Národnie Noviny, január-marec 1943 (LXXIV/1-25)
1943-01-01 / nr. 1
Tof© étsto má 32 sirán NSrcdnle noviny vychádzajú dva razy do týždňa, a to v stredu a v sobotu. Nakoľko by na niektorý z týchto dni pripadol sviatok alebo by ich sviatok predchádzal, vyjde len nasledujúce číslo. Odoberal' možno aj len sobotňajšie, pripadne len stredajšie číslo. Ročník 74. \ Turčiansky Svätý Martin, Nový rok, 1943 Pe Ks 1-50 Fredpláea sa: na oba čísla na rok: pre Slovensko 100 Ks, Česko, Moravu a ostatnú cudzinu ISO Ke, Len na sobotňajšie číslo: pro Slovensko 50 Ks, Česko, Moravu ostatnú cudzinu 78 Ks. Pred- s platfey treba posielať složenkami na ná? účet u Pôšt. sporiteľne v Bratislave, číslo 1626. Stttna vedeckí Iruižnica v Kc-žiciaeii Číslo 1. Dr. Pavol Cobrda, generálny biskup Za kým do nového roku? Ideálom kresťanstva, najvyšším cieľom všetkého ľudského snaženia na zemi je kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie, kajajte sa, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie, volal veľký predchodca Ježišov — Ján Krstiteľ — pripravujúc Mu cestu. S podobnou výzvou začal svoje účinkovanie aj sám Pán Ježiš a na uskutočnení kráľovstva Božieho na zemi pracoval v celom živote. A je to ohromná myšlienka, že tento svet, všetko, čo je okolo nás, nie je samo pre seba, ale je tu pre niečo vyššieho, duchovného, pre ríšu duší, pre kráľovstvo Božie. — Pre kráľovstvo Božie bol svet stvorený a aby sa kráľovsfvo Bcžie uskutočnilo vo svete, k tomu smeruje všetko, čo menujeme Bož’m riadením a spravovaním sveta. Konečným cieľom vývoja sveta, i keď daná skutočnosť tomu neraz protirečí, je predsa len to, aby celý svet bol kráľovstvom Božím a Boh bol všaíko vo všetkom. Dobre je oživiť si toto v mysli a čím živšie si uvedomiť najmä pri zmene rokov, keď začíname nový rok a v novom roku nový úsek života. Pred nami leží kus neznáma, a my sa ehtiac-nechtiac spytujeme: za kým do nového roku, kto nám r á byť vodcom, čou vôľou sa riadiť, aby sa nám túžby spindly a snahy ztíarily? Aj na tieto otázky môžeme odpovedať slovami našej evanjelickej hymny: »Kda by ten byl, neviš? Jest Kristus Ježiš, Bäh a Pán všeho, a ne niť jiného, Onť vítézství obärží!«. Len s Pánom Ježišom bude naša cesta istá a bezpečná! Čí al som raz v ktoromsi časopise: »Pán Ježiš, vraj, povedal, že kráľovstvo Jeho nie je z tohto sveta. Čo Mu je teda, vraj, do. vecí sveta?« Ale Jeho slová neznamenajú, že On prebýva kdesi ďaleko — vysiľko nad oblakmi a nestará sa, čo sa robí na zemi. On nechcel povedať, že Jemu je jedno, aké zákony platia r.a zemi, a’ebo že Jemu nezáleží na živote ľudí. — Koopok: kráľovstvo Bežte nie je síce z tohto sveta ,c'e va »'«»’.to vv-s* chce ho Pán Ježiš uskutočniť, zemské ríše chce premeniť v krái *• „-.vVüJlie a ľudí chce urobiť údami svojho kráľovstva. Mnoho ľudí žije vo veľkom omy’e, hovoriac: »Čo má kresťanstvo s politikou? Čo chrám Pánov s fabrikou? Čo náboženstvo s obchodom, remeslom, hospodárstvom? Náboženstve je, vipj, pre nedele a sviatky a viera patrí do kostola, ale celkom iné 5e časné zamestnanie človeka!