Národnie Noviny, júl-september 1938 (LXIX/78-112)

1938-07-02 / nr. 78

VvíjO^octený pún XXII Vychodia každý dru­hý tfeAi utorok, •tvrtok a v sobotu. Predplatná oenai na celý rok 100 korún, na pol roka 50 korún na mesiac 10 korún. — Do oudzoiemikai na celý rok 120 korún. Ročník 69. ■a samé sobotné é lala prodpláoa sai na rok 55 korún, na pol roka 18 korún. Účet n Poštovej sporiteľne: čia 400.659 Praha. Rodabola a admlnlétré­­•lai Sládkovičova ó. * Talafon 6. 34-94. Číslo 78 fäklo hovoril Cien delegácie... V čísle Slovenskej obrany, vychádza­júcej v Scrantone, uverejnil rev. An­drej Rolík článok, z ktorého citujeme niektoré state. Článok je dobrým dô­kazom proti všetkým, ktorí by členom delegácie Slovenskej ligy chceli pripí­sať všelijaké nečestné úmysly. Aké stanovisko zaujať vo veci Pitts­­burghskej dohody autonómie Slovenska a Č.-S. Republiky vôbec teraz, keď by snáď náš hlas počuli a rešpektovali i tam, kde prv nevnikal? Hľaďme pokojne my­slieť. Rozjímajme, študujme, hľadajme odpoveď na vývod. Máme starý spor. Máme i staré stano­visko. Pri ňom máme vôľu zotrvať. To je: autonómia Slovenska v rámci Česko­slovenskej republiky. Kde je nový spor, aby sme potrebovali nové stanovisko? Čo za spor máme my a s kým? Nech je jasno. Ak máme spor, náš spor nie je s Česko­slovenskou republikou, nie so Sloven­skom. Náš spor je s vládnym režimom centralistickým, ktorý nechce rozumieť, ani byť úprimný k nám v dôvere. My autonomisti, sdružení okolo Slo­venskej ligy, nie sme z tábora Jehličku a Dvorčáka. My aj teraz chystáme jubilejnú výpra­vu do Československa, jubilovať s Repu­blikou a s národom slovenským a če­ským. My aj teraz hľadáme nie vlastný zisk, nie vlastné výhody a výsady, nie vlastnú česť a slávu; ale chválu, česť a dobré me­no i prospech Československa. My aj teraz prinášame drahé obete ča­su, energie i peniaze v záujme Č.-S. R. a Slovenska. Nás nevďak a zaznávanie ne­­porazily. Veľké duše schopné sú veľkých obetí. My znova osvedčujeme sa svetu, naj­mä od pred zájazdu Matice slovenskej do Ameriky roku 1936, až po tento pre Če­skoslovensko kritický čas prítomný, aká drahá je nám Republika, Slovensko, slo­bodný všestranný vývin národa sloven­ského pod Tatrami. Že vládny režim Československa nepo­volil autonómiu Slovenska v prvých 5— 10 rokoch trýania Č.-S. Republiky, to sa dá vysvetliť a azda i ospravedlniť. Ale že od samého prvopočiatku zaujal nepria­teľské stanovisko naproti mnohým ta­kým poctivým idealistom, s republikou vždy úprimne smýšľajúcim Slovákom, autonomistom; že vládny režim, centra­listický nebol vďačný, uznanlivý a ú­­primný naproti mnohým úprimným Slo­vákom, autonomistom, idealistom, ktorí za republiku horlili, exponovali sa, obe­tovali, za ňu sa modlili, na ňu hrdí boli, jej meno s chlúbou vyslovovali pred sve­tom, a všelijako hľadeli jej česť a pro­spech — toto sa už nedá nikdy nijako ospravedlniť, ani pochopiť. Á jednak sme my predsa všetci pria­teľmi Č. S. republiky. Nepriateľ Č. S. R. nie je z nás, nepatrí medzi nás, cudzí je nám ; je nepriateľ náš. V tom sme svorní, jednotní a jedno­myseľní. "čo my slovenskí autonomisti chceme, to nežiadme, neprosíme, nežobreme — NECHCEME od Maďarov, nie od Nem­cov, nie od Hitlera! To chceme sami zo seba, od seba, pre seba. To chceme od bratov Čechov. To chceme od vládneho režimu, od di­plomacie, od politiky Č.