Národnie Noviny, október-december 1936 (LXVII/114-148)
1936-10-03 / nr. 114
i'eodor W| hy -----ttvrtok a v sobotu. Predplatná o e n a: tu celý rok 100 korún, im pol roka 10 korún, aa mesiac 10 korún. — Do cudzozemska i sa celý rok 120 koria-Ročník 67. v. v. 64 Bratislava, sobota 3. októbra 1936. Generál franco oral ott vláh n i Vyhlásil „Národné hnutie bojuje pre celý Španielsky ľud — Povstalci odrezali všetko spojenie medzi Madridom a Siguenzou li u r g o s, 2. októbra. Generál Franco prijal včera za slávnostného obradu vo vojenskom hlavnom stane v Burgose z rúk generála Cabanella národnú vládnu moc. Tiež genergl Molia sa zúčastnil krátkych osláv. Nová hlaya španielskej národnej vlády generál Franco priletel do Burgosu sprevádzaný eskadrou lietadiel severnej fronty, ktorá tiež pristala na letišti v Burgosu. Desaťtisícové zástupy vítaly generála a tlačily sa na uliciach, keď generál Franco vchádzal automobilom do hlavného stanú. Po obrade mal prejav k shromaždeným, ktorí sa shromaždili pred budovou na Piazza a hovoril, že armáda neháji kapitalizmus, ako tvrdí madridská vláda, ale národné hnutie bojuje pre celý španielsky ľud, teda aj robotníctvo! „Robotníkom sa dá plné právo, musia si však uvedomiť, že tiež oni majú záväzky a povinnosti k celku.“ Burgos, 2. októbra. O včerajšom odovzdaní štátnej moci generálovi Francovi, ktoré bolo uskutočnené z rozhodnutia junty, sa oznamujú tieto podrobnosti: Na schodišti paláca vojenského guvernéra očakával príchod generála Franca ge-nerál Cabanella. Za neopísateľného jasotu davov prichádza generál Franco, robí prehliadku vojenských oddielov a v sprievode predstaviteľov správy mesta sa odoberá do trónneho paláca. Slávnosť otvoril generál Cabanella, ktorý generálovi Francovi odovzdal najvyššiu štátnu moc. Vo svojej odpovedi generál Franco vyhlásil, že víťazstvo musí pripadnúť povstalcom, načo s balkóna pozdravil shromaždené davy a potom prehovoril do rozhlasu. Vo svojom prejave dovodzoval, že španielska vláda obnoví sociálny poriadok a zaistí prácu všetkým robotníkom. Bude rešpektovaná náboženská sloboda. S cudzími krajinami budú sjednané smluvy obchodné a smluvy budú podpísané s krajinami, ktoré sa nestavaly proti povstalcom. S tými, ktoré bojovaly proti veci civilizácie, nebudú nijaké styky. C o r u ň a, 2. októbra. Úradne sa vyhlasuje m. i., že povstalcom sa podarilo odrezať všetko spojenie medzi Madridom a úiguenzou. Madrid, 2, októbra. (Havas.) Povstalci započali veľkorysý útok na aragónskej fronte v úseku Seguenza. MARTIN RÁZUS: Europa na rozcestí Vývoj ide na ľavo — bolo počuť u nás ešte len nedávno i s najvyšších miest. Ruská revolúcia isteižachvela svetom, ale odstupom času - ako vidieť - nerozhodla otázku budúceho zriadenia ľudského spoločenstva. Na boľševický tlak a jeho bezohľadnosti ozval sp v masách národný inštinkt v zdánlive odbavenom nacionalizme. Nacionalizmus Nemecka, Talianska a ostatných národov nebolo by možno pochopiť vo vzniku, vývoji i celej štruktúre bez boľševizmu. Komunizmus je sfašizovaný socializmus a vyvolal v Europe nacionalizmus, ktorý síce môže byť tiež sfašizovaný, ale nemusí. Tvrdenie