri zúrivej agitácii mnohých svojich kňazov, aby sa nehlás® k národnosti slovenskej, spontánne odmietli túto podkopmi činnosť a hlásili sia hrdé za Slovákov. Títo protislovenskí agitátori v niektorých dedinách chodili z dom’ do domu, v spovedlnici a kde-všade a nahováraním, vyhrožovaním nútili Slovákov, aby sa zriekli svojej národnosti. Stály sa prípady, že po zásluhe boly tieto fouňíky protislovenských kruhov užhorodských a prešovských oznámené povolaným úradom, zbabelo však zaprely svoje skutky, vediac, že sa dopustily tresit. nebo činus, za ktorý zákon ukladá značné tresty. Keď však nebezpečenstvo úradného stíhania pominulo, opätovne vystrkujú svoje týkadllá a buntujú ďalej medzi slovenským ľudom. Keď napokon začal sa tohto' roku organizovaný boj slovenských grécko-kalotikov, aôy "holí vyúsan^ň' z osídiel neslovenského kléru, príslušní činitelia pastierskym listQíifr "upozornili podriadených farárov, aby o každom slovenskom hnutí g r é cko-kďtel ík o V podali im zprávu, oznamujúc ‘hlavne mená osôb, ktoré sa za slovenskú vec exponujú. Tiež na jednej konferencii odzneiý silnejšie 'slová, ktoré boly dostatočným mementom pre každého, kto by sa bol chcel pre slovenskú vec exponovať, že lepšie bude Usjtúpiť, ako sa dostať „z príčin cirkevných“ niekde do berezniansikeho kláštora. Po tomto zastrašení z nepatrného počtu slovensky cítiacich grécko-katolíckyeh kňazov, ktorí by sa chceli a mohli venovať národným záujmom slovenských veriacich, dlne's už niet 'temer nikoho. Takto zostáva jedine cesta, aby laický živel vzal si ďalšiu borbu na starosť. V grécko-katolíckyeh kapitulách v Prešove a Užhorode nieto pochopenia pre slovenské nacionálne požiadavky slovenských grécko-katoJíkov. Kto pozná tam pomery, nemôže sa ani diviť tomu. Od Neslovákov a Maďarov márne čakať blahosklonnosti oproti slovenskému nacionalizmu, Je to pochopiteľné. Ťažko čakať od vlka, aby chránil ovečku. Ale aký duch vládol v Prešove pred prevratom, o tom nám najlepšie svedčila (písomné dôkazy, ktoré máme v rukách. Tu je na príklad „Az eperjesi görög szertartása kathoľikusok egyházmegye rendeletéinek tára“ z roku 1917. Je to akási periodická sbierka biskupských nariadení, písaná maďarsky a k tomu v ďuíchu tiež maďarskom. Tomuto maďarskému duchu najlepšie nasvedčuje biskupské .nariadenie č. 915, kde upozorňuje svojich podriadených kňazov na ponosu vojenského biskupa, že „vraj veriaci v nedeľu a sviatok nechcú maďarskému vojsku pomáhať pri nakladaní vojenských zásielok do vagónov“. K tejto ponose vojenského biskupa nariaďujú páni z Prešova: „Miután sóik helyütt úgy a városi, mint a vidéki munkások a vasárnapi mun. kát vallási okból tagadják melg, jóllehet a haza védelme — s a .közjó érdekében a nehéz munka vasár-ös ünnepnapokon is meg van engedve, felhívom a tdő lelkész urakat, hogy híveiket s különösen a munkásokat ez ügyben világosítsák fel s magyarázzák meg, hogy az egyház, a haza és a közjó érdekében végzendő iki-ós felrakodó s egyéb nehéz 'munkát nemcsak, hogy tiltja, de sőt kötelességükké teszi. Eperjes, 1917 évi február hó 26-ikán.“ Y časopise „Ruskoje slovo“ č. 21—22 z 28. júna 1935, ktorý je redigovaný dr. Jozefom Kizákom, v úvodníku „Do pozornosti 'kléru a veriacich biskupství prešovského a užhorodského“ stojí, že „máme v rukách pevný dôkaz o tom, že medzi na. šimi po sotácky (?) hovoriacimi veriacimi robí sa agitácia pre slovenské grécko-katolícke biskupstvo — so slovenskou liturgickou rečou“. Pisateľ v Ruskom slove sa pozastavuje, že slovenskí grécko-,katolíci chcú ma f slovenskú liturgickú reč. Neprekvapuje nás Odpor proti slovenskej liturgickej reči, ale pritom so zvláštnym pocitom čítame „Szentmise (liturgika) népénekeiből Kottára tette Kizák János“ z roku 1916, kde úvodom dr. Számán István zo dňa 6. decembra 1915 píše toto: „A jelen nagy esztendőben