Národnie Noviny, august-september 1937 (LXVIII/102-105)
1937-08-31 / nr. 102
Po konfiškácii opravené vydanie Pán ppik.Duch.v.v. 646 Teodor Bálont, Nové Moato nad Váhôfl na pol roka 50 korúa, na mesiac 10 korún. — Oo cudzozemska: aa ce.ý rok 120 korún. Ročník 68. Politické procesy proti slov. autonomistom ALEX. S. PAKAN. J á c h y m o v, 30. augusta. Máme ešte stále v dobrej pamäti postavu smutného hrdinu, denuncianta a agent-provokatéra Dimitrijeviča - neobeseného s.rbského „apitána“ a „zapríčiňiteľa“ svetovej vojny, ktorého si najali za peniaze pražskí centralistickí politikovia a ich bratislavskí prisluhovači, aby vyrábal a vyvolával aféry proti nepohodlným slovenským opozičným politikom, a to iba preto, že nechceli slúžiť centralizmu a ostali v službe svojho národa, nezaprcdajúc svoje presvedčenie. Toto bezcharakterné individuum dalo sa za peniaze kúpiť a písalo brošúry plné neprávd proti vynikajúcim Slovákom, ktorí nechceli zapredať s\ oj slovenský národ. Za judášsku odmenu bolo ochotné čokoľvek napísať a čokoľvek povedať a to aj p.red súdom i pod prísahou. Tento m.rzký vyvrheľ Slovanstva opovážil sa napísať, v sokolovniach rozširovať i zadarmo rozdávať brošúru aj proti najväčšiemu nášmu revolučnému básnikovi, nedávno zosnulému a stále námi oplakávaném/u veľkému nášmu vodcovi posl. Martin-Ovi RázusPvi, ktorú pripravoval v ťažkých chvíľach vojnových svoj slovenský národ k slobode a ktorý prvý ospieval historické dni prevratov é a poprevratové. Slováci odsúdili tieto mrzké činy povestného neobeseného kapitána i jeho tinaneicvo». Ag<-nta-pr«;\ okaiéra- vypla-ťU pred ban.-bystrickým súdom a keby ho neboli četníci vzali pod ochranu, bol by tento tulácky vyvrheľ sveta.dostal zaslúženejšiu odmenu. Potom sa zo Slovenska stratil ako gáfor, lebo jeho mecenáši zbadajúc rozhorčenosť celého slovenského národa, dali mu k tomu pokyn. Dnes nikto nevie, v ktorej krajine užíva svojej murinskej odmeny. No naši centralistickí politikovia nepoučili sa a nezmúdreli ani z tohoto prípadu. Bratislava, utorok 31. augusta 1937. AnsÉHick«» nota Japonsku Londýn, 30. au-gusta. (Reuter.) Britské ministerstvo zahraničných vecí uverejnilo včera večer text noty, zaslanej japonskej vláde vo veci zranenia britského veľvyslanca v Číne. Nota zdôrazňuje predovšetkým, že je úplne neprípustné podľa princípu medzinárodného práva, aby sa vykonávaly priame a rozmyslené útoky na nebojujúce obyvateľstvo nech už vnútri alebo v nebojovnom pásme. Z tohto pravidla nie je vyjmuté ani letectvo. Už len ten fakt, že letci previedli útok na nebojujúceho, je nelegálny, nech už aj nemali tušenia o tom, že útočili na britského veľvyslanca. Nota zdôrazňuje ďalej, že útok je tým neomluviteľnejší, lebo vojna 'medzí Čínou a Japonskom nebola ani vyhlásená. Vláda britská preto žiada: 1. formálnu omluvu japonskej vlády u vlády britskej, 2. riadne potrestanie osôb, zodpovedných za útok, 3. uistenie japonských úradov, že sa urobia nezbytné opatrenia, aby v budúcnosti sa zabránilo incidentom tohto druhu. lidáci rozpúšťala svoje odborové organizácie na siovenshu Predzvesť dohodu lídócho ľndáckei ? V. R. Trenčín, 30. aug. Dozvedáme sa, že lidáci aj tu na Považí hkvidujú svoje odborové hnutie a vyzývajú svoje robotníctvo, aby prestúpilo do ľudáckej k rest’ soc. odb. organizácie robotníckej. Prekážkou dorozumenia medízi lidákmi a ľudákmi nebol nikdy program autonómie, ale požiadavka, aby lidáci odišli zo Slovenska a zlikvidovali Mičurovo krídlo. Dosiaľ lidáci na toto nechceli pristúpiť. Zdá sa však, že po minulých katastrofálnych neúspechoch volebných na Slovensku, by už skôr „obetovali“ svoje slovenské krídlo, už málo početné, lebo ich stojí neprimerane mnoho peňazí. Otázkou je, či po Jurigovi pôjde aj minister dr. Mičura do Kanosy a smieri sa s msgr. Hlinkom a postaví sa pod jeho komando. Ďalšou otázkou je, či by tento katolícky blok pokračoval v politike priateľskej komunistom a socialistom, ako ju dosiaľ propagovalo vedenie lidákov? Po dohode s agrárnikmi o obilných komisionároch by vari nová orientácia u lidákov nebola nemožná. Občianske strany vládne sú unavené socialistickým, diktátom a veľmi by vítaly, keby ľudáci i nár. demokrati vstúpili do vlády a posilnili občiansky smer. ■—• O tomto pravda, zasa socialisti nechcú