Národnie Noviny, október-december 1936 (LXVII/114-148)

1936-10-03 / nr. 114

i'eodor W| hy -----­ttvrtok a v sobotu. Predplatná o e n a: tu celý rok 100 korún, im pol roka 10 korún, aa mesiac 10 korún. — Do cudzozemska i sa celý rok 120 koria-Ročník 67. v. v. 64 Bratislava, sobota 3. októbra 1936. Generál franco oral ott vláh n i Vyhlásil „Národné hnutie bojuje pre celý Španielsky ľud — Povstalci odrezali všetko spojenie medzi Madridom a Siguenzou li u r g o s, 2. októbra. Generál Franco prijal včera za slávnostného obradu vo vojenskom hlavnom stane v Burgose z rúk gene­rála Cabanella národnú vládnu moc. Tiež genergl Molia sa zúčastnil krát­kych osláv. Nová hlaya španielskej národnej vlády generál Franco priletel do Bur­­gosu sprevádzaný eskadrou lietadiel severnej fronty, ktorá tiež pristala na letišti v Burgosu. Desaťtisícové zástu­py vítaly generála a tlačily sa na uli­ciach, keď generál Franco vchádzal automobilom do hlavného stanú. Po obrade mal prejav k shromaždeným, ktorí sa shromaždili pred budovou na Piazza a hovoril, že armáda neháji kapitalizmus, ako tvrdí madridská vláda, ale národné hnutie bojuje pre celý španielsky ľud, teda aj robotníc­tvo! „Robotníkom sa dá plné právo, musia si však uvedomiť, že tiež oni majú záväzky a povinnosti k celku.“ Burgos, 2. októbra. O včerajšom odovzdaní štátnej mo­ci generálovi Francovi, ktoré bolo uskutočnené z rozhodnutia junty, sa oznamujú tieto podrobnosti: Na scho­­dišti paláca vojenského guvernéra očakával príchod generála Franca ge-nerál Cabanella. Za neopísateľného jasotu davov prichádza generál Fran­co, robí prehliadku vojenských oddie­lov a v sprievode predstaviteľov sprá­vy mesta sa odoberá do trónneho pa­láca. Slávnosť otvoril generál Caba­nella, ktorý generálovi Francovi odo­vzdal najvyššiu štátnu moc. Vo svo­jej odpovedi generál Franco vyhlásil, že víťazstvo musí pripadnúť povstal­com, načo s balkóna pozdravil shro­­maždené davy a potom prehovoril do rozhlasu. Vo svojom prejave dovodzo­­val, že španielska vláda obnoví sociál­ny poriadok a zaistí prácu všetkým robotníkom. Bude rešpektovaná ná­boženská sloboda. S cudzími krajina­mi budú sjednané smluvy obchodné a smluvy budú podpísané s krajina­mi, ktoré sa nestavaly proti povstal­com. S tými, ktoré bojovaly proti veci civilizácie, nebudú nijaké styky. C o r u ň a, 2. októbra. Úradne sa vyhlasuje m. i., že po­vstalcom sa podarilo odrezať všetko spojenie medzi Madridom a úiguen­­zou. Madrid, 2, októbra. (Havas.) Povstalci započali veľkorysý útok na aragónskej fronte v úseku Segu­­enza. MARTIN RÁZUS: Europa na rozcestí Vývoj ide na ľavo — bolo počuť u nás ešte len nedávno i s najvyšších miest. Ruská revolúcia isteižachvela svetom, ale odstupom času - ako vidieť - nerozhodla otázku budúceho zriadenia ľudského spo­ločenstva. Na boľševický tlak a jeho bez­ohľadnosti ozval sp v masách národný in­štinkt v zdánlive odbavenom nacionaliz­me. Nacionalizmus Nemecka, Talianska a ostatných národov nebolo by možno po­chopiť vo vzniku, vývoji i celej štruktúre bez boľševizmu. Komunizmus je sfašizo­­vaný socializmus a vyvolal v Europe na­cionalizmus, ktorý síce môže byť tiež sfa­­šizovaný, ale