Národnie Noviny, apríl-jún 1936 (LXVII/40-75)
1936-04-02 / nr. 40
646 Fin ppIk Jach.v.v Teodor Bil ont, Vychodia každýdruhy deň : utorok, štvrtok a v sobotu. Predplatná cena aa celý rok 100 korún, aa pol roka 50 korún, oa mesiac 10 korún Do cudzozemska: na celý rok 120 korún-Ročník 67. Na samé sobotné čísla predpláoa sa: na rok 35 korún, na pol roka 18 korún. Oíol T PoitoTeJ sporí térni: ú. 400.659 Praha. Redakcia a administrácia: Sládkovičova č. I. Telefon č. 34-24. Číslo 40. Nové Me3to nad Váhom. Bratislava, štvrtok 2. apríla 1936. í. MARTIN RÁZUS: Vašej verejnosti! 28. t. m. šiel som do Martina nie na výkonný výbor, ale predísť rozvratu v strane. Predsedal si pán podpredseda dr. Miloš Vančo. Prítomné bolo 27. účastníkov. Z nich šiesti (6) ak nie viacerí, prišli sme len upozorniť pánov - nerobiť to. Baťka Škultétyho a pána seniora Škrovinu pojí len otázka Národných novín k tejto skupine, čo bude, dúfam, i bez umelých zásahov vyriešené k všeobecnej spokojnosti. Pán podpredseda prof. Németh prišiel tiež len s dobrou snahou - mierniť a sprostredkovať. Z pozostalých 18. účastníkov neviem, či sú všetci členmi výkonného výboru. Tajomník Savol určite nie je. Ostáva teda 17. V tom sú už i posledne na Vrútkach iste i týmto cieľom kooptovaní šiesti (6). Výkonné výbory majú ale vyše 50 členov. Obraz je teda jasný. Žiadosť moja, odročiť sa na čas, ked ako predseda strany svolám výkonný výbor po Veľkej noci, bola neústupčivosťou niekoľkých účastníkov - zavrhnutá. Tým sa stalo toto zasadnutie - osobitným výkonným výborom pána podpredsedu, dr. Miloša Vanču. Pohľad na to bol trapný. ja som aspoň bol na čistom, že sa III ¥ľtÉŠa“ iú d© Sloyetiskel národne! straw melody, ktoré neslednocnlú, ale trieštia, a als sa nepristala, celú - i tak slabú strany nepo° elf y tone prinedú k úplnémy rozkladu* Prišlo mi od toho až zle. Práve pre nemožné, nie ideové a programové, lež osobné trenice v strane, zničené nervy mi vypovedaly. Vzdialil som sa. Čo si páni uzavreli, neviem. Ako ale oni nepodro. bili sa rozhodnutiu predsedníctva, podobne i ja môžem prijať ich rozhodnutia iba za podklad rokovania v najbližšom výkonnom výbore, čo si ako predseda svolám sám. í dotiaľ ale prosím našu národnú verejnosť bedlive pozorovať to, čo sa deje v strane. Dnes tu už neide o Národnie noviny. Dfies ide O die metódy * jedna, c© sjed&ocuie, druhá, c© i bez akýchkoľvek prosramoyych rozporov » triešti! Po takých htňom napravo - naľavo dostáva sa mi smutná úloha spraviť ešte možné za konsolk dáciu W Strane* Ak sa mi to nepodarí, za následky neberiem nijakej zodpovednosti. Pôjdem vdačne do ústrania, zvedavý, čo bude g touto cennou 3 len pre vnútorné nedostatky dosiaľ zplna neuplatnenou složkou nášho politického života* Brezno nad Hronom 30. marca 1936. v Hitler odpovedal, že Nemecko je ochotné vyjednávať Londýn, 1. apríla. (Reuter.) Podľa povestí návrhy, ktoré predloží dnes predpoludním šľ. Ribbentrop ministrovi Edenovi, sú smierlivé a podľa mienky niektorých členov nemecke j delegácie môžu dať podnet k novým londýnskym poradám locamských mocností v čase čo najkratšom. Hitler predkladá dôvody svojho odporu k plánu rady Spoločnosti národov tak, že iba naznačuje protinávrhy bez bližšej definície, presné formulácie a ponecháva otvorené dvere akejkoľvek všeobecnej diškuzii. Prevládajúci tón Hitlerovej odpovedi je, že Nemecko je ochotné vyjednávať. Šľ. Ribbentrop prejavil po svojom príchode do Londýna nádej, že minister Eden príjme blahovoľne nemeckú