Národnie Noviny, január-marec 1939 (LXX/2-74)
1939-01-03 / nr. 2
Vycl Pre EU CCTry ---oj pol roka 75 korún, m cncuar 15 korún. Oo co dsoxetnaka na celý rok 200 korún. locník 70. Bratislava, utorok 3. januára 1939. Slovenské želanie českému národu Tafranská Lomnica, 31, dec. Predseda slovenskej vlády dr. Jozef I i s o, štátny minister Karol S i d o r. minister Pavel Tep lanský, minister dr. Ď u r č a n s k ý a býv. minister dr. K a r v a š. ako i šéf úradu propagandy Slovenskej krajiny Šaňo Mach poskytli slovenskému redaktorovi „Venkova“ Jožovi R ocliovi rozhovory o pobyte pána prezidenta na Slovensku a odpovedali mu aj na otázky, čo prajú českému národu v Novom roku. Na otázku, čo prajú predstavitelia Slovenska českému národu v Novom roku, dostal novinár tieto odpovede: Predseda vlády dr. Ti s o povedal: „Českému národu v Novom roku prajem, aby pod novým vedením vypudil zo svojho stredu nielen strannícku rozcapartenosf, ale aj pozostatky rozličných ideológií, ktoré doteraz otravovaly pomer medzi Čechmi a Slovákmi. Nech si český národ vynúti od svojich politikov, aby vždy a všade zaujímali stanovisko prirodzené, nie umele skonštruované. In concreto: držať sa zásady, že slovenský národ je rovnocenným činiteľom s národom českým vo vedení svojich vecí, že slovenský národ je suverenný aj ako národ a — mier medzi nami bude trvalé zabezpečený.“ Štátny minister Karol S id or: „Myšlienkové sjednotenie českého národa na politickom poli.“ Minister Pavel T e p 1 a n s k ý : „Úprimnú a bratskú spoluprácu so slovenským národom, zvlášť na poli hospodárskom, keďže hospodárske posilnenie Slovenska znamená posilu celého štátu.“ Minister dr. Ď u r čans. ký: „Českému národu prajem, aby v Novom roku sa mu zahojily všetky rany, ktoré bo v minulom roku postihly.“ Bývalý minister dr. Karvaš: . Vyvarovať sa chýb minulosti jak na poli vnútornej, tak aj zahraničnej politiky a sjednotenie všetkých národných složiek za jedným cieľom.“ Šéf úradu propagandy Slovenskej krajiny, Šaňo Mach : ..Noviny, ktoré sa budú držať pravdy.“ >AVEL GALLO: Neverme slabom nad árov! Turč. Sv. Martin, 31. XII. Každého staočného Slováka nesmierne bolí okyptenie íásho Slovenska a len bôľ stupňujú posedné zverské a lb a r b a r s k é výčiny j pohraničí. Skoda rekriminovať, and jedon statočný Slovák, nie je tomu na príčine. Nás, ktorí ;me žili a zachraňovali zbytky slovenskosti pod maďarskou vládou, beštialita žan.árska neprekvapuje. Ako pri dobre vedenom a reálnom podiku, musíme triezve hľadieť na udalosti, "ostaviť súvahu na sklonku roku, aby nás v ý rok ničím neprekvapil. Za 20 rokov dali sme Maďarom a investovali do zabratého územia viac, ako dostávali Maďari doma a než investovali Maďari na celom svojom území. Nevedeli sme nijak pochopiť, ako je to možné, že v tej istej dobe v Maďarsku strácali sme poslednú slovenskú generáciu, lebo za miliónové podpory, stredné, ľudové a odborné školy, ktorých mali Maďari u nás pomerne k počtu obyvateľstva ešte viac, než my sami, naši Slováci v Maďarsku nemali ani jednej slovenskej školy. Nemali ani tie, ktoré boly ako-tak uchránené do prevratu a vyučovalo sa i tu len tia oko, náboženstvu slovensky. Stačí dôkazom len toľko, že už ani niekoľkí uvedomelí slovenskí učitelia nevedeli a nemohli vlastné deti zachrániť svojmu rodu, toľkým terorom a nátlakom sa maďarizovalo. Akosi šeptom sa odôvodňovala naša štedrosť tým, že mocnosti len pod tou Podmienkou daly súhlas k utvoreniu samostatnej ôesko-Slovenskej republiky, ak bude demokratická a všetkým národnostiam poskytnuté samourčovacie právo. — Viac než statočne sme tomu dostáli, Toto 'bol ten „útisk“ z našej strany a úbohé duše, aby sa pri zabraní územia starým a novo dostavivším vládcom zalidhotily, nestydaté tvory, požívajúce v plnej miere naše štedrosti, vítali ich slovami:.konečne zbavili sme sa 20-ročného útiskui My z duše sme si želali taký útisk našich rodákov v Maďarsku; no tam nezmúdreli. Pod heslom: összetiporni, podarilo sa im i poslednú generáciu Slovákov odcudziť. — Práve pred rokom ma 'táto vec znepokojovala