Národnie Noviny, november-december 1935 (LXVI/96-109)
1935-11-09 / nr. 96
Vychodia v stredu, piatok a v sobotu. Predplatná cena na celý rok 140 korún, na pol roka 70 korún, na stvrf roka 35 korún, na mesiac korún 11 '70. Do cudzozemska ■ na celý rok 180 korún. Ročník 66. Turčiansky Sv. Martin, sobota 9. novembra 1935. Z Národného shromaždenia. Veľká reč posl. Martina Rázusa v parlamente k expozé min. Beneša.. Konečne sa naše zákonodarné sbory rozkývaly a na utorok svolané boly poslanecká snemovňa i senát. V utorok predpoludním predniesol min. zahraničia dr. Beneš v poslaneckej snemovni veľkú reč o zahraničnej situácii, ktorej obsah uverejňujeme na inom mieste. Túto reč predniesol mín. dr. Beneš popoludní v senáte. O expozé min. Beneša, ktoré vypočuli prítomní všetci poslanci i senátori, bola otvorená hneď aj debata. V poslaneckej snemovni prehovoril k expozé min. Beneša posl. Martin Rázus, Karol Sidor, Ján Ursiny a Igor Hrušovský. Reč predsedu Slovenskej národnej strany poslanca Martina Rázusa vzbudila v poslaneckej snemovni veľkú a zaslúženú pozornosť. Všetci poslanci počúvali ju s veľkým záujmom. Posl, Rázus zaujal kladné stanovisko k Spoločností národov a vyslovil otázku, čí Spoločnosť národov i v tom prípade, ak by sme sa dostali do zlého, bude sa vedieť postaviť za nás a čí sa za nás postaví tiež Anglicko. Ak to dosiahneme, má to pre nás veľkú cenu. Jeho reč prinesieme v budúcom čísle. Pozornosť vzbudila aj reč posl. K. Sidora, ktorá vyznela ostro proti sovietofilskej politike min. Beneša. Z českých poslancov upútal najväčšiu pozornosť snemovne posl. dr. Karol Kramáf, predseda Národného sjednotenia. V senáte prehovoril zo Slovákov sen, K. Stodola, Štefánek a Šelmer. Na okraj našej prítomnosti. ptk. 8. novembra 1935. Prítomná situácia je hodne napätá a vážna. Nebezpečenstvo vojny sa síce predbežne podarilo lokalizovať na Afriku, ale kto z ľudí je vševedúcim, aby nám mohol povedať, čo bude zajtra. Národy horúčkovité pracujú na tom, aby odstránily prekážky nedorozumenia a obnovily zasa pokoj, ale na druhej strane obzerajú sa okolo sebaž merajú svoje sily a zisťujú svoju bezpečnosť, či sú pripravení, keby, nedajbože, došlo až k tomu najhoršiemu. Kto počul reč ministra Beneša, ktorú povedal teraz v utorok v parlamente, mohol si utvoriť jasný obraz, ako je to v zahraničí i u nás a s nami. Staviame sa za politiku Spoločnosti národov, lebo je nástrojom mieru a že jej existencia a autorita znamená i našu bezpečnosť. Hľadíme a usilujeme sa, aby náš pomer bol ku každému korektný, aby sme nikomu nedávali niakej zámienky nás upodozrievať, že máme nejaké výbojné ambície a podobné. No to, čo sa vŕkol ukazuje, núti nás, aby sme boli pripravenými spoliehať sa v prvom rade na seba a na svoju silu. Takto je to správne; len národ a štát, ktorý je silný a pripravený, môže sa s pocitom bezpečnosti pozerať v ústrety udalostiam budúcnosti, nech by boly akékoľvek. Náš štát tak svojou polohou, ako i významom hrá v strednej Europe veľmi dôležitú rolu, minister Beneš to spomínal, a jeho sila duchovná i hmotná má pre strednú Európu neobyčajný význam. Nesmieme sa však uspávať prílišným optimizmom. Je mnoho tých, ktorí nám závidia a ktorí by chceli o náš osud kocky hrať. Revizionizmus neustáva a aj menej bystrí mohli pozorovať, ako v čase vypuknutia vojenného konfliktu talianskoabesínskeho nádeje týchto hazardných hráčov vojennej burzy stúply, kým sa domnievali, že Spoločnosť národov v svojom význame klesla na nulu. A neprestáva ani teraz, iredentisti sú v práci a ťažia z každej vhodnej príležitosti. Na druhej strane je tu čudné chovanie sa niektorých našich bratov Poliakov, totiž tých kruhov, ktoré teraz reprezentujú tam vládu. V posledné časy neustávajú incidenty a sústavné štvania proti Čechom. Nie je to nahodilé a nie je to ani, ako si u nás mnohí myslia, že by proti Čechom boli zaujatí len jednotlivci a vláda. Nie! Veľká čiastka národa, inteligencie, študentstva i