-S. Republiky. To chceme v republike, v rámci repu­bliky. To nechceme bez republiky. To nechceme za cenu republiky. * To nechceme na ujmu a na záhubu re­publiky. Bratislava, sobota 2. júla 1938. PriUrocnic so k prevádzaniu plánu o dobrovoľníkoch Londýn, 1. júla. Po niekoľkomesač­nom rokovaní bola konečne dosiahnutá dohoda v neintervemičnom výbore, takže bude možno pristúpiť k prevádzaniu plá­nu na odvolanie dobrovoľníkov zo Špa­nielska. Na utorok 5. júla bola svolaná plenárna schôdzka neintervenčného vý­boru, ktorá rozhodne o rozvrhu práce pre obidve komisie, ktoré budú dozerať nad odvolaním. Potom bude možno hneď pri­kročiť k uskutočňovaniu plánu, pravda, ak dojdú odpovedi obidvoch španielskych vlád, o čom sa nepochybuje. Konečný úsudok o španielskom probléme nie je dnes ešte možno ipovedať, lebo nie je zná-ma odpoveď Francova a zpráva britského zástupcu u Franca Hodgsona. Sir Robert Hodgson prišiel do Londý­na včera popoludní a mal porady s parla­mentným štátnym podtajomníkom Butle­­rom. 0 ich obsahu nie je však dosiaľ nič známo. Dnes ho príjme zahraničný mini­ster Halifax a akiste tiež min. predse­da Chamberlain. Rozhodnutie o vy­slaní medzinárodnej komisie do Španiel­ska k vyšetreniu leteckých útokov nie je v Londýne, možné, dokiaľ nedôjde odpo­veď Holandska, ktoré sa má tejto komisie zúčastniť. Cesta Dr. Petra Hletku po slovenskom vidieku s niektorými politickými stranami, ako o tom referujeme na druhom mieste, dnes rokovali delegáti so zástupcami strány soc.-dem. Časť delegácie odcestovala už dnes v piatok cez Gdyňu do Ameriky, na Slovensku ostal ešte dr. Peter Hletko, ktorý prehovorí na cyrilometodejských oslavách na Devíne 5. júla, a rev. Andrej Rolík, ktorý odchádza pozrieť sa na X. všesokolský siet do Prahy a odtiaľ chce ešte pochodiť po slovenskom vidieku, vrátiť sa ešte raz k hrobu Martina Rázu­­sa do Banskej Bystrice a po letmom obo­známení sa s krásami Slovenska aj on poberie sa do novej vlasti. Poľské ženy pre obranu štátu Po návšteve Detvy odobral sa predse­da americkej Slovenskej ligy dr. Peter Hletko do Modry, kde položil na hrob Ľudovíta Štúra veniec. V utorok večer aj s Dominikom Slobodom prišiel dr. Hletko do Hlohovca, kde na prívety od­povedal rečou, v ktorej najmä vyzdvihol nutnosť jednoty všetkých Slovákov bez rozdielu politického, alebo náboženského presvedčenia, lebo len tak ''úderne sa ve­dieť v ČSR všetci dohodnúť. Z Hlohovca odišli delegáti do Maduníc, kde poklonili sa pamiatke veľkého básnika Jána Hol­­lého. Dojemný hol príchod delegácie na Bradlo, kde dr. Hletko položil krásny ve­niec s nápisom: „Nášmu bohatierovi — Slovenská liga v Amerike.