Národnie Noviny, júl-september 1936 (LXVII/76-113)
1936-07-02 / nr. 76
Te o Vychodia každý druhy deň: utorok, étvrtok a v oobotu. Predplatná c e n a: ■a cel-ý rok 100 korán, u pol rok i SO korán, oa mesiac 10 korán. 1 Do cudzozemska s na cehŕ rok 120 korúnHcsčník 67. Bratislava, štvrtok 2. júla 1936. Trapný nezdar Spoločnosti národov Paríž, 1. júla. Parížske časopisy súhlasne súdia, že včerajší deň v Ženeve nepriniesol nič nového. V „ĽOeuvre“ píše pi. Tabouisová: Tí, ktorí si mysleli, že budú môcť v Ženeve žiadať o revíziu otázky habsburghskej, sa zmýlili. Neguš predniesol včera krásnu, ale srdcervúcu reč, veľmi zahanbujúcu pre Londýn a Paríž. „ĽHumanité“ píše: Je ponižujúce pre priateľov mieru, stať sa účastníkmi tak trapného nezdaru Spoločnosti národov. Prajeme si aspoň, aby francúzski delegáti našli vhodné slová a vyhlásili v Ženeve, že Francúzsko je odhodlané urobiť všetko, aby nikoho iného už nemohol postihnúť neblahý osud Abesínie. Manifestácia talianskych novinárov je všeobecne odsudzovaná. V „Le Joumalg* píše Saint Brice: Výtržnosti tohoto druhu sú neprípustné. S rokovaním abesínskeho cisára nemusíme vo všetkom súhlasiť, ale napriek tomu sme mu povinrí úctou už pre jeho nešťastný osud. ľei'tinax nadpisu je svoj článok: Neslýchaný škandál. „Petit Párisién“ hovorí o výtržnostiach talianskych novinárov ako o nepochopiteľnej takmer svätokrádež! na takomto mieste a v takej chvíli. Po prejavoch nepriateľstva oproti mužovi, postihnutému nepriazňou osudu, ozval sa tým hlučnejší potlesk, ktorý vítal cisárskeho delegáta. V podobnom smysle píšu tiež ostatné francúzske časopisy. Ženeva, 1. júla. Z talianskych novinárov, zadržaných včera po výtržnosti y zasedacej sieni Spoločnosti národov, boli po výsluchu dvaja prepustení na slobodu a to redaktor tlačovej kancelárie Stefani a dopisovateľ časopisu „Gazetta del Popolo“. Ostatných osem talianskych novinárov bolo dopravené do väznice. Bolo rozhodnuté, že novinári budú ponechaní vo väzbe, ale obžaloba ešte proti nim nebola podaná. Židovský problém v očiach Nežidov (Napísané v záujme loyálnych židov.) O poslednom debatnom večierku, ktorý usporiadal Spolok medikov o otázke židovskej, prinášajú niektoré socialistické noviny, financované zväčša židovským kapitálom, skreslené zprávy. Podľa nich dr. Ďurčanský pri tejto debate „položený bol na lopatky“, "alebo jasne povedané, všetko, čo tvrdil zástupca Slovákov, nie je pravdou, lebo táto je, podľa .spomenutých, novín, na strane židovskej. Takéto informovanie verejnosti je hrubým .uvádzaním v omyl, obyčajnou mystifikáciou, čo neposlúži nijako veci1, o ktorú v danom prípade ide. Pre presnosť informácie našich čitateľov nebolo by od veci niektoré vývody rekapitulovať, po prípade doplniť a najmä obšírnejšie citovať tie pramene, ktoré iby nám: jasne odhalily celý súbor takých vecí, ktoré so stanoviska „gojov“ nie isú považované za vhodné, aby moihly slúžiť spoločnému nažívaniu v jednom prostredí židov s ostatným svetom. Máme na mysli v prvom rade ustanovenia Talmudu, varujúc vopred druhú stranu, že citáty z Talmudú a priori pokladať za falzifikát, nebolo by na mieste, keďže v danom: prípade neide o úmysel’ tendenčné ho vykladať, ale jedine ide o objektívne hľadanie pravdy, o hodnovernú interpretáciu niektorých jeho častí a to „sine ira et ©tudio.“. Prirodzene, že nebolo by na mieste hnevať sa len preto, že z Talmudu budeme vytrhovať to, čo priamo zaráža celú nežidovskú spoločnosť,, lebo s našej .strany neide o tvorenie nových noriem Talmudu, ale iba o konštatovanie, že toto všetko, čo budeme citovať v presnom a hodnovernom preklade, v Talmude stojí, pre židov platí a veľká časť židov podľa toho aj žije. Ale prv než by sme nahryzli do Talmudu, bude treba predbežne stratiť niekoľko slov o židovskej otázke, ako takej. Problém židovský je dnes aktuálny temer všade, kde židia žijú. Vidíme tento problém v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Grécku, Maroku atď, a v plnej svojej hrôze predstavuje :sa nám teraz práve v Palestíne. Severná Amerika