Národnie Noviny, február-marec 1938 (LXIX/20-37)
1938-02-15 / nr. 20
Tiu c —.---------------- ^ Atvrtok a * sabots*. 'j Pratíplalná oenai na celý rok 100 korú», oa pol roka 50 korón aa mesiac 10 korún. — OKfSzaseiaskai na celý rok 120 korún. Ročník 69. Bratislava, utorok 15. februára 1938« Práva rumunského národa Pre Židov nude sa hľadať nová vlasť — Tradičná zahraničná polifihä hade zachovaná Bukarest’, 14. februára. Nová rumunská vláda vydala vyhlásenie, v ktorom oznamuje svoj program. Na prvom mieste je reč o reforme ústavy, potom sa zdôrazňuje národný princíp vo všetkých odvetviach štátneho života, sľubuje napraviť historické nespravodlivosti, ktorých obetiami bol domáci prevládajúci rumunský živel, bez toho, aby sa dopustila nespravedlivos'ti oproti menšinám. Vláda prevedie revíziu občian. práv, ‘čo umožní väčšiu účasť domáceho živlu na hospodárskom živote. Z Rumunska budú vyhostené tie živly, ktoré so tam nedávno votrely a ktoré škodia a oslabujú mravný život rumunského ľudu. Rumunsko bude spolupracovať s ostatnými štátmi, ktoré majú nadbytok židovského obyvateľstva, aby Židom bola nájdená nová vlasť. Všeobecné užitočné inštitúcie budú odpolitizované, triely zemedel&ká a robotnícka budú podporované, rozpočtová rovnováha bude udržaná, ochrana súkromného majetku zabezpečená. Tradičná zahraničná politika rumunská bude zachovaná. Dr. JÁN PAULÍNY-TÓTH: Socialistickí okuliare Všetci, ktorí majú smysei pre ľudskosť a spravodlivosť, uznajú snahy robotníctva, íolioto „štvrtého stavu“ o zrovnoprávnenie politické i hospodárske s ostatnými stavmi. Všetci uznajú jeho sociálne požiadavky: zaistenie v nemoci i starobe, rozumnú úpravu mzdových a pracovných pomerov vôbec. Na „sociálne cítenie“ nemajú teda marxisti monopol, ako by to chceli robotníctvu naďupli kovať-.' Socialisti chcú však z marxizmu vytvoriť — po spôsobe iných politických módnych náuk — fanatické náboženstvo. s mágmi a neomylnými veľmajstrami, vtiesnené do doktrinárskych. takmer rituálnych formuliek bez ohľadu na skutočnosť. Týmto je diktovaný ich postoj k všetkým udalostiam na svete. Boli by sme mysleli, že sociálni demokrati a národní socialisti opustili už u nás snahu o diktatúru proletariátu. o násilné naočkovanie ich politického islamu väčšine obyvateľstva. ktorá s ich názormi nesúhlasí. Nazdali sme sa, že sa stali už presvedčenými zastáncami demokracie i parlamentarizmu. Veď odsudzovali systémy totalitné, vyhladzujúce inak smýšľajucu opozíciu už či fašizmus, alebo nemecký národný socializmus, alebo diktatúru Alexandra Sjednotimľn Pi!-mlského. Duliussa i gréckeho Metaxa. o Frankoví ani nehovoriac. O ich úprimnosti sme začali pochybovať: náhle začali velebiť sovietsku „demokraciu'4 zrodenú i žijúcu v mori krvi odporcov i vlastných vyznávačov. Dnes sme presvedčení, že demokracia a parlamentarizmus je pre nich len taká doktrinárska. ozaj vážne nemienená formulka, ktorú «maľujú na zaslepenie a ohlúpenie davov. Lebo — v Rumunsku padol Goga, vládnuci s menšinovou vládou, ale vypísavší už voľby do parlamentu, a J. Y. kráľ Carol nastolil vládu neparlamentnú, ktorá odložila volby „na neurčito4', vyhlásila štatárium a zamýšľa rozpustiť politické strany a vládnuť vo vzduchoprázdne vojenskej diktatúry. A zrazu všetky naše ľavicové strany plesajú a velebia kráľovu múdrosť a tento systém poriadku odstránivší nebezpečný parlament a potlačivší mienku väčšiny rumunského národa. Tak, kde sú tie socialistické princípy? Si duo faeiunt idem, non est idem? Diktatúra v Rusku i Rumunsku je vec uznania hodná, len v Taliansku a Reicliu zavrhnuteľná, lebo tam smeruje proti — socialistom. Potom ešte roztrubu jú do sveta, že odsudzujú „tvorenie ideologických blokov4' tak v zahraničnej, ako vnútornej politike, ačpráve po dvadsať rokov sa o iné ani tu ani tam neusilovali! „Naši“ soc. demokrati boli najpovolnejším nástrojom II. internacionály. Boli jej exekútormi pri podporovaní „podzemnej činnosti socialistov postupne v Maďarsku. Taliansku, Poľsku a Rakúsku, neberúc zreteľ na nesnádze a mebezpečia. ktoré tým vyvolali pre náš štát.