tak, že priateľsky som sa obrátil na nášho tragicky zahynuvšieho vyslanca Bohdana P a v 1 ú a podal som s námety, ako by si predstavoval zachraňovať naše slovenské duše. Ani sme ešte vtedy netušili, že prídu nové obete, nové utrpenie, nové straty slovenských dobrých ľudí. Zdôrazňujem, nás veci neprekvapujú, ktorí dohre poznáme maďarských žandárov a celý režim a preto hneď v prvé dni sme zdôrazňovali, že nie je mysliteľné ponechať v Maďarsku na pospas našich drobných aj statočných pracovníkov, kým nemáme tam tiež našich slovenských Karmasinov, Eszterházyovcov a divili sme sa veľmi, že naši slovenskí poslanci a zbytkári súčasne zo zabratého územia nedomáhali sa v maďarskom parlamente svojho práva tak, ako sa sťalo s Maďarmi. Toto bola ich mravná povinnosť, lebo len imunita mohla záujmy našich ľudí od — brutality — ubrániť a byť na stráži. — Do dnes takýchto našich exponentov sme si pri maďarskej vláde nezaistili, spoliehali sme sa len na Eszterházyho, že on i tam naše záujmy ubráni, chlácholíme sa sľubaimi a veríme, že na naše bratsky ponúkané priateľstvo, príde gavalierske ge-sto. Gesto toto vyvrcholilo v Šuranoch a nie je možné, aby sme i my brali veci ináč, než sú dfa skutočnosti. Prvou podmienkou je, aby vyslanectvo v Budapešti bolo obsadené Slovákmi takými, ktorí poznajú dobre Maďarov, ale i dobre poznajú pomery a vedia, kde na čo treba byt ostražitým. Kým nebudeme mat Slováka zástupcu v maďarskom parlamente a pri maďarskej vláde, nemôžme strpieť maďarského zástupcu tu. Maďari nám z čisto slovenských obcí vyhnali učiteľov, ba vyhnali ešte i z cirkevných1 škôl, prevádzali zápisy do slovenských škôl, zatiaľ, kým odstrašení rodičia nepriviedli deti do maďarské, školy. Na našich maďarských školách sme to dosiaľ neurobili, ani nebudeme nikoho nútiť do slovenskej školy; ale kým nebudú naši slovenskí učitelia a profesori prijatí zpäť, zatiaľ ani tunajších maďarských nesmieme ponechať tu. Slovenských roľníkov, ktorí mali tam založené gazdovstvo z prídelov ipozemkovej reformy, vyhnali, trýznili. Našou odvetou malo byť ich umiestenie na tunajších veľkostatkoch Maďarov, ktorí; tunajší zisk a úrodu: soberú a s rodinou žijú v Pešti. A aby sa predišlo perzekúciám, brutalitám, musíme označiť túzov. Len takto zaistíme právo našich Slovákov v Maďarsku. Od maďarských učiteľov, úradníkov sme nikdy nežiadali, aby zatajili svoj rod, žiadali sme jedine, aby ich ašpirácie nesiaha!y mimo hraníc nášho štátu. Žiadali sme priateľskú lojalitu. Toto v Maďarsku dodržia statočne naši. Ak neprevezmú vyhnatých našich úradníkov, pošleme do Maďarska tým istým spôsobom i tunajších Maďarov. Toto je reáíne nazeranie na veci a nie je možné v Novom roku ináč jednať, ak naše záujmy návratom našich ľudí nebudú zaistené a ich istota chránená. Obavy Maďarska pred slovanskou inváziou Negatívna bilanc a priateľstva maďarsko-nemeckého Budapešť. (Havas). Gróf Bethlen v časopise „Pesti Napló“ hovorí o ťažkých mrakoch, ktoré zatemňujú vzťahy; maďarsko-nemecké a praje si, aby boly obnovené dobré styky nielen v písomnom styku, ale aj v hĺbke duší obidvoch národov. Bethlen označuje ukrajinské plány za ..nebezpečné dobrodružstvo“, lebo by to bol začiatok novej slovenskej invázie do strednej Eurooy. Maďarský štátnik, známy svojím kladným pomerom k Nemecku, neváha dnes napísať, že politika priateľstva Maďarska s Nemeckom za posledných dvadsať rokov vykazuje negatívnu bilanciu. Pripomína medzi iným, že Maďarsko nepodniklo nič, aby prekazilo pripojenie Rakúska a sudetského územia k Nemecku, zamietlo akýkoľvek pokus o reštauráciu, spoluprácu Rakúskom a Česko-Slovenskom, ani s neurobilo žiaden návrh na podunajskú federáciu. Y závere gróf Bethlen píše: Dnes duša každého Maďara, ktorý rozmýšľa, je naplnená obavami z budúcnosti. Spojené štáiy odmietajú japonský návrh na nové usporiadanie vecí v Číne Washington. (Reuter). Štátny departement Spojených štátov oznamuje, že americký veľvyslanec v Toki u Grew odovzdal japonskej vláde notu. ktorá vraj obsahuje otvorené, ale jadrné zamietnutie japonských snáh po novom usporiadaní