siker koronázta azon törekvéseimet, hogy az eperjesi kit. kath, főgimnázium gör. kath. tanulói az ifjttsári istentiszteleteken magyarul énekelhessw nékľ A' szerző önieflieff« "fáradozása lehe tővé tette1, hogy a gyors betainttúls révei,, immár örömmel leszögezhetjük azt tényt: a nemzet imája, a hymnus mellet a a görög szertartás szép dallamai is édes magyar nyelvünkön szólalnak meg az ószláv liturgia területén és hirdetik, hogy u leendő gör. kath. iinteligenciának lelki i szükségleteiben is nélkülözhetetlen a magyar nyelv. ! Tento maďarský spevník cirkevný nech bude odpoveďou všetkým, ktorí dnes bojujú proti požiadavkám slovenských grécko-katolíkov, aby po slovensky mohli v kostole spievať a sía modliť. Zvedäví sine, nakoľko protestovali dnes. ní odporcovia slovenských národných záujmov, keď im predložil ten maďarský spevník. Azda jedine páni Adamkovich, Hom'ičko, Rojkovich a ešte pár vzácnych jednotlivcov, ktorí boli jedinými svetlými slovanskými bodmi v maďarskom mori prešovskej diecezie. Kde bola vtedy ochrana veriacich proti maďarizácii? Mondok o. vato sa vesele a „nagymagyar állam eszme“ úplne ovládala prevažnú čiastku odporcov Slovákov. A Čo Užhorod? Rumunskí gréckokatolícki klerici, ktorí roku 1914 výhodení 'boli z bohoislovenského seminára v Užhorode, lebo nevstali, keď sa 15. marca pri maďarskej slávnosti hrala maďarská hymna, by vedeli nám najviac povedať o tom, aký duch vládol medzi tými, čo dnes bojujú proti národným potrebám slovenských grécko-katoilíkov. Ci azda títo naši neprajníci chcú, aby sme im povedali, k akej národnosti sa hlásili roku 1910. Oni to Vedia, a vie1 to tiež každý! „unv-viie na poli ciruevnom boti skutočne slobodnými. Môžu vyhrožovaí, napádať jednotlivcov, perzekvovať a urážať, ale nemôžu nikdy zahatiť cestu, ktorá vedie k osamostatneniu slovenských gréckokatolíkov. Martin Horkolič. Mussolini pred prekážkou. Do zpráv o horúčkovitom zbrojení oboch štátov: Talianska „a Habeša prišla ako puma zpráva, že habešská vláda udelila anglo-americkej spoločnosti koncesiu na dolovanie nafty, a to práve na tej čiastke habešského územia, ktoré sa tiahne pozdĺž hraníc talianskych kolónií. Vyjednávanie o udelene tejto koncesie sa dialo v úplnej tajnosti. Zástupca anglicko-americkej spoločnsti, ktorá koncesiu dostala, Ríckett, bol dlhší čas v Habeši, ale nik v ňom nehľadal vyjednávača o koncesie. Vo dne čítal a spal a vyjednávania sa dialy v nocí, v odľahlých uličkách. Udelenou koncesiou dostáva spoločnosť právo hľadať prírodné bohatstvá a petrolej na území, ktoré svojou veľkosťou sa rovná dnešnému Nemecku. Koncesia bola udelená na 75 rokov. Spoločnosť, ktorá koncesiu získala, volá sa Afričan Exploitation and Development Corporation. Účastníkom na nej je tak americký, ako aj anglický kapitál. Anglická vláda, ked zpráva o koncesii sa stala známou, vyhlásila, že s vecou nemá nič spoločného a o neij nevedela. Nakoľko je toto vyhlásenie anglickej vlády úprimné, ukáže budúcnosť, ak by k vojenskému konfliktu predsa len prišlo. Tu by stála americká a anlická vláda pred problémom: chrániť záujmy svojich občanov v Habeši proti nebezpečiu vojny, vyvolanej Talianskom a postaviť sa otvorene proti nemu alebo nechať Talianom voľnú ruku. Proti tejto druhej možnosti sa namieta, že taká veľká spoločnosť, ako je Afričan Exploitation, by nebola uzavierala takúto smluvu, keby nebola mala zaistenú ochranu svojich vlád pre prípad vojenského konfliktu. Ale vec možno posudzovať aj s druhej stránky. Nadhodená bola možnosť, že súkromná spoločnoísť, ktorá koncesiu dostala, postúpila by časť zisku kapitálu talianskemu. Tak by Taliansko prišlo aj bez vojny k hospodárskej vláde nad Habešom. Pravda, takto nie samé, ale spolu s inými účastníkmi, Je otázka, či sa Mussolini s takýmto riešením uspokojí. Ale je zaujímavé, že tak, aké