Národnie Noviny, júl-september 1943 (LXXIV/49-88)
1943-07-01 / nr. 49
Národnie noviny vychádzajú v utorok, vo Štvrtok a v sobotu. Osobitne možno predplácať len sobotné číslo. Sport vždy po nedeli alebo sviatku. Pre n a S e ženy vo Štvrtok. Nedefné čítanie v sobotu. Hospodár a Kultúra dva razy do týždňa. Ročník 74. Po Ks 1 — Predplatné na vSetky tri čísla na rok 1943 pre Slovensko 115 Ks, pre zahraničie 175 Ks. Len na sobotné čísla na rok 1943 pre Slovensko 55 Ks, pre zahraničie 85 Ks. pVedplatky treba posielať složenkami na náš účet u Poštovej sporiteľne v Bratislave, číslo 1625. Turčiansky Svätý Martin, štvrtok, 1. júla 1943 Číslo 49. Mravná jednota sveta Ľud. čečetka Ako vojnové časy vynášajú na povrch osobnosti v obetavosti a v bojovom zápale, tak majú i pokojné časy svojich hrdinov v práci a budovaní. Hrdinské osobnosti potrebuje svet aj v pohnutých časoch prechodu z vojnovej doby do čias pokojného budovania. Tento prechod prináša veiké množstvo osobitných úloh, daných zvláštnou situáciou, keď sa má ľudstvo preorientovať z boja do tvorivej práce, od meča k pluhu a kladivu, k pokojnej a vyrovnanej mysli, ktorá zaručuje úspech budovania nielen v užších hraniciach vlasti jedného národa, ale i na poli medzinárodnej výmeny duchovných a hmotných majetkov. Likvidovať stopy vojnovej lútice v živote jednotlivcov i národov, vo svete hmotnom i duchovnom, v ľudských príbytkoch, i v ľudských srdciach a myslení — to je epochálna úloha, ktorá prichodí po každej vojne a jej vyriešenie vrhá svetlo alebo tôňu na mnohé a mnohé roky v budúcnosti. I toto dielo vyžaduje si hrdinské vlastnosti; mravnú pevnosť a odhodlanosť, kritičnost a predvídavosť, povznesenie sa nad hnev a zášť nepriateľstva, veľkorysosť v úsudku i konaní — všetko vlastnosti, ktoré vyznačujú dokonalú a ucelenú ľudskú osobnosť. V mysliach dnes žijúcich dospelých generácií je ešte živo vrytá spomienka na prvú svetovú vojnu, i na rozbehy na nové a, podľa tvrdenia a údajných snáh zúčastnených 'stránok, lepšie usporiadanie povojnového sveta. Krátky úsek dejín od jednej k druhej svetovej vojne priniesol naozaj veľa poučného o krehkosti ľudského snaženia a konania. Ťažko vyvodiť poučenie, ktoré by sa hodilo na všetky okolnosti novonastavšej situácie a vystihovalo by skutočnú potrebu: tej, ako výsledok ukázal, nebolo v dostatočnej miere vyhovené. Ale tušíme, že sú pravdivé slová Fridtjofa Nansena, presláveného nielen ako učenca, ale aj ako šľachetného hrdinu toľkých pomocných akcií: »Nevidím nijakej inej záchrany ľudstva, ako znovazrodenie lásky k bližnému, lebo ona je jediná možná reálna politika. Bez nej je každý skutočný život v ľudskej pospolitosti nemysliteľný«. Iste pozoruhodné slová od človeka, ktorý mal jedinečnú príležitosť nazrieť do mravnej i hmotnej biedy vojnou postihnutého ľudstva! Sú nám tým cennejšie, čím živšie pociťujeme a hoci len inštinktívne blížime sa k poznaniu, že rozvrátený svet musí sa sjednotiť na platforme všeobecne záväzného mravného princípu, ktorý umožní nielen pokojnú výstavbu vojnou porúcaných obydlí, ale dodá i väčšej trvácnosti krvavo vykúpenému dielu pokoja. A tušíme aj, že to nemôže byť iný princíp, ako princíp úcty a lásky k bližnému, ktorý sa nám už toľké storočia predstavuje ako najvyšší ideál ľudského spolunažívania. Svet, rozdvojený hnevom, stojaci v nepriateľských táboroch, vystavený toľkým obetiam a utrpeniu, býva na prahu pokoja postavený pre úlohu, vyžadujúcu azda nie menšiu obetu a hrdinstvo, rovnakú silu a pevnosť osobnosti, ako požaduje vojnové zápolenie. Po hrdinstve v boji, volá sa po hrdinstve v pokoji. Pochopí svet. tento vekovitý príkaz? Možno mať o tom mnoho výhrad. No azda predsa smieme dúfať, že sa priblíži k ideálu, ktorý ukazuje ľudstvu cestu, pravdu i život. Snemovanie evanj. mládeže V dňoch 27.