Národnie Noviny, júl-september 1940 (LXXI/27-37)

1940-07-06 / nr. 27

Národnle noviny vychádzajú týždenne v sobotu Prihlási* za predplatiteľa možno sa ho­cikedy, vypovedať len koncom kalendárneho štvrťroka, vždy písomne. Kto si ukážkové čí­sla podrží a čísla ani po upo­zornení nevráti, pokladaný Je za riadneho odberateľa. C. účtu u Pôšt spor. v Bratislave 1.626. Ročník 71. Po Ks 1.— Psedpláca sa t Slovensko, Česko a Morava, Juhoslávia, Poľsko na rok 40 Ks, na pol roka 20 Ks, 'rsncúzsko, Ne­mecko, Maďats. o, Rumunsko na rok 55 Ks, Pi e ostatnú cu­dzinu na rok 65 Ks. Zahra­niční odberatelia okrem predplatného platia aj trovy poukazu, prípadne aj trovy ob­starania devízového povolenia Číslo 27. Turčiansky Sv. Martin, sobota, 6. Júla 1940. Dr. Martin Kvetko: K XIX. výročnému s jazdu ev. mládeže na Slovensku Topoľčianky, 4. júla. Tohoročný generálny sjazd evanjelickej mládeže na Slovensku schádza sa do me­tropole slovenského evanjelictva. Odohráva sa, ako všetko dnes, za mimoriadnych po­merov, ktoré vtláčajú stopu do nášho jedna­nia, myslenia a tvorenia. Pre nás, sloven­ských evanjelikov, odohráva sa i zo zvlášt­nych slovenských príčin za mimoriadnych okolností. Po banskobystrickom minuloročnom sjazde má totiž tohoročný liptovský sjazd ukázať znova nástup celého slovenského jevanjelictva v práci a v jednote za svoje (evanjelické dedičstvo a duchovné majetky. Ak minuloročný sjazd odpovedal mnohým, kto­rí pochybovali už o možnosti nájsť sa nám (evanjelikom pospolu, ukáže iste tohoročný sjazd už aj ovocie stmelenej jednoty a práce. Tohoročný sjazd — ako sme spomenuli — odohráva sa pre nás, slovenských evanjelikov i zo slovenských príčin za zvláštnych pome­rov. Formálne odpovedajú tomu dve poznám­ky. Prvá je radostná v tom smere, že popu mládeži schádza sa tu i mladá evanjelická inteligencia, ktorá až do nedávna — a to, pri­znajme otvorene — až na malé výnimky, stránila sa práce v cirkvi a na náboženskom poli. Ak táto mladá inteligencia hlási sa dnes tiež pri tejto príležitosti k slovu, hoci si dáva na pretras otázky nie výlučne nábožensko­­cirkevné, ukazuje tým snahu po oživení a for­mulovaní všetkých otázok národa a života vôbec po evanjelicky. Nakrátko povedané, chce zdôrazniť, že mimo povinnosti voči cirk­vi chce pracovať i na sociálnom, i na hospo­dárskom, i na kultúrnom a napokon i na po-TlfHrom non po eyssjélíc^j! CS« s!4í!f ■ná­rodu' po evanjelicky! Do-akej miery sa jej to podarí, ukáže najbližšia budúcnosť. Druhá poznámka o zvláštnych slovenských pomeroch je trocha chúlostivejšia. Ale po­rozumieme jej, keď povieme, že v Lipt. Sv. Mikuláši schádzajú sa len slovenskí evanje­lici. Tu schádza sa pätina slovenského náro­da, ktorá si ešte nevyárendovala podielu, ani povinností, ani práce v národe. Je treba to zdôrazniť preto, že až dosiaľ sa všade hovo­rilo, že sa schádzajú Slováci ako takí. V Lipt. Sv. Mikuláši schádzajú ša len slovenskí evanjelici a otvorene to priznávajú. Sjazd sám je sjazdom pracovným. V dobe takej, akú žijeme, ťažko voliť, či radšej mani­festovať, alebo pracovať. Ale jedno je isté! Prácou sa vždy i manifestuje, zatiaľ čo ma­nifestáciou nie vždy sa i pracuje. Na to nám odpovie tradícia sjazdov ev. mládeže sama! A na to nám odpovie i tradí­cia práce slovenských evanjelikov v národe. Slovenskí evanjelici vždy vedeli klásť hra­nicu medzi tým, čo je ešte nábožensko-cir­­kevné a čo je už národné, alebo národne-po­­litické. Túto hranicu vedeli položiť už tak presne, že na druhej