nemusí. Tvrdenie o tom, že vývoj ide do ľava, nedokázalo sa proste preto, lebo psychologický základ európ­skych národov nie je všade taký, ako v Rusku. Dnes je Europa rozdelená na národy nacionalistické, komunistické alebo aspoň komunizmom silno vlívané. To znamená, že sme na rozcestí. Španielska revolúcia nie je len vnútorným dielom Španielska. Je ona i cieľavedomým dielom kominter­­ny. Nech v nej vyhrá ľavica, takto z.nejme pohne vývoj v Europe do ľava, ku ko­munizmu. Keď vyhráva pravica, to je ur­čitý znak, že váha vývoja kloní sa sme­rom na pravo - teda smerom k naciona­lizmu. Prečo je tomu tak, ľahko si domy­slieť. V ruskom komunizme, i keď tých 170 miliónov tvorí nové existenčné hod­noty v hospodárstve, kultúre, na poli so­ciálnom i morálnom, jednako len badať účinky ducha zhuby a zmaru. Z ústupov, predtým zav-nhovaným zákonom života, vidieť dnes už určite krivku vývoja, čo smeruje ku kompromisom. Komunizmus v masách nevzniká nija­kou zrelou úvahou, ale je vzburou citovo­sti, ktorá napokon musí vždy kapitulovať pred životom. Poštvané masy strhly už neraz v histórii moc do svojich rúk, ale nie vždy vedely, čo s ňou robiť. Ruská re­volúcia, nútená potrebami života, dôjde iste i ku kladným výsledkom. Keď však dôjde potiaľ a nájde sa na ceste kompro­misov, môže sa spýtať načo to všetko a či by nebolo možné nájsť cesty, dosiahnuť to všetko, i bez tých ukrutných obetí? Nacionalizmus v Europe rozmach ko­munizmu pristavil a usiluje sa nájsť vý­chodisko na svojom základe. Jeho uplat­nenie je vlastne dokladom, že europské národy neriskujú všetky ísť za príkladom nešťastného Ruska. Hľadia vyhnúť abst> lútnemu spustošeniu a nechcú to zameniť tou nádejou, že však sa to raz všetko na inom základe vystaví. Dnes tieto dva sve­ty, komunizmus a nacionalizmus, stoja vedia seba a do vysokej miery proti sebe. Oba nemôžu dlho žiť spoločne, lebo sa podtínajú a podtekajú. Alebo jeden alebo druhý! Ak náhodou nespoja ich pomerv rozumným a znesiteľným kompromisom, musí prísť na lámanie chleba. Oba srae-ry sú iste dosť silné, zahaliť búrkou celý svet a strhnúť v svoj osudný boj i náro­dy, ktoré sa dnes v zátiší rôznych prúdov tešia požehnaniu demokracie. Nás prirodzene zaujíma, ako šťastne obísť túto krútňavu v záujme nášho mla­dého štátu a tento štát udržujúcich náro­dov? Ako ochrániť i náš slovenský národ, aby sa nestal korisťou svetovej katastro­fy? Prezident republiky dr. Eduard Beneš uisťuje nás o svojom demokratickom pre­svedčení, že sa u nás pomery nevychýlia do extrémov,' ani vpravo, ani vľavo! Bolo by to veľkým šťastím pre nás, preplaviť sa za blížiacej sa búrky tichými vodami demokracie. Vývoj pomerov však - žiaľ - nezávisí len od dobrej vôle tých, ktorí ve­dú. Masy sú pod tlakom všeobecného eyropského vývoja a zdá sa, každý národ i každý štát bude musieť prebojovať sám v sebe, či chce na prúdy života a či na prúdy zmaru. Všímal som si istej tlače, odkedy trpí národ španielsky. Všímal som si i u nás a divil som sa tej ohromnej ľah­Rím, 2. októbra. Podľa informácií z tunajších vplyv­ných kruhov bude konferencia za­hraničných ministrov troch štátov koroyseľnosti. Bolo jasne badať, akými nekritickými otrokmi sú