Národnie Noviny, október-december 1941 (LXXII/71-95)

1941-10-01 / nr. 71

Štátna vedecká knižnica v Košiciach stredu a v sobotu Nakoľko by na niektorý z týchto dni pripadol sviatok alebo by ich sviatok predchádzal, vyjde len nasledujúce číslo. Odoberať možno aj len so­botňajšie číslo, pripadne len stredňajšle číslo. — Pred­­platky treba posielať zlo­ženkami na náš účet u Po­štovej sporiteľne v Brati­slave, číslo účtu 1626. Ročník 72. Klo uverí? Pri jednej z vela slávnostných príležitostí, ktoré sa v Londýne odbavujú, prehovoril ta­mojší sovietsky veľvyslanec Majský a na všeobecné prekvapenie tvrdil, že v sovietoch je najväčšia náboženská sloboda. Toto tvrdenie prekvapilo, lebo jednak uče­nie, na ktorom dnešná Moskva založila svoju moc o náboženstve, sa vždy vyjadrovalo pohŕdavé a .sú ešte živí pamätníci výrokov, že náboženstvo je ópiom ľudstva A pôvod­covia týchto výrokov sú, alebo boli na ve­dúcich miestach v sovietskom Sväze. Roz­umieme dobre, že tvrdiť pred dnešným an­glickým spojencom skutočnosť, ako sa s ná­boženstvom zachádzalo po dlhé roky, to by dobre nešlo. Situácia je totiž taká, že An­glicko je odkázané na masy sovietskeho voj­ska, ale totó jé na druhej strane upriamené na dodávky anglických tankov. Mohlo by sa stať, že~ keby anglickému priemernému čita­teľovi alebo poslucháčovi na schôdzke pove­dali o porpere sovietskeho svetového názoru k náboženstvu pravdu, nebolo by toľko ocho­ty pri vyrábaní tankov na obranu Leningra­du, čo je súčasne aj obranou Londýna. Rozumieme preto, že sa zdôrazňovala ná­boženská sloboda, ktorú údajne národy SSSR požívajú pod dnešnou vládou. Ale zprávy, ktoré dochodily z krajiny ležiacej na východ od Negoreloje tvrdily niečo iného. Tých zjav­ných dokladov o pomere štátnej moci k ná­boženstvu a k ľuďom veriacim bolo až dosť. Stačilo by ukázať na štatistiku, koľko bolo kostolov v Rusku r. 1917 na jeseň a koľko ich je na jeseň r. 1941. A nielen to. Bolo by dobre poukázať aj na to, že akým spôsobom boly tieto kostoly odnímané svojmu účelu a odovzdávané takým cieľom, ktoré nielen, že nemalý nič spoločného s náboženstvom, ale boly priamo proti nemu namierené. Pritom nešlo o zásahy nejakej skupiny, ponechanej na samú seba, ale šlo o bezvercov, ktorých organizácia bola štátnou mocou výdatne pod­porovaná a tak z taktických príčin štátna moc chcela skromne ostať vzadu, na vonok pre­javené výsledky boly aj jej dielom. A tak, keď dnes počujeme z úst predsta­viteľov toho istého režimu, ktorý ničil chrá­my, slová, že panuje tam náboženská sloboda, prichodí nám opýtať sa: čo si tam vlastne predstavujú pod náboženskou slobodou? Nie je predsa možné, aby rečník počítal s tým, že dnešná generácia má krátku pamäť a že už zabudla na všetky tie utrpenia, ktoré museli podstúpiť veriaci ľudia od r. 1917. Lebo je to tak, že nielen rúcali kostoly, ale prena­sledovali aj tých, čo aj potom si trúfali ešte verejne prejavovať svoju vieru. Odlesk tých­to opatrení siahal aj do Európy a v štátoch, kde bol režim viac-menej sympatizujúci s boľševizmom sa usilovali napodobňovať jeho spôsoby voči cirkvi a veriacim. Snáď toto úsilie prestalo v tú chvíľu, keď prišlo na lámanie chleba a ukázalo sa, že štátna moc sovietov je nie taká silná, aby vedela aj na Vonok uplatňovať hrozbami svoje myšlienky. No, domnievame sa, že