Národnie Noviny, február-marec 1940 (LXXI/5-13)

1940-02-02 / nr. 5

Národnie noviny vychádzajú týždenne v sobotu. Prihlásiť za predplatitera možno sa ho­cikedy, vypovedať len koncom kalendárneho štvrťroka, vždy písomne. Kto sl ukážkové čí­sla podrží a čísla ani po upo­zornení nevráti, pokladaný je za riadneho odberateľa. C. účtu u Pôšt spor. v Bratislave 1.626. Ročník 71. Turčiansky Sv. Martin, piatok, 2. februára 1940. /K/íy. Po 80 hal. Pzedpláea sa: Slovensko, Česko a Morava, Juhoslávia, Poľsko na rok 40 Ks, na pol roka 20 Ks, Francúzsko, Ne­mecko, Maďarsko, Rumunsko na rok 55 Ks. Pre ostatnú cu­dzinu na rok 65 Ks. Zahra­niční, odber a tell a okrem predplatného platia aj trovy poukazu, prípadne aj trovy ob­starania devízového povolenia vej«, Á 7 ŠM— ciacAČíslo 5. HÍG. C. B. Nový medzinárodný poriadok i. Civilizovaný vývin posledných tisíc­ročí vytvoril z premnohých radov a kme­ňov nové počtom jednotlivcov početné so­ciálne skupiny-národy. Tieto pozvoľna zba\ ujú sa feudálneho systému a jeho prežitých spoločenských zriadení a uve­domujú si svoju národnú podstatu, usi­lujú sa o dokonalé rozvinutie literárne­ho jazyka, o plnú správu vlastných ve­cí, o pokiaľ možno najväčší rozvoj ná­rodných síl. Dnes každý národ, hodný toho mena predstavuje sa nám, ako člen ľudskej spoločností, ktorý nie je len no­siteľom všeľudskej civilizácie, ale je aj subjektom osobitnej kultúrotvornej schopností vypývajúcej zo zvláštnej po­vahy jeho prirodzenosti, ktorá obsahuje prvky odlišné a má ráz odlišný od pri­rodzenosti iných národov. Táto schop­nosť zrkadliaca sa v odlišnej mentalite národa, daná prírodnými vlastnosťami, jazykovým rázom, historickou tradíciou a vôbec sociálnym vývinom tvorí du­ševný svojráz národa a je fundamentom pre ďalšiu tvorčiu činnosť a duchovný rozvoj. Národ vo svojich členoch ne­tvorí z prázdna, ale preberá hodnoty od iných a spracováva ich podľa svojho subjektívneho založenia, obohacujúc tak spoločnú kultúrnu pokladnicu ľudstva. Je samozrejmé, že národ môže túto íunkciu vykonávať len za plnej národ­nej slobody. Zaistenie národnej slobody všetkých národov je záujmom celého ľudstva, lebo mu zaisťuje plnú tvorčiu iniciatívu. Rozmanitosť národných kultúr je či­niteľom, ktorý dáva podnet vždy novším poznatkom a kombináciám a jej likvi­dácia po nastolení niekoľko málo kultúr by mala neblahé následky. Čínsky ná­rod sa počtom svojich členov temer vy­rovnáva Europe, aká však je jeho tvor­­čia bilancia po nastolení jednotnej kul­túry, jednotného spoločenského zriade­nia a po tvrdošijnom uzavretí sa od vše­tkého cudzieho? Je isté, že pohltenie niekoľkých ma­lých národov národom veľkým by vie­dlo k určitému vzrastu jeho vlastnej tvorčivej potencie, ale prv alebo neskor­šie by nasledovala plná duchovná uni­formovanosť členov takto znova vznik­­lého národa, vylúčení dejatelia tvorivé­ho na tomto priestore a po veľkom ča­sovom odstupe duchovné ustrnutie. Ta­ký národ, prevádzajúci politiku, vedúcu k uniformoVanosti svetového náhľadu a myslenia občanov; vytínal by korene vzrastu národnej kultúry, čo spôsobí ťažké škody národu veľkému a mohlo by byť shubné pre národy malé. Prínos cudzích myšlienok je práve tak potreb­ný a blahodarný pre národ, ako aj ur­čitý prínos cudzích mozgov následkom