Národnie Noviny, júl-september 1938 (LXIX/78-112)
1938-07-02 / nr. 78
VvíjO^octený pún XXII Vychodia každý druhý tfeAi utorok, •tvrtok a v sobotu. Predplatná oenai na celý rok 100 korún, na pol roka 50 korún na mesiac 10 korún. — Do oudzoiemikai na celý rok 120 korún. Ročník 69. ■a samé sobotné é lala prodpláoa sai na rok 55 korún, na pol roka 18 korún. Účet n Poštovej sporiteľne: čia 400.659 Praha. Rodabola a admlnlétré•lai Sládkovičova ó. * Talafon 6. 34-94. Číslo 78 fäklo hovoril Cien delegácie... V čísle Slovenskej obrany, vychádzajúcej v Scrantone, uverejnil rev. Andrej Rolík článok, z ktorého citujeme niektoré state. Článok je dobrým dôkazom proti všetkým, ktorí by členom delegácie Slovenskej ligy chceli pripísať všelijaké nečestné úmysly. Aké stanovisko zaujať vo veci Pittsburghskej dohody autonómie Slovenska a Č.-S. Republiky vôbec teraz, keď by snáď náš hlas počuli a rešpektovali i tam, kde prv nevnikal? Hľaďme pokojne myslieť. Rozjímajme, študujme, hľadajme odpoveď na vývod. Máme starý spor. Máme i staré stanovisko. Pri ňom máme vôľu zotrvať. To je: autonómia Slovenska v rámci Československej republiky. Kde je nový spor, aby sme potrebovali nové stanovisko? Čo za spor máme my a s kým? Nech je jasno. Ak máme spor, náš spor nie je s Československou republikou, nie so Slovenskom. Náš spor je s vládnym režimom centralistickým, ktorý nechce rozumieť, ani byť úprimný k nám v dôvere. My autonomisti, sdružení okolo Slovenskej ligy, nie sme z tábora Jehličku a Dvorčáka. My aj teraz chystáme jubilejnú výpravu do Československa, jubilovať s Republikou a s národom slovenským a českým. My aj teraz hľadáme nie vlastný zisk, nie vlastné výhody a výsady, nie vlastnú česť a slávu; ale chválu, česť a dobré meno i prospech Československa. My aj teraz prinášame drahé obete času, energie i peniaze v záujme Č.-S. R. a Slovenska. Nás nevďak a zaznávanie neporazily. Veľké duše schopné sú veľkých obetí. My znova osvedčujeme sa svetu, najmä od pred zájazdu Matice slovenskej do Ameriky roku 1936, až po tento pre Československo kritický čas prítomný, aká drahá je nám Republika, Slovensko, slobodný všestranný vývin národa slovenského pod Tatrami. Že vládny režim Československa nepovolil autonómiu Slovenska v prvých 5— 10 rokoch trýania Č.-S. Republiky, to sa dá vysvetliť a azda i ospravedlniť. Ale že od samého prvopočiatku zaujal nepriateľské stanovisko naproti mnohým takým poctivým idealistom, s republikou vždy úprimne smýšľajúcim Slovákom, autonomistom; že vládny režim, centralistický nebol vďačný, uznanlivý a úprimný naproti mnohým úprimným Slovákom, autonomistom, idealistom, ktorí za republiku horlili, exponovali sa, obetovali, za ňu sa modlili, na ňu hrdí boli, jej meno s chlúbou vyslovovali pred svetom, a všelijako hľadeli jej česť a prospech — toto sa už nedá nikdy nijako ospravedlniť, ani pochopiť. Á jednak sme my predsa všetci priateľmi Č. S. republiky. Nepriateľ Č. S. R. nie je z nás, nepatrí medzi nás, cudzí je nám ; je nepriateľ náš. V tom sme svorní, jednotní a jednomyseľní. "čo my slovenskí autonomisti chceme, to nežiadme, neprosíme, nežobreme — NECHCEME od Maďarov, nie od Nemcov, nie od Hitlera! To chceme sami zo seba, od seba, pre seba. To chceme od bratov Čechov. To chceme od vládneho režimu, od diplomacie, od politiky Č.