Národnie Noviny, júl-september 1939 (LXX/103-112)
1939-07-08 / nr. 103
)láca sa: äko, Če^ko a Morava, ívia, Poľsko na rok —, na pol roka Ks Francúzsko, Nemecaďarsko, Rumunsko Ks 55'—. Pre ostatnú u na rok Ks 65'—. ník 70. Po 80 hol. Vychádzajú týždenne v sobotu. Redakcia a administrácia: Turčiansky Sv. Marti n ul. Národného domu č. 20. Čísi® 103a Turčiansky Sv. Martin, sobota 8. júla 1939. Vyššie hodnoty robia národ národom povedal predseda vlády dr. Tiso v Banskej Bystrici Na veľkej manifestácii katolíckeho študentstva v Banskej Bystrici mal vo štvrtok 5, t. m. prejav predseda vlády dr. Jozef Tiso, ktorý m. í. povedal: Čo národ robí národom — to sú vyššie hodnoty. Vytrhnite náboženstvo zo srdca vojaka a stane sa dezertérom, vytrhnite ho zo srdca matky alebo dieťaťa a nastane rozvrat rodiny. Takto dáva náboženstvo aj národu jedine bezpečnú základnicu. Úzko súvisí s našou borbou, lebo nás učí milovať blížneho, ale učí aj poznávať blížného podľa stupňa. Ako nás náboženstvo učí viac milovať rodičia ako ostatných príbuzných, tak nás učí aj lepšie milovať Slováka, ku ktorému sme viazaní krvou a históriou minulosti, než príslušníkov iného národa. Toto učenie nás viedlo v našich bojoch až k víťazstvu. Náboženstvo nám dalo možnosť vysloviť tézu, že národ je viac ako štát a že za tento národ bojovať budeme aj za cenu Republiky. nova v Martine rodnie noviny po tri a polročirestávke vracajú sa do mesta, aľ po dlhé desiatky rokov šídovenského národného ducha m účinne prispievaly k foraniu slovenského národného akteru. Na tejto linaji stály maďarského utláčania, stály tej aj po zániku Uhorska v býj Česko-Slovenskej republike, k nemálo prispely k pozdvihiu úrovne politickej, a celý čas svojho jestvovania ý Národnie noviny na stráži, ely v slovenskom národnom >te zjavy radostné i žalostné, ade ročníkov sa verne odzr- Iľoval slovenský národný ži. Iné časopisy zachytávaly za j krátky život len kúsok sloíského života — ukázaly sa a mdlý, keď prišly časy horšie, rodným novinám slúži ku cti, vedely bez naštrbenia svojej vešti preplávať všetky úskalia, pomáhalo zavieranie redaktov, zastavovanie novín — myenka, ktorú Národnie noviny stávaly, bola prisilná a životaliopná, aby ju bolo možno zaapať do blata. Ťažko si predstaviť, ako by sa )1 vyvíjal slovenský národný ži)t od samého počiatku, keby neži o bývalo Národných novín, oľko máte ešte dnes po Slovenku domov a rodín, kde Národnie oviny chodia už tretiu generáli. Znamená to, že prirástly srdcu svojim odberateľom naďko, že oni mohli spokojne a ez obavy sverovať týmto noviám politickú výchovu nasleduúcej generácie. Naskytá sa otázka, či, zastávaúc dnes slovenskú národnú myílienku, máme životné oprávnene? Aj keď slovenská štátnosť losiahla tohto roku svojho vrchou, musíme na danú otázku odpovedať kladne. Proti slovenskej národnej myšlienke v minulosti bolo mnoho útokov z vlastných slovenských radov, ktoré sa obracaly za vzormi do cudziny. Najmä po r. 1918 bola naša duchovná závislosť od cudziny až nezdravá. Keď sa pomery zmenily a táto závislosť prestala, prízvukovali u nás potrebu hľadať a obracať sa do seba. Keby národný život slovenský v minulosti bol menej hľadel na cudzie vzory a z toho, čo z cudziny prišlo, bol bral len to, čo mu mohlo byť prospešné, mohlo mu to byť len na osoh. Nechceme tým povedať, že treba zavrieť pred prúdmi z cudziny dvere, ale musíme dávať dobrý pozor, čo prejimame. A tak cudzie, západné názory nech sa uplatňujú len ako sekundárne zjavy. A tak, obracajúc sa viac do seba, musíme hľadať aj v našej národnej minulosti. Musíme z nej vytiahnuť všetko, čo môže byť prítomnosti užitočné. U nás je ešte aj dnes pekným, okrýdleným slovom, že musíme si vážiť „tradíciu otcov“. To je len polovica povinností. My musíme