dobrovoľného sťahovania. Všimnime si akým veľkým percentom participujú Sbvania a iní v tvorivej činnosti u Nemcov a naopak, veľké množstvo ne­meckých a iných mien v soznamoch kul­túrnych dejateľov slovanských národov. Práve malý národ má záujem na rela­tívne vyššej výmene kultúrneho bohat­stva, ktorého spracovaním sa rozširuje vlastná báza. Dnes temer celá verejnosť vzdelaných a ušľachtilých národov volá po systé­me, ktorý by zabezpečil existenčné prá­va všetkých národov bez rozdielu a urobil koniec dávnymi pravekmi vy­tvoreným primitívnym spoločenským vynálezom — vojnám a otročením ná­rodov slabších, či snahe žiť na ich účet a ukor. Na druhej strane mal by za úlo­hu zabezpečiť vysoký životný štandart a možnosť nehateného kultúrneho vý' i­­všetkých členov spoločnosti a t. Od Rýna po Kavkaz Olej drahší ako krv — Boj o Taliansko — Východ sa organizuje proti Rusku Dohoda Rumunska s Nemeckom o väčších dodávkach oleja viedla k na­­piatejšiemu pomeru rumunsko-anglickému. Nie je ešte dosť jasné, éi výho­dy, ktoré touto dohodou uzavretou dr. Clodiusom získalo Nemecko rozhodu­júce výhody, ale badať protitlak na iných olejových poliach, na Kavkaze. Anglicko muselo pripustiť, že Rusko dnes viac-menej patrí medzi jeho ne­priateľov a preto je nie vylúčené, že bude hľadať nové bojiská, keď je front na Rýne dobre zablokovaný. Padla tým pôvodná teória o lokalizovaní vojny a môže sa stať, že na jar sa dočkáme nových bojísk. Ba niektorí proroci na západe idú tak ďaleko, že tvrdia, že Nemci z .onú ofenzívu 21. februára a to na výročie ofenzívy, ktorú začali r. 1916 pri Yerdune. Predbežne vidíme len prípravy na vojnu, hlasy po mieri počuť len so strany — neutrálov. Aj chystaná schôdzka Balkánskej dohody má byť venovaná tomu, aby Balkán sa neoctnul vo vojenskej sfére. Či sa to podarí a či nám jar neprinesie boje na bližších úsekoch — uvidíme. Taliansko a Nemecko Oproti zvestiam francúzskych a an­glických časopisov o nejakej novej do­hode medzi Berlínom a Moskvou ohľa­dom kombinovanej nemecko-sovietskej ozbrojenej akcie na Karpatoch Dnjestri, talianska tlač uisťuje, že a na Nemecko nechce podniknúť nijakú akciu v Podunajsku. Naopak, dôjde k odstráneniu ruských vôjsk na Kar­patoch, a k ich zámene nemeckým vojskom aj na severnej rumunskej hranici. Týmto Ríša vyšla v ústrety Taliansku, ktoré je rozhodne protj akejkoľvek so­vietskej expanzii v juhovýchodnej Eu­rope. Preto transporty nemeckého voj­ska v Haliči nemajú útočný ráz, lebo ich úlohou je ochrana a kontrola želez­nice, ktorou sa má prevážať rumunský petrolej do Nemecka. Mimo toho dala Ríša záruku Talian­sku, že nepripustí vnikanie do Podu­najska z tejto strany. O tomto uvedomil Hitler taliansku vlá­du memorandom zo dňa 17. januára. V tomto memorandu, ktorý redigovali Ribbentrop a Hess sa tvrdí, že politika Berlína bude mať pred očami stále záuj­my Talianska a to aj v tom prípade, keby v ďalšom priebehu vojny Nemec­ko a Rusko nútené bolo podnikať vojen­ské operácie v juhovýchodnej Europe. Londýnsky dopisovateľ turínskej »Stampy« tvrdí, že Nemecko už vyhlá­silo svoje stanovisko a dalo určité zá­ruky Taliansku pre prípad, že by Rus­ko akokoľvek tlačilo na Rumunsko. Ne­mecká vláda oznámila talianskej, že ne­môže sa postaviť proti ruským nárokom