mnohí redaktori revolučnosti- Účelnosťou pre nás nedá sa to vysvetliť, veď čo by bolo na prípad rozvratu z nášho štátu, z našej civilizácie, z nášho občianstva, z Čechov i zo Slová­kov? Želať si u nás, napodobiť ruský a hoc španielsky príklad - to je proste nenor­málnosť, ak nie zrovná spoločenský druh sadizmu. Mv zabúdame často, akí sme mají. A keď je zle so všetkými, že každý myslí len na seba. A to je, načo by rád upozorniť občianstvo našej vlasti v repu­bliky & ná Slovensku svoj slovenský ná­rod. Chystáme sa na obranu svojej vlasti a to právom. Nevieme dňa, ani hodiny! AJe tak isto máme sa chystať na obranu toho ducha a tých morálnych hodnôt, z ktorých povstala, naša vlasť, na, ktorých spočíva a bude spočívať jej prítomnosť i budúcnosť. To je nie internacionála! To je nie stayovskosť! To je ten kedysi od­bavený a, dnes y Europe oživený naciona­lizmus. Ten nacionalizmus, ktorý v komu­nistickom Rusku zatíska internacionálne­ho ducha a pozná jeho cenu, keď ide o obranu a silu veľkého národa, i sám mar­­šál Yorošilov, Za Trockého ideu nepôjdu sa národy vraždiť. Za ideu, ktorá zname­ná život pre národ, prinesú ľudia tie naj­väčšie obete. Ak u nás nemá sa vy kývnu ť vývoj do extrémov, treba priložiť ucho rímskych protokolov koncom prvého týždňa novembrového. Taliansky za­hraničný minister gróf Ciano 'navštívi Budapešť. k zdravým inštinktoim národa. Pozname­nal som, nacionalizmus nemusí byť sfaši­­zovaný. Ale nesmie byť ani odstrkovaný, zaznávaný. Komunizmus koniec koncom utopí sa vždy v metódach fašistických. V každom zdravom národnom organizme na komunistický rozklad odpoveďou je nacionalizmus. To už dnes jasne vidieť v Europe. V skromných našich pomeroch my slovenskí nacionalisti máme zadosťučinenie, že na­cionalizmus ani pre veľký svet nie je da­­romnjca. Je to program, ten najvážnejší národný i, štátny program a nepatri do starého železa, kam by ho boli mnohí pre­­tmidrení u nás hotoví odhodiť. Naciona­lizmus je imanie pre národ i štát ! Kde ho niet, tam niet budúcnosti! I v našich slo­venských pomeroch — viac slov. na­cionalizmu a musíme nad životom zvíťa­ziť 1 My sme však národ, kde je veľa roz­umu, ale málo odvahy. Radšej sa uchýli­me k pohodlným teóriám, ktoré nám za­istia pohodlie a nepoškúľajú kožku. A jed­nako iba v jednote a odvahe je sila. A nič nás nedá dohromady, iba nacionalizmus. Komunizmus bol by štátu nášmu hrobom. Neostáva teda nám Slovákom, len siah­nuť k svojmu nacionalizmu. Nečakať naivne v nerozhodnosti, až tento strhne celú Európu. Tej už potom nečasovosť, alebo prežitosť tohto ducha, ozaj nedoká­žeme ! Demonštrácie proti marxistom a Židom v Pešti Budapešť, 2. októbra. Y rámci shromaždenia v peštian­­skej Redute, na ktorom vo štvrtok večer poslanci kr. soc. hospodárskej frakcie podávali zprávu o svojej čin­nosti, žiadali rečníci utvorenie peVnej občianskej fronty. Poslucháčstvo búr­livé protestovalo proti chovaniu ma­ďarskej soc. dem, strany, ktorá ne­dávno poslíila pozdrav madridskej vláde. Rečníci žiadali rozpustenie soc. dem. odborových sdružení. Na koniec bolo usnesené zahájiť všeobecnú ak­ciu proti boľševizmu. Po skončení shromaždenia došlo na uliciach k