Národnie Noviny, január-marec 1941 (LXXII/1-23)
1941-01-01 / nr. 1
Ročník 72. Turčiansky Sv. Martin, Nový rok 1941. Stitaa ///U V K'.-Íi Po Ks 1-20 Predplic* Slovensko, Česko a Morava, Poľsko na rok 40 Ks, na pol roka 20 Ks, Francúzsko, Juhoslávia. Nemecko, Maďarsko, Rumunsko na rok 55 Ks. Pre ostatnú cudzinu na rok 65 Ks. Zahraniční odberatelia okrem predplatného platia aj trovy poukazu, pripadne aj trovy obstarania devízového povolenia S???? Číslo 1, .VLADIMÍR COBRDA, gen. biskupt Na prahu nového roku Pochovali sme starý, pozdravujeme nový rok. Na prahu nového roku spomíname a dumáme. Spomíname na minulosť a dumáme o budúcnosti... Spomíname: lebo v spomínaní je sila a požehnanie. Spomínanie oživuje minulosť a učí pamätať a pripravovať sa na budúcnosť. Nie, ako by sme všetečne chceli zasahovať do skrytých rád Božích, ale aby sme lepšie poznali samých seba, svoje určenie, svoj ciel, svoje povinnosti a veľkú zodpovednosť, i svoju nedokonalosť a nedostatočnosť, svoje slabosti, nedostatky, — a na druhej strane, aby sme dokonalejšie poznali vôľu Božiu, Jeho veľkú lásku, nepremennú vernosť, mocnú ochranu a Jeho plány s nami a i z jedného, aj z druhého čerpali poučenie, silu, radostnú nádej do budúcnosti. Spomíname! Myslíme na zašlé dni, hľadíme v obraz minulosti, a dní predovšetkým v zrkadle hynúcich sbližuje sa nám v mysli, čo starý rok priniesol a čo odniesol, čo dal a čo vzal, čo sme skúsili a zažili. Žijeme v nepokojných, búrlivých časoch. Vojna vyviňuje sa vo svetovú vojnu v najúplnejšom smyle slova; požiar nie že by utichoval, ale stále zúri a nadobúda vždy širších rozmerov, prešľahuje z krajiny do krajiny a strhuje do krážov vojny národ za národom. Dnes už jasne vidíme, a vysvitá to aj z prejavov zodpovedných činiteľov, že tu nejde len o boj dvoch svetových veľmocí, ale o dva svetové názory. o boj dvoch svetov na život a na smrť. S jednej strany sa hlása, že je to boj za svetovú demokraciu, za slobodu, za slobodný, svojský život všetkých, aj najmenších národov, za slobodu ducha a svedomia a proti potlačovaniu a znásilňovaniu osobnej, náboženskej a politickej slobody jednotlivcov i národov ideami autoritatívnych, totalitných systémov — režimov. A na druhej strane sa tvrdí, že je to boj proti falošným demokraciám, proti internacionálnemu socializmu a komunizmu, proti židovskému kapitalizmu a plutokracii vôbec a za nové, spravodlivejšie podelenie Európy, za nový a lepší poriadok, za nový a krajší, šťastnejší život. — Čo sa z týchto plánov a snáh uskutoční, uvidíme, až keď sa vojna skončí; ale z tej duše si želáme, aby zvíťazily v nej večné pravdy Božie, pravda, právo a spravodlivosť a v ľuďoch ľudskosť nad nízkymi zvieracími pudmi telesného človeka, civilizácia nad barbarstvom, láska, bratstvo nad zlobou sveta a ľudskou zlosťou. — A pritom z hlbín vďačnej duše ďakujeme milostivému Pánu Bohu, že Jeho dobrá a milostivá vôľa aspoň našu drahú slovenskú otčinu, aj tak nemilobohu okyptenú, a náš ťažko skusovaný slovenský národ, aj tak o státisíce verných synov a dcér ochudobnený, zachránila dosial aspoň pred naistrašlivejšími hrôzami a následkami vojny, — ozaj, ako