na Besarábiu a že pri tejto príležitosti i plný rozvoj národov. To bude úlohou nového medzinárodného poriadku, za- ] kladajúceho sa na princípe spravodli­vosti k všetkým národom a vnútri nich k všetkým ich členom. Takým môže byť len spoločenský poriadok zakladajúci sa na pravom nacionalizme, niekde dnes nazývaným aj sociálnym na rozdiel od pseudonacionalizmu, brániaceho pod leskúcim sa plášťom záujmy určitých skupín národov, na úkor vrstiev ostat­ných. Len na nacionalizme, ktorý ne­pohŕda inými národmi, nepridržiava sa šovinizmu a neznášanlivosti či závisti, nepriznávajúceho len sebe právo na ži­vot, ale na nacionalizme želajúcom si materiálny a kultúrny rozkvet iných ná­rodov nie menšou mierou, ako vlastný. Národ ako taký je nie abstraktným pojmom, ale predstavuje sa nám v mase svojich členov, rodených i prijatých. Až v najnovších čosoch si mnohí začí­najú plne uvedomovať jeho sociologickú funkciu — povinnosť starať sa nielen o hmotný blahobyt jednotlivca a jeho duchovný vzrast, ale podávať mu pro­v telefonickom rozhovore s grófom Ciánom uistil von Ribbentrop, že ne­mecká vláda zaručuje talianskej, že bu­de spolupracovať na tom, aby územná integrita maďarská ostala nedotknutá. Podľa toho by Nemecko bolo ochotné súhlasiť len s ruskými nárokmi na Be­sarábiu. Rumunské vysvetľovanie Vo veci nových dodávok petroleja Nemecku vyhlásil jeden predstaviteľ rumunskej vlády, že Nemecko nepoža­dovalo od Rumunska zvýšenie petrole­jových dodávok a Rumunsko na tento čas nechce ani Nemecku a ani ktorému­koľvek inému štátu poskytovat nejaké výhody. Ustanovenie zvláštneho výboru pre kontrolu petrolejového vývozu označuje sa ako administratívne opatrenie bez politického rázu. Úradná zpráva to odôvodňuje tým, že v posledných časoch objednáv­ky oleja z cudziny veľmi stúply. Toto zvýšenie objednávok prišlo v čase, keď sa už po roky zisťuje, že ťažba oleja v Rumunsku klesá. Následkom toho Ru­munsko nemohlo vyhovieť všetkým ob­jednávkam a mimo toho treba brať tiež do ohľadu, že olej potrebuje aj samo Rumunsko, lebo moderné vojsko vyža­duje mnoho oleja. Úradná zpráva po­piera preto, že by motívom k zriadeniu tohto výboru bol býval nejaký tlak z cudziny. V Budapešti sledujú vývin rumunsko-an­­jlického sporu so záujmom a predpoklada­jú, že keby sa potvrdila zpráva o zvýšených dodávkach rumunského oleja Nemecku, mo­lk) by dojst k vážnemu sporu. Maďarsko sa nezriekh) svojich revizionistic­­kých požiadavok, ako to niekde tvrdia a [striedok k tomu Vzrastu vo svojej ná- I rodnej kultúre. Rečou matkinou vštepu­jú sa dieťaťu prvé pojmy a poznatky do mozgu a veľká väčšina národných prí­slušníkov je po celý život odkázaná na kultúrne bohatstvo, prístupné jej v tej­to reči a teda obmedzená vo svojom kultúrnom vzraste úrovňou národnej kultúry. Tým ostrejšie vystupuje do po­predia záujem, ktorý má národ pa svo­jom kultúrnom vzraste a na odstránení všetkého, čo hatí a obmedzuje tento vzrast. Organizačný ráŕmec, ktorým národ vy­konáva funkcie mu určené je štát. Je íesprávne posudzovať štát, ako mocen­ský útvar nadriadený jednotlivcovi, kto­­"ý je štátu zaviazaný bezvýhradnou a íekritickou príslušnosťou. Faktický má jyť výkonným orgánom národa na 'ovnaký prospech všetkých jeho členov, íaždé prekročenie tejto zásady