slová Majsikého v Londýne neboly adresované len anglickej ve­rejnosti, ale aj ostatným národom Európy. Predpokladáme, že je informovaný o torn, že tieto sú väčšinou hlboko veriace a príčina, prečo si stavaly v boji od 22. júna na stranu protisovietsku je v neposlednom rade aj tá, že protináboženské výčiny od r. 1917 boly prílišným odstrašujúcim príkladom a nijaký národ nechcel na svojom tele zkúsiť to, čo sa dialo v Rusku. Znamenalo by to vlastne preporodovanie celého národa. A to je vec veľmi ťažká. Malé národy na podobné re­volučné prerody doplácajú vlastnou krvou, ktorá je vzácnejšia ako pri mocných národoch a pritom by vlastne krvácaly za myšlienku, ktorá okrem toho, že vytíska staré zásady, staré osvedčené spôsoby života, neprináša nič nového. Lebo ani v Rusku boj bezvercov pro­ti náboženstvu nepriniesol také zásady, ktoré vytisnúc zo života človeka vieru, boly by ju vedely nahradiť niečím, aspoň tak hodnotným. Lebo len tak si vieme vysvetliť, že v ľuďoch, vychovaných podľa náboženských zásad, ná­boženstvo ostalo aj napriek boľševickému pre­nasledovaniu. Je pravda, že mladá generácia o týchto veciach počula len doma, kým ve­rejný život a poznatky odtiaľ prevzaté ju uči­­ly práve opačnému. Ale, že sú aj v živote veľkého štátu chvíle, keď sa štátna moc obra­­éia k »zavrhovaným« veciam zakázaným, to Po 80 hal. • . ; . , .^.nira v. KlIíČE Predpláca sa: na obe čísla na rok: Slovensko 75 Ks, Česko a Morava SO Ks, Francúzsko, Chorvátsko, Ne­mecko, Maďarsko a Rumun­sko 115 Ks. Pre ostatnú cu­dzinu ISO Ks; len na sobot­ňajšie číslo: Slovensko 40 Ks Česko a Morava 45 Ks, Francúzsko, Chorvátsko, Ne­mecko, Maďarsko a Rumun­sko SO Ks. Pre ostatnú cu­dzinu 65 Ks. Turč. Sv. Martin, streda, 1. októbra 1941. ßjy ^ Číslo 71. Bude zimná vojna? Otázka, či budú boje trvať aj cez zimu, zaujíma rovnako široké vrstvy ľudí ako aj odborníkov. Generál Duval zpravodajca Journalu, pochybuje, že by na východnom fronte došlo k zimnej vojne, lebo nemožno vedieť, v akom stave bude sovietske vojsko o mesiac. Krivka opotrebovania vojska, idúca na začiatku vodorovne, neskôr sa obráti kolmo a končí sa ohromných pádom. Co sa za touto krivkou skrýva, zjaví sa potom, keď sa všetko zrúti. Hans Frietzsche, politický zpravodajca ne­meckého rozhlasu,' vyhlášil, že túto kampaň podstatne rozhodlo to, že sovietske sily ne­­mohly utiecť do diaľky, ale všetko hodily na front pred Nemcov. Nemecké vojsko dobylo za 90 dní územie päť ráz tak . veľké ako An­glicko. Ostatne cieľom Vojny nie je neko­nečnosť, nie je nikde na brehoch Tichého oceána, ale jej úlohou je, aby sme aj na Východe dosiahli prirodzené hranice našej čiastky zeme. Podľa neho v tomto je smysel vojny, ktorú vedie Nemecko Frietzsche konštatoval, že Nemci dosiahli prirodzené hranice tejto čiastky zeme. Tým skončili podstatnú časť svojej úlohy. Tre­ba uznať, že sme dobyli takú pevnosť, ktorú zvonka nemožno ničím otriasť. Francúzska zpravodajská kancelária ozna­muje, že podľa náhľadu v Berlíne, ríšska branná moc pomerne blízko pri hraniciach sviazala á premohla sovietske vojská. Podľa všeobecnej berlínskej mienky, nemecké ve­liteľstvo teraz zrýchli operácie, aby pred nastúpením zimy skončili prvú etapu kam­pane. OBLIEHANIE LENINGRADU Opätovne vyhlasujú s nemeckej strany, že Leningrad nevyzvali k poddaniu