malú oázu prostred všeobecného pustošenia, ako zátišie pred divokou povíchricou zôkol-vôkol. A neprestávame prosiť Hospodina, aby On, Pán pánov a Kráľ kráľov, urobil aj dnes koniec bojom až do končín zeme, zlámal lučištia. kopiie rozsekal a vozy spálil ohňom (Žalm 46); aby už raz zavítal túženv, trvalý a večnv mier, keď ľudia skujú m°če v motvkv a oštepy v k^sákv, a národ nenozdvlbuo meča proti národu, a nebudú sa viac učiť boju. Že je to len zbožná túžba, len pium desiterium, len utópia? U ľudí je hádam nemožné; ale u Boha je všetko možné. Preto treba sa nám tým vrúcnejšie a opravdovejšie modliť a prosiť: »Príď kráľovstvo Tvoje!« Spomíname! Myslíme na zašlé dni, hľadíme v obraz v minulosti, a v jej zrkadle ukazuje sa nám aj všetko, čo sme my konali, alebo nekonali a ako sme sa zapísali do knihy starého roku... A to je vážna vec. Lebo náš život nie je ako svieca, ktorá, keď dohorí, zhasne a tým je všetkému koniec. Starý rok sa pokračuje v novom, a nový rok vyplýva zo starého. Čo sme v starom roku rozsievali, budeme žať v novom.’ A nadto, keď sa zatvorí kniha časnosti, roztvorí sa kniha iná, kniha večnosti. V tejto knihe je celý náš život, všetko, čo sme konali a vykonali, či dobrého a požehnaného a či zlého. V tejto knihe budú aj prázdne listy — strany, svedčiace, čo sme mohli a mali vykonať a nevykonali sme. A nič z tohto všetkého, ani naše premeškania a zanedbania nezmiznú z našich životných účtov, ako by ich nebolo bývalo. Nie, nezmiznú, ale budú žalovať na nás ... Toto si je dobre uvedomiť na prahu nového roku, lebo bojím sa, že v knihe nášho života aj v poslednom starom roku zostalo mnoho prázdnych, nezapísaných strán. Len niekoľko otázok: Či sme pokročili na ceste posvätenia a spasenia — ako kresťania? či nás Božia dobrotivosť a zhovievavosť urobila lepšími? Či sme sa rozhojnili, zdokonálili v činorodej láske k rodu a vlasti — ako Slováci? Či nás ťažké skúšky a zasa veľké skutky Božej vernosti a ochrany naučily poznávať času navštívenia? Či láska Božia vyvolala aj v našich srdciach ozvenu lásky a či práve na úslní Božieho milosrdenstva nevyhasla v nás posledná iskra tepla, lásky, súcitu a porozumenia? A keď sa nám šťastie usmievalo, — či sme aj my šírili šťastie okolo seba, a keď nám požehnával Boh, — či aj od nás vychádzalo požehnanie? Preto chceme vkročiť do nového roku nielen s pocitom vďačnosti a s detinskou Nový rok, pohľad státisícov Slová- \ kov upretý dopredu. Čo prinesie? Clona tajomstva kryje budúcnosť. Minulosť bola búrlivá, trpká i radostná. Dovôkol národy krvácaly, stenaly pod údermi času, smrť, pustošenie i bieda malý svoju žatvu. Zničené mestá, státisíce nových hrobov, vzdychy zomierajúcich, hlas zkrehlých i biednych hovorí, že Mars so svojím železom tiahne svetom. A my v strede Európy ešte celí, živí, nasýtení. Buď Bohu chvála. Aký bude Nový rok? Nevedno podrobne. Jedno je isté, že silný vydrží a pripravený s ustáleným programom najviac vykoná na záchrane seba, svojeti. Správna ujasnenosť, presný program je podmienkou šťastného chodu, preto s novým rokom nové sily, nový program. Ani jeden opatrný človek nezačína ani jeden deň bez