Národnie Noviny, júl-september 1940 (LXXI/27-37)
1940-07-06 / nr. 27
Národnle noviny vychádzajú týždenne v sobotu Prihlási* za predplatiteľa možno sa hocikedy, vypovedať len koncom kalendárneho štvrťroka, vždy písomne. Kto si ukážkové čísla podrží a čísla ani po upozornení nevráti, pokladaný Je za riadneho odberateľa. C. účtu u Pôšt spor. v Bratislave 1.626. Ročník 71. Po Ks 1.— Psedpláca sa t Slovensko, Česko a Morava, Juhoslávia, Poľsko na rok 40 Ks, na pol roka 20 Ks, 'rsncúzsko, Nemecko, Maďats. o, Rumunsko na rok 55 Ks, Pi e ostatnú cudzinu na rok 65 Ks. Zahraniční odberatelia okrem predplatného platia aj trovy poukazu, prípadne aj trovy obstarania devízového povolenia Číslo 27. Turčiansky Sv. Martin, sobota, 6. Júla 1940. Dr. Martin Kvetko: K XIX. výročnému s jazdu ev. mládeže na Slovensku Topoľčianky, 4. júla. Tohoročný generálny sjazd evanjelickej mládeže na Slovensku schádza sa do metropole slovenského evanjelictva. Odohráva sa, ako všetko dnes, za mimoriadnych pomerov, ktoré vtláčajú stopu do nášho jednania, myslenia a tvorenia. Pre nás, slovenských evanjelikov, odohráva sa i zo zvláštnych slovenských príčin za mimoriadnych okolností. Po banskobystrickom minuloročnom sjazde má totiž tohoročný liptovský sjazd ukázať znova nástup celého slovenského jevanjelictva v práci a v jednote za svoje (evanjelické dedičstvo a duchovné majetky. Ak minuloročný sjazd odpovedal mnohým, ktorí pochybovali už o možnosti nájsť sa nám (evanjelikom pospolu, ukáže iste tohoročný sjazd už aj ovocie stmelenej jednoty a práce. Tohoročný sjazd — ako sme spomenuli — odohráva sa pre nás, slovenských evanjelikov i zo slovenských príčin za zvláštnych pomerov. Formálne odpovedajú tomu dve poznámky. Prvá je radostná v tom smere, že popu mládeži schádza sa tu i mladá evanjelická inteligencia, ktorá až do nedávna — a to, priznajme otvorene — až na malé výnimky, stránila sa práce v cirkvi a na náboženskom poli. Ak táto mladá inteligencia hlási sa dnes tiež pri tejto príležitosti k slovu, hoci si dáva na pretras otázky nie výlučne náboženskocirkevné, ukazuje tým snahu po oživení a formulovaní všetkých otázok národa a života vôbec po evanjelicky. Nakrátko povedané, chce zdôrazniť, že mimo povinnosti voči cirkvi chce pracovať i na sociálnom, i na hospodárskom, i na kultúrnom a napokon i na po-TlfHrom non po eyssjélíc^j! CS« s!4í!f ■národu' po evanjelicky! Do-akej miery sa jej to podarí, ukáže najbližšia budúcnosť. Druhá poznámka o zvláštnych slovenských pomeroch je trocha chúlostivejšia. Ale porozumieme jej, keď povieme, že v Lipt. Sv. Mikuláši schádzajú sa len slovenskí evanjelici. Tu schádza sa pätina slovenského národa, ktorá si ešte nevyárendovala podielu, ani povinností, ani práce v národe. Je treba to zdôrazniť preto, že až dosiaľ sa všade hovorilo, že sa schádzajú Slováci ako takí. V Lipt. Sv. Mikuláši schádzajú ša len slovenskí evanjelici a otvorene to priznávajú. Sjazd sám je sjazdom pracovným. V dobe takej, akú žijeme, ťažko voliť, či radšej manifestovať, alebo pracovať. Ale jedno je isté! Prácou sa vždy i manifestuje, zatiaľ čo manifestáciou nie vždy sa i pracuje. Na to nám odpovie tradícia sjazdov ev. mládeže sama! A na to nám odpovie i tradícia práce slovenských evanjelikov v národe. Slovenskí evanjelici vždy vedeli klásť hranicu medzi tým, čo je ešte nábožensko-cirkevné a čo je už národné, alebo národne-politické. Túto hranicu vedeli položiť už tak presne, že na druhej