sa, ako svojho času Varšavu, preto, lebo sovietske vojská za celej kampane kládly taký tvrdo­hlavý odpor a aj vtedy sa bránily, keď od­por už nemal výhľadu a tak nemá smyslu vyzývať Leningrad, aby sa vzdal. Na otázku, kedy možno očakávať pád mesta, odpovedali, že nedostatok potravín urýchli jeho pád. Pritom anglické časopisy opisujú strašné utrpenie, ktorému je vystavené leningrad­ské obyvateľstvo, lebo nielen že trpí ne­ustálymi leteckými útokmi, ale aj pre zni­čenie vodovodu a osvetlenia. Dávky potravín sú snižené na minimum. Zásoby, shromažde­­né na zimu, sú už skoro spotrebované. Opevňovanie Leningradu trvalo 10 rokov a soviety až v r. 1937 priznaly, že úradný názov mesta je »Pevnosť Leningrad«. Opev­nenia sa ťahajú na veľkom pristore a po­zdĺž Fínskeho zálivu ide 800 km dlhá ob­ranná čiara, ku ktorej sa radia prístavy v zálive Luga a vzdušné oporné body asi pre 2000 lietadiel. Na juhu v okolí Piesková nejde reťaz pevností, ale tieto sú stavané v menších-väčších skupinách. Na tomto území od r. 1937 neplatia občianske zákony, ale žitie upravujú výhradne vojenské pred­pisy. Zavreli všetky cudzie konzuláty a od­stránili každého cudzinca. Obrana tohto mesta bola sverená marša­lovi Vorošilovovi. On ako komisár vojny bol zodpovedný za vyzbrojenie a vystrojenie so­vietskej brannej moci a aj v Nemecku mu priznávajú, že túto úlohu rozriešil v rozme­roch priamo fantasitckých. Napriek ohrom­ným stratám lietadiel pancierových vozidiel a zbraní každého druhu, ktoré utrpely so­viety v uplynulých 3 mesiacoch vojny, ešte vždy stačia fronty zásobovať zbraniami aj vtedy, keď veľká čiastka ich zbrojného prie­myslu nemôže vôbec, alebo z väčšej čiatsky pracovať na dodávkach vojsku. Všetky tie prichystané zbrane sa malý po­užiť na pochod proti Europe, ale tento plán zlyhal na taktike a schopnostiach nemec­kej armády. Stalin neváhal pozvať Vorošilova na front a sveriť mu ohrozené miesta na severe, kým Timošenko dostal stred a Budenný juh Ale ako sme videli, ani energia Vorošilovova ne­stačila. Veľkorysnými operáciami získali Nemci Schlüsselburg a odrezali Leningrad od sveta. Na tom nemení nič tá lož, že so­viety Schlüsselburg získali zpät Mesto je od samého začiatku pevne v nemeckých ru­kách. Je síce pravda, že soviety sa pokúsily vysadiť u Ladožského jazera v kraji Schlüs­selburgu vojská, ale pokus sa im nepodaril. A vyššie na severe získali Fíni Viborg a s oboch strán Ladožského jazera postupujú ďalej. Značná časť východomorského loďstva sa odobrala na dno mora, zbytok nečinne sedí v horiacom Kronštate. Ale situácia na polostrove Kola okolo Murmansku žiada na­liehavé riešenie a — Vorošilov nestačí. Za takýchto okolností si pomáha druhá strana nepravdami. Tak ako cigánila o Schlüssel­­burgu, tvrdila, že situácia sovietov sa značne zlepšila úspechmi Timošenka na strede. Tieto úspechy sú čistým výmyslom, lebo celá- ofenzíva jestvuje len v predstavách — Angličanov. ZNIČENÍ BUDENNY Na juhu sa skončila bitka o Kijev. Stála sovietsku armádu zhruba milión ľudí, ktorí sú vyradení z ďalšieho boja. Dnes nemecké vojsko obkľúčilo Petrovskoje, ležiace juho­východne od Charkova asi na * 150 km a očisťovacia akcia vyniesla vyše 600.000 za­jatých, 885 tankov, 3718 diel a podľa mien­ky vojenských odborníkov z vreca, ktoré nemecké velenie tu prichy­stalo Budennému, stačil tento zachrániť asi 150.000 ľudí, takže dnes disponuje s armá­dou najviac 300.000 ľudí. Anglické časopisy a agende sa dlho usi­­lovaly zakrývať tieto porážky a tešily svo­jich poslucháčov tým, že »na východnom fronte nedošlo k nijakým podstatným zme­nám« a keď toto už nestačilo, utešovaly ich Lýru, že »nemecké vojská svoje sily aspoň predbežne spotrebovaly« a keď ani to nesta­čilo, musely s farbou von, že »situácia nášho spojenca je stále veľmi vážna, ba kritická.