—29. júna mal Sväz ev. mládeže valné shromaždenie v Kremnici, tíčasf bola veľmi pekná, pracovné tempo a úroveň debát znamenitá, organizácia sjazdu skvelá, pričom treba kvitoval prijatie, akého sa hosťom dostalo tak so strany mesta, úradov a riaditeľstiev, najmä ústavu pre hluchonemých a gymnázia. S jázd znamená ďalší krok dopredu, lebo zaoberal sa, a to dôkladne otázkami aktuálnymi, čo dokazuje, že nestojí, ale snaží sa nájsť v dnešnom rozháranom svete dôstojné miesto pre evanjelickú mládež a chce uplatniť jej vlastnosti v každom smere. V nedeľu ráno začal sa sjazd službami božími, na ktorých kázal predseda Sväzu, Pavol Tómko, Popoludní konaly sa porady katechétov, na ktorých skúmali náhľad mládeže, jej celkový život, obzvlášť so stránky morálnej. Svedčí o dôkladnom úsilí, že neboly zamlčané ani ojedinelé zjavy, na ktoré sa poukázalo a na ktoré sa sťažovalo, ale predsa celkový výsledok vyznel radostne, keďže prevažná čiastka mládeže odoláva zhubným vplyvom. Potom boly dištriktuálne šachové turnaje a prvé generálne recitačné závody. Sväz i na tomto mieste ochotne kvituje počínanie riaditeľstva gymnázia, ktoré vychodilo všemožne v ústrety pri tomto podnikaní. Na recitačných závodoch vo východnom dišrtikte bol na prvom mieste Turiec, v západnom dištrikte Nitra. Na generálnych šachových závodoch druhého dňa stretol sa Turiec (seniorát) s Nitrou (seniorát). V skupine jednotlivcov vyhral Turiec I. cenu, a to Hofmann, v skupine družstiev vyhral seniorát Nitra (Myjava). Potom boly predsednícke porady Sväzu s poradcami, kde sa rokovalo o najdôležitejších otázkach mládeže. Predvečerom boly generálne recitačné závody z celého Slovenska, za pomerne malej účasti. Recitovali dorastenci i dorastenky dedinské i mestské SEM-y. Prvú cenu v sdruženiach dostal Turiec (Viera Mikulášová z Martina). Popoludní prišiel dp. Dr. Osuský, ktorého na námestí pozdravil miestny evanjelický farár a senior Ján Holčik a miestny nemecký farár Wurm, a to za hojnej účasti obecenstva i zástupcov obecného predstavenstva. V pondelok sa práca začala tiež službami božími, na ktorých kázal Ján Chabada, farár zo Slovenskej Ľupče na slová: Sk. ap. 1, 6—8. V kázni nazval delegátov ev. mládeže apoštolmi a vyzval ich, aby týmto dňom začali písať svätú knihu svojich skutkov, milých Bohu, osožných blížnym. Po službách božích bola schôdzka seniorálných výborov, kde sa podávaly zprávy z celého Slovenska o dobrých i tienistých zjavoch v práci. Veľa potešiteľných úkazov predniesli seniorálni i obvodoví tajomníci, no miestami sa ponosovali na nezáujem a slabý výkon jednotlivcov i celkov. Rozprúdila sa debata o pretekárskom duchu, ktorý zavládol v ev. mládeži. Všeobecne sa konštatovalo, že tento spôsob práce svojho cieľa dosiahol, keďže vytrhol mládež z toho prostredia, do ktorého ju uvrhol šport a závodenie strhnúť proti vôli cirkvi a na úkor mravného postavenia mládeže. Na veľmi mnohých miestach práca sdružení prekvitá a naplňuje nádejou do budúcnosti. Ozývaly sa najmä hlasy a túžba po mravnom a náboženskom prehĺbení mládeže, lebo nie forma a organizácia, ale duch, ktorý musí ovládať mládež, je nádejou i záchranou cirkvi a kráľovstva božieho. Potom bolo zasadnutie širšieho výboru Sväzu ev. mládeže, kde sa rokovalo o organizačných veciach a prípravách na voľby. Ďalej zasadaly výbory SEM, NEM a DEM a ostatné pracovné odbory ev. mládeže na Slovensku. Popoludní o 14. hodine