« Ä, bohužiaľ, práve dnes darmo by sme hľadali Pána Ježiša v obchodoch a hospodárstvach, pri kupovaní a predávaní, ani nehovoriac o smutných zjavoch, neraz pohoršujúcich výjavoch života, ktorých musíme byť %asto svedkami. A to je veľká chyba, ktorá sa už neraz vypomstila a dnes sa zasa kruto pomstí na pomýlenom a blúdiacom ľudstve. Dnešné časy, so všetkými hrôzami, sú len prirodzeným následkom, trestom za toto poblúdenie ľudí! A nebude na svete lepšie., krajšie, šťastnejšie, dokiaľ sa Pánu Ježišovi, Jeho duchu, evanjeliu. Jeho večným zákonom nezabezpečí príslušné miesto všade, aj vo všednom, každodennom živote, aj v srdciach jednotlivcov, aj v našich rodinách, aj vo verejnom živote. s sf V duchu Kristovom musia pracovať predovšetkým cirkvi: netúžiť, nesháňať sa po svetskej mocí, ani nebyť povoľnými, na všetko hotovými nástrojmi svetskej moci, a’e vždy mať pred očami svoje najvlastnejšie poslanie, veľký, spoločný, samým Spasiteľom v Jeho nádhernej arcipastierskej modlitbe bezprostredne pred utrpením vytýčený cieľ, aby všetci jedno boli, všetci v Kristu a skrze Neho v Bohu.• V duchu Kristovom musia tvoriť štátnici, keď vynášajú zákony a budujú rišs na zemi, aby ľudské zákony neboly v protive s večne platnými zákonmi Bcž’mi a v zemsír'-ch ríšach, akýkoľvek je ich štátny útvar, aby sa budovalo, uskutočňovalo kráľovstvo Božie na zemi. Duch Kristov musí vládnuť v srdciach jednotlivcov, v rodinách a vo vše-horn našom počínaní a konaní, v- celej ľudskej spoločnosti, duch Kristov, „v nrrrv-ľii- rfško ducha a pretvoril náš život — v Božom kráľovstve spravodlivosti, pokoja á radosti v Duchu Svätom. V tomto duchu do nového roku!! *27204652 05 Dr. Martin K v e f k o : Na rozhraní jul Roky 1842 a 1843 sú veľmi významnými jubilejnými rokmi slovenského národa. Roku 1842 vydali slovenskí evanjelici svoj náboženský Zpévnik a vysiali k cisárovi prvé slovenské politické posolstvo. Roku 1343 sišli sa na ev. fare v Hlbokom traja vodcovia evanjelictva i celého slovenského národa, aby dali národu spisovný jazyk. Sto rokov evanjelického Zpévníka! Sto rekov od prvého politického vystúpenia Slovákovi Sto rokov spisovnej slovenčiny! Udalosti tak významné v živote národa radla sa neodlučiteľné k sebe. Radla sa neodlučiteľné k sebe svojim zameraním, svojím vznikom i významom pre ďalšie osudy národa. Kto pochopí význam ich vzniku a motív ich vzniku, pochopí aj ich nerozlučnú spojitosť. Slovenské evanfelictvo spomenulo si s pietou na 100-ročné jubileum Zpévníka. Významné toto jub'leiun vo svojej kultúrnej podstate pre celý národ ocenili aspoň evanjelici. Horšie však bolo torru so spomienkou na prvé politické posolstvo slovenské. Toto tiež sosnavali a previedli evanjelici, ale za ciele celonárodné, a tak, keď nespomínal na to celý národ, zabudli na to i evanjelici. Skutočnosť túto možno kvalifikovať aspoň ako netaktnosť voči slovenskej histórii. Význam prvého slovenského posolstva politického predsa nespočíva len v tom, že vôbec bolo uskutočnené, ale predovšetkým* v tom, že bolo to prvé uvedomenie si politických práv slovenských, ktoré bolo životným príkladom budúcim slovenským politikom, predovšetkým Štúrovi. Viem, že ťažko by sa dalo dokázať to, že toto bol azda jediný priamy príklad ku politickému vystúpeniu Štúrovmu, avšak nikto nemôže už pre veľkú časovú blízkosť uprieť, že mohla táto politická udalosť podstatne vplývať na Štúra. Toto sa odriecť nedá! Ä tak, práve tak, ako vydanie Zpévníka, je jedným činom náredne-politickej renesancie slovenskej, odohrávajúcej sa v rokoch štyridsiatych až päťdesiatych, tak je aj orvé politické posolstvo jedným z týchto dôležitých či ilejných rokov nov, predovšetkým politického dosahu. V tomto smysle treba chápať význam jubilejných rokov 1842 a 1843 a význam tento doceniť s celonárodného hľadiska a ďalšieho vývoja. Preberme týmto zámerom tieto jubileá. ❖ Zpévnik vznikol z vnútorne-náboženských potrieb evanjelikov, ale aj Z celonárodných kultúrnych snáh a snačení. Sloýenskí