“ Pracovali v znamení — čohože iného ako ideologického bloku U. internacionály. Len teraz volajú na poplach a hovoria o vlastizrade, ak sa rysuje na politickom obzore Európy niečo ako internacionála fašistických strán alebo štátov. Á vo vnútornej politike to isté. Už dva roky funguje u nás tichý ľudové front socialistieko-lidácky. Dnes sa zapojujú do nej aj komunisti. Tento front nereprezentujúci V* voličstva. diktuje vo vláde a tým aj v štáte. Tento front nebral a neberie zreteľ na záujmy štátu — najmä v zahraničnej politike. Ako „enfant terrible“ je tu na to, aby vyvolával rozladenie a konflikty so súsednii i so spojeneckými štátmi (viď „portrét“ jStojadinovičov ty ^marxistickej „Prítomnosti“, báseň na Goga-demagóga v Lidových novinách len v posledných týždňoch!) Doma bubnuje proti pravicovej vláde (teoreticky možnej s Henleinom, alebo vo forme menšinovej vlády bez sudetských Nemcov, ale s ich podporou) pri tom však je proti všenárodnej koalícii s národnými demokratmi a ľudákmi, lebo (doslovne tak píšu) by sa tým posilnil pravicový smer vo vláde! Jedným slovom, u nás je možná a dovolená len taká vláda, akú si socialisti prajú. t. j. vláda, ktorú by marxisti ovládali. Na to je dobrý parlamentajrizmus, len na to je dobrá demokracia. — náhle by sa prakticky väčšina obrátila proti marxistom, začali by zavrhovať parlament a prešli by do rebelie — bez ohľadu na zahraničné ťažkosti štátu, ktoré nám ustavične pripomínajú. Ako varovikyne bobákov, aby decká bez hlasu počúvaly! Socialisti mali by si uvedomiť, že ani nervy a trpezlivosť t. zv. občianskych strán nemožno prepínať do nekonečna. Ich doktrinárskymi formulkami sa nedajú ostatné strany zavádzať bez prestania. Dnes sa odhalili — oni sympatizujú s diktatúrami viac. ako strany občianske, ktorým uštedrujú názor nacionál-fašistov. Len potom heslo Húsa, Chelčiekčho i T. G. Masa ryku sa uskutočňuje veľmi pokryvene a spotvorene, lebo len takto víťazí u marxistov pravda nad lžou! Medzi Rakúskom a Nemeckom Rahúsho do proíihoRiunisíichčlio biohu? Viedeň, 14. februára. Rakúsky spolkový kancelár Schuschnigg mai v sobotu v Obersalzbergu poradu s ríšskym kancelárom Hitlerom o pomere rakúsko-nemeckom. Schôdzka trvala skoro celých 11 hodín a bolo na nej rokované o všetkých politických otázkach. Rokovanie bolo však len nezáväzné a má byť v ňom pokračované. Hitler údajne žiada loď Schuschnigga, aby sa Rakúsko pripojilo k osi Rím—Berlín a aby pristúpilo k protikomunistickému bloku. Do riE" kúskej vlády rjú byť povolané niektoré osoby, blizk nacionálnym socialistom. paríž, 14. febr. (Havas.) Väčšina dneš ;j parížskej tlače sa zaoberá situáciou strednej Europe ako sa javí po rozhovor :h Berchtesgadene. Viedenský doj >ovateľ „Journalu“ vyslovuje mienku, z v Berchtesgadene rokovalo sa o odha mi revolučného plánu Tavsovho, vodcu íárodných socialistov, ktorý bol pred troi i týždňami zatknutý. Podľa plánu, ktorý vypracoval, mai byť prevedený útok na . t k tiské kancelárstvo. Rakúsky kancelár v aj požiadal Hitlera, aby v svojej veľkej t či 20. t. m. vyhlásil tiež jasne a dôrazne tanovisko k dohode z júla 1936, t. j„ že Nemecko je za nezávislosť a svrchovanosť rakúskeho štátu, ako to z tejto dohody vyplýva a za zachovanie nestrannosti oproti národným socialistom v Rakúsku. Londýn, 14. februára. Londýnska ranná tlač zaoberá sa schôdzkou rakúskeho kancelára dr. Schuschnigga s kancelárom Hitlerom a možnosťou rekonštrukcie anglickej vlády, /.nrávyi.a názmv nie g ú jednotné. Znrávv o berchtesgadenskej schôdzke hovoria o čiastočnom úspechu Hitlerovom, iné ale vyznievajú v tom srnysle, že sa schôdzka skončila neúspechom, lebo rakúsky spolkový prezident Mikias nechce dať súhlas k Schischniggovmu počínaniu. Franco postupuje Salamanka, 14. februára. Z Cordoby sa oznamuje: Francovo vojsko v úseku pri Serene obsadilo všetky výšiny, ovládajúce priesmyk pri Zalamee. Je to jeden z najdôležitejších bodov na