strane nevedeli už ani chápať prácu slovenských evanjelikov ako prácu za národ, za štát a ľudské spoločen­stvo. Tak sa stalo preto, že ich práca nikdy nezačínala formalitou, heslom, sebelepším a sebevýstižnejším, za ktorým často nasledo­­valy priame skutky. Ale ich účasť na tej práci smerovala za kresťanstvo a za národ, je evi­dentná a nepopierateľná. Po roku 1890 utíchol na Slovensku skoro celý národný život. Pra­covalo sa verejne pomocou pseudopokroko­­vých maďarských politických strán. A tu sa­mozvaný vykladač politických dejín týchto rokov hovorí, že slovenskí evanjelici, shro­­maždení vtedy prevážne v Slovenskej národ­nej strane, úplne národne umlkly. Pravdou je však to, že slovenskí evanjelickí farári v tom časé vykonali 13 vnútromisijných schôdzí po rozličných cirkevných sboroch na Slovensku, ktoré, pravda, preto, že neboly alarmované s veľkým krikom na národné poslanie, nechce historik uznať za dielo, ktoré tiež v národnom ohľade malo veľkú cenu. A takýchto príkladov dalo by sa uviesť veľa! Dnes zahajujeme XIX. sjazd mládeže, ktorý, ako minulé, nešpekuluje politicky, nemieša sa do vecí, ktoré nepatria k pretriasaniu a robeniu určitých záverov len jednéj konfesie, pretože takéto závery nemôžu mať trvalej ceny pre celý národ, lebo sú i pri najväčšej objektivite predsa len jednostranné. A dnes viac, ako kedykoľvek inokedy, bolo by zabiehame na takéto pole luxusným vý-V dňoch 5.—7. júla t. r. schádza sa slovenská evanjelická mládež v Liptov­skom S v. Mikuláši na svoje výročité valné shromaždenie, spojené so sjazdom. V dlhom, krásnom rade sjazdov a shro­­maždení je to už XIX. sjazd. Z doteraj­ších osemnástich Liptovský Sv. Miku­láš, mesto Tranovského, Michala Milo­slava Hodžu, Juraja Janošku a mno­hých iných významných cirkevných i národných činiteľov, hostilo už jeden sjazd, v rade druhý, roku 1923. Vtedy kládli sme základy utvorenia Sväzu evanjelickej mládeže, rodilo sa dieťa, okolo kolísky ktorého shromaždilo sa vtedy — ako zpravodajca »Nového ro­du« zistil — do 300 účastníkov, a dnes to dieťa vyrástlo v sedemnásťročného mladíka-junáka, ktorý prichádza s ti­sícami horlivej mládeže ku svojej ko­líske, aby sa rozhliadol po svojich roz­množených šíkoch, účtoval so svojej činnosti a ujasnil si ďalšie úlohy práce. Sjazdy bývajú vždy pod istým he­slom. Toho roku rady našej mládeže nastupujú pod heslom: Evanjelická mládež v službách cirkvi a národa. Heslo toto volila si mládež zaiste nie preto, ako by to bola nová úloha, ako by slovenská evanjelická mládež dosŕaľ nebola stála v službách cirkvi a národa, ako by sa bola zpreneverila tradícii slávnych svojich dedov a otcov, äle že si uvedomuje stálu časovosť tejto otáz­ky, potrebu vždy nového a nového for­mulovania úloh. Mládež si uvedomuje, že z jestvujúcich spoločenstiev sú to najmä cirkev a národ spojené so štá­tom, ktoré bojujú o mládež a ktoré no­vé a nové úlohy kladú mládeži. Mládež si zaiste uvedomuje, že v dejinnej per­spektíve slovenských evanjelikov do XIX. storočia bola to v prvom rade cirkev s jej problémami, ktorá opano­­vala úlohy a myseľ človeka, od XIX. storočia do popredia dostáva sa však národ a od XX. storočia, od posledných rokov prejavená právna vôľa národa v štáte s jeho problémami. Naša mlá­dež cíti, že tieto veličiny zápasia dnes o dušu mládeže. Mladý človek stojí pred otázkou: do služby ktorého činiteľa a v akej miere si stať? A odpoveď? Sme deťmi cirkvi, ona je našou matkou, ale sme spolu aj deťmi otca národa, a tak