pomerov v Číne. Spojené štáty ostro odmietly japonský pokus, že smluvné záväzky, na ktorých sú Spojené štáty zúčastnené. môžu byť jednostranne zrušené a vyhlasujú naproti tomu. že k zmene snrlúv môže dôjsť jedine na základe medzinárodnej dohody. za 50 hat. Na ti mt a o b o t n * Siala predpláea aai na rok 25 korún, na pol roka 13 korún Účet d Počtovej sporiteľne: Čia. 400.659 Praha Redakc a a admlnlstpa* olai Sládkovlôowa s. t Telefon č. 34-24. Číslo 2 JULIUS BARČ-IVAN; np íl ^ • * li Ty mily vojačik španielsky, nikdy som nebol v Tvojej krásnej vlasti, nekúpal sa v mori, ktoré ju objíma a slnko, co Ťa ľúbalo od malička neoslepilo mňa svojimi zlatými lúčatni, žehnajúcimi Tebe a Tvojím poliam. A túži! som po nej, po jej ohnivej kráse po mrazivom dotyku života veľkých europských národov, nevediacich ma obdar it ničím novým, ľahko nadýchnutým pôvabom zvláštností, nevidených vecí, originalít, ktoré vraj, bolo možno stretnúf u Vás pri každom kroku. Vravím Ti, môj milý, bola tu túžba vidiel to, čo je Tebe tak nevýslovne drahé, že vylievaš za to krv svoju i iných, vidiel Pyreneje, Sevillu, Córdobu, Granadu a Alcazár, Salamancu a Toledo, Barcelonu a Valenciu, ach, načo Ti to a / spomínal, všakže? Vieš lepšie, ako ja, čo bolo krásne v Tvojej zemi. A pochopíš iste moju túžbu, ved žije aj v Tvojom srdci niečo z citu pre krásu, ktorý bol v Tvojich predkoch, stavajúcich chrámy a paláce, klenoty Tvojej vlasti. Z tých snov a túžob zostalo toľko ako Tebe z Alcazáru a Toledo. Trosky. Ked ste začali u Vás svoj boj, vraždil brat brata, niečo sa pohlo aj v nás. Boli ste živou, otvorenou ranou tela Európy a cítili sme bolest z Vás v modzgu i v rukách i v duši. S nemohúcou rezignáciou, ktorú nestlmila diaľka, dívali sme sa, ako ste si rúcali všetko, čo stavali ľudia posvätení genialitou, duše, ktoré boly prameňom krás. velikáši, ktorí ar mádou, zlatom, alebo krvavou ironiou vedeli otriasť svetom. A boleli ste nás ako život, ktorý akosi, už od dávnych rokov neprináša nič nového, .nič, čo by vedelo na chvíľu upokojil dušu toho kliatbou neistoty a strachu pokoreného človečenstva, pochovávajúceho denne aspoň jednu zo svojich veľkých nádejí. Potom, keď ste rozstrieľali Alcazár, rozstrieľali veľa iných pamiatok toho, čím ste boli a čím asi už viac nebudete, vedeli sme, že nie jeden, alebo druhý, ale že, obaja ste na vine. Vari sme Vás ďalej ani nekritizovali, umlčujúc presvedčenie, že národ, je viac ako ideológia, že .jc svätí v hrmavici, v búrkach ako v slnečnej pohode a predsa ste si Vy, Španieli urobili Z neho spoločného nepriateľa, ktorého akoby nenávisťou s prialinúti, svorne ste ničili pred očami národov Európy, divákov tej krvavej komédie, dívajúcich sa na Vás s miešanými pocitmi dokial ste boli zaujímaví. Neraz ste však prestali byť originalitou. Začali ste nás nudil i speaker, ktorý ešte vytrval v hlásení najnovších správ ó Vás Pravda, ešte sme si tu a tam vzdychli, ked de zase niečo rozstrieľali, ale i potom sine si iba toľko poznamenali, zase je na svete menej o niečo, čo bolo grandiózne ako myšlienky Vašich tvorcov, o niečo,, čo bolo krásne a čo sa nevráti. A potom, ešte dolej, sme už celkom mlčali. Prišly iné problémy, zaujímavejšie, novšie. Niekedy ozaj s údivom sme počúvali náhodnú zprávu z radia, že ešte žijete a bijete sa veselo ďalej. Bijete sa vo vlasti španielskej etikety, ozaj bez etikety, ba i citu a ľudskosti, s programom presviedčajúcim Európu, že kazdy z V as chci svojmu národu dal to najlepšie, oberajúc pri tom ten samý národ o jeho najväčšie sily a najvzácnejšie poklady. A boly by sme Vás celkom zabudli, môj milý, keby ste sa náhodou neboli vyznamenali práve teraz na Vianoce. Myslím tu no Teba, K nám priniesly Vianoce pokoj a priniesly bližšie k srdciam prikázanie lásky Tvoje srdce zostalo však prázdne, milý vojačik špenielsky. Cítil si tot Dostal si pred Štedrým večerom rozkaz, aby si bombardoval Madrid. Na Štedrý večer. A Ty si pekne, poslušne, ako sa na vojaka patrí, vyletel na svojom lietadle a vykonal rozkaz. Odpusť, tak cítim, že muselo byt vtedy