fronte estramadurskeom. Shock medzi Chamberlainom a Edenom v obore zahraničnej politiky Londýn, 14. februára. Pokiaľ ide o možnosť obmedzenej rekonštrukcie britského kabinéin, treba zdôrazniť, že na britských úradných miestach boly dementované hlasy tlače o názorových rozdieloch medzi ministerským predsedom Chamberlainom a ministrom za-hraničia Edenom v obore zahraničnej politiky. Niektoré londýnske časopisy píšu, že v súvise s poradami t. zv. Cadmannovho výboru uvažovaného o zriadení osobitného ministerstva pre civilné letectvo a že pri tejto príležitosti nie je vylúčená zmena v osobe ministra národnej obrany. 8m m m m é • • b o t n é (lela pradpláoa mi na rok 35 korún, na pol roka 18 korún, Účet a Poštovej sporiteľne: čís. 400.659 Praha. Radabola a admlnlstrp* alai Sládkovičova 6. f Talafon d. 84-24. Číslo 20 i Mi), i leis Horthyho návšteva v Poľsku nevyvolala v našej oficiálnej tlači temer nijakú pozornosť. Úradné noviny obmedzily sa toa na konštatovanie faktu. V stručnej zpráve síce oznámily cestu maďarského regenta do Poľska a naznačily čiastočne aj smernice rokovania s poľskými štátnikmi, ale neprioojily k nej nijakého komentáru Celá zpráva mala charakter zpravodajský, me však informatívny. Takéto chovanie sa našich ofilicálnych zahranič. kruhov k návšteve Horthyho v Poľsku vzbudzuje v našej verejnosti dojem nezáujmu. A právom. U nás akosi s vysoká sa pozerajú na sbližovanie sa Maďarska s Poľskom. Prahe je tuším ľahostajné, že náš južný sused sa viac a viac spája s naším severným a k tomu ešte slovanským susedom. Tak sa nám zdá, že naši susedia sa dokonale postarali o obkolesenie našej ČSR a to so všetkých strán. No, jednako sa nehľadajú u nás cesty sblíženia so súsedmi, ale stále sa prejavuje blúznenie určitých ľudí, ktorých koncepcie v praktickom- prevedení sú nemožné. Myslíme tu na papierové spojenectve s SSSR. Toto nám narobilo viac galiby, ako by sme sa domnievali. Prišlo nám veľmi draho a nevhodne. To uznávajú hádam už aj tí, ktorí sa oň zaslúžili a istotne by boli dnes radšej, keby vôbec nejestvovalo. Bol to najzbytočnejší ťah našej diplomacie, z ktorého aj história vyvoďi určité dôsled-IfV, O -/hvíortiPm tfr*i**+ u?** **'> .— starí šachisti hovoria, že znamená katastrofu. V politike však nie. Tam je možná náprava, ale nesmie chýbať dobrá vôľa. Len porovnajme: o čo rozumnejšie a obozretneišie si počínalo Poľsko, ktorému isté veľmoci rovno kliesnily cestu k boľševickému bloku. Ale poľská diplomacia sa vyvarovala zbytočného ťahu. Má toľko sily a prezieravosti, aby si udržala politickú rovnováhu a nepriklonila sa ani naľavo, ale ani napravo. My slovenskí nacionalisti sme za dorozumenie s našimi pokrvnými bratmi Poliakmi a to i za cenu ústupkov poľskej menšine u nás. Niet pochybnosti o tom, že spojenectvo s Poliakmi by sa veľmi dobre rentovalo. Stali by sme sa tak silnou hrádzou proti výbojnému a nenásytnému pangermanizmu, ktorý stále ohrožuje pokojné nažívanie ľudstva. Nechže sa stane Slovensko pojítkom medzi Čechmi a Poliakmi. Ak Maďari podávajú ruku poliakom cez naše Slovensko, je to pre nás irónia. A preto si želáme, aby Beneš, a nie Horthy, bol čo najskôr hosťom poľskej vlády. Treba však, aby sa konečne aj bratia Poliaci preorientovali, zanechali svoju záhadnú zahraničnú politiku a prijali konečne naše priateľstvo, ktoré im už dlho a máme ponúkame. m, 20.000 čínskych vojakov v úteku Tokio, 14. februára. Japonská agentúra Domei oznamuje: Včera ráno pri železničnej trati z Pejpina do Hankeu podnikly japonské oddiely útok z boku na 20.000 čínskych vojakov, ktorým velí generál Vanfulin. čínske oddiely z obavy pred obkľúčením započaly už pred tým ústup k juhu. Japonský útok zmenil tento postup v útek. Číňania zanechali na bojišti veľký počet padlých, mnoho zbraní a streliva. Šanghaj, 14. februára. (Reuter.) Počas postupu pozdĺž železničnej trati Pejpin-Hankou v smere južnom zmocnili sa Japonci šisienu a teraz útočia na Vejvej, kde vraj Číňania zanechali na bojišti na 2000 mŕtvych.