o tom, že vývoj ide do ľava, nedokázalo sa proste preto, lebo psychologický základ európskych národov nie je všade taký, ako v Rusku. Dnes je Europa rozdelená na národy nacionalistické, komunistické alebo aspoň komunizmom silno vlívané. To znamená, že sme na rozcestí. Španielska revolúcia nie je len vnútorným dielom Španielska. Je ona i cieľavedomým dielom kominterny. Nech v nej vyhrá ľavica, takto z.nejme pohne vývoj v Europe do ľava, ku komunizmu. Keď vyhráva pravica, to je určitý znak, že váha vývoja kloní sa smerom na pravo - teda smerom k nacionalizmu. Prečo je tomu tak, ľahko si domyslieť. V ruskom komunizme, i keď tých 170 miliónov tvorí nové existenčné hodnoty v hospodárstve, kultúre, na poli sociálnom i morálnom, jednako len badať účinky ducha zhuby a zmaru. Z ústupov, predtým zav-nhovaným zákonom života, vidieť dnes už určite krivku vývoja, čo smeruje ku kompromisom. Komunizmus v masách nevzniká nijakou zrelou úvahou, ale je vzburou citovosti, ktorá napokon musí vždy kapitulovať pred životom. Poštvané masy strhly už neraz v histórii moc do svojich rúk, ale nie vždy vedely, čo s ňou robiť. Ruská revolúcia, nútená potrebami života, dôjde iste i ku kladným výsledkom. Keď však dôjde potiaľ a nájde sa na ceste kompromisov, môže sa spýtať načo to všetko a či by nebolo možné nájsť cesty, dosiahnuť to všetko, i bez tých ukrutných obetí? Nacionalizmus v Europe rozmach komunizmu pristavil a usiluje sa nájsť východisko na svojom základe. Jeho uplatnenie je vlastne dokladom, že europské národy neriskujú všetky ísť za príkladom nešťastného Ruska. Hľadia vyhnúť abst> lútnemu spustošeniu a nechcú to zameniť tou nádejou, že však sa to raz všetko na inom základe vystaví. Dnes tieto dva svety, komunizmus a nacionalizmus, stoja vedia seba a do vysokej miery proti sebe. Oba nemôžu dlho žiť spoločne, lebo sa podtínajú a podtekajú. Alebo jeden alebo druhý! Ak náhodou nespoja ich pomerv rozumným a znesiteľným kompromisom, musí prísť na lámanie chleba. Oba srae-ry sú iste dosť silné, zahaliť búrkou celý svet a strhnúť v svoj osudný boj i národy, ktoré sa dnes v zátiší rôznych prúdov tešia požehnaniu demokracie. Nás prirodzene zaujíma, ako šťastne obísť túto krútňavu v záujme nášho mladého štátu a tento štát udržujúcich národov? Ako ochrániť i náš slovenský národ, aby sa nestal korisťou svetovej katastrofy? Prezident republiky dr. Eduard Beneš uisťuje nás o svojom demokratickom presvedčení, že sa u nás pomery nevychýlia do extrémov,' ani vpravo, ani vľavo! Bolo by to veľkým šťastím pre nás, preplaviť sa za blížiacej sa búrky tichými vodami demokracie. Vývoj pomerov však - žiaľ - nezávisí len od dobrej vôle tých, ktorí vedú. Masy sú pod tlakom všeobecného eyropského vývoja a zdá sa, každý národ i každý štát bude musieť prebojovať sám v sebe, či chce na prúdy života a či na prúdy zmaru. Všímal som si istej tlače, odkedy trpí národ španielsky. Všímal som si i u nás a divil som sa tej ohromnej ľahRím, 2. októbra. Podľa informácií z tunajších vplyvných kruhov bude konferencia zahraničných ministrov troch štátov koroyseľnosti. Bolo jasne badať, akými nekritickými otrokmi