“ Po návrate do Hlohovca boli delegáti hosťami msgr. Pavla Šišku, podpisovateľa P. d., kde ukázal dr. Hlatko originál P. d. z úcty k jej podpisovateľovi P. Šiškoví. Potom odišli americkí hostia k mohyle gen. Šte­fánika pri Vajnoroch. Včera bola delegá­cia v Bratislave, kde sa zúčastnila porád To chceme pre Slovákov a Slovenky; nie pre Maďarov a Nemcov, pre Židov a Cigánov. To chceme v záujme voľnejšieho, by­strejšieho a plnšieho vývinu Slovákov a Slovenska. Zodpovednosť budí agilnosť, pilnosť, iniciatívu, bedlivosť, svedomi­tosť. A to sú predpoklady zdravého vý­voja a vývinu hospodárskeho, mravného, kultúrneho i sociálneho. To chceme v záujme republiky samej. Na vymerenie a vyrovnanie dvoch štáto­tvorných národov, na upevnenie funda­mentov republiky. Na konsolidovanie vnútorných pomerov. Cieľom súladnej kooperácie v každom smere. Cieľom utvorenia silného bratského slavianske­­ho a kresťanského frontu. Na svedectvo proti nepriateľom republiky. Na získanie si a upevnenie dôvery a úcty a obdivu u priateľov. To chceme z príčin prirodzených, na­turálnych a historicko-kultúrnych. Sme si blízki, Slováci a Česi, svoji sme; ale odlišní, majúc vlastnú individualitu a vlastný svojráz. Sme vraj ideálne man­želstvo, český junák a spanilá Slovenka. Dobre. Ale u manželov musí byť vzájom­ná úcta, láska, dôvera, rešpektovanie osobných naturálnych práv, ináč manžel­stvo nie je zdravé, trvalé a požehnané, ale sa zvrhne na hašterenie, nešťastie. To chceme z príčiny posvätnosti sľu­bov a záväzkov: Pittsburghská dohoda. To sme chceli včera, to chceme dnes. To budeme žiadať zajtra, pozajtra, až kým sa tak nestane. Vyžaduje to od nás sebaúcta, vyžadu­je presvedčenie, vyžaduje svedomie naše. Vyžaduje tak od nás poctivosť, statoč­Varšava, 1. júla. (PAT). Ženský kongres, ktorý sa tu včera skončil, schvá­lil rezolúciu, v ktorej sa žiada, aby sa ženy zúčastnily prác na obranu štátu, tak v čase vojny, ako aj v čase mieru. nosť a vernosť zásadám pravdy a spra­vodlivosti. Vyžaduje to náš záujem o pokoj a bla­hobyt dvoch bratských národov a Č. S. republiky. Vyžaduje tak naša lojálnosť k národu slovenskému a záujem o jeho šťastné ži­tie a bytie. Slovenskí a českí centralisti tvrdia, že hľadajú rozkvet a blaho a česť národa slovenského a republiky. Chceme im uveriť. To isté, rozkvet a blaho a česť národa i republiky hľadáme aj my. Oni majú svoj spôsob. My tiež svoj. Oni hodlajú docieliť toho centraliz­mom. My sme presvedčení, že sa ani ne­osvedčil, ani neosvedčí. Jeho dobrá strán­ka nevyváži jeho zlú stránku a spôsobe­nú mravnú škodu. Sme presvedčení, že Slovensko dozrie­va pre autonómiu; že autonómia urobí zo slovenských detí verných a hrdých slovenských junákov a devy, z týchto od­hodlaných mužov a ženy, a z týchto hrdinov a hrdinky. A to menovite, keby tak prišiel „Der Tag,, — ten deň — deň rátania a vyrovnania sa Slavianstva s Germánstvom. Naše stanovisko? Pittsburghská doho­da —• autonómia Slovenska — Českoslo­venská republika, vlasť a štát Čechov a Slovákov pod ochranou Všemohúceho Pána národov naveky! „Cesty môžu byť aj rozličné, ale vôľu majme všetci jednu.“ — Kollár. Qui bene distinguit, bene docet. Rev. Andrej Rolík. Nacionalizácia A Turčiansky S v. Martin, 1. júla. — Nedávno narobila v slovenskej verejnosti rozruch zpráva, že niektoré priemyselné podniky na západnom Slo­vensku zmenia majiteľa a prejdú do slo­venských rúk. Vec mala nielen svoje po­litické, národnostné, ale aj — devízové pozadie. Peniaze, ktoré sa za tieto pod­niky vyplácaly, malý byt poukázané do cudziny a k tomu treba povolenia Národ­nej banky čsl. Táto sa na počiatku zdrá­hala, neskoršie