Národnie Noviny, apríl-máj 1938 (LXIX/41-64)
1938-04-05 / nr. 41
Vychodia každý dru. ■sjf doAi n t o r o k( ihriok a v aobota. Predplatná oenaa na celf rok U)0 korún, na pol roka 50 korán ua mesiao 10 korún. — O* ««dzoxcnitkitl na celý rok 120 korún. Ročník 69. Dr. MARTIN KVETKO: Osudná chvíľa slovenskej politiku Brno 29. marca. Do strednej Európy pribudol nový politický činiteľ. Politická situácia majúca ešte nedávno tendenciu k vytvoreniu spolupráce podunajských štátov mení sa a pretvára v smere tohoto nového činiteľa. Halunibal je v bránach a rozuzkije gordický uzol. akým sa stredná Európa zdá v tej príslovečnej a príznačnej nechuti a neochote k spolupráci. svojím spôsobom. Na nás tieto udalosti pôsobily veľmi príťažlivé. Proti Hitlerovým 10 miiionom, ktorým tu nebolo dopriate použiť práva sebaurčenia vo výsledku svetovej vojny, sme nevedeli nič iného postaviť, než že sme sa dovolávali smlúv a podpory. A predsa je práve takou skutočnosťou, ako Hitlerove milióny i milióny naše. nás Slovákov a Čechov. o ktorých ide pri každom riešení nadhodenej otázky. Naša politika nevedela nikdy odpovedať slovami protivníkmi. Proti 10 mil. Nemcov. stojí tu 11 miliónov Slovákov a Čechov, ktorí použili práva sebenrčenia, ukázali že sú tu a pre nich platia i d:n$s Hitlerove žiadosti o lepšom siebeurčovaní národov. Nás preto nemôže nikto zo strednej Európy pochovať a vytrieť. Nás svetu ukázaly mierové srnluvy, ale lepšie ešte predstavili sme sa sami za prežitých 20 rokov. Toto je viac ako mierové srnluvy. T O11 o Jje skutočnosť, platina pre každého! Táto skutočnosť nás tvorí a určuje. Záleží v tejto osudnej chvíli medzinárodnej politiky, aby sme si uvedomili tú silu skutočnosti. Je treba jašme chápať význam mierových smlúv. ich dosah a cieľ, ale' ešte lepšie treba pochopiť pomery bez ohľadu na tieto srnluvy. A tu sa zdá, že slovenská politika, aspoň taká, ktorá sa takou definuje bez iných atribútov nepochopila jasne danú situáciu. — Ide o nás v tomto štáte a nie o Maďarov a Nemcov. Odsudzujeme preto front praobyvateľov Slovenska. Pripomíname si slová, že Slováci neprijmú nikdy autonómiu od Maďarov. Takto sa vyslovil Hlinka. Toto bolo pre nás dosiaľ záväzné. Front praobyvateľov má však asi pozmeniť tento výrok. Svojho času sme sa veľmi zamysleli nad výrokom „ani za cénu republiky.“ Dnes budí práve tak v nás nedôveru uskutočňovanie frontu a vyhlásenie. že nám záleží lem na hraniciach Slovenska. Politik by tak skoro nemal zabúdať Segedín a Vaco v. Vodca by mal poznať, že Ešzterházy a Kosúth sú bratia a preto i jeden i druhý vyznáva, že „slovenského národa niet.” História je učiteľka života a táto história nám tiež prednášala povesť o príchode Nemcov na Spíš. Toto by všetko mal politik vedieť v práve tak osudnej chvíli. Voláme po jednotnom slovenskom fronte na radu Scota Viatora. Odmietame jeho vysvetlenie v smysle frontu praobyvateľov Slovenska. Žiadame trochu úprimnosti pri posudzovaní pomerov v autonomistickom tábore. Odmietame vinu, že my sme niečo pokazili. Ľudová strana odmieta takto spoluprácu s Čechmi. Odôvodňuje to nezdarom doterajšej spolupráce. Toto je však základ slovenskej i českej samostatnosti. Pýtali sa Hlinkovci Eszterháizyho, keď mu podávali ruku, čo bude s trianonským pomníkom na budapeštianskom námestí? Ak nie. Bratislava, utorok 5. apríla 1938* Po Francovci obsadili Leridu barikádových bojoch - Povstalci sú od mora vzdialení 13 kilometrov Bra tis la v a, 4. apríla. — Hoci vládne vojská malý rozkaz, aby Leridu bránily za každú cenu, nepodarilo sa im ju obrániť. Vo večerných hodinách v nedeľu bola Lerida úplne obsadená Framcovým vojskom. Tri dni sa držali vládni na pozíciách, ktoré im umožňovaly ovládať rieku Segre a cestu v blízkosti Leridy. S a rag os a, 4. apríla. Legionárske oddiely Franeovho vojska sú vzdialené 13 km od Tort osy. More sa nachodí už v ich dohľade. Madrid, 4. apríla — V nedeľu odpoludnia ostréľovaly nacionalistické delá Madrid práve v čase, keď ulice boly preplnené ľuďmi. Delostrelecká paľba trvala 75 minút a sú obavy, že si