sú mnohí redaktori revolučnosti- Účelnosťou pre nás nedá sa to vysvetliť, veď čo by bolo na prípad rozvratu z nášho štátu, z našej civilizácie, z nášho občianstva, z Čechov i zo Slovákov? Želať si u nás, napodobiť ruský a hoc španielsky príklad - to je proste nenormálnosť, ak nie zrovná spoločenský druh sadizmu. Mv zabúdame často, akí sme mají. A keď je zle so všetkými, že každý myslí len na seba. A to je, načo by rád upozorniť občianstvo našej vlasti v republiky & ná Slovensku svoj slovenský národ. Chystáme sa na obranu svojej vlasti a to právom. Nevieme dňa, ani hodiny! AJe tak isto máme sa chystať na obranu toho ducha a tých morálnych hodnôt, z ktorých povstala, naša vlasť, na, ktorých spočíva a bude spočívať jej prítomnosť i budúcnosť. To je nie internacionála! To je nie stayovskosť! To je ten kedysi odbavený a, dnes y Europe oživený nacionalizmus. Ten nacionalizmus, ktorý v komunistickom Rusku zatíska internacionálneho ducha a pozná jeho cenu, keď ide o obranu a silu veľkého národa, i sám maršál Yorošilov, Za Trockého ideu nepôjdu sa národy vraždiť. Za ideu, ktorá znamená život pre národ, prinesú ľudia tie najväčšie obete. Ak u nás nemá sa vy kývnu ť vývoj do extrémov, treba priložiť ucho rímskych protokolov koncom prvého týždňa novembrového. Taliansky zahraničný minister gróf Ciano 'navštívi Budapešť. k zdravým inštinktoim národa. Poznamenal som, nacionalizmus nemusí byť sfašizovaný. Ale nesmie byť ani odstrkovaný, zaznávaný. Komunizmus koniec koncom utopí sa vždy v metódach fašistických. V každom zdravom národnom organizme na komunistický rozklad odpoveďou je nacionalizmus. To už dnes jasne vidieť v Europe. V skromných našich pomeroch my slovenskí nacionalisti máme zadosťučinenie, že nacionalizmus ani pre veľký svet nie je daromnjca. Je to program, ten najvážnejší národný i, štátny program a nepatri do starého železa, kam by ho boli mnohí pretmidrení u nás hotoví odhodiť. Nacionalizmus je imanie pre národ i štát ! Kde ho niet, tam niet budúcnosti! I v našich slovenských pomeroch — viac slov. nacionalizmu a musíme nad životom zvíťaziť 1 My sme však národ, kde je veľa rozumu, ale málo odvahy. Radšej sa uchýlime k pohodlným teóriám, ktoré nám zaistia pohodlie a nepoškúľajú kožku. A jednako iba v jednote a odvahe je sila. A nič nás nedá dohromady, iba nacionalizmus. Komunizmus bol by štátu nášmu hrobom. Neostáva teda nám Slovákom, len siahnuť k svojmu nacionalizmu. Nečakať naivne v nerozhodnosti, až tento strhne celú Európu. Tej už potom nečasovosť, alebo prežitosť tohto ducha, ozaj nedokážeme ! Demonštrácie proti marxistom a Židom v Pešti Budapešť, 2. októbra. Y rámci shromaždenia v peštianskej Redute, na ktorom vo štvrtok večer poslanci kr. soc. hospodárskej frakcie podávali zprávu o svojej činnosti, žiadali rečníci utvorenie peVnej občianskej fronty. Poslucháčstvo búrlivé protestovalo proti chovaniu maďarskej soc. dem, strany, ktorá nedávno poslíila pozdrav madridskej vláde. Rečníci žiadali rozpustenie soc. dem. odborových sdružení. Na koniec bolo usnesené zahájiť všeobecnú akciu proti boľševizmu. Po skončení shromaždenia došlo na uliciach k