poznať, čo táto tradícia obsahovala, čo z nej ostalo trvalé cenné a môže sa uplatniť v národnom živote aj v zmenených pomeroch. Aby sme spomenuli len posledné dni: mali sme príležitosť oslavovať Cyrila a Metoda. Ale literatúra o nich je dosť chudobná a väčšina národa nevie úplne pochopiť význam týchto vierozvestov pre naše kultúrne a národné dejiny. Musíme častejšie načierať do slovenskej minulosti a zo vzorov, ktoré tam nájdeme, čerpať pre budúci život. Žijeme časy ťažké, v ktorých každý’ musí vykonávať prácu mu sverenú so zvy-šenou zodpovednosťou, Sme si toho vedomí a priali by sme si, aby to tak bolo aj u iných. Keď bude tento pocit zodpoyTednosti všade, bude v nás viac vnútorného pokoja, ktorý je druhou složkou, potrebnou na konsolidovanie pomerov. Veríme, že pri týchto úlohách dnešného dňa budeme môcť v Martine dobre a pre národ užitočne konať svoje povinnosti. Deň zahraničných Slovákov usporiadaný hol po celom Slovensku Po celom Slovensku usporiadaný bol dňa 5. t. m. Deň zahraničných Slovákov, ktorý dokázal, že Slováci na Slovensku a v cudzine sú jedno telo a jedna krv. Na Devíne pri Bratislave bola veľká národná slávnosť, na ktorej bol hlavným rečníkom šéf Úradu popagandy posl. Šaňo Mach a na ktorej prehovorili aj zástupcovia Slovákov zo zahraničia. Na tejto manifestácii posl. Š. Mach m. i. vravel: Dnes rozdeľujú nás hranice, rieky a hory, ale spojuje nás viera a slovo. Vy, tam v Maďarsku, alebo v Amerike a inde, tým istým slovom sa modlíte, ako mv tu doma. Keď si udržíme vieru našich otcov a našu slovenčinu, dáme tým najpevnejší základ existencii nášho národa, štátu a slovenského žitia. A keď na tomto základe budeme budovať doma i v zahraničí, tak sa nemusíme ničoho a nikoho obávať! Po reči hl. veliteľa prečítal profesor Alojz Miškovič manifestačný prejav, ktorý prinášame na inom mieste nášho časopisu. Potom predniesol básnik Valentín Beniak svoje dve príležitostné básne ,,Za tú našu slovenčinu“ a „Slovenskú modlitbu na Devíne z r. 1939", koré obecenstvo vypočulo s veľkým záujmom a odmenilo živým potleskom. Tajomník Rudolf Latečka prečítal pozdravný prejav amerických Slovákov a dr. Ambruš pozdrav Slovákov v Amerike, na čo v mene Slovákov v južnej Europe prehovoril univ. prof. dr. Andrej Mráz a za Slovákov v Nemecku Rudolf Vávra z Viedne. Za Slovákov v Maďarsku urobil prejav dekan Imrich Kosec. Jeho prejav prerušovalo obecenstvo častým volaním: Všetko nazpät! Krásna spomienka na zahraničných Slovákov bola usporiadaná aj v T'urč. Sv. Martine. Otvoril ju starosta mesta C. Bodický a prehovoril poslanec minister m. s. dr. Miloš V a n č o, ktorý naznačil v krátkosti historický vývin Slovákov, počnúc od ríše, do ktorej prišli k nám vierozvestovia Cyril a Metod až po naše časy. Vyzdvihol pritom, že osud k Slovákom nebol vždy dobrý. Bolo mnoho zlých čias, vojny, nepriateľské vpády, epídemie a iné skazy navštevovaly slovenský národ. Keď sa konečne ukazovaly znaky lepšej budúcnosti r. 1848, trvalo to len nakrátko. Hneď žatým sa pomery tak vyvinuly, že Slováci museli odchádzať z rodné; zeme na Dolniaky, do Banátu, Nadlaku, potom neskoršie do Ameriky, prišla Argentína, po vojne Francúzsko, Belgicko, kde sa odsťahovaly dobré usilovné slovenské pracovné sily, ba aj z Austrálie a z Nového Zélandu sa už dnes ozýva slovenské slovo. K týmto pristúpily údery z posledného roku, keď nám diplomatickým omylom odobrali státisíce Slovákov do cudzích štátov, jednak do Maďarska a jednak do Poľska. O týchto Slovákov v cudzine, u ktorých ešte ostal pocit národnej spolupatričnosti, musíme sa starať. Musíme sa starať aj preto, lebo dnes skoro niet na Slovensku rodiny, ktorá by nemala v cudzine svojich príslušníkov. Táto starosť o našich bratov za hranicami sa musí prejaviť v tom, že im tu stvoríme