vyžiadala mnoho obetí. Paríž, 4. apríla. — Do Francúzska prešlo niekoľko tisíc španielskych uiprtmlíkov, ktorých Francúzsko vracia hneď zasa do Španielska, a to podľa toho, kam si ktorý prajú byť dopravení, či do vládneho alebo povstaleckého Španielska. Űrady v okolí Luchonu prijaly 4500 uprchlíkov, z ktorých len 200 sa rozhodlo vrátiť k Francovi, ostatní dali prednosť vládnemu Španielsku. Saragosa, 4. apríla. {Reuter). Súčasne s dobytím Leridy preniklo Francovo vojsko do severného okolia mesta, kde v okruhu 5—10 km obsadilo niekoľko dedín. Na postupe ukoristilo veľa cenného materiálu a zajalo niekoľko sto vládnych vojakov. Dr. Miloš Vančo znova do politickej aktivity T n r č i a n s k y S v. M a r t i n, 3. apríla. Dňa 2. apríla t. r. navštívil Dr. J. P a u 1 í n y - T ó t h p. dr. M i - 1 o š a V a n č u v Turč. Sv. Martine. V krátkom rozhovore objasnili svoje vzájomné stanoviská a s uspokojením. konštatovali, že ich názory sa úplne shodujú nielen ohľadom zásad, ale aj ohľadom taktiky Slovenskej národnej strain y. Kedže p. dr. Miloš Vančo z ťažkej choroby, ktorá ho prinútila vzdať sa politickej činnosti, už vyzdravel, osvedčil sa, že je ochotný svoje schopnosti a sily znova postaviť do služieb slovenskej národnej veci. V najbližšom čase zaujme zasa svoje miesto vo výkonnom výbore sloven-skej národnej strany. — Všetko členstvo slovenskej národnej strany isteže iS radosťou privíta toto rozhodnutie p. dr. Miloša Van č u. vidiac úplnú jednotu v slovenskej národnej strane obnovenú, vidiac, že všetci sta’.oíni a roďuverní Slováci prikladajú v' dnešných vážnych časoch ruky k dielu pre obrodu slovenského národa v slovenskom nacionalizme. Okresná organizácia okresu turč.-sv.-martinského na svojej porade dňa 3. t. m. v Turč. Sv. Martine s radosťou vzala na vedomie, že p. dr. Miloš Vančo vstupuje znova do politickej aktivity na prospech slovenskej národnej strany! Kritické dni BI urnovej vlády Paríž, 4. apríla. — Vnútropolitická situácia vstupuje dnes do rozhodného údobia, ktoré vyvrcholí behom týždňa parlamentnou debatou o finančných predlohách vlády, alebo ich schválením alebo ich odmietnutím a následkom toho odstúpením Blumovho kabinetu ľudovej fronty. Ministerský predseda Léon Blum predložil dnes dopoludnia finančné návrhy kabinetnej rade. O ich obsahu nie je verejnosti stále nič známe. Odpoludnia sa nimi bude zaoberať za predsedníctva preziden-ta republiky ministerská rada. K večeru potom podá ministerský predseda, ktorý je zároveň ministrom štátneho pokladu, výklad vo finančnom výbore snemovne a v socialistickom klube snemovom. Jednotlivé kluby zaujmú k nim stanovisko. Snemovňa začne rozpravu zajtra odpoludnia. Ministerský predseda má, ako sa hovorí, v každom prípade povedať v snemovni veľkú reč a vyložiť skutočný stav finančnej situácie a odpovednosti vlády. Medzi Talianskom a Anglickom sa rokuje Londýn, 4. apríla. — Britské časopisy oznamujú, že anglo-talianske rokovanie pokračuje i naďalej priaznivé. Francúzsko je o priebehu rokovania podrobne informované. „Daily Telegraph“ sa dozvedá, že by Taliansko dávalo prednosť tomu,, aby Anglicko uznalo abesínske cisárstvo bez ponemožno toto nazvať ako pošetilo.sťoíi ti akciou ľudí. ktorí nevedia, čo chcú. Slovenská politika nikdy nebola tak v závoze ako je dnes. Staviame sa ostro proti výrobe vlastizradcov! Vždy sme odmietali takéto upodozrievanie. A keď to samé robíme i terasz, máme potom právo, aby ľudová strana ukázala jasnel karty! Niet najmenšieho pochybovania o tom, že tento krok by ľudová strana pred súdnou verejnosťou slovenskou preli raja. Netajíme však, že tejto súdnej verejnosti na Slovensku v smysle politickom ešte nemáme. To je jediné šťastie povojnovej politiky slovenrád s ostatnými mocnostiami. Práca o texte dohody postupuje len pomaly, pretože sa uvažuje o každom slove. Podľa názoru časopisu je stále ešte ďaleko od splnenia nádej britskej vlády, že súčasne s touto dohodou bude predložená Spoločnosti národov zpráva o odchode cudzích dobrovoľníckych jednotiek zo Španielska. skej ma tie jej