-S. Republiky. To chceme v republike, v rámci republiky. To nechceme bez republiky. To nechceme za cenu republiky. * To nechceme na ujmu a na záhubu republiky. Bratislava, sobota 2. júla 1938. PriUrocnic so k prevádzaniu plánu o dobrovoľníkoch Londýn, 1. júla. Po niekoľkomesačnom rokovaní bola konečne dosiahnutá dohoda v neintervemičnom výbore, takže bude možno pristúpiť k prevádzaniu plánu na odvolanie dobrovoľníkov zo Španielska. Na utorok 5. júla bola svolaná plenárna schôdzka neintervenčného výboru, ktorá rozhodne o rozvrhu práce pre obidve komisie, ktoré budú dozerať nad odvolaním. Potom bude možno hneď prikročiť k uskutočňovaniu plánu, pravda, ak dojdú odpovedi obidvoch španielskych vlád, o čom sa nepochybuje. Konečný úsudok o španielskom probléme nie je dnes ešte možno ipovedať, lebo nie je zná-ma odpoveď Francova a zpráva britského zástupcu u Franca Hodgsona. Sir Robert Hodgson prišiel do Londýna včera popoludní a mal porady s parlamentným štátnym podtajomníkom Butlerom. 0 ich obsahu nie je však dosiaľ nič známo. Dnes ho príjme zahraničný minister Halifax a akiste tiež min. predseda Chamberlain. Rozhodnutie o vyslaní medzinárodnej komisie do Španielska k vyšetreniu leteckých útokov nie je v Londýne, možné, dokiaľ nedôjde odpoveď Holandska, ktoré sa má tejto komisie zúčastniť. Cesta Dr. Petra Hletku po slovenskom vidieku s niektorými politickými stranami, ako o tom referujeme na druhom mieste, dnes rokovali delegáti so zástupcami strány soc.-dem. Časť delegácie odcestovala už dnes v piatok cez Gdyňu do Ameriky, na Slovensku ostal ešte dr. Peter Hletko, ktorý prehovorí na cyrilometodejských oslavách na Devíne 5. júla, a rev. Andrej Rolík, ktorý odchádza pozrieť sa na X. všesokolský siet do Prahy a odtiaľ chce ešte pochodiť po slovenskom vidieku, vrátiť sa ešte raz k hrobu Martina Rázusa do Banskej Bystrice a po letmom oboznámení sa s krásami Slovenska aj on poberie sa do novej vlasti. Poľské ženy pre obranu štátu Po návšteve Detvy odobral sa predseda americkej Slovenskej ligy dr. Peter Hletko do Modry, kde položil na hrob Ľudovíta Štúra veniec. V utorok večer aj s Dominikom Slobodom prišiel dr. Hletko do Hlohovca, kde na prívety odpovedal rečou, v ktorej najmä vyzdvihol nutnosť jednoty všetkých Slovákov bez rozdielu politického, alebo náboženského presvedčenia, lebo len tak ''úderne sa vedieť v ČSR všetci dohodnúť. Z Hlohovca odišli delegáti do Maduníc, kde poklonili sa pamiatke veľkého básnika Jána Hollého. Dojemný hol príchod delegácie na Bradlo, kde dr. Hletko položil krásny veniec s nápisom: „Nášmu bohatierovi — Slovenská liga v Amerike.