de­monštráciám. Pred tlačiarňou soc. dem. časopisu „Népszava“ došlo k bit­ke medzi demonštrantmi a robotník­mi, ktorí vybehli z tlačiarne, ozbroje­ní palicami. Niekoľko osôb bolo pora­nené. Na synagógu v Tabakovej ulici a na okolité obchody hádzali skaly. Konferencia zahraničných ministrov štátov rímskych protoko­lov v novembri Ma samé sobotné člala uredpléea aai u rok H kortm, M p. rok. 11 kort.. Okot * Poéwroi <por1ter.ii i. MMM Prake Redakcia a admlnlstrá­­olai Sládkovičova č. t. Telefon é. 84-24. Číslo 114. JULIO ALVAREZ DEL VAYO, nový španielsky zahraničný minister v ľavicovej vláde. Vmoľodé Karpaty Fero Korček-Rudín. Kraj od Bratislavy po Modru, ba až severne za ňu, potom okolie Hlohovca, to je charakteristický kraj západného Slovenska. Tu už 700 rokov jestvujú vinohrady, ktoré sú nielen chľúbou a reprezentáciou Slovenska pred ostatný­mi zemiami našej republiky, ale i pred cudzinou. Slovenské víno a slovenské vinohra­dy získavajú si stále lepšie a lepšie me­no v Europe. Je síce pravdou. že chybí m,u ešte dokonalejšia racionalizácia, aby sa, nrácou vyrovnalo práci dajme tomu rakúskeho, alebo francúzskeho vinohrad­níka. ale slovenský vinohradník je dô­kazom toho, že i pri menšej racionali­zácii vie dorobiť produkt, za ktorý sa nemusí hanbiť pred nikým, ani pred svojimi konkurentami v zahraničí. Na­še viechy, ustanovené zákonom z roku 178i, sú miestami, kam nezabudneme odviesť žiadnu význačnú návštevu, kto­rá k nám zavíta a vieme už zo skúseno­sti. že nikdy zi osoba, ktorú sme vod viechu odviedli, nesťažovala, ba, naopak, cítila sa dobre, ako doma Oberačky. Slovo dokonale známe len vo vinoro­­dom kraji. Po celoročnej vyčerpávajúcej práci idú vinohradníci pooberať ovocie svojej námahy. I^ebo len vtedy, keď hrozno úplne dozreje, vzduch je preplne­ný sladkou vôňou muštu a bzučaním včiel, ktoré na nich nachádzajú dosta­točnú potravu, začínajú oberačky. Máloktorá plodina dá toľko práce, ako práve vinná reva. Len čo prvé lúče roz­topia posledné zbytky snehu, už vidíte vinohradníka vo svojej vinici. Jedna z prvých jeho prác je „rezačka“, lebo ne­bolo by dobré nechať na reve všetky vý­honky. čím skôr sa reva obstrihá, tým lepšie. Po rezačke príde „kopačka“ a hnojenie, po ňom zatĺkanie ,,Štekov niekoľkokrát sa škriabe a vyplieva, re­va sa „viaže“, aby bola chránená pred vetrom a pred cudzopasníkmi sa chráni striekaním skalicou modrou, miešanou s vápnom. Práce je neustále dosť až sa, dospeje v jeseni k tej najľahšej a naj­radostnejšej: k oberačke. Dnes, pravda, i táto nie je odbavova­ná s takou nádherou, ako kedysi. V sta­rých časoch, keď rychtári boli neobme­dzení páni našich mestečiek, vtedy oni určovali deň začiatku oberačiek. Keď uznali, že je hrozno dosť zrelé - totiž, že má. v sebe dosť cukru, určili deň a vtedy sa začalo oberať po celom okolí. Z prvého strapca bol vylisovaný mošt, ktorý okúsil oko prvý rychtár s konšel­mi. Pohovorilo sa pri tom mnoho rečí, veľmi často zbytočných, zahrala hudba, ľudia si zaspievali a oberačky boly za­hájené. Slávnostné zahájenie oberačiek bolo nielen na malých mestečkách, ale i v sa­motnej Bratislave, kde je v histórii spo­mínané slávnostné zahájenie oberačiek

Next