pospolitého ľudu je proti ním zaujatá a hodne rozoštvaná. Niektoré časopisy od rokov podporujú túto kampaň. A ďalej vidíme, že od rokov sa v Poľsku záujem o nás Slovákov viacnásobne zostupňoval, navštevujú nás, študujú náš folklor, literatúru, naše pomery, dokazuje sa nám kultúrna súvislosť. Nás Slovákov tento záujem teší, ak vychodí z bratskej, príbuzenskej, slovanskej snahy. Ale ak sa za tým skrývajú iné snahy — totiž dostať nás z ČSR pod vládu Poliakov —, postavíme sa proti takýmto zámerom. Je čas, aby takéto zámery s nami Slovákmi už raz navždy prestaly! Nech už sú ony živené na severe či na juhu! Naši tisícroční utlačovatelia nám dnes chcú silou-mocou nahovoriť, že nás majú radi. Ale to hovoria len teraz, keď nás stratili, ale keď mali príležitosť, aby nám túto lásku prejavili, vtedy nás spúšťali z krvi, vyssávali hospodársky, ubíjali duchovne, a najvernejších našich ľudí, národovcov, zatvárali do Vacova a Segedína. Tie časy už dávno prešly, Slováci sa raz navždy so svojimi utlačovateľmi rozišli, a ak oni tam symbolicky si označujú každú maličkosť známym: nem, nem soha, nuž s našej strany je to podobne: nikdy, nikdy viacej! Slováci o svojom osude sami rozhodli podľa svojho práva a len oni sami majú právo rozhodovať o sebe i naďalej, a to v štáte, ktorý si spolu s Čechmi krvou vykúpili a spolu založili. Doba, keď o nás cudzí rozhodovali a bez nás, prešla, a viac sa nevráti. Slováci už nie sú tými, čo boli! To by už raz na patričných miestach mali v známosť vziať a si uvedomiť! No nesmieme zabúdať, že protivníci chcú ťažiť i z nesrovnalosti československého pomeru a že im je to veľmi vhod, keď sa tento problém nerieši. Našim protivníkom je to vhodné, ale nášmu spolužitiu je to, naopak, škodlivé. A preto už raz treba prikročiť seriózne k jeho riešeniu a zlikvidovaniu. Zastierať skutočnosť neslobodno, ani prechádzať ponad vec, ako by nejestvovala. Trochu úprimnosti a nepredpojatosti, a bude aj v tejto ožehavej otázke jasno. Nie to je skutočnosť, čo niektorí hoc i v dobrom úmysle si kreslia v podobe svojich názorov a ideológie, a nie je ňou ani to, čo nám často podáva strannícky podfarbená a tendenčne formovaná verejná mienka. Skutočnosť a obraz, názor o nej, nemusia sa vždy kryť a nekryjú sa ani v tomto prípade. Kráľ Matej, keď chcel pomery poznať, musel so svojho panovníckeho piedestálu dolu a obliecť si ošuchané rúcho poddaného, a len tak túto skutočnosť videl. Takejto skúsenosti a takéhoto pohľadu potrebujú tí, ktorí sú povolaní problém československý riešiť, a potom, keď len bude trochu dobrej vôle, vyrieši sa a našim neprajníkom a protivníkom vyrazí sa tromf z rúk! Nesmieme zabúdať na to, čo nás oslabuje, aby sme to odstraňovali, ani na to, čo nás upevňuje, aby sme to pestovali. A nezabúdajme, že nás oslabuje nielen hašterenie Slovákov a Čechov medzi sebou, ale zoslabuje nás ešte viac stavovské a strannícke trieštenie. Toto oslabuje cit spolupatričnosti a národného sebavedomia. Je to nie fikcia, ale skutočnosť, že náš ľud a z valnej čiastky i inteligencia je národne vlažná a že nieto dnes ani zpolovice toľko idealizmu a národného povedomia v národe, ako bolo pred vojnou. A napokon sila národa je len tam, kde ona vyplýva z morálneho základu. Národ morálne vyspelý, mravne ukáznený má práve v tomto najsilnejšie hradby; možno ho viacnásobnou fyzickou silou zlomiť, ale nikdy nie zničiť alebo podrobiť! To však, čo pozorujeme v našom mravnom živote, nedáva nám najdepších nádejí. Materializmus otrávil už i široké vrstvy národa. Tam, kde sa žije, aby sa požívalo, kde mamona sa stala všetkým, kde Spiritus movens všetkého sú peniaze a len peniaze, kde sa šíri kliatba nenarodených detí atď., tam už nie je všetko v poriadku, tam konštruktívne sily podľahly deštruktívnym a nastupuje — úpadok. Husiti víťazili silou myšlienky a ducha, zbrane morálne boly nadriadené zbraniam kovu, a tak to bolo i v našom odboji a v légiách. Keď duch začal ustávať a morálka