podmienky existencie, už čí pomocou revízie pozemkovej reformy alebo umiestením v priemyselnom podnikaní, obchode, kde im musíme urobiť miesto. Ak by to nešlo, musíme sa starať o to, aby cit v bratoch za hranicami nezahynul, aby sme si ich udržali v našej národnej pospolitostí. Keď dnes na týchto bratov sbierame, skúšame tým aj samých seba, či nám naozaj na bratoch za hranicami záleží. Pozdrav za hranice / Radi by sme dnes, keď na Slovensky v každom meste a v každéj dedine spomíname zahraničných krajanov, radi by sme každému Slovákovi v zahraničí poslali krásnu slovenskú pokladnicu so srdečným pozdravom, na ktorej by sme sa mu poďakovali za to, že ehe zostal Slovákom, že este nezabudol svoju krásnu materinskú reč, ktorá je každému človeku najvzácnejším pokladom, že si ešte spomína na Slovensko, na naše krásne hory a rieky a že sa hlási k vetkej slovenskej národnej rodine. Bolo by to krásne, keby sa dva milióny takýchto pokladníc rozletelo do šíreho sveta, do všetkých kútov všetkých svetadielov a len ten, kto žil v cudzine, vie, akým milým a krásnym prekvapením je každé pozdravenie z domova, už či príde vo forme tlačeného slova ako kniha alebo noviny, či príde na vlnách éteru alebo obyčajnou poštou ako pokladnica alebo list od známeho. Každé takéto pozdravenie z domova je novým putom, ktoré priviaže k vlasti srdce človeka, ktorý už možno začal zabúdať na svoj pôvod a na svoju vlasť. Ale vari najkrajším takýmto pozdravením z domova sú slovenské piesne, slovenské ludové piesne, ktoré sú schopné rozplakať celé stovky poslucháčov. Ale aby sme mohli posielať pokladnice všetkým Slovákom v zahraničí, na to by bola potrebná nielen podrobná štatistika o tom, koľko v ktorom Štáte žije Slovákov, ale potrebovali by sme na to aj kartotéku všetkých našich zahraničných krajanov a každého jednotlivca. Nás je tak málo, že musíme vedieť o každom z nás, nesmieme dovoliť ani jednému, aby sa stratil v tom divom mori. Slovenský národ doma spomína práve na zahraničných krajanov. Dňa y júla bol po celom Slovensku usporiadaný Deň zahraničných Slovákov. Vysokí funkcionári, poslanci a iní verejní pracovníci predstúpili pred masy slovenského ludu po celom Slovensku, aby ho informovali o bratoch v zahraničí, ku ktorým osud bol hodne skúpejší ako k nám doma. Cieľom tohto dňa iste bolo: utvoriť bratstvo slovenského národa a všetkých jeho príslušníkov, spojiť duchovnými sväzkami Slovákov doma so Slovákmi v zahraničí. Ale okrem duchovných sväzkov potrebné sú aj sväzky materiálne, a to sú tie, ktoré sme spomenuli na začiatku: knihy, noviny, rozhlas, a to najmä spev a predovšetkým spev, vysielaný vo vhodnom čase, aby ho mohli počúvať v zahraničí korporatívne, na príklad večer. Ale okrem piesní, ktoré nám pomôžu udržať styky s našimi bratmi v zahraničí a ich národné povedomie, načim sa starať aj o ich školy, posielať im učiteľov a knihy nielen pre školy, ale aj pre spolkové knižnice. Nemôžeme povedať, že by v minulosti boli naši zahraniční krajania úplne zanedbávaní. Dostávalo sa im dokonca občas aj peňažnej podpory, hoci nepatrnej. Ale tu sa robil rozdiel medzi príslušníkmi Republiky a medzi príslušníkmi toho-ktorého štátu. A takýto rozdiel robil sa aj doma. Slovák zo zahraničia na Slovensku nebol doma, bol tu cudzincom, a ním je, bohužiaľ, ešte aj clnees. T en rozdiel ešte ani dnes nebol odstránený. Vieme, že mnohí zahraniční Slováci majú k slovenskému štátu pomer kritický, dokonca i negatívny a bolo by hriechom, keby sme si to chceli zatajiť. Fakt je, že väčšina slovenských novín, vychádzajúcich v zahraničí, na Slovensko nechodí, i keď ide často o také časopisy, ktoré chodily na Slovensko len v niekoľkých málo exemplároch, väčšinou len redakciám na výmenu. Takýmto činom sotva presvedčíme zahra-