« A je to pravda, lebo ešte ani obkolesova­­nie Kijeva nebolo skončené, už sa začaly no­vé operácie, v rámci ktorých 3 sov. divízie boly obkolesené a zničené. Zprávy z neutrál­nych štátov hlásia, že soviety stiahly pomoc v najväčšej rýchlosti, aby vytvorily nový front na juhu. V tomto vojsku sú aj oddiely z hraníc Mandžukua a Mongolska. Giomale d’Italia oznamuje, že nemecké a spojenecké vojská sú už od štvrtku v okolí Charkova. Ďalšie starosti má Moskva na Ďalekom východe. Pomer s Japonskom sa čím ďalej, tým viac zhoršuje, až dosiahol bodu mrazu. Japonská tlač, najmä po páde Kijeva nasa­dila krajne nepriateľský tón voči sovietom a už sa ozývajú hlasy, že soviety sa musia prichystať na konflikt na Ďalekom východe. Zpravodajcovia, došlí zo Sibírie, videli tam veľké prípravy a prichystané 40 divízií, opie­rajúcich sa o 50 ponoriek, 20 torpédoborcov a 40 torpédových lodíc a vzdušnú zbraň, lebo front, ktorý tu treba držať je dlhý 2400 km, teda o nič nie menej, ako front v Europe. Zvláštne je, že aj tu, ako v Europe, dúfa so­vietske velenie, že zima ich zachráni a že Japonsko sa nepustí do nijakej akcie pred započatim mrazov. Ale novinári na túto ná­dej mnoho nedajú. recké prejavy sa húževnaté pridržiavajú ne­utrality. Na druhej strane sa prízvukuje, že hod veľvyslanec von Pappen pri návrate z Ne­mecka nepriniesol nijaké posolstvo, predsa sa vrátil v psychologicky vhodnom okamži­ku a hneď vstúpil do styku s tureckými di­plomatmi. Tomu nasvedčuje aj článok v »Ti­mes«, kde píšu: »Po návrate von Pappena do Ankary, treba sa obávať najhoršieho.« Iný anglický časopis píše, že turecká vláda oznámila anglickej, že sa postaví proti akémukoľvek ozbrojenému útoku. Soviety údajne povolily nosenie zbrani Arméncom a keď vieme, aké napätie je me­dzi Turkami a Arméncami a keď pritom so­vietska propaganda púšťa do sveta heslá o samostatnom Arménskom štáte, môže to byť namierené len proti Turecku a tu sú si toho dobre vedomí. Turecké národné shromažde­­nie sa odročilo do 1. novembra, ale s tým, že poslanci musia byť v pohotovosti, aby sa každú chvíľku mohli shromaždiť. Turecká vláda zastavila Xočľnú dopravu na Čiernom mori preto, lebo bezpečnosť plavby bola čím ďalej tým pochybnejšia. SOVIETSKE INTRIGY Kým Turecko spracovávajú Angličania, kampaň proti Bulharom obstarávajú soviety. Vymýšľajú kde-čo, aby zhoršily pomer v ju­hovýchodnom kúte Európy. Tak napr. vymy­­slely, že Nemecko len preto podporovalo bul­harské nároky, na južnú Dobrudžu, aby zne­priatelilo Bulharov s Rumunmi. Na toto bul­harský časopis »Dnes«, promptne odpovedá, že svojho času sovietska diplomácia si v 8o­­fii robila zásluhy z toho, že sa Dobrudža vrátila zpät k Bulharsku. Slovom raz tak a raz tak hovorí sovietska diplomacia, ale nikdy nie pravdu. Sovietske intrigy vedú tak ďaleko, že j« pravdepodobné