počuť. Nie pre technické prekážky. Stvorilo by sa nových pár ministerstiev: min. letectva, min. zahraničného obchodu a mohlo by sa zaplniť aj min. financií, ktoré z vládnych strán nijaká prevziať nechce. Ako vieme, min. financií musí sporiť a strany štátne peniaze radšej rozhadzujú. Že by niektorý ľudák prevzal úlohu Čierneho Petra — ministra financií? Spraví sa katolícky blok a pôjdu ľudáci do vlády? Odpoveď od ľudákov predbežne darmo čakáme, lebo voľačo sa síce kutí, ale tajne za kulisňami. » Ma samé sobotné čísla pradpláoa aai na rok 35 korún, na pol roka 18 korún. Účet » Poštovej sporiteľne: čís. 400.659 Praha. Redakcia a administrácia: Sládkovičova č. I Telefon č. 34-24. Číslo 102 Súmrak nad Detvou (Z rozhovoru s pi. R. Hurbanovou-Porubskou.) Je horúce júlové popoludnie v Bratislave. Asfalt ulíc je rozpálený hrejúcim slniečkom, ktoré praží nemilosrdne. Človek zatúži po robote trošku sa) osviežiť -— ochladil. Kde sa to dá .urobil lepšie, ako pri našom modrom Dunaji, ak len nechceš ist von z nie sta. Máme tu dve dunajské kaviarne, jedna na Dunaji („Boon“), druhá pri ňom (Aukaffé). Tam si'človek môže posediet, občerstvil sa, i niečo prečítal. Novinár, básnik a spisovateľ môže sa tu aj inšpiroval, ak sa mu chce len písal. Rozhodol som sa dnes pre ,,Boon“. Naj deš tu síce málo našich ľudí, ale sedí sa tu celkom dobre. Chladné vlny dunajské pôsobia aho vejár a príjemne chladia. C tom prichádza pi. Ružena H u r balí o v á - P o r u b s k á, známa a obľúbená členka nášho Slovenského národného divadla spolu s pi. Betkou Poničanovou-Kindernay. Dostali sme práve do redakcie po tieto dni správu, že filmovali na Detve. Bol som preto zvedavý, aký to bude film a a,ké majú naše herečky dojmy z filmovania, Preto prisadol som k nim a dával t m otázky.* Pani R u ž e n k a, a k o stespokojn á s f i l m o m ,,S ú m r a k nad D e tv o u“, ktorý práve natočili? Dostali sme totiž upozornenie od 'jednako pána, aby sme boli opatrní a písali o ňom s r e*z e rv o u. Teším sa, pán redaktor, že ste ma vyhľa- ■ dali a že Vám môžem foveaa7 svčife názo ry a dojmy z tohto nového slovenského filmu. Predovšetkým musím povedal vopred bez ohľadu na to, že hrám v tomto filme, že podľa svojho názoru film tento je dobrý, je slovenský a splní očakávame, ktoré do neho kritika vkláda. Všetci zúčastnení tvorcovia pri tomto filme, ako libretista, tak operatér, režisér a najmä herci i ostatní snažili sa, aby bol film dobrý, aby bol rázovitý — slovenský. Či sa podarila táto ináčej dost tažká úloha, to uvidíme po premiére. Podľa mojká názoru nebudeme sa však musiet za tento film hanbil a znesie merítko našej kritiky. Námct-libreto je čerpané zo slovenského prostredia a autor, hoci je to Čech, snažil sa preniknúť k slovenskej duši, ktorú počas svojho dlhoročného účinkovania na Slovensku dostatočne poznal. My, herci, snažili sme sa zahral svoje milé úlohy, ako sme vedeli najlepšie. Precítili sme svoje úlohy a podali ich, ako sme len mohli. Z filmovania mám tie najlepšie dojmy, hoci dalo nám to všetko na Detve i na Barandove dost roboty. Nie je to všetko pri filme tak ľahké, ako na javisku a ako si to niekto myslí. Aký je dej filmu! — Mohla by ste ma oboznámil so s c e nár i o m a libretom filmu ? A kto v ň o m hrá? Ale áno. Rada Vám to na krátko rozpoviem. — Chudobný detviansky lazník Martin Bateľ (S ý k o r a) vydá prinútením svoju krásnu dcéru Evu (Ružena H.-P o r ubs k á) za bohatého sedliaka Mihulčíka (Andrej B a g a r), Eva je nešťastná, lebo je zamilovaná do chudobného Matúša Ďuroviča (S c h r á n i l). Mihulčík vyhľadáva nepokoje, lebo vie, že Eva Matúša miluje. Stratí sa mu ovca a preto, aby mohol vyvolal bitku. upodozrieva z krádeže Matúša, vyhrážajúc sa mu, že mu nohy doláme. Eva obáva sa o svojho Matúša a preto ponáhľa sa ho upozorniť pred nebezpečenstvom. Mara Kováčiková (Betka P o n i č an o v á), ktorá je tiež zamilovaná do Matúša, vyzradí zo žiarlivosti Mihulčíkovi, že Eva je na salaši pri Matúšovi. Mihulčík uteká na salaš, kde sa stretne s Matúšom a pobije sa s ním. Matúš v sebeobrane zabije Mihulčíka a dostane sa do väzenia. Eva zo strachu o život Matúša na úteku dorn, v zošalie. Ide k mlynu, potom ovenči sa a kráča do kostola, spievajúc a hľadajúc svojho Matúša. Matúša prepustia z väze-