je položenie v Afrike dnes, stojí tam proti sebe kapitál a kanóny. Oba majú rovnaký cieľ: ktorý z nich bude šikovnejší? Ministerský predseda Mussolini medzitým vyhlásil, že v septembri povolá do zbrane 200.000 mužov, aby — vraj — Taliansko bolo pripravené na všetky možnosti. Nejde len o vojenské cvičenie, ale o skutočnú mobilizáciu, lebo vojaci aj po skončení cvičenia zostanú v zbrani. A Habešania? Starci a ženy ušli do vrchov a hôr. Mužovia sa pripravujú na vojnu. Nálada a morálka v habešskom vojsku je údajne výborná, ale streliva má habešská armáda na tri dní. To je trochu málo. Ale Habešania spoliehajú viac na inú pomoc: na podnebie, ktoré je Europčanom nepriaznivé. Nuž, uvidíme .,. Do čoho ideme...? O krokoch vlády, smerujúcich k zlepšeniu hospodárskeho položenia u nás, sme sa dosť rozličného ospevovania napočúvali. Keď po voľbách došlo k utvoreniu dnešnej koalície, jej vodcovia sľubovali zlepšenie až na jeseň. Mali výhodu v tom, že skoro po otvorení parlamentu nastaly letné prázdniny a tým dolbrá výhovorka, že teraz sa pracovať nemôže. Pamätáme sa veľmi dobre, že so všetkým sa odkla'dalo na jeseň. Ministerský predseda Malypetr, ked k nemu prišli štátni zamestnanci a žiadali zvýšenie platov, odkázal ich na jeseň. Už vtedy sme poznamenali, že je to slabá nádej, lebo príjmy štátnej pokladnice nestúpajú, ale klesajú, a tak ;na zvýšenie platov v štátnej pokladnici ani na jeseň úhrady nebude. Posledná zpráva Národnej banky o hospodárskom položení nedáva nádeje, že by sa niečo v tomto smere podstatne zlepšilo. Čo sa týka počtu nezamestnaných, konštatuje táto zpráva, že r. 1934 koncom júla bolo u nás nezamestnaných 569.450 a teraz ich je 566.522, t. j. len o 3000 menej. To je zlepšenie asi o pol pecenta — teda skoro nič. Na trhu práce tento úbytok nezbadať a v hospodárskom živote sa to neprejaví. Pripomíname reč poslanca dr. Macka, ktorú sme uverejnili pred dvo> mesiacmi, kde tento žiadal vládu, •■t k viečné ačala bojovať proti nezamestn-'-’ si Výsledok - ako vidieť — sa rovná nule .. Teda zárobok pracujúcich vrství je. taký nízky a malý ako minulého roku. Z nízkych miezd a podpôr v nezamestnanosti nemožno sa o výživu riadne starať. Spotreba sa nezväčší. Ale je tu aj iná boľavá stránka. jV posledných časoch sme poukázali na niekoľko zjavov, smerujúcich k zvyšovaniu cien práve tých najkaždodennejších potrieb. Toto stúpnutie poľnohospodárskych výrobkov sa prejavilo tak v júli r. 1934, ako v júli t. r., čo možno pripísať obilnému monopolu. Index týchto výrobkov stúpol v júli r. 1934 so 649 bodov na 721 a r. 1935 s 722 bodov na 754. To sú predajné ceny. Ale ani v časoch, keď ceny poľnohospodárskych výrobkov boly nižšie, nemal spotrebiteľ z toho nijaký zisk. Roľník dostal menej — ale toto zlacnenie spotrebiteľ nepocítil. Zisk sa niekde cestou stratil. .. Počet nezamestnaných ukazuje, že sa nepracuje viac ako predtým. Túto skutočnosť potvrdzuje nepriamo aj rozsah zahraničného obchodu. Za prvých sedem mesiacov t. r. je obrat nášho zahraničného obchodu o 2.1°/0 nižší ako bol r. 1934 v tom istom období. Za takýchto okolností ideme do veľmi neradostnej zimy. Ník už nemá odvahy nezamestnaných tešiť, že bude lepšie. Ani teoretikovia nie. Čítali sme v minulých dňoch úvahu, že podľa pozorovania všetky hospodárske krízy trvalý sedem rokov. Dnešná začala sa na jeseň r. 1929, a tak sa vraj blížime k jej koncu. Lenže tu zabudli niečo doložiť. R. 1929 začala sa ukazovať svetová kríza, ktorej následky u nás až o dva roky neskoršie bolo cítiť. To znamená, že aj koniec krízy pocítime o celé dva roky neskoršie ako inde. Ale s perspektívou trojročnej nezamestnanosti nik nebude u nás medzi ľudí chodiť. Vie, ako by pochodil. Vláda má pred sebou ťažké úlohy, ale, súdiac z jej činov v minulosti, obávame sa, že nebude môcť tieto problémy riešiť.