“ Po návrate do Hlohovca boli delegáti hosťami msgr. Pavla Šišku, podpisovateľa P. d., kde ukázal dr. Hlatko originál P. d. z úcty k jej podpisovateľovi P. Šiškoví. Potom odišli americkí hostia k mohyle gen. Štefánika pri Vajnoroch. Včera bola delegácia v Bratislave, kde sa zúčastnila porád To chceme pre Slovákov a Slovenky; nie pre Maďarov a Nemcov, pre Židov a Cigánov. To chceme v záujme voľnejšieho, bystrejšieho a plnšieho vývinu Slovákov a Slovenska. Zodpovednosť budí agilnosť, pilnosť, iniciatívu, bedlivosť, svedomitosť. A to sú predpoklady zdravého vývoja a vývinu hospodárskeho, mravného, kultúrneho i sociálneho. To chceme v záujme republiky samej. Na vymerenie a vyrovnanie dvoch štátotvorných národov, na upevnenie fundamentov republiky. Na konsolidovanie vnútorných pomerov. Cieľom súladnej kooperácie v každom smere. Cieľom utvorenia silného bratského slavianskeho a kresťanského frontu. Na svedectvo proti nepriateľom republiky. Na získanie si a upevnenie dôvery a úcty a obdivu u priateľov. To chceme z príčin prirodzených, naturálnych a historicko-kultúrnych. Sme si blízki, Slováci a Česi, svoji sme; ale odlišní, majúc vlastnú individualitu a vlastný svojráz. Sme vraj ideálne manželstvo, český junák a spanilá Slovenka. Dobre. Ale u manželov musí byť vzájomná úcta, láska, dôvera, rešpektovanie osobných naturálnych práv, ináč manželstvo nie je zdravé, trvalé a požehnané, ale sa zvrhne na hašterenie, nešťastie. To chceme z príčiny posvätnosti sľubov a záväzkov: Pittsburghská dohoda. To sme chceli včera, to chceme dnes. To budeme žiadať zajtra, pozajtra, až kým sa tak nestane. Vyžaduje to od nás sebaúcta, vyžaduje presvedčenie, vyžaduje svedomie naše. Vyžaduje tak od nás poctivosť, statočVaršava, 1. júla. (PAT). Ženský kongres, ktorý sa tu včera skončil, schválil rezolúciu, v ktorej sa žiada, aby sa ženy zúčastnily prác na obranu štátu, tak v čase vojny, ako aj v čase mieru. nosť a vernosť zásadám pravdy a spravodlivosti. Vyžaduje to náš záujem o pokoj a blahobyt dvoch bratských národov a Č. S. republiky. Vyžaduje tak naša lojálnosť k národu slovenskému a záujem o jeho šťastné žitie a bytie. Slovenskí a českí centralisti tvrdia, že hľadajú rozkvet a blaho a česť národa slovenského a republiky. Chceme im uveriť. To isté, rozkvet a blaho a česť národa i republiky hľadáme aj my. Oni majú svoj spôsob. My tiež svoj. Oni hodlajú docieliť toho centralizmom. My sme presvedčení, že sa ani neosvedčil, ani neosvedčí. Jeho dobrá stránka nevyváži jeho zlú stránku a spôsobenú mravnú škodu. Sme presvedčení, že Slovensko dozrieva pre autonómiu; že autonómia urobí zo slovenských detí verných a hrdých slovenských junákov a devy, z týchto odhodlaných mužov a ženy, a z týchto hrdinov a hrdinky. A to menovite, keby tak prišiel „Der Tag,, — ten deň — deň rátania a vyrovnania sa Slavianstva s Germánstvom. Naše stanovisko? Pittsburghská dohoda —• autonómia Slovenska — Československá republika, vlasť a štát Čechov a Slovákov pod ochranou Všemohúceho Pána národov naveky! „Cesty môžu byť aj rozličné, ale vôľu majme všetci jednu.“ — Kollár. Qui bene distinguit, bene docet. Rev. Andrej Rolík. Nacionalizácia A Turčiansky S v. Martin, 1. júla. — Nedávno narobila v slovenskej verejnosti rozruch zpráva, že niektoré priemyselné podniky na západnom Slovensku zmenia majiteľa a prejdú do slovenských rúk. Vec mala nielen svoje politické, národnostné, ale aj — devízové pozadie. Peniaze, ktoré sa za tieto podniky vyplácaly, malý byt poukázané do cudziny a k tomu treba povolenia Národnej banky čsl. Táto sa na počiatku zdráhala, neskoršie