predbežne je tichá, ale tamojší anglosaský svet už začína hromžiť na _ nadvládu židov, o ktorej náš človek ani pochopu nemá. Táto nadvláda v Amerike prejavuje sa najsamprv na poli hospodárskom, obchodnom a v ostatných rokoch už aj vr štátnej administratíve, nehovoriac ani o politike. Baruch a ostatní bývalí Poľskí židia, nateraz s nesmiernym^ bohatstvom disponujúci „Američania“, sú hlavnými činiteľmi amerického politického života a preto nijako neprekvapuje, že Amerika pri dôležitých vyjednávaniach, najmä kde ide o nejakú vec, kde prichádza v úvahu židovský kapitál v Europe, alebo Litvinov—Finkelstein zo Sovj etského Ruska, spravidla vysiela svojho Barucha, ako osobu, ktorá rasové najbližšie stojí k spomenutému kapitálu a k vedúcim činiteľom sovjetov židovský problém teda v ostatnom časepredstavil sa nám všade, kde židia žijú a to vo forme rozličných protižidovských prejavov. Ako hlavná príčina uvádza sa, že všade tam židovský živel zdal sa svojou prítomnosťou a osobitnými spôsobami hospodárskeho počínania, svojimi obchodnými mravmi a ne dostatkom ochoty asimilovať sa, nápadným, disharmonickým a rušivým. Toľko sme chceli povedať úvodom a teraz by sme sa obrátili k Talmudu. V danom prípade ide nám spomenúť okolnosť, ktorá nie je v dostatočnej miere známa nežidovskej verejnosti, hoci práve táto okolnosť je akýmsi hybným sochorom všetkých snáh židovských byť všade izolovanou, etnicky odlišnou vnútorným životom separovanou rasou me-dízi Nežidami. Máme na mysli celkovú intenciu Talmudu, ktorý je platným zákoníkom židovskej pospolitosti a to nielen na poli viero-učnom, ale aj vo veciach trestne- a súkromnoprávnych. A keďže jeho platnosť nebola nijakou inou právnou normou zrušená, teda platí s plnou záväznosťou pre celú židovskú sóéi etu. Pre jasnejšie podloženie našich tvrdení nech nám ibuide dovolené v krátkosti zmieniť sa o celkovej štruktúre Talmudu, aby sme aj takto dokumentovali, že obsah j eho j e nám dobre známy a citátmi ,so súčasným oiznačením, kde všade je možné originál citátu hajsť, demonštrovať pred nežidovskou verejnosťou závadnioisť niektorých jeho ustanovení. Uskutočnenie Hodzovho stredoeurópskeho plánu značilo by usnadnenie európskej situácie Belehrad, 1. júla. „Vreme“ sa zaoberá sústavne aktuelnými otázkami malodohodovej hospodárskej spolupráce. V poslednom článku podáva prehľad pokusov o riešenie stredoeurópskej otázky, počínajúc plánom Tardieuiovým. Zvláštnu pozornosť venuje belehradský časopis Hodžovmu stredoeurópskemu plánu, ktorý vychádzajúc z rozšírenia spolupráce Malej dohody vo veciach hospodárskych, tvorí tiež niektoré nové prvky politického rázu, ako je spolupráca Malej dohody s Bulharskom a štátmi rímskeho paktu, zreteľ k Nemecku, k západným veľmociam a pozdejšie alj k Poľsku a štátom baltickým. „Vremc“ hovorí o tomto Hodžovom pláne, že by znamenal hospodársku organizáciu Strednej Európy a významné usnadnenie európskej situácie. Francúzskej vláde odhlasovala snemovňa dôveru Paríž, 1. júla. (Havas.) Snemovňa prijala po dlhšej debate 375 proti 192 hlasov vládny návrh zákona o rozpustení líg. Minister Salengro položil otázku dôvery na denný poriadok, predložený členmi vládnej väčšiny, ktorý znel: Snemovňa schvaľuje vládne vyhlásenie a vyslovuje vláde dôveru pre zaistenie republikánskeho poriadku, keď energicky prevedie zákony na ochranu republiky. Všetky pozmeňovacie návrhy boly zamietnuté. V Palestíne sú Jeruzalem, 1. júla. Pred budovou anglického policajného komisariátu v Haife bola vrhnutá puma, ktorá však nevybuchla. Polícia zatkla niekoľko podozrivých osôb. Pri Kerkure bola ešte nepokoje napadnutá anglická policajná hliadka zo zálohy. V boji mali Arabi značné straty, kdežto z policistov nebol poranený nikto. Napriek týmto incidentom dúfajú britské kruhy, že sa napätie v krajine čoskbro povolí a vrátia sa normálne pomery. Slováci z Juhoslávie v Bratislave V stredu dopol. o (410. hod. došla loďou do Bratislavy výprava profesorov a študentov slovenského gymnázia v Petrovci. Výpravu vedie riaditeľ gymnázia