bolo v preplnenej miestnosti kina HG XXII. valné shromaždenie Sväzu ev. mládeže, a to hymnou ev. mládeže a modlitbou, za účasti predsedu Sväzu, Pavla Tomku a celého výboru, ktoré sa začalo hymnou ev. mládeže a modlitbou br. predsedu. Hovorilo sa o Novom Rode a Ev. mládeži, ktoré oba majú mat ešte viac duchovnej náplne a majú sa rozširovať, najmä posledná, ako je to 'dnes len možné. Pozdravný telegram bol poslaný dp. generálnemu biskupovi Dr. V. P. C o b r d o v i. Nasledovalo ustanovenie jednotlivých komisií a pozdravy počnúc od miestneho sboru až po dp. biskupa Dr, Samuela St. Osuského, za týmto zprávy o činnosti sborov Sväzu ev. mládeže, br. pred. Pavla Tomku, br. tajom. Jozefa Juráša a br. pokladníka, potom zprávy sboru NEM, DEM, SVES, PEM a SPEM, zasadanie tlačovej komisie, ako aj zasadanie verifikačnej-tlačovej komisie. Večer o 8. hod. bolo v kinosále HG div. predstavenie Kuzmányho kruhu ev. akademikov: Tanec nad plačom od Petra Zvona. Na druhý deň ráno o 8. hod. boly slávnostné služby božie, na ktorých kázal dp. biskup Dr. Samuel St. Osuský. Po nich pokračovalo »sa v kinosále vo val. shromaždení. Boly oznámené výsledky závodov SEM, DEÄI a NEM z r. 1942 a odovzdané nové poháre: br. predsedu Tomku pre SEM a p. Dr. Ladislava Jurkoviča s manželkou pre NEM, Putovný pohár dp. biskupa Dr. Osuského dostalo SEM Porúbka, na II. mieste umiestilo sa SEM Trenčín, na III. SEM Tűrő. Sv. Martin, ktoré dostaly pamiatkové diplomy, diplomy uznania. SEM Myjava dostala putovný pohár Dr. Jána Trokana. Potom mal prejav dp. biskup Dr. Osuský, ktorý ocenil vykonanú prácu mládeže za minulé pracovné obdobie a povzbudzoval ju, aby neustávala vo svojej činnosti, aby sa tak oprávnene mohla menovať držiteľkou rána. Prednášku »100. výročie uzákonenia spis. slovenčiny a evanjelici« mal vznp. senior Ľudovít Senšel z Porúbky. Predseda žiadal po nej udelenie absolutória odstupujúcemu výboru a vyzval dp. biskupa Dr. Osuského, aby sa ujal predsedníctva ad hoc. Tento predsedníctvo prijal a prečítal novú kandidátku, ktorá bola totožná s predošlým výborom a ktorú val. shromaždenie prijalo bez výnimky. Po valnom shromaždení odobral sa slávnostný sprievod na čele s dp. biskupom Dr. Sámuelom St. Osuským, pokloniť sa slov. dobrovoľníkovi Ďurkovi Langsfeldovi, ktorý je pochovaný neďaleko Kremnice a položil veniec na jeho hrob. (K referovaniu o valnom shromaždení sa v budúcnosti ešte vrátime.) Taliani na javisku Okolo Talianska sa sústreďuje pozornosť, možno povedať, skoro celého sveta. »Stefan!« píše, že Taliani sami veími dobre vedia, že sú stredobodom svetovej pozornosti. Taliansky národ falošne obviňujú, že je herecký, lebo v rozhodujúcich a ťažkých okamihoch šetrí slovami a pohybom. Taliani neprejavujú ani známky vystatovania sa, ani nervózneho strachu. Vedia, že opona nespadne, kým ostanú Taliani na javisku a nemajú úmysel opustiť bojište. Dráma talianskeho národa nezačala sa roku 1940, ale roku 1821, keď talianska rasa chcela byť zasa náreíom ako v minulosti, lebo prostrednosť nezodpovedá Talianovi. * Gaydove štyri body G a y d a v »Giomale d’Italia« píše o živej sile fašistickej strany a hrdinstve jej členov. Nepriateľ nijakým spôsobom nevie zgniavit Taliansko a taliansky národ odmieta každý takýto pokus s odôvodnením: 1. Taliani sa vôbec nepokladajú za porazených. Europa je neporušená masa a keď nepriateľ zaútočí, uvidí, aký poľutovaniahodný osud stihne jeho pokus. 2. Taliansko je schopné odporu v ohľade duchovnej a bojovej pohotovosti, ako i v ohľade vojnovej produkcie. 