privolila a preto jej pokračovanie bolo predmetom útokov. Poukazovalo sa na to, že pri vyvezení pár tisíc Kčs, ktoré potrebuje turista na jeden mesiac do cudziny, sa robia značné ťažkosti a tu sa povolil vývoz niekoľko desiatok miliónov Kčs, 1 akto stavaná vec iste vzbudí v každom podozrenie, že sa tu deje niečo nekalého. Túto domnienku zvyšovala okolnosť, že za transakciou stála politická strana, ktorá takto dnes ovláda uvedené priemyselné podniky. Prirodzená vec, že nik, kto je nie príslušníkom tejto strany, nebude sa s radosťou divat na jej hospodárske mohutnenie a tým menej sa s tým uspokoja jeij politickí odporei. Ostatne, nie toto je prvý krok podobného druhu. Na Morave a v Čechách sa strana takto hospodársky už dávnejšie zaistila a prišiel teraz rad na Slovensko. Budeme mat z toho my Slováci nejaký úžitok? Podniky, o ktoré ide, patrily dosiaľ cudzozemcovi, neslovákovi. Podnikateľský zisk plynul do jeho vrecka. Dnes sa o tento zisk budú deliť účastinári alebo podielnici. Nesmieme sa dať mýliť, ak nám na budúcom valnom shromaždení tejto novej majiteľky prezentujú niekoľko Slovákov na oko, aby nám „dokázali“, že podnik je y rukách slovenských. Vieme, že takéto postavy z výkladu ešte ani zďaleka neznačia, že by podnik bol skutočne slovenský a že by teda z národného stanoviska bola nacionalizácia oprávnená. Najmä, keď ide o politickú stranu, treba byt opatrný a skúmať, nakoľko to ide, či sa nacionalizácia skutočne vážne myslí alebo nie? Musíme preto najprv vyčkať, kým prejde nejaký čas, aby bolo možno o veci povedať, či nesie úžitok nielen strane, resp. jej reprezentantom, ale aj slovenskému hospodárskemu životu. Podľa doterajších skúseností, je totiž obava, že členovia správnej rady, ktorí budú stranou dosadení, nebudú môcť plniť tie úlohy, 'ktoré by mali, ale tie, ktoré im nadiktuje strana. Ani proti tejto forme by nebolo námietok do tých čias, kým by sa záujmy strany shodovaly so záujmami Slovenska, resp. toho úseku hospodárskeho života, ktorého sa transakcia týka. Ale čo, ak tu bude záujem opačný? Videli sme už niekoľko prípadov, že neslovenské peniaze boly investované do slovenského podniku a tento bol potom zastavený, aby nerobil konkurenciu. Nejakému kartelu alebo inej mocnej organizácii bolo lepšie a výhodnejšie vyplácať mzdy niekde inde a nie na Slovensku a kupovať potrebné látky na spracovanie tiež inde a nie na Slovensku. Ba s takýmto hospodárskym pokračovaním bolo často spojené politické čachrovanie, z ktorého vychádzalo na javo, že nie hospodárske povznesenie bolo cieľom, a(e upevnenie politickej moci. Za takéto nacionalizácie pekne ďakujeme. Vidíme, že pre Slovákov s rozličného stanoviska je skutočne všetko jedno, v čích rukách je podnik, kto vládne nad kapitálom, — keď je to nie Slovák. Prejavuje sa to nielen na obsadení úradníctva a robotníctva podniku, ale aj na ďalších veciach. Každý takýto priemyselný podnik má v Stanovách, že bude z čistého zisku dávať ročne určité procento na dobročinné ciele. Pravda je, tu a tam sa stretneme v novinách s 'poďakovaním za takéto venovanie — ale to je ako kvapka v mori. Preto, lebo držiteľom kapitálu sú slovenské veci cudzie. Keď sa už 'musí