R a p o š, s výpravou sú 8 profesori Slováci a Srbi a 44 žiaci a žiačky. Pred Zemedelským múzeom privítal týchto našich bratov a sestry za Spolok profesorov Slovákov riaditeľ V. L e n č o, za Zahraničný odbor slov. odbočky národnej rady dr. L. J u r k o v i č, za Sväz e v. mládeže na Slovensku a ústredie ev. študentstva bisk. kaplán P. H r o n e c a za m. o. Matice slovenskej prof. cérnák. Po srdečných, naozaj bratských uvítacích prejavoch zaspievali naši milí hostia študenti slovenskú národnú hymnu „Hej Slováci“ s takým precítením, že zjavily sa slzy radosti nielen v ich očiach, ale i y očiach ich vítajúceho obecenstva. Po tomto krátkom, ale srdečnom uvítaní išli naši krvní bratia pred Slov. národné divadlo, Štúrovu dosku na Michalskej ulici, pred ev. teológiu na Konventnej ulici a odtiaľ do evanjelického internátu na Legionárskej ulici. Tu ich privítal dr. S. št. O s u s k ý, ev. biskup. Po obede odišla výprava do Brna. Na Morave a v Čechách ostane asi 3 týždne potom sa vráti na Slovensko a navštívi takmer všetky kraje Slovenska. Sestry a bratia Vítame vás zo srdca a cíťte sa u nás doma! ?o M V Hl ■a •■m* sobotné čfsla predpláoa sai aa rok SI karta, aa pol roka II korím, nfiot r PaHorol «porlteíaii I. éS.m Praha. Redakcia a administrácia ■ Sládkovičova 6. 1. Telefon A. 34-24. Číslo 76. ANTHONY EDEN, anglický zahraničný minister. Jeho reč v Ženeve v Spoločnosti národov, vzbudila veľkú pozomost. D r. Štefan O s u s k ý, vyslanec ČSR. v Paríži. Moje poslanie Paríž, 30. júna. Ide o môj príchod do Paríža pred 20 rokmi. Keď mám k tomuto výročiu hovoriť, musím hovoriť o sebe, o poslaní,, ktoré mi americkí Slováci dali. Aby ste však správne rozumeli poslaniu, s ktorým som do Paríža prišiel, je treba aspoň v krátkosti povedať, ako sa americkí Slováci dívali na postavenie Slovákov v dôsicCiKU SVciovCj vOjíiy. Keď svetová vojna vypukla, národná organizácia slovenská, Slovenská liga bola povolania na to, aby formulovala slovenský politický program. Po dlhom mlčaní konečne roku 1915 vypracovala Memorandum o slovenských požiada vkoch, ktoré predložila americkej vláde a spojeneckým diplomatickým zástupcom vo Washingtoné. Slovenský politický program, vyjadrený v Memorande nebol však ničím iným, ako opakovaním martinského Memoranda z roku 1861, v ktorom slovenskí verejní národní činitelia žiadali: 1. aby osobnosť slovenského národa a oprávnenosť slovenskej reči bola zákonom vyslovená, uznaná a zabezpečená; 2. aby osobnosť slovenského národa v tom priestore územnom, ktorý ako národný celok zaujíma, bola pod menom hornouhorského slovenského okolia uzákonená; 3. aby v hraniciach slovenského okolia bola reč slovenská za prostriedok verejného, školského a cirkevného života uznaná; 4. aby v slovenskom okolí bola jazykové slovenská administratíva, slovenské súdy a slovenské školy. Proti Memorandu Slovenskej ligy začal som viesť ostrý boj. Tvrdil som, že cieľom Memoranda z roku 1861 bolo vyrovnať sa s Maďarmi. Naproti iíiomu, od vypuknutia svetovej vojny Slováci majú cieľ opačný: rozbiť Uhorsko. K tomu účelu musíme mobilizovať všetky sily. Prvou podmienkou úspechu je spolupráca s Čechmi. Aby Spojenci vážne brali náš politický hoj za rozbitím Rakúska a Uhorska, musíme ukázať, že máme pozitívny program, že vieme, čím nahradíme rozbité Rakúsko a Uhorsko. Preto som hlásal založenie štátu. Vo vedení Slovenskej ligy myšlienka spolupráce s Čechmi a založenia čsti. štátu razila si cestu, ale pomaly a ťažko. Po dlhých bojoch došlo k spoločnej schôdzke medzi Národným sdružením českým a Slovenskou ligou v Clevelande v októbri 1915. Tam bola uzavretá dohoda, podľa ktorej Slováci a Česi sa vyslovujú pre samostatnosť krajín českých a slovenských a pre spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom sväzku štátov. Myšlienku federalizmu som považoval za života neschopnú a politicky za nesprávnu a preto som clevelandskú dohodu nepodpísal. Vzdor tomu ale som sa úprimne tešil uzavreniu clevelandskej dohody, lebo v nej konečne americkí Slováci a Česi I. -vL;4 JL