vytýčeným heslom treba si stať do služby oboch. Zaiste mládež chce, a má v cirkvi slú­žiť národu, s národom štátu a v národe, čiže v štáte slúžiť cirkvi. letom do sféry ľudského jednania dočasného, pre ktoré sa sjazd mládeže evanjelickej pre­dsa nemôže prepožičiavať. Tak dospeli sme k vlastnému ideovému bo­du, ktorý od mládeže čakáme. V dennom ži­vote sa hovorí, že majetky národné a kultúrne sú dnes v sádzke. Veď, povedzme si tak otvo­rene, kto v dnešnom kresťanskom svete na­zve jeden druhého bližným? Kto pochopi ťaž­kosti a problémy jednotlivca, rodín, tried a stavov a národov a napokon i ľudstva sa­mého s kresťanskou láskou, pokorou, porozu­mením a pomocou?! Kto nechce dnes skôr brať ako dávať? Kto nechce skôr zarmútiť ako potešiť? A toto sú otázky, bez ktorých nie je možné sa vyhnúť sjazdovému jedna­niu. Na týchto otázkach stavať nový a lepší život. Pravda, dnes vyzerajú ako nemysliteľ­né ideály! Ale veď aké ideály si môže kre­sťanská mládež postaviť za cieľ? Aké hmot­né statky shromažďovať, ktoré »mol, ani hrdza« neničia. Každé mravné teleso má takú mravnú silu, aké vysoké mravné idgály si vie postaviť. To je jasné, zakiaľ otec a matka sú­hlasne kráčajú. Ale — ako to už v ro­dine býva, — ak sa otec a matka do­stanú do sporu, dieťa ľahko sa môže dostať do rozpakov, a tu príde si ujas­niť a rozhodovať sa, ktorého nadriadiť ktorému. Mládež správne sa rozhodne, keď ani cirkev nenadriadi národu, na spôsob hierarchizmu, klerikalizmu, ani národ nenadriadi cirkvi na spôsob ky­­riarchizmu, cezareopapizmu, ale slú­žiac cirkvi i národu, službu oboch po­staví do služby najvyššieho činiteľa, pod vládu Boha, Božej vôle, pod vládu pravého, ideálneho teokratizmu, podľa známej výpovede Písma: Viac sluší po­slúchať Boha ako ľudí. Naša mládež zaiste volí jednako službu cirkvi i ná­roda, neopustí ani jedno pre druhé, ale službu oboch postaví do služby Božej. Nakoľko mnoho sa hovorí o totalit­ných nárokoch toho alebo onoho čini­Všimnime si histórie od najstarších čias až podnes. I Rimania, i Gréci, i stredovek mal svoje ideály. A zamyslime sa nad tým, ako napríklad hlboko klesol ideál v stredoveku, keď humanizmus začal hlásať návrat k prí­rode a určitej spoločenskej vrstve stačilo, keď rozumela tomuto návratu k prírode tak, že vodila ovečky na zlatých retiaz­kach po malých veľkomestských záhradkách. Ale uvedomme si i príklad čerstvejší! Ľavi­covým politickým prúdom sa vytýka, že ne­­mohly a nemôžu uspokojiť ľudstvo, pretože nemajú ideály. To, prosím, nie je pravda! I ľavicové prúdy majú svoje ideály, lenže ich chcú postaviť na hmotnom vyrovnaní a tak ideál beztriednej spoločnosti, ktorý je skutočne veľkým ideálom, pretvorí sa vo väč­šine myslí a pochopu v ideál hmotnej vyrov­nanosti medzi ľuďmi, k nasýteniu telesných potrieb. A potom hľadať idgál tgn pravý, jg teľa, aj tú otázku si musí riešiť v ducKtl Písma, aká má byť tá služba. Služba vo veľkých rysoch je dvojaká, otrocká a detinská. Verím, že naša mládež bude raziť cestu vznešenej myšlienke detin­skej služby. To by znamenalo, že ani cirkev, ani národ by nemalý vystupo­vať voči deťom s požiadavkami otroči­­teľa, ale starostlivého otca, strostlivej matky, strostlivých rodičov, ktorí rov­nakou mierou sa starajú o všetky svoje dietky. Naproti tomu zasa deti — mlá­dež nech sa s dôverou vinú, v dôvere poslúchajú svojich ridičov — cirkev i národ. V tomto znamení tešíme sa krásne­mu XIX. sjazdu našej mládeže, pozdra­vujeme mohutné šíky jeho o želáme shromaždeniu i sjazdu Božieho požeh­nania, mladistvého elánu a vytrvalosti pod Kristovým práporom: »Musíte sa znovu zrodiť.