klesla, i v našich légiách začal rozklad, ktorý sa vďaka Bohu, podarilo rýchle zažehnať. Aj dnes, keď obavy sú väčšie ako inokedy, neslobodno strácať dôveru, buďme svorní, jednotní, odstraňujme prekážky nedorozumenia a pracujme za obrodenie mravné; takto upevníme seba, svoju milú vlasť, a nikto sa neodváži, aby siahol kradmou rukou na našu slobodu! Ilin. predseda Hodža ujal sa svojho úradu. Nový predseda vlády dr. Milan Hodža, ktorý bol v utorok večer vymenovaný dekrétom p. prezidenta a složil sľub, ujal sa vo štvrtok predpoludním svojho úradu. Po rozlúčke úradníctva s odstupujúcim predsedom vlády, Jánom Malypetrom, odb. prednosta R. Bartoš predstavil mu prednostov odbo-rov a oddelení a ich menom hovoril, že všetci sú šťastliví, že môžu byť účastní tohto symbolického aktu, keď na čelo vlády po prvý raz vstupuje štátnik a politik slovenský. Predseda vlády dr, Milan Hodža sa potom poďakoval za tento prejav. Posolstvo gréckeho kŕdľa Juraja k národu. Grécky kráľ Juraj, vydal posolstvo ku gréckemu národu, v ktorom vraví: „Súc zasa povolaný na trón z pomoci božej a z vôle národa, vraciam sa do Grécka bez akéhokoľvek hnevu preto, čo bolo, rohodnutý, že budem verný a lojálny ustaveného režimu, majúc za heslo; Mojou silou je láska môjho národa, Žiadam spoluprácu od všetkých, aby bol zaistený zdar a šťastie vlasti.“ Wa samé sobotné čísla pre dpláca sa i na rok 48 korún, na pol roka 24 koruny. Účet v Poštovej sporiteľni: č. 400.659 Praha. Číslo telefónu redakcie a administrácie 56. Číslo 96. KRÁĽ JURAJ, ktorý bol plebiscitom znova povolaný na grécky trón. Významný článok. Málokedy sa registruje v našej dennej tlačí časopisecký článok. Ale teraz tak musíme spraviť, V poslednom čísle časopisu „Živena“ vyšla štúdia hallského profesora D, Čyževškéhó, ktorá si zasluhuje, aby sme na ňu aj na tomto mieste upozornili. V nej sa korigujú veľmi mnohé omyly, ktoré sa tradovaly o našej duchovnej minulosti, a po storakých odsúdeniach dostáva sa našim mysliteľom zrazu záväznej rehabilitácie. Profesor Čyževškij je známa kapacita vo vedeckom svete. Koncentruje sa najmä na výskum dejín slovanských filozofií a nedávno vydal po nemecky objemný sborník Hegel a Slovania. V sborníku tomto sám uverejnil rozsiahlu prácu o dejinách ruskej filozofie; o filozofiách ostatných slovanských národov písali si do tohto sborníka hístorikovia jednotlivých národných filozofií. Len Slovensko v tomto sborníku zle obišlo. Iste z nejakého nedorozumenia o slovenskej filozofie písal tu Albert Pražák, a vyšla smutná vec. Ako vždy, namiesto filozofie, písal aj tu Pražák o československej otázke, a tak o niečom podstatnom neupcučíl zahraničný svet, Ináče profesor Čyževškij našiel nedávno v hallskej knižnici neznámy rukopis Komenského Pansofie a teraz sa chystá napísať dejiny filozofie u slovanských národov. Študovať slovenské filozofické myslenie chodieva profesor Čyževškij na Slovensko. I predošlého leta strávil v Turčianskom Sv. Martine šesť týždňov. Redakcia Živeny vyžiadala si vtedy od neho článok, ktorý teraz uverejňuje a ktorý chceme tu glosovať. Profesor Čyževškij v svojom článku osvetľuje, ako slovenskí filozofickí myslitelia Hostinský a Hroboň riešili problém „večne-ženského“. Zaujalo nás najmä uznanie a rešpekt, s akým historik slovanských filozofií hovorí o svojej téme. Dokazuje, že tak Hostinský ako Hroboň bolí prenikavými filozofickými mysliteľmi, hlboko pochopili otázku, ktorú riešili a dokazuje, že ich myslenie má význačné miesto v dejinách slovanskej filozofie. O Hostinského príspevku na jednom mieste hovorí: „Hostinský berie svoju tému vôbec nie priľahko: jeho úvahu možno počítať k najlepším popularizovaniam ťažkých filozofických myšlienok, — nielen v slovenskej literatúre. ale v slovanských literatúrach vôbec.“ Ä v inej súvislosti píše: „Že ,sofiánsku‘ mystiku nachodíme u oboch slovenských mysliteľov, je nám môžbyť ešte i preto zaujímavé, lebo obyčajne pokladajú sa takéto mystické teórie za