pretrhnutie diplomatických stykov, ba je možné, že sa zhoršený pomer bulharsko-sovietsky skončí stiahnutím aj najkrajnejšich konzekvencií. TURECKO • Generál Wawell v poslednom týždni mal veľmi naponáhlo. Raz ho videli v Tiflise, hneď na to v Londýne a o chvíľu už bol v Teheráne. Z toho najviac pozornosť budí je­ho londýnska cesta, kde dostal vraj inštruk­cie, ako si počínať voči Turecku Tlak Lon­dýna na Ankaru je stále väčší a aby svojim diplomatickým nótam, ktoré v posledných mesiacoch náramne stratily na účinnosti, do­dali váhy, usporiadali demonštrácie na tu­reckých hraniciach. Na hraniciach turecko­­sýrskych, turecko-iránskych a turecko-irac­­kých dochádza k veľkým sústreďovaniam an­glického, austrálskeho a indického vojska. Načo je toto vojsko? Od Turecka sotva mož­no očakávať útočný krok, lebo všetky tu­ dokazuje najlepšie reč Majského. Pravda, preto, aby vzbudil na druhej strane dôveru, je prineskoro, lebo táto reč bola vynútená situáciou, v akej je dnes ním zastupovaný štát. A preto pozor na všetkých, ktorí dnes prichodia k nám a lákajú nás pod zástavu náboženstva. Podľa skutkov ich poznáte a podľa toho sa aj zachovajte. Jednou vetou vo Noviny píšu o veľkej hrdinskosti posádky Volkefit (východná Afrika), ktorá v ohromných výškach Abesínska pre nedosta­tok potravín nútená bola od 26. septembra boj zastaviť. — Na výročie Paktu troch mocností usporiadali v Berlíne za prítom­nosti zástupcov všetkých spriatelených štá­tov — za Slovensko bol prítomný vyslanec Cérnák — slávnosť. — Na recepcii, usporia* "danej ríšskym ministrom Diettrichom a za prítomnosti talianskeho tlačového referenta Alfiériho, minister hovoril, že tlač sa nesmi« stať predajným zástupcom jednotlivcov, ale pri svojej nezávislosti musí slúžiť záujmom celku. — V Prahe okrem inde spomenutých generálov Bílého a Vojtu, odsúdili aj brigád­neho generála Františka Horáčka na smrť a na smrť odsúdili aj ďalších 17 osôb, pričom rozsudok bol hneď vykonaný. O niektorých obžalovaných sa dokázalo, že zkupovali zbra­ne, aby ich mali, až príde — podľa ich ná­hľadu — k obnoveniu Československej re­publiky. — V Protektoráte, v krajoch, kde vyhlásili stanné práva, a to v Prahe, Brne, Olomouci, Kladne, Hradci Kráľovom a Mor. Ostrave zakázali všetky české divadlá, schôdzky, kiná, športové podniky atp. Zá­verečnú hodinu určili na 22. hod. — V Mo­skve na konferencii veľmocí vymenovali 6 výborov, vojenský námorný, letecký, záso­bovací atď., ktoré hneď aj začaly pracovať a do piatku musia konferencii predložiť svo­je návrhy. —• Podľa švédskych zpráv, Char­­kov bol vyhlásený za pevnosť a bude sa brániť. — Stalin prijal Beaverbroocka a Harrimana, pričom boli prítomní aj MolotoV a Litvinov. — Castilio, zástupca minister­ského predsedu v Argentíne, poprel, že by boli buenosairesského nemeckého veľvyslan­ca vypovedali. — V Chile prepustili 13 Nemcov ktorých boli predtým internovali. — Z Vichy sa oznamuje, že idú vyšetrovať, kto zavinil vlaňajšiu vojenskú porážku Fran­cúzov. — Nemecké bojové lietadlá pri an­glických brehoch zasiahly jednu obchodnú loď o 8000 tonách a ju potopily. — V tej istej oblasti zničili aj jeden torpédoborec. — Nad Hamburgom a Stetínom zhodili nepria­telia niekoľko bômb, ale straty boly len ne­patrné. Za to nepriateľovi zničili Nemci f bombardovicích strojov.

Next