vedie k íadvláde vladnúcej skupiny nad ostat­nými príslušníkmi " k určitému potla­čeniu ich práv. j sleduje spor pozorne preto, lebo je pre­svedčené, že splnenie jeho teritoriálnych nárokov bude sťažené, a Rumunsko bude väčšmi vtiahnuté do záujmovej sféry Ne­mecka. Rumunsko ochotné ku kon­cesiám? Talianska flač zaznamenáva zvesti, že by mohlo dôjsť k dohode medzi Maďarskom a Rumunskom na tom zá­klade, keby sa Rumunsko rozhodlo dať Sedmohradsku a Dobrudži auto­nómiu, ktorá by bola slučiteľná s územnou intedritou Rumunska. Časo­pisy túto zvesť prinášajú bez komen­tárov, ale dokladajú, že ju potvrdzuje carihradský dopisovateľ »News Chro­nicle«, ktorý je známy, ako novinár majúci spoľahlivé zvesti. Zahraničná tlač súdi, že Taliansko by bolo naklonené k takémuto riešeniu a preto, že je nie vylúčená možnosť, že z príležitosti kon­ferencie Balkánskej dohody bude nastolený konkrétny návrh v tomto smysle Maďarsku i Bulharsku. Taliansko verné svojej politike mieru nepripustí, aby sa stalo niečo čo by mohlo prekážať konečnej úprave v Podunaj­sku a na Balkáne. Preto sa opre proti aké­mukoľvek pokusu boľševického prenikania. Nemecko bude mať na belehradskej dohode tiež svojho pozorovateľa. Bude ním známy hospodársky odborník dr. C 1 o d i u s. Dr. Clodius odíde do Bele­hradu rovno z Ríma, kde mal dôležité obchodné rokovanie s talianskou vlá­dou. Nevylučuje sa možnosť, že dr. Clo­dius sa zúčastní konferencie. Talianska tlač pri prerokovaní výsledkov tejto konferencie nabáda k opatrnosti a to preto, že k úprave pomeru rumunsko-maďar­­ského a rumunsko-bulharského môže dôjsť len postupne. Podobne juhoslovanský minister zahraničia Cinca-Markovič sa vyjadril pred zahraničnými novinármi, že neslobodno čakať nijaké senzácie a že najväčším významom konferencie bude, keď vypovie solidaritu vše­tkých členských štátov vo veci neutrality. Zdôraznil pri tom, že Juhoslávia použije vše­tky prostriedky, aby sprostredkovala v spor­ných otázkach medzi Rumunskom a jeho sú­­sedmi. Prirodzená vec, že predmetom konfe­rencie budú aj hospodárske otázky a akcia smerujúca k hospodárskej emancipácii a so­lidárneho organizovania vývozu poľnohospo­dárskych výrobkov z Podunajských a Bal­kánskych štátov. Üloha d r. Clodiusa v Ríme Z talianskych úradných miest oznamujú, že dr. Clodius počas svojho pobytu v Ríme vstúpil do styku s talianskymi hospodárskymi dejateľmi, aby preštudoval rozličné hospo­dárske otázky v súvise s autartickou politi­kou ,ako i vzhľadom na dnešné pomery vo svete. Tým sa nepriamo priznáva, že ide o vážne rozhovory, ktorých výsledkom by malo byť zväčšenie ialiansko-nemeckej ho­spodárskej spolupráce. Dr. Clodius koná v Ríme misiu, ktorej následky sa skoro majú ukázať. Y úradných kruhoch rímskych počítajú s tým, že teraz nastane medzi bojujúcimi štátmi boj o to, ktorá strana bude mať lepšie hospodárske vzťaty s Talianskom, Blízky východ Do Ankary prišiel z Beyruthu fran­cúzsky generál W e y g a n d. Na sta­nici ho čakal turecký generalizmus, posádkový veliteľ v Ankare a väčší počet dôstojníkov. Pri privítaní bol aj francúzsky veľvyslanec a vojen­ským námorným pridelencom. Gene­rál bude hosťom francúzskeho veľvy­slanectva. Pobyt v Aricare je rozpo­čítaný na niekoľko dni. (Pokračovanie na S. stranej

Next