evanjelici mali už v tej dobe staršiu sbierkú náboženských piesní — Trancscius. V tomto diele uležené boly plody staršej evanjelickej generácie, V rokoch nasledujúcich vznikala nová evanjelická pieseň, povedali by sme »moderná« na tú dobu, odlišná formou, básnickou skladbou i obsahom. Táto nová pieseň hlásila sa o svoju účasť v živote, o svoj podiel na kultúrne-náboženskom napredovaní slovenských evanjelikov. Túto báseň náboženskú nebolo možné odložiť, nechať svojmu osudu, nesosbterať a nevydať ako kultúrny pržnos generácie tej doby. Preto poprední evanjelickí mužovia, predovšetkým obidvaja evanjelickí biskupi, rozhodli sa vydať výzvu, aby táto nová evanjelická pieseň — nová slovenská báseň bola usporiadaná a vydaná. Toto boly vnútorne evanjelické dôvody vydania Zpévníka. Rozhodnutie toto sa stalo v dobe, keď sa tvorily základy slovenskej literárnej tvorby. A táto skutočnosť dáva tomuto dielu význam celonárodný. V tej dobe v literárnom diele slovenskom vystupuje Kollár, Kuzmány a celá básnická družina Štúrova: Maiuška, Sládkovič, Škultéty, Chalúpka, Tomášik, Húrban, Hotíža, Žoch. Títo postavili prvé základy slovenskej básnickej tvorbe a títo spolu s niektorými inými cirkevnými činiteľmi sú tvorcovia Zpévníka. Evanjelický Zpévnílt je teda dielom Štúrovej družiny a starších literárnych predstaviteľov: Kóliám a Kuzmányho. Skutočnosť, že slovenskí evantolíci mali v tej dobe veľkých básnikov, poukazuje na to, že Zpévnik nevznikol ani tak z vnútorných potrieb evanjelických, ako viac z tvorčej básnickej sily súčasnej generácie. Je teda Zpévnik vlastným prejavom kultúrneho snaženia národného ducha a ako taký patrí práve celému národu, ako mu patrí ostatná literárna tvorba autorov Zpévníka. Náboženské piesne Kotlára, Kuzmányho, Sládkoviča, Chalúpku atď., uložené v Spevníku, sú práve tak majetkom celého národa, ako, povedzme, Kuzmányho »Hronka«, Kollárova «»Slávy dcéra«, Chalupkova »Mor ho!«, Sládkovičova »Marina« atď. Tieto diela predstavujú vtedajšie kultúrne snaženie národovcov, ktoré by nebolo úplné, keby sme k nemu nepridali i kultúrnu prácu okolo Zpévníka. Toto je neodškriepiteľná skutočnosť, ktorá aspoň v poňatí literárnych historikov musí byť jasná. Ä preto sme právom očakávali, že, hoci aj nebude jubileum Zpévníka pokladané za kultúrne jubileum celonárodné, ocení sa aspoň literárne-hisioricky v tomto zameraní. Pre slovenských evanjelikov je vec veľmi jasná. Pre nich jedni a tí istí ľudia vytvorili Zpévnik, pripravili tak národne-kultúrne obrodenie, previedli i prvý politický prejav politickým posolstvom, i zaviedli spisovnú reč a dovŕšili tak i národne-politické obrodenie. Ich pracovné polo bolo na náboženskom i na národnom záhone rovnako prospešné a tak úzko späté, že sa nedá ani v hisioricko-polštickom ani v historicko-kultúrnom vývoji nijako od seba oddeliť. * Evanjelická cirkev v bývalom Uhorsku bola cirkvou národnou svojou povahou 1 regrutovanim jej príslušníkov. Prevahu mali Slováci. Preto sa prvé maďarizačné snahy prejavily najkonkrétnejšie v tejto národnej cirkvi. Ich počiatky zapadajú do vzniku moderného europského nacionalizmu a boly ideologicky podopierané liberalistickými prúdmi politickými. Ako sme už spomenuli, mali Slováci, hlavne evanjelici, v tej dobe tiež vodcov, ktorí stáli na stráži. Ä začiatok tejto maďarizácie v ev. cirkvi vzbudil začiatok odporu proti nej, ktorý sa potom tiahne dejinami Uhier ako neustála politicko-náboženská a národná niť až do r. 1918. Rok 1842 treba s tohto ohľadu považovať za zvlášť rozhodujúci.