odpoveď a umožní priateľskú diškuziu locamských mocností. Londýn, 1. apríla. (Reuter.) Hovorí sa, že šľ. Ribbentrop včera po svojom príchode na croydonské letišíe požiadal telefonicky britský zahraničný úrad, aby jeho návšteva u ministra Edena bola odložená na dnešok, lebo sa jeho lietadlo cestou opozdilo. Minister Eden prejavil rád súhlas s touto žiadosťou a príjme teda šľ. Ribbenfropa v zahraničnom úrade až zajtra. Tým sa potvrdzujú informácie člena nemeckej delegácie Dieckhofa, ktorý sdelil zpravodajcom, že šľ. Ribbentrop predloží až zajtra nemeckú odpoveď na memorandum locarnských mocností. K tomu podotýka Reuterov diplomatický zpravodajca, že šľ. Ribbentrop prináša rozsiahle návrhy na dočasné opatrenia do toho času, kým budú započaté vyjednávania, ktorými chce Hitler prispeť k zaisteniu západnej bezpečnosti. 90 ročný Ján Zigmundík Fero Korček. Z radov slovenského učiteľstva najmä v minulom storočí najvýznamnejšou postavou je Ján Zigmundík, ktorý sa teraz dožíva deväťdesiat' rokov a patrí popri skladateľovi J. L. Bellovi a ev. farárovi Trokanovi k najstarším pamätníkom pohnutých dôb Slovákov v rokoch matičných, dualizmu, rušenia Matice a slovenských gymnázií, k ľudom, ktorí prežili svetovú vojnu a bolo im dopriate Prozreteľnosťou najdlhšie sa tešiť z vývoja oslobodeného Slovenska. Nestor slovenských učiteľov z dôb predprevratových, narodil sa i. apríla 1846 vo Vŕbovom, kde vychodil národnú školu a pokračoval na Musterhauptschule v Trnave ,v Bratislave a vo Viedni a po skončení v Banskej Bystrici učiteľ oval nejaký čas v Teplej, Trmč. Tepliciach a r. 186) presídlil do Pezinka, kde žije i nateraz na zaslúženom odpočinku. K národnému povedomiu prišiel na reálke v Bratislave, ako to dosvedčuje jeho brožúrka „Rozpomienka na Vendka Bohboja Kutlíka“ (11)26). Pôvodne študoval na polytechnike vo Viedni (1865—1866), ale keď nm roku 1866 umrel otec, ktorý bol tesárom, na choleru, prešiel na učiteľský ústav do Banskej Bystrice, kde sa mu dostávalo vzácnej podpory biskupom Štefanom Moysesom a dobrého vedenia od pedagóga Jozefa Mrázka. Už v Banskej Bystrici roku i86p pokúsil sa o dielo „Úryvky z výchovoslovia“, ktoré boly nákladom Moysesovým litografované a takýmto spôsobom rozšírené. Už ako študent budil pozornosť svojimi bystrými postrehmi v pedagogike a časovými úvahami, ktoré od roku 1868 uverejňoval v ,,Slovenských novinách“, v „Domove a škole“, „Obzore“ a „Katolíckych novinách“. Prispel i do Kunsovho „Polyglota“, ale pri svojom povolaní (od roku 186) pôsobil už ako učiteľ) neobmedzoval sa len na túto prácu, ale roku 1881 pripravil do tlače „Školu reči slovenské]“, ktorá bola povolená len ako príručka pre učiteľov a znehodnotená bola táto jeho práca po prevrate tým, že v našom štáte. ktorý najmä v prvých rokoch slobodnéhc vývoja trpel veľkým nedostatkom vhodných učebníc, nebola odobrená. Roku 18)2 mal t Túrčianskom Sv. Martine reč pri oslave yoo. výročia narodenín veľkého učiteľa a pedagóga J. Amosa Komenského, ktorého učebné metódy mu boly v mnohom dobrým vzorom. Hlavnou zásadou jeho čistého a neohrozeného charakteru bola mu pravda. Nielen, že nebál sa zrejme povedať vždy a na každom mieste pravdu do očí, ale i neohrožene sa za ňou boril a vynášal ju pred verejnosť. Na týchto motívoch bolo písané i jeho pojednáme „Či Maďari zaujali Uhorsko a či založili uhorsky štát?“, ktoré napísal práve v dobe maďarského milénia roku 18)6. Doma, pravda, nebolo možné knižočku vydať (Pokračovanie na 3. strane 4- štipec-)