strane nevedeli už ani chápať prácu slovenských evanjelikov ako prácu za národ, za štát a ľudské spoločenstvo. Tak sa stalo preto, že ich práca nikdy nezačínala formalitou, heslom, sebelepším a sebevýstižnejším, za ktorým často nasledovaly priame skutky. Ale ich účasť na tej práci smerovala za kresťanstvo a za národ, je evidentná a nepopierateľná. Po roku 1890 utíchol na Slovensku skoro celý národný život. Pracovalo sa verejne pomocou pseudopokrokových maďarských politických strán. A tu samozvaný vykladač politických dejín týchto rokov hovorí, že slovenskí evanjelici, shromaždení vtedy prevážne v Slovenskej národnej strane, úplne národne umlkly. Pravdou je však to, že slovenskí evanjelickí farári v tom časé vykonali 13 vnútromisijných schôdzí po rozličných cirkevných sboroch na Slovensku, ktoré, pravda, preto, že neboly alarmované s veľkým krikom na národné poslanie, nechce historik uznať za dielo, ktoré tiež v národnom ohľade malo veľkú cenu. A takýchto príkladov dalo by sa uviesť veľa! Dnes zahajujeme XIX. sjazd mládeže, ktorý, ako minulé, nešpekuluje politicky, nemieša sa do vecí, ktoré nepatria k pretriasaniu a robeniu určitých záverov len jednéj konfesie, pretože takéto závery nemôžu mať trvalej ceny pre celý národ, lebo sú i pri najväčšej objektivite predsa len jednostranné. A dnes viac, ako kedykoľvek inokedy, bolo by zabiehame na takéto pole luxusným vý-V dňoch 5.—7. júla t. r. schádza sa slovenská evanjelická mládež v Liptovskom S v. Mikuláši na svoje výročité valné shromaždenie, spojené so sjazdom. V dlhom, krásnom rade sjazdov a shromaždení je to už XIX. sjazd. Z doterajších osemnástich Liptovský Sv. Mikuláš, mesto Tranovského, Michala Miloslava Hodžu, Juraja Janošku a mnohých iných významných cirkevných i národných činiteľov, hostilo už jeden sjazd, v rade druhý, roku 1923. Vtedy kládli sme základy utvorenia Sväzu evanjelickej mládeže, rodilo sa dieťa, okolo kolísky ktorého shromaždilo sa vtedy — ako zpravodajca »Nového rodu« zistil — do 300 účastníkov, a dnes to dieťa vyrástlo v sedemnásťročného mladíka-junáka, ktorý prichádza s tisícami horlivej mládeže ku svojej kolíske, aby sa rozhliadol po svojich rozmnožených šíkoch, účtoval so svojej činnosti a ujasnil si ďalšie úlohy práce. Sjazdy bývajú vždy pod istým heslom. Toho roku rady našej mládeže nastupujú pod heslom: Evanjelická mládež v službách cirkvi a národa. Heslo toto volila si mládež zaiste nie preto, ako by to bola nová úloha, ako by slovenská evanjelická mládež dosŕaľ nebola stála v službách cirkvi a národa, ako by sa bola zpreneverila tradícii slávnych svojich dedov a otcov, äle že si uvedomuje stálu časovosť tejto otázky, potrebu vždy nového a nového formulovania úloh. Mládež si uvedomuje, že z jestvujúcich spoločenstiev sú to najmä cirkev a národ spojené so štátom, ktoré bojujú o mládež a ktoré nové a nové úlohy kladú mládeži. Mládež si zaiste uvedomuje, že v dejinnej perspektíve slovenských evanjelikov do XIX. storočia bola to v prvom rade cirkev s jej problémami, ktorá opanovala úlohy a myseľ človeka, od XIX. storočia do popredia dostáva sa však národ a od XX. storočia, od posledných rokov prejavená právna vôľa národa v štáte s jeho problémami. Naša mládež cíti, že tieto veličiny zápasia dnes o dušu mládeže. Mladý človek stojí pred otázkou: do služby ktorého činiteľa a v akej miere si stať? A odpoveď? Sme deťmi cirkvi, ona je našou matkou, ale sme spolu aj deťmi otca národa, a