demonštráciám. Pred tlačiarňou soc. dem. časopisu „Népszava“ došlo k bitke medzi demonštrantmi a robotníkmi, ktorí vybehli z tlačiarne, ozbrojení palicami. Niekoľko osôb bolo poranené. Na synagógu v Tabakovej ulici a na okolité obchody hádzali skaly. Konferencia zahraničných ministrov štátov rímskych protokolov v novembri Ma samé sobotné člala uredpléea aai u rok H kortm, M p. rok. 11 kort.. Okot * Poéwroi <por1ter.ii i. MMM Prake Redakcia a admlnlstráolai Sládkovičova č. t. Telefon é. 84-24. Číslo 114. JULIO ALVAREZ DEL VAYO, nový španielsky zahraničný minister v ľavicovej vláde. Vmoľodé Karpaty Fero Korček-Rudín. Kraj od Bratislavy po Modru, ba až severne za ňu, potom okolie Hlohovca, to je charakteristický kraj západného Slovenska. Tu už 700 rokov jestvujú vinohrady, ktoré sú nielen chľúbou a reprezentáciou Slovenska pred ostatnými zemiami našej republiky, ale i pred cudzinou. Slovenské víno a slovenské vinohrady získavajú si stále lepšie a lepšie meno v Europe. Je síce pravdou. že chybí m,u ešte dokonalejšia racionalizácia, aby sa, nrácou vyrovnalo práci dajme tomu rakúskeho, alebo francúzskeho vinohradníka. ale slovenský vinohradník je dôkazom toho, že i pri menšej racionalizácii vie dorobiť produkt, za ktorý sa nemusí hanbiť pred nikým, ani pred svojimi konkurentami v zahraničí. Naše viechy, ustanovené zákonom z roku 178i, sú miestami, kam nezabudneme odviesť žiadnu význačnú návštevu, ktorá k nám zavíta a vieme už zo skúsenosti. že nikdy zi osoba, ktorú sme vod viechu odviedli, nesťažovala, ba, naopak, cítila sa dobre, ako doma Oberačky. Slovo dokonale známe len vo vinorodom kraji. Po celoročnej vyčerpávajúcej práci idú vinohradníci pooberať ovocie svojej námahy. I^ebo len vtedy, keď hrozno úplne dozreje, vzduch je preplnený sladkou vôňou muštu a bzučaním včiel, ktoré na nich nachádzajú dostatočnú potravu, začínajú oberačky. Máloktorá plodina dá toľko práce, ako práve vinná reva. Len čo prvé lúče roztopia posledné zbytky snehu, už vidíte vinohradníka vo svojej vinici. Jedna z prvých jeho prác je „rezačka“, lebo nebolo by dobré nechať na reve všetky výhonky. čím skôr sa reva obstrihá, tým lepšie. Po rezačke príde „kopačka“ a hnojenie, po ňom zatĺkanie ,,Štekov niekoľkokrát sa škriabe a vyplieva, reva sa „viaže“, aby bola chránená pred vetrom a pred cudzopasníkmi sa chráni striekaním skalicou modrou, miešanou s vápnom. Práce je neustále dosť až sa, dospeje v jeseni k tej najľahšej a najradostnejšej: k oberačke. Dnes, pravda, i táto nie je odbavovaná s takou nádherou, ako kedysi. V starých časoch, keď rychtári boli neobmedzení páni našich mestečiek, vtedy oni určovali deň začiatku oberačiek. Keď uznali, že je hrozno dosť zrelé - totiž, že má. v sebe dosť cukru, určili deň a vtedy sa začalo oberať po celom okolí. Z prvého strapca bol vylisovaný mošt, ktorý okúsil oko prvý rychtár s konšelmi. Pohovorilo sa pri tom mnoho rečí, veľmi často zbytočných, zahrala hudba, ľudia si zaspievali a oberačky boly zahájené. Slávnostné zahájenie oberačiek bolo nielen na malých mestečkách, ale i v samotnej Bratislave, kde je v histórii spomínané slávnostné zahájenie oberačiek