presného ustálenia behu života. Má program. Z jedného bodu jeho pohnútky vychádzajú, k jednému cieľu smerujú. Ujasnenosť, čo chceme, program, heslo je jednou z podmienok pre dosah cieľa. Väčšie celky idú vždy pod heslom, tým skôr ho potrebuje národ, štát. Treba ísť pod heslom, vyjadreným slovom, písmom, plakátom, aby bolo všetkým badateľné, všetkým preniklo do krvi, duše, stalo sa samozrejmosťou, ba nutnosťou. Aj uplynulý rok bol čas hesiel, programu, organizácie, zástavy, napĺňania chrámov, je samozrejmé, že ani nový nemôže byť bez neho. Len treba vybrať také heslo, ktoré by v prítomnosti dalo sily a v dejinách vzbudzovalo úctu, rešpekt, také heslo, ktoré by chránilo od pádu a nedalo pošpiniť boží obraz v človeku, také, ktoré by zachovalo národ v jeho duchovných i hmotných hodnotách, ktoré by posväcovalo celý program a spájalo všetky podheslá činnosti. Takým heslom pre budúci rok nech je meno Nového roku, meno Ježiš. Prvý krok s Ježišom. Aj uplynulý šiel s pohľadom naňho. Jeho odznak dostal sa do škôl, úradov, kasární, tovární. Všade kríž s Kristom! tak znelo heslo uplynulého času. Začínajme nový s heslom Ježiš, a s programom — nie iba odznak, ale Kristus do cirkví, domov, úradov, škôl, tovární, do života. Kristus do cirkví. Toto sa zdá zbytočné zdôrazňovať, veď cirkvi sú na to, aby Krista iným dávaly. No škoda, život hovorí inak, že ho často samy strácajú s dohľadu, keď zatienené nepravou horlivosťou, nenávisťou kladú ruku na nekresťanskú zbraň pre obhajobu sebeckých záujmov, občas proti Kristu. Jedine Kristus do chrámov, na kancle a nič iné. Jeho láska do života duchovenstva, do riešenia sporných otázok, aby kríž, hore visiaci, nebol poškvrnený, počínaním, dolu sa odohrávajúcim. Toľko chrámov, oltárov, Kristových symbolov nech je výrazom ducha, života, nielen prikrývkou diabolskej šerednosti. Život je rozmanitý, plný protichodných záujmov, tam sa ťažko nájde spojovací bod, Preto nemôže byť cieľom ani počet veriacich, ani uchvátenie podielu v prvenstve v časoch konjunktúry, ani hmotné výhody, jeden je spoločný bod, kde sa stretnú všetci ľudia dobrej vôle — Ježiš. Čo z neho, z jeho svätosti, z jeho pravdy nevychádza, je nekresťanské, ba diabolské, keby to hneď aj svätci hlásali. Kristus do úradov. Počnúc parlamentom cez kancelárie veľkých až k pracovni zriadencovej a chodbe, všade sa skvie Ukrižovaný. Zomrel za pravdu, krivda mu bola potupou. Tam ju obviňovalo jeho telo, tu v živote ju obviňuje jeho odznak, tam ústami, tu symbolom volá po spravodlivosti. Pod krivdou klesal, aby priviedol k víťazstvu spravodlivosť. Šepoce veľkému i malému, väčšine i menšine: spravodlivosť. Krivda je urážkou ukrivdenému, no je ešte väčšou tomu na kríži, keď sa pod ním a v jeho mene robí. Spravodlivosť v zákonoch, spravodlivosť v ich exekvovaní, spravodlivosť v odmene i v potrestaní. Tam všade nech je heslo Ježiš. Ježiš do škôl. Krásne sa vyníma znak jeho utrpenia na stene a hlbšia modlitba dietok pri pohľade naňho. To zodpovedá. Len nech Ježiš i do duše tých najmenších, ale Ježiš celý, neokyptený, a nič iné, čo nie je jeho, ba čo sa mu Pokračovania na nasl. strana.. dôverou v