tak vytýčeným heslom treba si stať do služby oboch. Zaiste mládež chce, a má v cirkvi slúžiť národu, s národom štátu a v národe, čiže v štáte slúžiť cirkvi. letom do sféry ľudského jednania dočasného, pre ktoré sa sjazd mládeže evanjelickej predsa nemôže prepožičiavať. Tak dospeli sme k vlastnému ideovému bodu, ktorý od mládeže čakáme. V dennom živote sa hovorí, že majetky národné a kultúrne sú dnes v sádzke. Veď, povedzme si tak otvorene, kto v dnešnom kresťanskom svete nazve jeden druhého bližným? Kto pochopi ťažkosti a problémy jednotlivca, rodín, tried a stavov a národov a napokon i ľudstva samého s kresťanskou láskou, pokorou, porozumením a pomocou?! Kto nechce dnes skôr brať ako dávať? Kto nechce skôr zarmútiť ako potešiť? A toto sú otázky, bez ktorých nie je možné sa vyhnúť sjazdovému jednaniu. Na týchto otázkach stavať nový a lepší život. Pravda, dnes vyzerajú ako nemysliteľné ideály! Ale veď aké ideály si môže kresťanská mládež postaviť za cieľ? Aké hmotné statky shromažďovať, ktoré »mol, ani hrdza« neničia. Každé mravné teleso má takú mravnú silu, aké vysoké mravné idgály si vie postaviť. To je jasné, zakiaľ otec a matka súhlasne kráčajú. Ale — ako to už v rodine býva, — ak sa otec a matka dostanú do sporu, dieťa ľahko sa môže dostať do rozpakov, a tu príde si ujasniť a rozhodovať sa, ktorého nadriadiť ktorému. Mládež správne sa rozhodne, keď ani cirkev nenadriadi národu, na spôsob hierarchizmu, klerikalizmu, ani národ nenadriadi cirkvi na spôsob kyriarchizmu, cezareopapizmu, ale slúžiac cirkvi i národu, službu oboch postaví do služby najvyššieho činiteľa, pod vládu Boha, Božej vôle, pod vládu pravého, ideálneho teokratizmu, podľa známej výpovede Písma: Viac sluší poslúchať Boha ako ľudí. Naša mládež zaiste volí jednako službu cirkvi i národa, neopustí ani jedno pre druhé, ale službu oboch postaví do služby Božej. Nakoľko mnoho sa hovorí o totalitných nárokoch toho alebo onoho činiVšimnime si histórie od najstarších čias až podnes. I Rimania, i Gréci, i stredovek mal svoje ideály. A zamyslime sa nad tým, ako napríklad hlboko klesol ideál v stredoveku, keď humanizmus začal hlásať návrat k prírode a určitej spoločenskej vrstve stačilo, keď rozumela tomuto návratu k prírode tak, že vodila ovečky na zlatých retiazkach po malých veľkomestských záhradkách. Ale uvedomme si i príklad čerstvejší! Ľavicovým politickým prúdom sa vytýka, že nemohly a nemôžu uspokojiť ľudstvo, pretože nemajú ideály. To, prosím, nie je pravda! I ľavicové prúdy majú svoje ideály, lenže ich chcú postaviť na hmotnom vyrovnaní a tak ideál beztriednej spoločnosti, ktorý je skutočne veľkým ideálom, pretvorí sa vo väčšine myslí a pochopu v ideál hmotnej vyrovnanosti medzi ľuďmi, k nasýteniu telesných potrieb. A potom hľadať idgál tgn pravý, jg teľa, aj tú otázku si musí riešiť v ducKtl Písma, aká má byť tá služba. Služba vo veľkých rysoch je dvojaká, otrocká a detinská. Verím, že naša mládež bude raziť cestu vznešenej myšlienke detinskej služby. To by znamenalo, že ani cirkev, ani národ by nemalý vystupovať voči deťom s požiadavkami otročiteľa, ale starostlivého otca, strostlivej matky, strostlivých rodičov, ktorí rovnakou mierou sa starajú o všetky svoje dietky. Naproti tomu zasa deti — mládež nech sa s dôverou vinú, v dôvere poslúchajú svojich ridičov — cirkev i národ. V tomto znamení tešíme sa krásnemu XIX. sjazdu našej mládeže, pozdravujeme mohutné šíky jeho o želáme shromaždeniu i sjazdu Božieho požehnania, mladistvého elánu a vytrvalosti pod Kristovým práporom: »Musíte sa znovu zrodiť.