3. Taliansky národ je hotový stvoriť si predpoklady, ktoré mu môžu zabezpečiť životné potreby, prácu, civilný pokrok, istotu a slobodu, ako aj uskutočnenie opravdivej a skutočnej spravodlivosti medzi erupskými národmi, čo je prvou podmienkou pravého mieru a spolupráce národov. 4. Taliani jasne chápu, že v prípade ich vypätia z vojny — čo sa nikdy nestane — neboli by ani naďalej ušetrení od pustošení vojny. Vojna by pokračovala ďalej medzi protivnými stránkami a Taliansko by sa stalo bo j istom. Štyri náznaky »Popol o d i Roma« zaoberá sa plánmi, ktoré vymysleli Churchill a Roosevelt v Casablance a vo Washingtoné zdokonalili. Časopis spomína tieto štyri náznaky, ktoré poukazujú na anglo-americké plány: 1. Systematické bombardovanie talianskych miest a talianskych pobrežných zariadení najmä na veľkých ostrovoch a v južnom Taliansku. 2. Stále väčšie sústreďovanie lietadiel, lodí a prostriedkov vhodných na inváziu vo väčších afrických • prístavoch. 3. Prítomnosť veľkých anglických jednotiek, posilnených americkými jednotkami na Stredozeannom mori. 4. Prúd lodných sprievodov cez Gibraltár sa už väčšinou začal a tieto vezú pre anglo-americkú armádu potrebné vojenské prostriedky a zásoby. Časopis ďalej píše: »I keby sa nepriateľovi podarilo s menšími jednotkami pristáť na pevnine, to by nemenilo na ved, lebo to je dôležité, aby tieto jednotky zostaly na svojom mieste a abý nevedely rozšíriť predmestia, čo sa im za nijakú cenu nepodarí. — »Europská pevnosť« je nedobytná a talianska pevnosť je ako nejaká pasca pre nepriateľa, kde si môže tsískať veľmi smutné skúsenosti.« Fašisti a nefašisti Taliansky filozof, senátor Giovanni Gentile vo velkej reči vyhlásil, že niet rozdielu medzi fašistami a nefašistami, lebo všetci sa somkli na obranu vlasti. Fašizmus žiada iba rozmach moci Talianska. Slovami M u s soli n i h o bol vyjadrený nesmrtelný ráz Talianska. »Pre toto veľké a nesmrteľné Taliansko musíme žiť a mrieť! Oči sveta obracajú sa dnes na Taliansko. Nepriateľ barbarskou nemilosrdnosťou ničí naše mestá a civilné obyvateľstvo v predpoklade, že násilím bude vedieť zlomiť Talianov a bude vedieť vraziť klin do europského frontu. Obyvateľstvo Talianska nedáva najavo svoju vyčerpanosť a duševnú slabosť. My všetci musíme byť hodní toho národa, ktorý hrdinskou schopnosťou odporu prekvapuje celý svet. Avšak takí Taliani, čo kritickým duchom viac-menej objektívne a nezodpovedne uvažujú o príčinách priebehu vojny, o ťažkostiach a chybách, ktorých sme sa dopustili a o konečnom výsledku, nie sú hodní toho národa, ktorý trpí a vydrží. Nikto nemá právo argumentovať: Ja som nechcel vojnu! Vojna, do ktorej vstúpil každý štát, nemôže sa pokladať za výsledok svojvoľného rozhodovania jedného alebo viac jednotlivcov.« Pred hodinou veľkých rozhodnutí O terajšej situácii na východnom fronte hovorí vojenský spolupracovník DNB, že relatívny pokoj na suchozemských a morských frontoch láka k mylnému predpokladu, že vojna stagnuje-. Za miestnymi bojovými, navonok bezvýznamnými akciami na obidvoch stranách frontu dejú sa také veci, ktoré možno už v najbližšom čase dajú vojne celkom iný ráz. Europa stoji pred hodinou veľkých rozhodnutí. Ruské armády znova nastupujú pred železnú stenu nemeckých línii. Obidva generálne štáby, od Leningradu až po Kubáň, čakajú rozkaz na útok. Na všetkých európskych frontoch stoja v pohotovosti odpočinuté nemecké armády a najlepšie brigády. Majú nové zbrane, ktorých cieľom nie je len obrana. • BEVERIDGE NA CESTÄCH. Sir Viliam Beveridge je toho času na propagačnej ceste po Južnej Amerike. Zrejme chce tamojšie I kruhy presvedčiť o vhodnosti zamýšľaných 1 povojnových anglických plánov.