« asi tak, ako smädnému, keď sa napil piva a ukojil smäd, podávate vodu! Preto slovenská evanjelická mládež musí hľadať iné ideály. Ideály, ktoré nemožno uza­vrieť do všetkých tých formúl a rozkazov dnešnej svetskej moci. Hľadať vo svete bliž­­ného! Hľadať medzi ľuďmi porozumenie, kre­sťanskú lásku a pomoc. Nie jé možné inakšie! Nedá sa predsa vo veciach všedných, ktoré dnes sú také a zajtra iné, hľadať niečo kon­štantného a ideového. Takýto pochod po my­šlienkovom chaose dneška bol predom bez­charakterný. Evanjelická mládež musí hľadať pravý ideál kresťana a tomuto nájsť cestu dô­stojnú, rozumovú, po ktorej bude ľahko cho­diť, i disciplinovane, i z rozkazu! Keby sme toto nepochopili, ťažko by sme odôvodňovali svoje evanjelické presvedčenie a stáli by sme bezradne s otázkou »Ku komu pôjdeme, Pa­ng, kgď slovo večného života lý mašli« Dr. Sam. Št. Osuský: Slovenská evanjelická mládež v službách cirkvi a národa Ján Kubačka, predseda SEM: Schádzame sa do Liptovského Sv. Mikuláša Po 17. rokoch v rozvírených časoch schá­dza sa evanjelická mládež druhý raz do Lip­tova, do historického Mikuláša, kde si for­movala svoje ideové, spolkové základy, odkiaľ aj dnes dostáva celá slovenská evanjelická verejnosť duchovnú posilu. Sťa smädný ku prameňu sbehla sa sem naša mlaď, aby postavila, a ak treba aj usmernila svoje úsilie a prácu do zrkadla slov, ktoré jej pred 17. rokmi povedal na mikulášskom sjazde nezapomenuteľný biskup Dr. Jur Janoška. On vtedy náš program i cieľ takto formoval: »Nejde nám o akúsi novú organizáciu... Ani vám nejde len o to aby ste si vo vážnych veciach uvedomili svoje úlohy, vynašli a ustálili spôsoby a ce­sty, ako najúčinnejšie vyhovieť povolaniu slovenskej ev. ideálnej mládeže, aby i cirkev i národ mohly vás s uspokojením a pýchou považovať za nádej, za pokolenie zdarné, za­ujaté celou energiou náboženského presved­čenia a úsilia rýdzich evanjelicko-kresťan­­ských charakterov, zaujaté za blaho národa v smysle večného evanjelia Kristovho. V tomto ideovom a ideálnom snažení ja chcel by som vidieť našu mládež v častom, vý­­vodiacom postavení. Nech ona nepomýlená prúdmi a smermi negatívnymi, trhajúcimi a prerušujúcimi rukou surovou, nešetrnou spo­jivo nášho náboženského, cirkevného a ná­rodného vývoja, nesvédená heslami a náuka­mi, hotovými potupiť všetko, čo Slovákovej duši bolo a má byť sväté, nech — hovorím — kráča na ceste života v šľapajách naj­ušľachtilejších našich otcov.« V meste slávnej evanjelicko-slovenskej tradície, pri hroboch veľkých osobnosti — Janošku a M. Hodžu, v sídle nášho »Tra­­noscia«, diakonie, Hurbanovej literárnej spo­ločnosti, sirotinca, chce naša evanjelická mlá­dež utvoriť i posilniť sa v službách ev. a. v. cirkvi a národa. Veleba Tatier, krásne doliny, dedinky, nad­šenými pracovníkmi formovaný našský duch mládeže aj stáreže Liptova, ich svojráznosť, vrodená priamosť, smelosť a nepoddajnosť, to sú všetko prajné podmienky pre tohoročný sjazd a jeho dobrý výsledok. Nuž, mládež naša milá, vážne ber svoju úlohu, pozoruj, počúvaj, porovnávaj, oceňuj, zachovaj si, čo počuješ a uvidíš v Mikuláši a podľa toho potom konaj i doma, ak chceš zachovať, zveľadiť duchovné dedičstvo a slú­žiť cirkvi a národu. Cím vo väčšej miere to urobíš, čím viacej sa dáš previať duchom hi­storického Mikuláša, tým väčší úžitok bude zo sjazdu. A o to nám ide najmä dnes.

Next