« asi tak, ako smädnému, keď sa napil piva a ukojil smäd, podávate vodu! Preto slovenská evanjelická mládež musí hľadať iné ideály. Ideály, ktoré nemožno uzavrieť do všetkých tých formúl a rozkazov dnešnej svetskej moci. Hľadať vo svete bližného! Hľadať medzi ľuďmi porozumenie, kresťanskú lásku a pomoc. Nie jé možné inakšie! Nedá sa predsa vo veciach všedných, ktoré dnes sú také a zajtra iné, hľadať niečo konštantného a ideového. Takýto pochod po myšlienkovom chaose dneška bol predom bezcharakterný. Evanjelická mládež musí hľadať pravý ideál kresťana a tomuto nájsť cestu dôstojnú, rozumovú, po ktorej bude ľahko chodiť, i disciplinovane, i z rozkazu! Keby sme toto nepochopili, ťažko by sme odôvodňovali svoje evanjelické presvedčenie a stáli by sme bezradne s otázkou »Ku komu pôjdeme, Pang, kgď slovo večného života lý mašli« Dr. Sam. Št. Osuský: Slovenská evanjelická mládež v službách cirkvi a národa Ján Kubačka, predseda SEM: Schádzame sa do Liptovského Sv. Mikuláša Po 17. rokoch v rozvírených časoch schádza sa evanjelická mládež druhý raz do Liptova, do historického Mikuláša, kde si formovala svoje ideové, spolkové základy, odkiaľ aj dnes dostáva celá slovenská evanjelická verejnosť duchovnú posilu. Sťa smädný ku prameňu sbehla sa sem naša mlaď, aby postavila, a ak treba aj usmernila svoje úsilie a prácu do zrkadla slov, ktoré jej pred 17. rokmi povedal na mikulášskom sjazde nezapomenuteľný biskup Dr. Jur Janoška. On vtedy náš program i cieľ takto formoval: »Nejde nám o akúsi novú organizáciu... Ani vám nejde len o to aby ste si vo vážnych veciach uvedomili svoje úlohy, vynašli a ustálili spôsoby a cesty, ako najúčinnejšie vyhovieť povolaniu slovenskej ev. ideálnej mládeže, aby i cirkev i národ mohly vás s uspokojením a pýchou považovať za nádej, za pokolenie zdarné, zaujaté celou energiou náboženského presvedčenia a úsilia rýdzich evanjelicko-kresťanských charakterov, zaujaté za blaho národa v smysle večného evanjelia Kristovho. V tomto ideovom a ideálnom snažení ja chcel by som vidieť našu mládež v častom, vývodiacom postavení. Nech ona nepomýlená prúdmi a smermi negatívnymi, trhajúcimi a prerušujúcimi rukou surovou, nešetrnou spojivo nášho náboženského, cirkevného a národného vývoja, nesvédená heslami a náukami, hotovými potupiť všetko, čo Slovákovej duši bolo a má byť sväté, nech — hovorím — kráča na ceste života v šľapajách najušľachtilejších našich otcov.« V meste slávnej evanjelicko-slovenskej tradície, pri hroboch veľkých osobnosti — Janošku a M. Hodžu, v sídle nášho »Tranoscia«, diakonie, Hurbanovej literárnej spoločnosti, sirotinca, chce naša evanjelická mládež utvoriť i posilniť sa v službách ev. a. v. cirkvi a národa. Veleba Tatier, krásne doliny, dedinky, nadšenými pracovníkmi formovaný našský duch mládeže aj stáreže Liptova, ich svojráznosť, vrodená priamosť, smelosť a nepoddajnosť, to sú všetko prajné podmienky pre tohoročný sjazd a jeho dobrý výsledok. Nuž, mládež naša milá, vážne ber svoju úlohu, pozoruj, počúvaj, porovnávaj, oceňuj, zachovaj si, čo počuješ a uvidíš v Mikuláši a podľa toho potom konaj i doma, ak chceš zachovať, zveľadiť duchovné dedičstvo a slúžiť cirkvi a národu. Cím vo väčšej miere to urobíš, čím viacej sa dáš previať duchom historického Mikuláša, tým väčší úžitok bude zo sjazdu. A o to nám ide najmä dnes.