ďalšie múdre a dohrotlvS riadenie Božie, ale chceme si preniesť do nového roku aj vedomie zodpovednosti za všetko svoje počínanie a koná«! nie, a predsavzatie, že v novom roku budeme sa usilovať konať všetko pod zorným uhlom večnosti, viazaní láskou k Bohu a láskou k ľuďom a vedení pravou skutočnou láskou k rodu a vlasti. A tu chcem spomenúť toto: dnes sa mnoho hovorí o spokojnosti a nespokojnosti; spokojnosť sa zdôrazňuje, nespokojnosť odsudzuje. Ale môže byť aj požehnaná nespokojnosť a môže byť aj hriešna spokojnosť, podľa toho, či nás pritom vedú len osobné ohľady, sebecké záujmy, vlastné výhody, či máme na mysli len osudy jednotlivcov a či myslíme skôr a nadovšetko na celok, na národ, na štát. — Aj keď nás milostivý Hospodin ušetril dosiaľ hrôz vojny, takže môžeme žiť v pokoji a nepociťujeme ani v inom účinky a následky vojny, — nesmieme si myslieť, že sme už u cieľa a zo všetkým hotoví; že je všetko dobré tak, ako je; že náš súkromný, rodinný, spoločenský, národný a štátny život v ničom nepotrebuje nápravy a primeraného vývoja, a nesmieme ľahkomyseľne zavierať oči ani pred nebezpečenstvom, čo nám a nášmu národnému a štátnemu životu hrozí zdnu i zvonku. Treba sa nám vyvarovať porazeneckej nespokojnosti, ktorá podlamuje sily, ubíja ducha, odoberá chuť k práci a vôľu do života, ale nie menej treba sa nám chrániť aj hnilej uspokojnosti, ktorá ľahko môže ukolísať do spánku ľahkomyseľnej ubezpečenosti, — Nespokojnosť na pravom mieste je hybnou silou, ktorá nedá zastať, — lebo kto zastane, ten ľahko zaostane, — a nedovolí hlivieť, ale poháňa, núti vpred, vždy ďalej a vždy bližšie k cieľu. — A o toto má nám ísť všetkým, snažiť sa a povedome, cieľavedome bežať k cieľu, k spoločnému veľkému cieľu, a ujasniť si, čím živšie si uvedomiť, čo žiada od nás záujem a blaho celku, nášho ľudu, nášho národa, našej krajiny, našej drahej slovenskej otčiny. Tak má byť, povedal ktosi, aj v našom národnom živote, ako je v koncerte, kde každý na svojom mieste sedí, alebo stojí pripravený a s napätou pozornosťou čaká, kedy príde naňho rad, a potom spustí s plnou dušou a silou, vediac, že teraz on má vykonať svoje. Tohto vedomia nám treba a že každý máme vykonať svoje, mládež i stárež, mužovia i ženy, chudobní aj bohatí, roľník aj robotník, vojak i úradník, každý svoje a každý pre všetkých. Takáto veľká a krásna myšlienka ducha bratstva, solidarity, dobrej vôle a lásky má byť v novom roku našou vedúcou hviezdou, riadiacou a usmerňujúcou všetko naše počínanie a konanie, a vtedy život náš bude stále krásny a ľudia, celý národ bude šťastný. V tomto duchu si v novom roku všetci podajme ruky k spoločnej práci. Mládež naša, vstúp do šľapají veľkých, ideálnych otcov ideálu! Lebo len a nespusť sa nikdy ideálna mládež je schopná obetí a len v takej mládeži je záruka šťastnej budúcnosti. A my všetci vyvoľme si heslom a programom pre všetko svoje počínanie a konanie v novom roku to Tvoje: seba Bohu, Svoju lásku a prácu národu a za svoju drahú slovenskú otčinu, za jej slobodu a slávu, za jej šťastnú a slávnu budúcnosť, keď bude treba, aj život! J. BUČKO: ... i nazvóno jesi jméno jeho Ježiš...