privolila a preto jej po­kračovanie bolo predmetom útokov. Po­ukazovalo sa na to, že pri vyvezení pár tisíc Kčs, ktoré potrebuje turista na jeden mesiac do cudziny, sa robia značné ťaž­kosti a tu sa povolil vývoz niekoľko de­siatok miliónov Kčs, 1 akto stavaná vec iste vzbudí v kaž­dom podozrenie, že sa tu deje niečo ne­kalého. Túto domnienku zvyšovala okol­nosť, že za transakciou stála politická strana, ktorá takto dnes ovláda uvedené priemyselné podniky. Prirodzená vec, že nik, kto je nie príslušníkom tejto strany, nebude sa s radosťou divat na jej hospo­dárske mohutnenie a tým menej sa s tým uspokoja jeij politickí odporei. Ostatne, nie toto je prvý krok podobného druhu. Na Morave a v Čechách sa strana takto hospodársky už dávnejšie zaistila a pri­šiel teraz rad na Slovensko. Budeme mat z toho my Slováci nejaký úžitok? Podniky, o ktoré ide, patrily dosiaľ cudzozemcovi, neslovákovi. Podnikateľ­ský zisk plynul do jeho vrecka. Dnes sa o tento zisk budú deliť účastinári alebo podielnici. Nesmieme sa dať mýliť, ak nám na budúcom valnom shromaždení tejto novej majiteľky prezentujú niekoľko Slo­vákov na oko, aby nám „dokázali“, že podnik je y rukách slovenských. Vieme, že takéto postavy z výkladu ešte ani zďaleka neznačia, že by podnik bol sku­točne slovenský a že by teda z národné­ho stanoviska bola nacionalizácia opráv­nená. Najmä, keď ide o politickú stranu, treba byt opatrný a skúmať, nakoľko to ide, či sa nacionalizácia skutočne vážne myslí alebo nie? Musíme preto najprv vyčkať, kým prejde nejaký čas, aby bolo možno o veci povedať, či nesie úžitok nielen strane, resp. jej reprezentantom, ale aj slovenskému hospodárskemu životu. Podľa doterajších skúseností, je totiž obava, že členovia správnej rady, ktorí budú stranou dosadení, nebudú môcť plniť tie úlohy, 'ktoré by mali, ale tie, ktoré im nadiktuje strana. Ani proti tejto forme by nebolo námietok do tých čias, kým by sa záujmy strany shodovaly so záujmami Slovenska, resp. toho úseku hospodárske­ho života, ktorého sa transakcia týka. Ale čo, ak tu bude záujem opačný? Videli sme už niekoľko prípadov, že nesloven­ské peniaze boly investované do sloven­ského podniku a tento bol potom zasta­vený, aby nerobil konkurenciu. Nejakému kartelu alebo inej mocnej organizácii bolo lepšie a výhodnejšie vyplácať mzdy nie­kde inde a nie na Slovensku a kupovať potrebné látky na spracovanie tiež inde a nie na Slovensku. Ba s takýmto ho­spodárskym pokračovaním bolo často spojené politické čachrovanie, z ktorého vychádzalo na javo, že nie hospodárske povznesenie bolo cieľom, a(e upevnenie politickej moci. Za takéto nacionalizácie pekne ďaku­jeme. Vidíme, že pre Slovákov s rozlič­ného stanoviska je skutočne všetko jed­no, v čích rukách je podnik, kto vládne nad kapitálom, — keď je to nie Slovák. Prejavuje sa to nielen na obsadení úrad­­níctva a robotníctva podniku, ale aj na ďalších veciach. Každý takýto priemysel­ný podnik má v Stanovách, že bude z čistého zisku dávať ročne určité procento na dobročinné ciele. Pravda je, tu a tam sa stretneme v novinách s 'poďakovaním za takéto venovanie — ale to je ako kvap­ka v mori. Preto, lebo držiteľom kapitálu sú slovenské veci cudzie. Keď sa už 'musí

Next