kotrmelce, ktoré vykonala. Keby žil V a j a n s k ý, ukázal by silu svojej politickej prevahy trpkým sarkazmom. Na Slovensku však máme mladú generáciu, roztratenú po všetkých smeroch. Táto nahradzuje nedostatok politického ovzdušia. Mladá generácia sa už s išla raz po vojne. Nenachádzam vhodnejšiu chvíľu k jej* novému snemovaniu ako dnes. Ide o mladá generáciu a táto čiastka národa má právo, aby o jej budúcnosti bola informovaná. Prosím, nech ľudová skupina mladých príde obhájiť a vysvetliť najnovšie počiny ľudovej strany! R a a a m é a a b o t n é ftfala pndoláoa sai na rok 35 korún, na pol roka 18 korún. Ücet u Poštovej sporiteľne: čís. 400.659 Praha. üadabola a acmlnlatréalai SKdtcvlto«« A. 1 Telefon Ő. 34-24. Číslo 41 Bezprogramovosf fe tiež program? „Politika“ uverejňuje článok „Preludy či skutočnosť z Ameriky“ so signom B. Nevieme, či to má byť pokus o odpoveď na Čulenovu knihu o Pittsburghskej dohode. Nuž Čulenova kniha je dokumentovaná, preto frázami sa nedá operovať nej, všeobecnými povedačkami nedá sa zľahčiť a znevážiť dielo amerických Slovákov za naše oslobodenie ani všetka morálna a hmotná podpora, ktorú Slovenská liga v Amerike za vojny poskytla nášmu revolučnému odboju. „O koľko sme europskejší a svetovejší po dvadsaťročnej slobode? Ako sme strovili nesmiernu mieru vplyvov z celého sveta, ktorá sa nám privalila po oslobodení? Vieme pre rozdielne smery vo svete formulovať našu slovenskú vec? Veľká čiastka našej verejnosti duševne zaostala... Slovenská samorostlá ľudová demokracia po prvých „detských nemociach“ v mužnom veku skoro poslednými silami derie sa z úpadkov hore a vedie smrteľný zápas o lepšie bytie a nebytie. Pochybovači o oprávnenosti Ligy (hovoriť výhradne menom amerických Slovákov) a jej klík odmietali diktát tohoto telesa v našich celonárodných veciach. Tradícia nášho „amerikánstva“ zostane hračkou klikarských tyranií nad národom... čo vyvrcholilo... v posluhovaní domácej a zahraničnej reakcii proti národným právam Slovákov. Hľa, taký pokus vyvlastnil si celý zahraničný odboj a Pittsburghskú dohodu ... Náš nacionalizmus demokratický nemôže s falošnou historickou romantikou podpieraľ ztruchlivelé (sic!) stTuktúry nedemokratické heslá a frázy... Či nám má diktovať to smetisko?... Ten názor je krach našich provincionalistov v prostredí krajanského ghetta (!) národného a nie americkej reality“. — Rozumiete to priatelia? Je to Slovák, čo takto do vlastného hniezda špiní? Spraví to na kohokoľvek dojem? Veď sa nám už dosť nakydali na hlavy našeho romantizmu, zaostalostí, západných myšlienkových prúdov, biologického primitivizmu, hmlistosti, lenivosti. Dosť ohlušovali našu „duševnú nevyvrelosť“ zasa len frázami o humanite, demokracii, sociálnom smýšľaní, nedostatku „drobnej práce“ alebo „systematickej práce a logického myslenia“. Dnes, my Slováci, vzdelaním pohotovosťou i pracovitosťou môžeme sa smele zmerať s hocikým. Na historické dokumenty nedá sa odpovedať nabubrelými frázam] bez obsahu! Divíme sa redakčnému sboru Politiky. Prepustil článok dr. Jelínka, kde dokazoval, že martinská deklarácia, ktorej sa i Masaryk dovolával, nemá niakého politického či štátoprávneho významu. Prepustil článok dr. Z. Peška, kde velebil demokratickosť S. S. R. v r. 1937! Dnes zasa článok dakého B., ktorý je vrcholom neserióznosti. — Aj revue „mladej (dnes už pomaly starnúcej!) generácie má mať dakú vlastnú politickú linaj. Bezprogramovosť nie je program! Prednáška anglického politika v Bratislave V nedeľu večer sišiel sa v amfiteátri P. j. Šafaríka univerzity Komenského v Bratislave Anglo-americký klub, ktorého hosťom bol tiež britský konzervatívny poslanec S. Vyvyan Trerice Adams, ktorý členom a nimi pozvaným hosťom prednášal o tom, ako sa Angličan pozerá na Európu. Hovoril, že rád1 prišiel na Slovensko prednášať nielen pre preslávenú krásu kraja, ale hlavne preto, že politické cítenie Čechov a Slovákov a Angličanov je rovnaké. Akonáhle vstúpil na územie Československa, ihneď bo opustil akýkoľvek pocit c-udzoty a vždy rád zasa medzi nás príde.